Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/142/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. decembra 2022 prejednal sťažnosť podanú obžalovaným H. E., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo 14.12.2022 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného H. E. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. zo 14.12.2022 podľa , z dôvodu uvedeného v ponechal obvineného H. E. vo väzbe. Zároveň tým istým rozhodnutím podľa nenahradil väzbu u obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obvinený proti všetkým výrokom uznesenia podal sťažnosť ihneď do zápisnice o výsluchu zo dňa 14.12.2022, ktorú následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť voči všetkým výrokom uznesenia.

Z písomných dôvodov sťažnosti, doručených súdu 19.12.2022, vyplýva nasledovná sťažnostná argumentácia obžalovaného: V jej úvode poznamenal, že sťažnosť podal z dôvodu podľa a pre nesprávnosť všetkých jeho výrokov, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, keďže toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého jeho výroku. Primárne namietal, že súd pri jeho výsluchu o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby porušil jeho právo na obhajobu, keďže sa výsluchu zúčastnil iný advokát ako zástupca ustanoveného obhajcu, s čím nesúhlasil. V tejto súvislosti poukázal na , , zvlášť že zastupovanie nie je možné proti vôli klienta. Dôvodom, pre ktorý sa ustanovený obhajca nemohol výsluchu zúčastniť, bola kolízia výsluchu s hlavným pojednávaním v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde, pracovisku Banská Bystrica pod sp.zn. . Vzhľadom na štádium tohto konania, jeho vedenie od roku 2019, ako aj krátkosť času od doručenia upovedomenia o výsluchu nebolo reálne zabezpečiť zastúpenie iného advokáta v tomto inom konaní. Preto požiadal o zastúpenie pri výsluchu v tomto trestnom konaní JUDr. Miloslava Hricka, s čím však obžalovaný pri výsluchu nesúhlasil. Sudca sa s touto námietkou vysporiadal tak, že účasť obhajcu na výsluchu nie je v tomto prípade nevyhnutná a nevyžaduje súhlas obvineného so zastúpením obhajcu, s poukazom na Citované ustanovenie sa podľa názoru obhajcu týka upovedomenia o výsluchu k väzbe, nie účasti na ňom, teda upravuje postup súdu pred výsluchom obvineného. Pred rozhodovaním o

vzatí do väzby, keď treba dodržať lehoty počítané v hodinách a obhajca obvineného nemá s dostatočným časovým predstihom vedomosť o tom, kedy presne sa výsluch uskutoční, je teda možné, že nie je dosiahnuteľný. Pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby má však súd dostatok času na to, aby o väzbe rozhodol, vzhľadom na to, že obžaloba musí byť podaná aspoň dvadsať pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby a nadriadenému súdu musí byť spis v prípade sťažnosti predložený najmenej päť pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby. Je teda zrejmé, že ak sa v píše o dosiahnuteľnosti obhajcu, má sa tým na mysli výsluch, ktorý sa musí vykonať v priebehu hodín, nie viacerých dní. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu, že ustanovenie umožňuje súdu, aby vykonal výsluch obvineného po podaní obžaloby bez obhajcu. Pretože neupravuje, kto sa má zúčastniť výsluchu obvineného pri väzbe, analogicky možno aplikovať ustanovenie upravujúce účasť obhajcu na hlavnom pojednávaní v prípade povinnej obhajoby. Teda účasť obhajcu je pri výsluchu obvineného ohľadom väzby nutná. Keďže obžalovaný odmietol dať súhlas so zastúpením ustanoveného obhajcu iným advokátom (podľa zákona o advokácii nevyhnutný), nemohol súd vykonať jeho výsluch v prítomnosti zastupujúceho advokáta. Ak tak spravil, porušil jeho právo na obhajobu, čím došlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, čo malo priamy vplyv na správnosť uznesenia o väzbe. Aj na základe upozornenia súdu o poriadkovom opatrení, vyplývajúceho z upovedomenia obhajcu o termíne výsluchu v prípade jeho neustanovenia bez dostatočného ospravedlnenia, je zrejmé, že súd pred vykonaním výsluchu vôbec nebol toho názoru, že účasť obhajcu nie je nevyhnutná. Obžalovaný ďalej namieta existenciu väzobného dôvodu podľa , ktorý súd vzhliadol v jeho kriminálnej minulosti a v neistote, či bude na slobode dodržiavať liečbu. Poukázal, že obžalovaný vo väzbe podstupuje dobrovoľne liečbu, čo je dostatočnou zárukou, že v tom bude pokračovať aj na slobode. Samotné psychické ochorenie nemôže byť dôvodom na väzbu, nakoľko človek s psychickou chorobou má tie isté ústavné práva ako človek zdravý. Od hospitalizácie v Trenčíne obžalovaný nespáchal žiadne disciplinárne previnenie, a teda už niekoľko mesiacov preukazuje, že je schopný nápravy. Obava z ďalšieho páchania trestnej činnosti je teda nedôvodná a aj vzhľadom na už osemmesačné trvanie väzby je potrebné obžalovaného prepustiť na slobodu. Na tomto základe navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného z väzby prepustí.

