Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_30P-117-2014.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/117/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Y. Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Z., adresa na doručovanie G., X. ulica X a otca: B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XXXX/XX, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 19.05.2014 domáhala, aby súd znížil výživné na mal. Q. zo sumy XX,- eur mesačne na sumu XX,- eur mesačne vzhľadom k tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a napriek tomu, že vo výkone trestu pracuje, jej zárobok nepostačuje prispievať na výživu maloletého naposledy určeným výživným.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že po určení výživného pracovala na dohodu. Jej príjem bol okolo XXX - XXX,- eur. V auguste 2013 sa zamestnala v trvalom pracovnom pomere, kde zarobila okolo XXX,- eur mesačne. Na výživu syna však neprispievala. Za neplnenie vyživovacej povinnosti bola 2-krát odsúdená. Prvýkrát na podmienečný trest odňatia slobody a druhýkrát na nepodmienečný trest, ktorý nastúpila 16.01.2014. Dňa 27.11.2014 bola podmienečne prepustená. Po prepustení z výkonu trestu sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie a od 02.12.2014 pracuje na dohodu v Carrefoure v Žiline, kde jej príjem je XXX,- eur. V súčasnej dobe býva v 1-izbovom byte spoločne s priateľom, ktorý je zamestnaný a spoločne znášajú náklady domácnosti. Za bývanie platia XXX,- eur. Uviedla, že má bežné výdavky strava, ošatenie, má viacero dlhov v rôznych inštitúciách vo výške okolo XX XXX,- eur. Tieto prostriedky spotrebovala do domácnosti. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí
väčšej hodnoty. Okrem Q., nemá inú vyživovaciu povinnosť. Navrhla znížiť výživné na sumu XX,- eur mesačne s účinnosťou od februára 2015.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že naposledy určené výživné nepostačuje pokryť všetky potreby maloletého. V súčasnej dobe navštevuje 2. ročník ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou. Maloletý Q. je astmatik, je potrebné zakupovať lieky, ktoré musí užívať vo výške okolo XX,- eur na 3 - 4 mesiace. Navštevuje džudo, za rok sa platí poplatok XXX,- eur. Otec mu platí doučovanie na 2 mesiace XXX,- eur, kde chodieva každý piatok na 4 hodiny vzhľadom na problémy s učením. Otec s maloletým bývajú v 3-izbovom byte, kde s nimi bývajú aj rodičia. Otec je vlastníkom záhrady a chatky v Q. J. a vlastníkom 10-ročného auta. Matka po rozvode manželstva na výživu syna neprispievala, výživné zaslala len občas, nesúhlasí so znížením výživného.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa a preto navrhol návrh zamietnuť.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. XXT/XX/XXXX zo dňa 15.02.2013 bola matka odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, mala príjem z dohôd o vykonaní práce.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. XXT/XXX/XXXX - XXX zo dňa 10.10.2013 súd zistil, že matka bola odsúdená na 1 rok odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy pričom v období neplnenia výživného pracovala na dohodu o vykonaní práce a výživné neplatila potom, čo bola trestným rozkazom Okresného súdu Žilina XXT/XX/XXXX zo dňa 15.02.2013 odsúdená za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Zo správy zamestnávateľa otca B., a.s. G. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 1 - 9/2014 predstavoval sumu XXX,- eur.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody K. - D. zo dňa 31.10.2014 súd zistil, že matka nastúpila výkon trestu odňatia slobody 16.01.2014 a je pracovne zaradená od 04.03.2014. Jej hrubá pracovná odmena za obdobie 3/2014 - 9/2014 predstavovala sumu XXX,XX eur. Z pracovnej odmeny jej boli vykonávané zrážky na povinné poistné odvody vo výške XX,XX eur, zrážky na úhradu trov výkonu trestu vo výške XXX,XX eur, zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených vo výške XX,XX eur, zrážky na úhradu výživného vo výške XXX,XX eur za uvedené obdobie.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - D. zo dňa 18.12.2014 súd zistil, že matka bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody dňa 27.11.2014.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 29.12.2014 súd zistil, že matka bola v období od 1.1.2012 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 23.02.2012 do 07.03.2012 a od 28.11.2014 evidencia trvá.
Z dohody o vykonaní práce uzavretej medzi zamestnávateľom IN W., s.r.o. Bratislava a matkou súd zistil, že matka vykonáva zárobkovú činnosť od 01.12.2014, za mesiac december jej čistá mzda predstavovala XXX,XX eur.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zníženie výživného nie je dôvodný. Naposledy súd rozhodoval rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 23.04.2012, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého, schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu v tom znení, že mal. Q. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaväzuje prispievať na jeho výživu výživným vo výške XX,- eur mesačne. Rodičia sa dohodli, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. Q. neobmedzene po prechádzajúcej dohode s otcom. Matka naposledy pracovala u zamestnávateľa- Q. - B. S., pracovný pomer ukončila dohodou a jej čistá mzda bola v tom čase XXX,XX eur mesačne. Otec bol zamestnaný v spoločnosti B. G. a jeho čistý príjem bol XXX,XX eur mesačne. Mal. Q. navštevoval MŠ v Žiline.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
Súd zistil, že matka v čase podania návrhu sa nachádzala v ústave na výkon trestu odňatia slobody a to od 16.1.2014, keďže bola odsúdená na 1 rok odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy pričom v období neplnenia výživného pracovala na dohodu o vykonaní práce a výživné neplatila potom, čo bola trestným rozkazom Okresného súdu Žilina XXT/XX/XXXX zo dňa 15.02.2013 odsúdená za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Z výkonu trestu bola podmienečne prepustená dňa 27.11.2014. V predchádzajúcom období pracovala na dohody o vykonaní práce a pracovala v spoločnosti Carrefour v trvalom pracovnom pomere, kde dosahovala príjem okolo 270,- eur. Matka po rozvode manželstva, kedy bola naposledy zaviazaná prispievať na výživu Q. vo výške XX,- eur mesačne, si túto povinnosť riadne neplnila napriek skutočnosti, že mala príjem z pracovnej činnosti. Vyživovaciu povinnosť si neplnila ani potom, ako bola podmienečne odsúdená za zanedbanie povinnej výživy. Po prepustení z výkonu trestu matka sa zamestnala na dohodu a v súčasnej dobe jej príjem predstavuje okolo XXX,- eur. Býva v 1-izbovom byte spolu s priateľom, kde platia za bývanie XXX,-. Priateľ je zamestnaný a na nákladoch v domácnosti sa podieľajú spoločne. Matka má bežné výdavky, strava, ošatenie. Má viacero dlhov z rôznych inštitúcií a nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Otec je v súčasnej dobe naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa. Jeho príjem predstavuje okolo XXX,- eur. S maloletým býva u rodičov v 3-izbovom byte. Prispieva im na bývanie XXX,- eur mesačne. Je vlastníkom záhrady a chatky v Q. J. a vlastníkom XX-ročného auta.
Mal. Q. v súčasnej dobe navštevuje 2. ročník ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, zvýšené výdavky má vzhľadom na zdravotný stav, keďže je astmatik. Musí užívať lieky, ktoré otec zakupuje v hodnote XX,- eur na 3 - 4 mesiace. Navštevuje krúžok džuda, kde platí otec poplatok XXX,- eur na rok.
Podľa názoru súdu na strane matky nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, aby súd mohol pristúpiť k úprave výšky výživného. Ako súd vyššie uvádza, matka si neplnila vyživovaciu povinnosť, hoci mala príjem z pracovnej činnosti, za čo bola 2-krát Okresným súdom Žilina odsúdená. Matka si teda vlastným konaním spôsobila, že sa nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody, bola však pracovne zaradená a dosahovala príjem okolo XX eur mesačne. Matka si však vyživovaciu povinnosť neplnila ani v čase keď mala vyšší príjem a súd nemôže prihliadať na to, že matka sa nachádzala vo výkone trestu sa úmyselné neplnenie vyživovacej povinnosti. Jedná sa o krátkodobý výkon trestu, keďže matka bola vo výkone trestu od 16.1. 2014 do 27.11.2014. V súčasnej dobe je opäť zamestnaná, môže si preto naďalej plniť vyživovaciu povinnosť v naposledy určenej výške, pričom treba uviesť, že aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom jej príjem dosahoval okolo XXX,- eur mesačne. Matka nemôže ponechávať vyživovaciu povinnosť len na otcovi, ktorý sa o maloletého riadne stará, plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa názoru súdu na strane matky nedošlo k zmene pomerov, naopak k zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý nastúpil na ZŠ, v súčasnej dobe je v 2. ročníku. Má bežné výdavky a okrem toho má zdravotné problémy, je astmatik, s čím sú spojené zvýšené výdavky so zakupovaním liekov.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Keďže súd nezistil podstatnú zmenu pomerov na strane matky, jej návrh na zníženie výživného zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.