Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-3-2015.pdf
PDF · 78.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Klaudie Koskovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. N., dieťa rodičov: matka I. U., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., A., Z. XX, toho času N. N., H. XX, zastúpená JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica a otec O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.-A., Z. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 11. 2014 č. k. 31P/279/2014-77, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca a úprave styku otca s maloletou p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú G. U. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená maloletú opatrovať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 110,- Eur od 15. 10. 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej. Zročné výživné od 15. 10. 2014 do 14. 11. 2014 vo výške 165,- Eur povolil otcovi splácať v mesačnej splátke vo výške 10,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 15.00 h do 18.00 h, každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 h do 18.00 h, každý rok dňa 26. 12. Od 15.00 do 18.00 a každý rok dňa 25. 06. Od 15.00 do 18.00 h. Ďalej súd určil miesto a spôsob odovzdania a prevzatia maloletej. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že otec maloletej súhlasil so zverením dieťaťa do ďalšej výchovy a opatery matky, preto rozhodol, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku výživného, matka požadovala určiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne a pokiaľ ide o styk otca s maloletou, navrhla upraviť styk za jej prítomnosti, čo odôvodňovala nízkym vekom maloletej a špecifickými dôvodmi, ktoré spočívajú v nie príliš dobrom vzájomnom vzťahu medzi rodičmi a z toho vznikajúcimi konfliktami, ktoré sa udiali aj pred dieťaťom. Po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení súd dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach prispievať na úhradu potrieb maloletej mesačne sumou 110,- Eur odo dňa podania návrhu. Takto stanovená výška výživného spolu s rodinným prídavkom, ktorú poberá na maloletú matka vo výške 23,52 Eur mesačne, zodpovedá odôvodnením potrebám a záujmom maloletého dieťaťa, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Súd prihliadol na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine o primeranej životnej úrovni maloletého dieťaťa a jeho rodičov, prizrel na nepomer medzi príjmami matky a príjmami otca. Otcom navrhovanú výšku výživného 50,- Eur, resp. 60,- Eur mesačne nepovažoval za dostačujúcu na
krytie potrieb dieťaťa. Matkou navrhovanú výšku výživného 200,- Eur označil za neodrážajúcu kritérium upravené v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom matka ani nepreukázala reálnu výšku týchto nákladov na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, súd prihliadal na útly vek dieťaťa ako aj na tú skutočnosť, že takmer polrok bolo dieťa vo výlučnej starostlivosti matky, ku ktorej sa zjavne citovo upälo. Prihliadol tiež na denný režim dieťaťa, ako ho popísala matka. Súd považoval za potrebné upraviť styk s maloletou tak, aby bol tento krátkodobejší, ale častejšie sa opakujúci, aby sa nepretrhli úplne vzájomné vzťahy a zväzky maloletej a jej otca, ale aby mal otec zároveň možnosť podieľať sa na výchove a opatere dieťaťa. Pokiaľ ide o návrh matky upraviť styk otca s dieťaťom za jej prítomnosti, súd konštatoval, že matka nepreukázala skutočnosti, pre ktoré by súd musel zasiahnuť do rodičovského práva otca a obmedziť jeho styk s dieťaťom len za prítomnosti tretej osoby. Podľa názoru súdu je otec dieťaťa po dobu troch hodín schopný a spôsobilý poskytnúť maloletej náležitú opateru, dohľad a primerane zaujať dieťa.
Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozsudok napadla v časti určenia výšky mesačných platieb výživného a v časti týždenného styku otca s maloletým dieťaťom. Nesúhlasí s určenou výškou výživného a má za to, že jednoznačne preukázala adekvátnosť ňou v návrhu požadovanej výšky výživného, ktorá je potrebná na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa. Mesačné náklady na domácnosť totiž predstavujú výšku presahujúcu 400,- Eur, čo výživné stanovené súdom pre otca dieťaťa ako aj rodičovský príspevok a rodinné prídavky pre matku v žiadnom prípade nepokrývajú. Bez finančnej výpomoci od rodinných príslušníkov by matka dieťaťa nebola schopná zabezpečiť adekvátnu starostlivosť pre maloletú G.. Mesačný čistý príjem otca zo zamestnania je 655,92 Eur a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je preto na jeho strane možné určiť mu vyššiu vyživovaciu povinnosť tak, aby bola zabezpečená dôstojná výchova maloletej. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa žiadnym iným spôsobom na maloletú G. neprispieva.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, uvádza, že by bolo vhodné pre maloleté dieťaťa a v konečnom dôsledku aj pre otca upraviť styk vo vzťahu k týždennému stretávaniu tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou G. každý párny týždeň v sobotu od 15.00 h do 18.00 h a tiež v nedeľu od 15.00 h do 18.00 h. To znamená, že rozsah a počet hodín styku otca s dieťaťom by ostal zachovaný, došlo by len k zmene styku z nepárneho týždňa v nedeľu na nedeľu v párnom týždni. V zostávajúcej časti by úprava styku bola zachovaná v zmysle rozsudku okresného súdu. Takáto úprava by zohľadňovala skutočnosť, aby matka s maloletou mohla lepšie využívať väčší počet po sebe idúcich dní na návštevu starých rodičov ako aj iných členov rodiny.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil prehodnotiť rozsudok okresného súdu v časti určenia výživného a otcovi uložil prispievať výživným podľa jeho možností, schopností a majetkových pomerov a pokiaľ ide o úpravu styk otca s maloletou, rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Otec maloletej sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, svoje skutkové zistenia správne vyhodnotil a vec aj právne správne posúdil s poukazom na príslušnú zákonnú úpravu a v súlade s existujúcou relevantnou judikatúrou.
Pokiaľ ide o námietky matky maloletej v odvolaní k výške výživného, odvolací súd súhlasí s výškou určenou prvostupňovým súdom, nakoľko aj podľa názoru súdu, táto odráža na jednej strane odôvodnené potreby maloletej s prihliadnutím na jej vek a zdravotný stav a na druhej strane aj možnosti a schopnosti
otca maloletej tak, ako to vyvodil v dôvodoch napadnutého rozsudku prvostupňový súd. Pokiaľ matka maloletého poukazuje na svoje výdavky a na skutočnosť, že súdom (okresným súdom) určené výživné spolu s rodinným prídavkom 23,52 Eur, ktorý matka poberá, nepokrýva ani spolu s rodičovským príspevkom mesačné náklady na domácnosť (presahujúce aj 400,- Eur), odvolací súd upozorňuje, že v danej vec riešil súd výživné pre maloleté dieťa. Tak, ako určil výživné prvostupňový súd, teda 110,- Eur mesačne, vzhľadom na preukázané náklady je táto suma adekvátna. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky, ktoré má matka maloletej, pokiaľ nie je schopná zabezpečiť si potrebné prostriedky, musí to riešiť iným spôsobom, nakoľko existujúca právna úprava pokrýva aj takéto prípady, existujú na to príslušné právne inštitúty, nemožno to však riešiť formou výživného na maloleté dieťa. Toto musí byť riešené v súlade so zákonnou právnou úpravou, to znamená, musí ísť o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na druhej strane musí byť v súlade s možnosťami a schopnosťami povinného rodiča a zároveň musí byť dodržaná zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo napadnutý rozsudok zohľadnil.
Pokiaľ ide o úpravu styku maloletej s otcom, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu v zmysle návrhu matky. V tomto smere odvolací súd prízvukuje, že stretávanie sa rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti s maloletým dieťaťom, je vždy možné riešiť dohodou rodičov a len pokiaľ takáto dohoda medzi rodičmi možná nie je, nasleduje autoritatívne rozhodnutie súdu. Pokiaľ aj existuje rozhodnutie súdu, je na rodičoch, aby si prípadne styk s dieťaťom dohodli tak, aby bol v prospech maloletej, aby zohľadnil jej vek a potreby, ale zároveň, aby refllektovali aj na rôzne životné situácie, ktoré sa nedajú jedným rozhodnutím predvídať. Tak určené stretávanie sa maloletej s otcom, ako určil prvostupňový súd, treba považovať za správne vzhľadom na útly vek dieťaťa, kde sa vyžaduje čím častejší styk rodiča s dieťaťom, aby sa nepretrhli citové väzby. Toto napadnuté rozhodnutie zohľadnilo.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani v časti napadnutého výživného, ani v časti úpravy styku, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.