Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávnenej: O. proti povinným: 1/ P. 2/ M., o vymoženie 178,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2022, č.k. -24, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverením pod č. XXXX * XXXXXX zo dňa 28.08.2012 poveril na vykonanie predmetnej exekúcie súdneho exekútora B.. P. C., O.. so sídlom exekútorského úradu v K. na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22.03.2011, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom A.. Súd prvej inštancie primárne pripustil zmenu účastníka konania na strane povinného uznesením pod č. k. -22 zo dňa 23.05.2022 tak, že na miesto J. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, vstúpili ako povinní 1/: P. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX a 2/: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2022. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.02.2016 predložil súdny exekútor podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a to z dôvodu, že exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi. Záverom dodal, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa Exekučného poriadku preskúmané.

2. Na skutkový stav plynúci z obsahu spisu, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , , , , , až 6, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , , zákona č . (ďalej len „“), 52 ods.1 až 4, až 3, , a , , , a , o spotrebiteľských úveroch, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že posudzovaný právny vzťah účastníkov exekučného konania založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.11.2009, je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Zo zmluvy vyplynulo, že ju uzatváral oprávnený v postavení podnikateľa a podľa dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti o čom svedčil aj výpis z Obchodného registra, kde bol pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Ďalej z obsahu zmluvy o úvere vyplynulo (v časti týkajúcej sa účelu uzatvorenia zmluvy), že pôvodný dlžník bol spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. ), keď oprávnená ani takéto konanie pôvodného povinného dostatočne nepreukázala. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že pôvodný povinný v Zmluve o úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedol, že finančné prostriedky boli poskytnuté na zamestnanie. V zmluve o úvere bol pôvodný povinný totiž identifikovaný svojim bydlisko a rodným číslom. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22.03.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom A., ktorým sa priznal nárok zo zmenky. V jeho odôvodnení bolo výslovne uvedené, že rozhodcovský súd mal za to, že Zmluva o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nebolo možné posudzovať ako spotrebiteľský, že pôvodný žalovaný/povinný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkovo právny vzťah a túto jeho nečinnosť nemôže suplovať rozhodcovský súd. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky bola v zmysle predloženej úverovej Zmluvy súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli malými písmenami vyznačené na druhej strane Zmluvy o úvere, konkrétne bod 14., podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú uvedené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá priamo vo všeobecných podmienkach a pôvodný povinný ju nemohol odmietnuť. Nebola uzavretá samostatne a taktiež nebola spotrebiteľom podpísaná a ani iným spôsobom spotrebiteľom vyjednaná, pričom spotrebiteľ k týmto podmienkam podpisom úverovej zmluvy musel pristúpiť automaticky, čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ďalej súd poukázal na rozhodcovskú doložku, ktorú posúdil ako neprijateľnú podmienku, obsiahnutá v čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okrem iného, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne bol neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda súd uvedené posúdil ako neprijateľnú podmienku. Poukázal aj na rozpor so zákonom, keď Zmluva o úvere zo dňa 27.11.2009 neobsahovala obligatórnu náležitosť RPMN v zmysle , a teda spotrebiteľ nemal reálnu možnosť posúdiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť úveru, čo spôsobilo, že úver mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal za to, že je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, pretože rozhodnutie ako podklad na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote napadla odvolaním oprávnená, namietajúc, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (dôvody na odvolanie uvedené v ust. ods. písm. f) a h) ). Posudzovanie predchodcu povinných ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázala na skutočnosť, že dňa 27.11.2009 uzavrela s predchodcom povinného Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na účel zamestnania, z ktorého dôvodu predmetnú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznila, že za dôležité treba považovať, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Zároveň uviedla, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnená považovala

za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. V zmysle uvedeného oprávnená zastávala názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadala náhradu trov konania, ktoré jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo zo strany povinných podané.

5. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov.

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa (a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , .

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Z predloženého obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 06.08.2012 bola pred súdnym exekútorom B.. P. C. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Následne bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 24.08.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 28.08.2012 poveril súdneho exekútora v zmysle vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti A. vydaného pod sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22.03.2011. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená predchodcom povinných dňa 27.11.2009, ktorá zabezpečovala záväzkovo-právny vzťah medzi oprávnenou a predchodcom povinných vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa 27.11.2009. Účelom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd v konaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo nepríslušnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

16. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej „VPPÚ“), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2009, si oprávnená ako veriteľ a predchodca povinných ako dlžník, upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

17. Oprávnená v odvolaní namietala posudzovanie predchodcu povinných ako spotrebiteľa dôvodiac tým, že Zmluvu o úvere zo dňa 27.11.2009 uzatvorila s predchodcom povinných, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na účel zamestnania.

18. Podľa až 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa článku 2 ods. 1, 2 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

20. Z ust. , vyplýva, že spotrebiteľskú zmluvu uzatvára na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, pričom za dodávateľa je považovaný ten, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ postavenie zmluvných strán v záväzkovom vzťahu nenapĺňa pojmové znaky tejto definície, nepôjde o vzťah spotrebiteľský a bude vylúčená aplikácia ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu.

21. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o úvere uzavretá dňa 27.11.2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávnenej o tom, že predchodca povinných v Zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive zmluvy vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah z pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Zmluvu o úvere uzatváral predchodca povinných ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnená pri jej uzatváraní konala jasne v rámci svojej obchodnej činnosti. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného v tomto prípade zaťažuje oprávnenú. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie bol požadoval od oprávnenej, aby preukázala, na čo konkrétne boli povinným použité finančné prostriedky, ako to oprávnená naznačovala v odvolaní prostredníctvom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Bolo však povinnosťou oprávnenej preukázať, že finančné prostriedky boli predchodcovi povinných poskytnuté na účel podnikania a že v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal tento ako spotrebiteľ, v ktorom smere oprávnená dôkazné bremeno neuniesla.

22. K námietke oprávnenej v tom smere, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle a nasl. , je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávnenou a povinným za spotrebiteľský, a to aj s poukazom na a zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávnenou a predchodcom povinných je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení , pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

23. Vychádzajúc z obsahu exekučného titulu je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd neskúmal obsah spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, keď mal za to, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že orgán, ktorý vydal exekučný titul v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol na: 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; a v prípade takéhoto zistenia je následne úlohou exekučného súdu sa zaoberať obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a vyhodnotiť, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré skutočnosti v okolnostiach posudzovanej veci nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadané a až vtedy, ak exekučný súd skonštatuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, ako tomu bolo tiež v danom prípade, môže exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.

24. Súd prvej inštancie správne podrobil vzťah zo Zmluvy o úvere kontrolou z hľadiska prípadnej existencie neprijateľných podmienok a dospel k správnemu záveru, že už samotná dohoda o vyplnení zmenky, tak ako bola koncipovaná v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatná a táto predstavuje nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľskej zmluve, ktorej cieľom je obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa. Obsah a znenie dohody o vyplnení zmenky nebolo pritom so spotrebiteľom individuálne dojednané, bolo len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, obsah ktorých nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen

Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru, resp. peňažnú záväzok predchodcu dlžníka ako vystaviteľa zmenky.

25. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že aj rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPPÚ nebola platne uzavretá, a ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnená si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená predchodcovi povinných v pozícii spotrebiteľa vo VPPÚ, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky vo VPPÚ zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je v súlade s ust. ods. 2 , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

26. V danom prípade považoval odvolací súd dojednanie Dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (zmenkový úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku a tento úrok bol oprávnenej rozhodcovským súdom aj priznaný. Zmluva o úvere teda obsahovala neprijateľné podmienky, pričom súd prvej inštancie správne tieto identifikoval a správne aj zistil, že v základnom konaní nebolo príslušným orgánom - rozhodcovským súdom na tieto neprijateľné podmienky prihliadnuté; je teda jednoznačne daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

27. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že oprávnená neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v zmysle ust. Exekučného poriadku overuje, či v konaní bolo, alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi, alebo so sa zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (ust. Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (ust. Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávnenou. V danom prípade v súlade s Exekučného poriadku domnienka podľa ust. Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), preto súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil.

29. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže odvolacia argumentácia oprávnenej nebola dôvodná, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ).