Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Er/358/2009

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: I/ W. N., C.. XX.XX.XXXX, S. O. Č.. XXX, II/ H. N.Ý., C.. XX.XX.XXXX, S. O. Č.. XXX, vedenej pod spisovou značkou EX 276/09, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota, P.O.BOX 142, Brezno, (ako náhradníkom súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej), o vymoženie pohľadávky vo výške 873,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -13 zo dňa 21.03.2014, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Poverením číslo 5611 027868 zo dňa 29.05.2009 tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinným I/ a II/ na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 873,60 Eur s príslušenstvom, ako aj trov exekúcie, na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, sp.zn. RK-83/08/GR zo dňa 18.04.2008 (ďalej len ,,exekučný titul“).

Súd napriek skôr vydanému povereniu pristúpil k skúmaniu Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 46650-46027 zo dňa 18.03.2005, ktorú uzavrel oprávnený s povinnými I/ a II/ (ďalej len ,,ZoRP“) a následne nesprávne uznesením č.k. -13 zo dňa 21.03.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na to, že súd uznesením č.k. -13 zo dňa 21.03.2014 nesprávne o veci rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, o ktorej už bolo rozhodnuté tak, že bolo dňa 29.05.2009 vydané poverenie, súd uvedené uznesenie zrušil a opätovne vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, a to z nižšie uvedených dôvodov.

Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so ZoRÚ, ktorej súčasťou sú „zmluvné dojednania“ a s výpisom z obchodného registra a zistil, že v začatej exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko existuje dôvod pre jej zastavenie, keď súd zistil nasledovný skutkový stav:

Exekučným titulom bola povinným I/ a II/ uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne čiastku vo výške 26.318,-Sk spolu so 14,25% ročným úrokom od 14.02.2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania rozhodcovského konania vo výške 1.500,-Sk, všetko do troch dní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

V zmysle ZoRÚ uzatvorenej dňa 18.03.2005 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom revolvingovú pôžičku v sume 20.016,-Sk, revolving vo výške 13.344,-Sk a úverový limit 26.688,-Sk. Dlžníci sú v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.

Súčasťou ZoRÚ boli aj zmluvné dojednania, ktoré v bode 16. obsahujú rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení:

,,16.1 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2 tejto Zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy spočíva na žalobcovi.“

V bode 16.2.1. je následne uvedené úplné znenie rozhodcovskej doložky s uvedením rozhodcov, ktorí môže prejednať spory so Zmluvy.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Možnosť súdu zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, v každom štádiu vedenia exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd posúdil ZoRÚ uzatvorenú medzi oprávneným a povinnými I/ a II/ ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú a formulárovú), keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek) a povinní pri uzatváraní zmluvy vystupovali v postavení spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., keď zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatvárali za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia pôžičky, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.

V dôsledku toho, že právny vzťah založený ZoRÚ súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinným ako spotrebiteľom ochranu ich práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za stavu, keď o plnení z ZoRÚ rozhodol rozhodcovský súd, súd pristúpil k posudzovaniu toho, či v danej veci nešlo o vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Pri skúmaní uzatvorenej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj výklad podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré by sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania posúdil rozhodcovskú doložku, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje

predovšetkým na to, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná predovšetkým z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná, ale ako súčasť Zmluvných dojednaní, a teda povinní nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky veriteľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebitelia boli vedomí všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľov po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľov. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľov.

Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu však treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd rekapituluje, že vyššie citované ustanovenie rozhodcovskej doložky tak, ako je formulované, núti spotrebiteľov podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a prípadné spory riešiť hlavne prostredníctvom rozhodcu, pričom rozhodcu vyberá žalobca, ktorým je vo väčšine prípadov oprávnený. Súd v danom prípade potom nemá pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle 53 ods. 1 O.z., keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je teda založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil s poukazom na znenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keď oprávneným označený exekučný titul vydal rozhodca, ktorý nemal právomoc rozhodnúť spor, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, sp.zn. RK-83/08/GR zo dňa 18.04.2008, sa doposiaľ nestal vykonateľným.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, následne rozhodoval aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si v podaní zo dňa 22.01.2015 náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).