Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/42/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: K.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava za účasti ďalšieho účastníka: Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu žalovaného č. /R zo dňa 2. októbra 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. /R zo dňa 02.10.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín) č. zo dňa 31.10.2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. Namietal, že obidve rozhodnutia vychádzajú najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na skutkový stav veci. Konajúci orgán neprihliadol na dôvody uvádzané žalobcom v priebehu konania - v námietkach proti Výkazu nedoplatkov zo dňa 01.10.2012, vo vyjadrení k stanovisku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 19.12.2012, ako aj v odvolaní zo dňa 13.11.2012 proti Platobnému výmeru č. , na ktorých dôvodoch žalobca zotrváva a má za to, že konajúci orgán sa s týmito námietkami vecne nevysporiadal, neprihliadol na zmeny príslušnej legislatívny upravujúcej povinnosti žalobcu z hľadiska o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ako aj o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v nadväznosti na skutkový stav veci. Poukázal na to, že k nepeňažnému vkladu spoločníka, od ktorej právnej skutočnosti konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu odviesť na verejné zdravotné poistenie nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,03 Eur a trovy konania v sume 5,- Eur, došlo na základe Uznesenia VZ spoločnosti KOPS s.r.o. z 10.12.2010. Ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2010 umožnilo vkladateľovi nepeňažného vkladu rozhodnúť, či zahrnie do základu dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku a to v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmych bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Na základe tejto právnej úpravy sa žalobca rozhodol pre postupné zahrňovanie do základu dane rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku počnúc rokom 2010. Právna úprava, na základe

ktorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z príjmu podľa Zákona o zdravotnom poistení, t.j. z rozdielu medzi výškou hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku („ostatné príjmy“) v zmysle nadobudla účinnosť 01.01.2011 (), t.j. o rok neskôr, ako došlo ku skutočnosti, od ktorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu a rozhodnutia žalobcu o spôsobe zahrnutia uvedeného rozdielu do základu dane. Na uvedenú skutočnosť žalobca poukazoval vo svojich stanoviskách v priebehu konania, v ktorých uvádzal, že v posudzovanom prípade ide len o zdaniteľný príjem podľa a nedochádza v tomto zdaňovacom období k dosahovaniu príjmu, tiež poukazoval na retroaktivitu zákona, nakoľko ide o úpravu právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti. S uvedenými dôvodmi žalobcu, najmä v časti právnej úpravy ust. Zákon o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011 v nadväznosti na právo žalobcu vyplývajúce z ust. o možnosti výberu z dvoch spôsobov zahrnutia rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, ktorú voľbu žalobca uskutočnil aj s prihliadnutím na právnu úpravu zdravotného poistenia platnú do 31.12.2010 a následne, a to po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy ust. Zákona o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011 () už toto rozhodnutie nemohol zmeniť a práve v takomto postupe žalovaného pri uplatňovaní Zákona o zdravotnom poistení v znení platnom od 01.01.2011 vidí žalobca retroaktivitu zákona, sa konajúci orgán vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Žalobca v žalobe poukázal aj na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2011, konkrétne Zákona o zdravotnom poistení, ktorý ustanovuje, že povinnosť platiť na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnuté v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona a to vzhľadom na to, že aj táto povinnosť bola stanovená právnou úpravou účinnou od 01.01.2011. Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti iný postup uplatňovania právnej úpravy z titulu povinnosti žalovaného na úhradu poistného podľa ust. Zákona o zdravotnom poistení v znení platnom od 01.01.2011 by znamenal podľa žalobcu retroaktivitu zákona, pretože následne po nadobudnutí účinnosti , ktorým bol novelizovaný žalobca nemohol pôvodné rozhodnutie o zdanení rozdielu zmeniť a v čase rozhodovania o spôsobe zdanenia nemal vedomosť o dopadoch takéhoto rozhodnutia na povinnosť vyplývajúcu zo zdravotného poistenia. Žalobca vyslovil názor, že keďže prvá časť uvedeného zdaniteľného rozdielu zahrnutá do rozdielu dane za r. 2010 nezakladala nárok na odvod poistného v zmysle predpisov platných do 31.12.2010, tak sa to vzťahuje aj na ostatné časti toho istého zdaniteľného rozdielu zahrnuté v nasledujúcich rokoch, inak by išlo o retroaktivitu zákona. Konajúci orgán, rozhodnutie ktorého je touto žalobou napadnuté, sa podľa žalobcu týmito námietkami nezaoberal a ani v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal, resp. k otázke namietanej retroaktivity zákona sa vôbec nevyjadril a nezaujal žiadne stanovisko. Rovnakou vadou je podľa žalobcu postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 31.10.2012.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, pričom nesúhlasil so žalobnými dôvodmi a pridržiaval sa odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Vyslovil názor, že prvostupňový i druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so Správnym poriadkom, boli dodržané základné pravidlá konania podľa § 3 správneho poriadku, pričom sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobcovi vysvetlil, v spojení s vyjadrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 21.08.2013 skutočnosti podľa , na základe ktorých je povinný zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za r. 2011. Žalobcovi bol vypočítaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 ako príjem zo zárobkovej činnosti podľa , nakoľko rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu je považovaný za dosiahnutie príjmu. Pre účely priznania dane z príjmov ide o iný príjem ( ), ktorý podlieha dani z príjmu podľa , nie je príjmom podľa až cit. zákona a tým pádom podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Poukazovanie žalobcom na retroaktivitu je podľa žalovaného neopodstatnené, nakoľko do ročného zúčtovania poistného vstupujú príjmy zdaňované aj podľa (o.i. aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu), pričom sa vychádza z údajov z daňového priznania za príslušný kalendárny rok, v tomto prípade za r. 2011. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré má všetky náležitosti stanovené v a Správneho poriadku. Žalovaný vyjadril svoje jednoznačné stanovisko, že jeho rozhodnutie z 02.10.2013 je po právnej, skutkovej, ako aj formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, vydané na to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. -24 zo dňa 28.10.2014 s poukazom na ust. pribral do konania ako ďalšieho účastníka Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Bratislava, ktorá bola účastníkom správneho konania, keďže predložila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín návrh na vydanie platobného výmeru z titulu nedoplatku na poistnom vyplývajúceho z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 č. 1231591417 v sume 224,03 Eur v zmysle ( o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na dôvodoch žaloby, pričom za podstatné považovala posúdenie právnej otázky a to kedy došlo k získaniu príjmu na strane žalobcu vyplývajúceho z vloženia nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti. K tomuto príjmu došlo podľa nej jednorázovo 10.12.2010, kedy žalobca doručil spoločnosti vyhlásenie o nepeňažnom vklade. Tento príjem žalobca nadobudol v r. 2010, kedy ešte nebola zákonom stanovená povinnosť z takéhoto príjmu odvádzať poistné. Skutočnosť, že navrhovateľ sa v súlade so zákonom rozhodol postupne tento rozdiel v zmysle ustanovení zákona zahrnúť do základu dane, nemôže spôsobiť to, že v r. 2011, resp. v nasledujúcich obdobiach z tohto rozhodnutia žalovaný vyvodí povinnosť žalobcu zaplatiť poistné. Tento právny vzťah založený na skutočnosti vzniknutej pred novelou zákona, ktorá zaviedla povinnosť odvádzať poistné z ostatných príjmov, nemôže byť preto posudzovaný podľa nového právneho predpisu.

Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe i odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že vec bola správne právne posúdená. Pokiaľ žalobca zahrnul príjem do daňového priznania v r. 2011, táto skutočnosť mala za následok vznik jeho povinnosti odvádzať poistné v zmysle zákona. Skutočnosť, že nepeňažný vklad žalobcu ako spoločníka do základného imania obchodnej spoločnosti bol vykonaný v r. 2010, nie je podľa žalovaného tou rozhodnou skutočnosťou, podľa ktorej by sa mala posudzovať otázka vzniku povinnosti platiť poistné. Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca si zahrnul príslušný rozdiel do daňového priznania v r. 2011. Navyše už v čase realizácie nepeňažného vkladu (10.12.2010) bola publikovaná novela zákona o zdravotnom poistení (02.12.2010), ktorá zaviedla povinnosť platiť poistné aj z ostatných príjmov, s ktorou sa mohol oboznámiť. Má za to, že žalovaný sa vysporiadal s v odvolaní namietanou otázkou retroaktivity, aj keď len okrajovo.