Dňa 21.12.2022 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie prokurátora k sťažnosti obžalovaného, ktorý sa nestotožnil tak s podaním riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o ponechaní obvineného vo väzbe, ako aj s jeho dôvodmi dodatočne konkretizovanými ustanoveným obhajcom. Domnieva sa, že konajúci súd pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby nielen prihliadol, ale aj zákonným spôsobom sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami prípadu. Podľa názoru prokurátora dôvody pre väzobné stíhanie obžalovaného bez zmeny trvajú aj naďalej a vo veci nie je s odkazom na jeho osobu a doterajší život namieste uvažovať nad nahradením väzby niektorým z relevantných inštitútov upravených v príslušných ustanoveniach . Dáva do pozornosti jednak bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného preukazujúcu nepochybne jeho sklony k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti, ako aj dodatočné zistenie, že tento trpí duševnou poruchou - hypomániou, v čase páchania skutkov kladených mu za vinu vystupňovanou do manickej epizódy, ktorá je nepochybne ďalším závažným dôvodom pre ponechanie obvineného vo väzbe, bez jej náhrady, a to s odkazom na jej negatívny zásah do procesu odbúravania morálnovôľových prekážok pravidelne brániacich v páchaní protiprávneho konania, zvlášť potom v manickej fáze ochorenia obvineného. Obvinený sám pri výsluchu deklaroval, že ordinovanú medikáciu, spôsobilú zabrániť dekompenzácii jeho zdravotného stavu, v tomto smere nedodržiava. Prokurátor nespochybňuje, že väzba je inštitútom vážne negatívnym spôsobom zasahujúcim do osobnej slobody obžalovaného a má trvať len nevyhnutný čas v súvislosti s dosiahnutím účelu trestného konania. Obe tieto požiadavky zákonodarcu boli podľa názoru prokurátora naplnené. Dôvody, na ktoré prokurátor už poukázal, zadávajú závažnú dôvodnú pochybnosť o tom, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, či jej nahradenia by tento viedol riadny život v trestnoprávnom ponímaní. Vo vzťahu k námietke neúčasti ustanoveného obhajcu na výsluchu obvineného, v spojení s nesúhlasom obvineného s osobou jeho zástupcu, dal prokurátor do pozornosti znenie , o advokácii, že je vo výlučnej pôsobnosti advokáta nechať sa zastúpiť iným advokátom s tým, že je rovnako na ňom aj preverenie, či klient s takýmto postupom súhlasí. Vedúc úvahy

v tomto smere ďalej, procesnú situáciu ním namietanú vyvolal sám súdom ustanovený obhajca, ktorý na jednej strane využil zákonnú možnosť v zmysle § 16 ods. 1 zákona o advokácii, opomenul však preveriť, či jeho mandant so zastúpením iným advokátom súhlasí. Uvádzaný nedostatok tak nemôže byť úspešne vytýkaný konajúcemu súdu. Nakoľko ten nemá dôvod spravovať sa statusovým zákonom advokácie, pričom súhlas obvineného so zastúpením jeho obhajcu iným advokátom nevyžaduje, objektívne nemôže vo veci ísť o negatívny zásah do práva obvineného na obhajobu tak, ako sa to pokúša prezentovať súdom ustanovený obhajca, ktorý de facto konal spôsobom nesúladným so znením zákona o advokácii. S prihliadnutím na vyššie uvádzané skutočnosti navrhol nadriadenému súdu, aby sťažnosť obžalovaného, dodatočne v jeho mene odôvodnenú aj súdom ustanoveným obhajcom, proti uzneseniu okresného súdu v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obhajcovi obžalovaného.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že samosudca v predmetnej veci nariadil termín hlavného pojednávania, preto nadriadený súd v súlade s ust. obvineného označuje ako obžalovaný.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí, na podklade podanej sťažnosti obžalovaným, po zistení, že sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu je prípustná (, , , ), túto podala oprávnená osoba ( ) v lehote ustanovenej zákonom ( ), podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného H. E. nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dňa 9.12.2022 bola na Okresnom súde Liptovský Mikuláš podaná príslušným prokurátorom obžaloba na obvineného H. E. v bode I. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a v bode II. pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. b) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že:

I. dňa 15.4.2022 od 08.11 hod. do 10.12 hod. bez vedomia a súhlasu jeho nájomcu, obchodnej spoločnosti EUROtruck, s.r.o., IČO: 53 559 509, Tallerova 4, Bratislava, vykonal neoprávnenú jazdu s nákladným motorovým vozidlom zn. Volvo, ev. č. PP-420CY s návesom zn. Kögel, ev. č. PP-734YF po trase Zvolen - Liptovský Mikuláš, vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Alpha Transport, s.r.o., IČO: 51 726 807, Michalská 477/1, Spišské Bystré, okres Poprad, kde ťahač aj s návesom v hodnote podľa odborného vyjadrenia vo výške 24 000,- eur ponechal odstavený na odstavnej ploche pre motorové vozidlá nachádzajúcej sa pred nákupným centrom RGB Liptov, Kamenné pole 4449/3 v Liptovskom Mikuláši,

II. bez vedomia a súhlasu nájomcu nákladného motorového vozidla zn. Volvo, ev. č. PP-420CY, obchodnej spoločnosti EUROtruck, s.r.o., IČO: 53 559 509, Tallerova 4, Bratislava, neoprávnene na nákup pohonných hmôt - motorovej nafty použil v súvislosti s prevádzkou k nákladnému motorovému vozidlu pridelenú kartu obchodnej spoločnosti SHELL Slovakia, s.r.o., IČO: 31 361 081, Einsteinova 23, Bratislava č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, a to v prevádzke obchodnej spoločnosti nachádzajúcej sa na Lučeneckej ceste 23 vo Zvolene, kedy dňa 14.4.2022 asi o 21.27 hod. mimo nádrž nákladného motorového vozidla a bez súvisu s jeho prevádzkou natankoval 30 l motorovej nafty v hodnote 40,83 eur, asi o 21.37 hod. 189,99 l v hodnote 258,58 eur a dňa 15.4.2022 asi o 02.52 hod. 100,05 l v hodnote 136,17 eur, v prevádzke obchodnej spoločnosti nachádzajúcej sa na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši dňa 15. 04. 2022 asi o 16.02 hod. 582,7 l v hodnote 819,28 eur a dňa 16.4.2022 asi o 13.42 hod. 582,7 l v hodnote 819,28 eur a kartu obchodnej spoločnosti AS24 Slovensko s.r.o., IČO: 35 892 111, Ferienčíkova 7, Bratislava č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, a to v prevádzke obchodnej spoločnosti nachádzajúcej sa na Bystrickej ceste 2510 v Ružomberku, kedy dňa 16.4.2022 asi o 18.23 hod. mimo nádrž nákladného motorového vozidla a bez súvisu s jeho prevádzkou natankoval 770 l motorovej nafty v hodnote 1 320,58

eur, dňa 17.4.2022 asi o 10.15 hod. 948,47 l v hodnote 1 626,66 eur, asi o 10.19 hod. 229,89 l v hodnote 394,27 eur a asi o 10.23 hod. 0,07 l v hodnote 0,12 eur, čím svojím konaním spôsobil obchodnej spoločnosti EUROtruck, s.r.o. škodu vo výške 5 415,77 eur. Pre úplnosť je nutné dodať, že obžalovaný bol v predmetnej trestnej veci vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo dňa 20.4.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 10.5.2022, pričom lehota väzby začala plynúť dňom 17.4.2022 o 15.40 hod.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo dňa 13.6.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 7.7.2022 bola zamietnutá žiadosť obvineného H. E. o prepustenie z väzby na slobodu.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo dňa 19.10.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 8.11.2022 súd u obvineného H. E. predĺžil lehotu trvania väzby v prípravnom konaní do 13.1.2023.

Predmetom napadnutého uznesenia bolo rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby obvineného po podaní obžaloby, nakoľko v zmysle , ods. 5 SR a čl. 5 Dohovoru nemôže byť titulom pre držanie osoby vo väzbe len skutočnosť, že bola podaná obžaloba, bez toho, aby sa o ďalšom trvaní väzby výslovne konajúcim súdom rozhodlo ešte predtým, než uplynie lehota väzba, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní.

Primárne krajský súd poukazuje, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného. Súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvineného, obhajoby obvineného alebo dôkazov spôsobom uvedeným v ust. Súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky rozhodnutia o väzbe (). Na základe obsahu predloženého spisového materiálu, po splnení prieskumnej povinnosti, nadriadený súd konštatuje existenciu formálnych, ako i materiálnych podmienok väzby u obžalovaného H. E. aj po podaní obžaloby, tak ako ich v napadnutom rozhodnutí správne formuloval a konkretizoval prvostupňový súd. Dôvodnosť podozrenia zo stíhaného skutku vyplýva zo zabezpečených a vykonaných dôkazov v rámci prípravného konania, ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia jednotlivo uviedol a tieto zhodnotil v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o väzbe obžalovaného.

Faktom je, že podozrenie zo spáchania skutkov pretrváva, keďže alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného stíhania. Aktuálne štádium trestného stíhania naznačuje, že podozrenie zo spáchania trestného činu obžalovaným v priebehu prípravného konania nebolo rozptýlené a na podklade podanej obžaloby bude rozhodovať súd po vykonaní dokazovania v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní. Súd sa bude opätovne zaoberať aj prípadnými návrhmi obžalovaného na vykonanie dokazovania pred súdom. Jedine súd v súvislosti s rozhodovaním o vine, resp. nevine obvineného je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, ktoré prípadne zamietne. Doplnenie dokazovania je závislé nielen závažnosťou navrhovaných dôkazov pre zistenie skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ale aj skutočnosťou, či iný už vykonaný dôkaz preukazuje alebo vyvracia skutočnosť, ktorá sa má vykonaným dokazovaním zistiť. Podanie obžaloby však automaticky neznamená vinu, len závažnejšou procesnou formou - obžalobou deklaruje, že podozrenie zo spáchania skutkov pretrváva.

Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu i krajský súd dospel k záveru, že pri súčasnom konštatovaní podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ako nevyhnutného materiálneho predpokladu väzby, naďalej u obžalovaného pretrváva väzobný dôvod, a to podľa tak, ako bol doteraz konkretizovaný vo väzobných rozhodnutiach oboch stupňov súdov (viď vyššie označené rozhodnutia) konkrétnymi skutočnosťami napĺňajúcimi preventívny účel väzby a tento sa u obžalovaného nezmenil.

Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že samosudca vysvetlil svoje argumenty, ktoré sa vzťahujú na dôvody väzby v zmysle , a v tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti nasledujúcu časť odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Súd mal u obvineného naďalej preukázaný dôvod preventívnej väzby podľa . Súd len zopakuje argumentáciu obsiahnutú v predchádzajúcom uznesení o väzbe obvineného, na ktorej v plnom rozsahu zotrváva. Obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti (najmä tej, ktorá sa mu kladie za vinu) je odôvodnená osobou obvineného a spôsobom života, ktorý obvinený viedol pred vzatím do väzby. Nemôže zostať bez povšimnutia, že u obvineného sú evidentné sklony k páchaniu trestnej činnosti predovšetkým majetkovej povahy, čo potvrdzuje odpis z registra trestov obvineného. Za rovnakú trestnú činnosť (vo vzťahu ku trestnému činu krádeže a neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, za ktorú je obvinený aktuálne trestne stíhaný), bol menovaný právoplatne odsúdený v novembri 2019 na nepodmienečný trest odňatia slobody prevyšujúci 5 rokov, ktorý vykonal v decembri 2019, naposledy vykonal trest odňatia slobody v máji 2021 za druhovo inú trestnú činnosť. Je teda zrejmé, že opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody (aj za druhovo rovnakú trestnú činnosť, za ktorú je obvinený v súčasnosti stíhaný), nemal výchovný účinok na obvineného a neodradil ho od spáchania skutkov, zo spáchania ktorých je podozrivý. Obavu z pokračovania v trestnej činnosti majetkovej povahy je možné vzhliadnuť aj v spôsobe spáchania skutku, z ktorého je zrejmé, že obvinený sa v prípade predaja nafty nemal dopustiť ojedinelého konania, ale práve naopak opakujúceho sa konania. Obava z pokračovania v trestnej činnosti je umocnená zistením, že obvinený si môže práve protiprávnym konaním zadovažovať prostriedky na uspokojenie základných životných potrieb. Zvýšené riziko porúch správania u obvineného vyplýva aj na základe záverov znaleckého posudku MUDr. Kollára, uvedené riziko má základ v nepriaznivom stave obvineného, ktorý trpí zmiešanou poruchou osobnosti a prekonal manickú epizódu. Obvinený je podľa znaleckého posudku ľahostajný k normám správania sa a bez zábran ich porušuje. Pobyt obvineného na slobode je z lekárskeho hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, čím je posilnená obava z pokračovania v trestnej činnosti.“

Krajský súd zastáva názor, že skutkové okolnosti prípadu obžalovaného H. E. svojou podstatou naďalej predstavujú nosné dôvody na uplatnenie ustanovenia ako dôvodu jeho legitímneho obmedzenia osobnej slobody.

Krajský súd v súčasnom štádiu trestného konania v trestnej veci obžalovaného H. E. nemá žiadny dôvod meniť svoje predchádzajúce skutkové a právne názory vyjadrené v uzneseniach z 10.5.2022, 7.7.2022 a 8.11.2022, kedy naposledy nadriadený súd preskúmaval existenciu dôvodov väzby u obžalovaného, t.j. pred menej ako dvoma mesiacmi a za toto ďalšie obdobie sa v tomto smere nič nezmenilo. Na svoje skutkové i právne argumenty, ktoré sú uvedené v označených uzneseniach, odkazuje krajský súd aj v tomto rozhodnutí, keď aktuálne výsledky analýzy vyšetrovacieho spisu nedávajú krajskému súdu podklad pre zmenu svojich doterajších názorov, ale naopak, utvrdzujú ho v presvedčení, že existujú dôvody väzby v zmysle a nie sú splnené zákonné podmienky pre prepustenie obžalovaného H. E. z väzby na slobodu, či nahradenie väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Stavu veci a zákonu zodpovedá rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o nenahradení väzby u obžalovaného H. E. dohľadom probačného a medičného úradníka. Aj v tejto časti prvostupňový súd rozhodnutie zrozumiteľne, dostatočne, logicky a presvedčivo odôvodnil, pričom jeho úvahy majú základ v skutkových okolnostiach prípadu a sú podporené relevantnými právnymi normami.

Nadriadený súd rovnako ako prvostupňový súd v rámci rozhodovania o sťažnosti obžalovaného opätovne skúmal, či u neho nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie väzby. Dôsledne zvažoval, či a do akej miery prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu by zvyšovalo nebezpečnosť jeho konania, ktoré zakladá väzobný dôvod podľa Aj v súčasnom štádiu trestného stíhania podľa názoru krajského súdu prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu, aj po zohľadnení účinkov dohľadu probačného a mediačného úradníka, by výrazne zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného stíhania práve pokračovaním v páchaní trestnej činnosti. Nahradenie väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka, s poukazom na povahu spáchanej trestnej činnosti a tiež na osobu obžalovaného, sa javí v danom prípade ako absolútne nedostatočné, a to aj za prípadného uloženia primeraných obmedzení a povinností a tiež za súčasnej kontroly obžalovaného elektronickými prostriedkami. Konkrétne skutočnosti, z ktorých súdy v prípade obžalovaného vyvodili

dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti, boli rozhodujúce aj pre záver, či účel väzby v tomto štádiu konania nemožno nahradiť miernejšími inštitútmi. Vzhľadom na výrazné sklony obžalovaného k páchaniu majetkovej trestnej činnosti (v odpise registra trestov 20 odsúdení), nenaplnenie účelu predchádzajúcich výkonov nepodmienečných trestov odňatia slobody na výchovu obžalovaného, v spojení s diagnostikovanou poruchou u obžalovaného, s čím súvisí riziko agresívneho, nevyspytateľného konania, teda spojenie všetkých uvedených okolností, neumožnili ani krajskému súdu prijať záver o nahradení väzby miernejšími prostriedkami. Osoba obžalovaného ani krajskému súdu nedáva dostatočnú záruku, že by z dlhodobejšieho hľadiska bol schopný dodržať uložené podmienky probačného dohľadu pri prípadnom prepustení na slobodu, viesť riadny život a dodržiavať nastavený liečebný režim.

Čo sa týka sťažnostnej argumentácie obžalovaného, v nej neuviedol také nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd v napadnutom uznesení nezaoberal. Ťažiskom sťažnostnej argumentácie je nesprávnosť procesného postupu prvostupňového súdu, ktorý nereagoval na námietku v tom čase obvineného a jeho nesúhlas so substitučným zastúpením ustanoveného obhajcu.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že opatrením sudcu pre prípravné konanie zo dňa 21.4.2022 bol obžalovanému ustanovený obhajca JUDr. Peter Svrček (č.l. 50 súdneho spisu). Ustanoveného obhajcu súd upovedomil o výsluchu v súvislosti s rozhodnutím o ďalšom trvaní väzby na deň 14.12.2022, ktoré doručil obhajcovi dňa 9.12.2022 o 13.21 hod. (viď doručenka na č.l. 393 súdneho spisu). Súčasne bol obhajca upovedomený, že výsluch bude vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Dňa 12.12.2022 ustanovený obhajca udelil substitučnú plnú moc na jeho zastúpenie pri výsluchu obvineného (č.l. 400 súdneho spisu). Substitučná plná moc bola predložená zastupujúcim obhajcom JUDr. Miloslavom Hrickom súdu pri výsluchu obvineného dňa 14.12.2022 spolu s prednesením dôvodov, pre ktoré sa ustanovený obhajca nemohol výsluchu zúčastniť, a to pre kolíziu s iným pojednávaním konaným na Špecializovanom trestnom súde, pracovisku Banská Bystrica, vedeným pod sp.zn. , o čom predložil súdu aj upovedomenie obhajcu v tejto inej trestnej veci. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva aj vznesenie námietky obvineným voči substitučnému zastúpeniu advokáta, konkrétne, že prítomného obhajcu JUDr. Hricka nepozná, nevykonal s ním poradu, vidí ho prvýkrát v živote, má právo na spravodlivý súdny proces a z tohto dôvodu žiadal o odročenie výsluchu. Na túto námietku samosudca reagoval správne nielen v rámci zápisnice o výsluchu, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa aj nadriadený súd v celom rozsahu stotožnil a na toto odkazuje. K tomu nadriadený súd dopĺňa, že od doručenia upovedomenia o výsluchu dňa 9.12.2022 o 13.21 hod. do konania výsluchu dňa 14.12.2022 mal ustanovený obhajca dostatok času, aby okrem substitučného splnomocnenia minimálne telefonicky kontaktoval obvineného, vysvetlil mu vzniknutú situáciu a zabezpečil, aby výsluch pri plnom realizovaní práva na obhajobu obvineného mohol byť uskutočnený v termíne určenom súdom. Uvedené nie je vecou súdu, ale je internou záležitosťou naplnenia vzťahu medzi obhajcom a jeho klientom tak, ako vyplýva z ust. č. o advokácii, na ktorý sa obhajca odvoláva. Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce pre advokáta zo statusového zákona neobstojí ním produkovaná argumentácia o nepoužiteľnosti ust. pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby, kedy má súd dostatok času na to, aby o väzbe rozhodol (a to nie v priebehu niekoľkých hodín). Nadriadený súd uzatvára, že procesným postupom, ktorý je zadokumentovaný nielen v zápisnici o výsluchu, ale aj v odôvodnení napadnutého uznesenia, nebolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces a jeho právo na obhajobu bolo plne zachované pre účely rozhodovania o väzbe. Súd spôsobom ustanoveným zákonom oznámil ustanovenému obhajcovi termín výsluchu a zodpovedným spôsobom ho upozornil na jeho povinnosti vyplývajúce pre riadne vykonanie procesného úkonu (aj v zmysle uloženia poriadkových opatrení). Skutočnosť, že ustanovený obhajca sa nedostavil na nariadený výsluch a nedôsledne si plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, i keď si ustanovil za seba substitúta, s účasťou ktorého na výsluchu obvinený nesúhlasil, je individuálnym pochybením a zlyhaním konkrétneho obhajcu, ale nie súdu. Súd urobil všetko zadosť tomu, aby právo obvineného na obhajobu bolo riadne zabezpečené. Zástupca ustanoveného obhajcu si z titulu svojho procesného postavenia svoje procesné povinnosti voči súdu splnil, i keď treba uviesť, že to nebolo v súlade s vôľou obžalovaného. Vzniknutá situácia tak nebola dôvodom na zmenu termínu nariadeného procesného úkonu. S argumentáciou obhajcu ohľadom výkladu ust. sa sťažnostný súd nestotožnil, táto je nielen v rozpore so zákonom, ale aj súdnou praxou.

Ďalšou sťažnostnou námietkou bola námietka neexistencie väzobného dôvodu. Túto nadriadený súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za nedôvodnú. Obžalovaný akcentoval na dodržiavanie liečebného režimu v súvislosti s diagnostikovým psychickým ochorením, ktoré bolo u neho zistené, stabilizáciu jeho vzťahu a adaptáciu na väzbu po jeho hospitalizácii, čím už viac ako 8 mesiacov preukazuje, že je schopný nápravy. V súčasnom štádiu konania tieto argumenty nie sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúci výrok napadnutého uznesenia, ktorým bol ustálený dôvod väzby v zmysle

Osobitne treba uviesť, že v súvislosti s rozhodovaním o väzbe obžalovaného tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd dôsledne postupovali v doterajšom konaní v zmysle ust. , druhá veta , teda dostatočne urýchlene vzhľadom k rozsahu vykonaného dokazovania. Osobitne je potrebné hodnotiť úsek konania nevyhnutne predchádzajúci predĺženiu lehoty väzby a následne vykonaniu procesných úkonov po predĺžení lehoty väzby, konkrétne po späťvzatí obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry súdom uznesením zo dňa 30.8.2022. Jednotlivé procesné úkony jednoznačne a plynule smerovali k zabezpečeniu znaleckého posudku zameraného na vyšetrenie duševného stavu obvineného H. E., ktorý bol súdu doručený 9.11.2022, následne k záverečnému preštudovaniu spisu v dňoch 30.11.2022 a 6.12.2022 a podaniu návrhu na podanie obžaloby vyšetrovateľom zo dňa 7.12.2022, zavŕšené doručenou obžalobou okresnému súdu 9.12.2022. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že tak prokurátor dodržal lehotu na podanie obžaloby podľa a súčasne súd o väzbe rozhodol ex offo po podaní obžaloby v lehote určenej v ust. , v nadväznosti na procesný postup podľa

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom alebo orgánmi činnými v prípravnom konaní, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa krajský súd sťažnosť obžalovaného H. E. zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.