Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-23-2014.pdf
PDF · 84.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. H., W.. XX.X.XXXX, t. č. bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: N. H., W..: XX.X.XXXX, F. U.Í. Z. XXXX/XX, M., občianka SR a otca: S. V., W.. X.X.XXXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v N., občan SR, o návrhu matky na zrušenie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov C. H., W.. XX.X.XXXX a K. H., W.. X.X.XXXX, obaja bytom Š. W.. XXX, V., občania SR a o návrhu matky na zmenu zverenia dieťaťa, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto
rozhodol:
Súd zrušuje spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov K. H., W.. X.X.XXXX a C. H., W.. XX.X.XXXX, ktorým bola mal. Z. zverená rozsudkom Okresného súdu v Senici č.k. 13P/11/2007-21 zo dňa 8.3.2007, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd zveruje mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec je povinný platiť výživné na mal. Z. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 5P/52/2007-26 zo dňa 7.11.2007 v časti výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa žiadal zrušiť rozsudok Okresného súdu v Senici č.k. 13P/11/2007-21 zo dňa 8.3.2007, ktorým bola jej dcéra mal. Z. zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov K. H., W.. X.X.XXXX a C. H., W.. XX.X.XXXX. Zároveň žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa určiť výživné 30 eur. Ako dôvod jej návrhu uviedla, že pominuli dôvody na ďalšie trvanie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa § 47 ods. 1písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2014 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba premet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, keďže došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa. V súčasnosti má matka vytvorené vhodné výchovné i bytové podmienky pre výchovu a osobnú starostlivosti o mal. Z.. Dieťa býva v jej domácnosti od augusta 2014, navštevuje základnú školu. Matka je zamestnaná, má netto mesačný príjem420-450 eur. Jej druh, s ktorým býva v jednej domácnosti, má netto mesačný príjem cca 700 eur. Spolu majú dieťa, L. H., W.. XX.X.XXXX. Kolízny opatrovník dieťaťa i okresný prokurátor súhlasili s návrhom na zrušenie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a zverením dieťaťa do starostlivosti matky, určenia výživného otcovi. Otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v N. a predpokladaný koniec trestu má určený na 4.1.2020. nakoľko je otec v súčasnosti bez príjmu, súd mu určil minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. , ktoré je v súčasnosti vo výške 27,13 eur.
Na základe uvedených ustanovení zákona rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko bol rozsudok na pojednávaní vyhlásený za prítomnosti matky dieťaťa, starých rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, ktorí všetci sa vzdali odvolania, uviedol súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozsudku ohľadom ich pomerov iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné vo vzťahu k starým rodičom dieťaťa - C. H. a K. H., matke dieťaťa a Okresnému prokurátorovi v Skalici, pretože účastníci, ktorí odvolanie podať mohli, sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie zo strany otca dieťaťa a to do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).