Zástupca ďalšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že pri určení povinnosti platiť poistné je Všeobecná zdravotná poisťovňa povinná vychádzať zo skutočností, ktoré sú jej ako podklad predložené, v tomto prípade z daňového priznania žalobcu za r. 2011. Toto daňové priznanie nemá zdravotná poisťovňa právo preskúmavať a musí striktne vychádzať z údajov v ňom uvedených. Ak sú takéto príjmy ako ostatné príjmy uvedené v daňovom priznaní, nemôže skúmať, či naozaj boli dosiahnuté. Musí vychádzať z ustanovení osobitného predpisu (Zákon o dani z príjmu), ktorý presne špecifikuje, ktoré príjmy sú považované za také príjmy, ktoré podliehajú povinnosti platiť poistné.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako právnická osoba, ktorej zákon zveril kompetenciu rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti zdravotného poistenia, o. i. právomoc vydať výkaz nedoplatkov, v postavení oprávneného orgánu rozhodla Výkazom nedoplatkov č. 123633717 zo dňa 14.08.2012, že žalobca je povinný uhradiť nedoplatok na zdravotnom poistení za r. 2011 vo výške 224,03 Eur. Žalobca proti predmetnému výkazu nedoplatkov podal v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých poukázal na to, že realizácia jeho nepeňažného vkladu bola uskutočnená v r. 2010, pričom v umožnil daňovníkom postupné zahŕňanie tohto rozdielu do základu dane. Z tohto dôvodu nedošlo preto k naplneniu dikcie Zákona o zdravotnom poistení, pretože v r. 2011 nastala iba skutočnosť zdanenia časti tohto rozdielu, pričom činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorého výsledkom je zdaňovanie tohto rozdielu, nastala už v r. 2010 a nie v r. 2011 a zároveň v r. 2011 nedošlo k žiadnemu

dosiahnutiu príjmu, tak ako je to definované v Zákona o zdravotnom poistení. Vyslovil názor, že sa jedná o retroaktivitu zákona. Zmena v zdaňovaní ( ) s účinnosťou od 01.01.2010 bola vyvolaná zmenou v oceňovaní nepeňažných vkladov v účtovníctve prijímateľa vkladu a nie z dôvodu, že by došlo k dosahovaniu ďalších príjmov. Vec bola postúpená na rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín), ktorý ako orgán príslušný podľa o správnom konaní (ďalej len „“) a v spojení s o zdravotných poisťovniach rozhodol vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného na r. 2011 tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava (VšZP) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 v sume 224,03 Eur podľa Zákona o zdravotnom poistení a o povinnosti nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle Správneho poriadku vo výške 5,- Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z návrhu zdravotnej poisťovne vyplýva, že žalobcovi bola platobným výmerom uložená povinnosť uhradiť nedoplatok poistného vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 podľa Zákona o zdravotnom poistení vo výške 224,03 Eur. Ďalej uviedol, že platiteľ poistného (žalobca) bol vo VšZP evidovaný v r. 2011 v období od 01.01.2011 do 31.12.2011 ako zamestnanec KOPS s.r.o. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia bola Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. povinná vykonať podľa a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 130 z 30.03.2012, nakoľko platiteľ bol zamestnancom, ktorý mal vymeriavací základ podľa Zákona o zdravotnom poistení vo výške 1.600,- Eur, z ktorého bola sadzbou 14% vypočítaná výška poistného 224,- Eur. Nedoplatok 0,03 Eur vznikol ako rozdiel medzi uhradenými preddavkami zamestnanca (606,02 Eur) a vypočítaným poistným za zamestnanca (606,05 Eur). Celková výška nedoplatku tak predstavovala 224,03 Eur. Ďalej uviedol, že VšZP námietky platiteľa neakceptovala, a preto postúpila vec na rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu, pričom k návrhu pripojila výkaz nedoplatkov, podané námietky a svoje vyjadrenie k týmto námietkam. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že platobný výmer vydal na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne.

Žalobca podal proti platobnému výmeru prvostupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietal nesprávne zahrnutie ostatného príjmu podľa do vymeriavacieho základu pre účely ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Poukázal na to, že vo svojom riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie r. 2011 pri príjmoch podľa uviedol na riadku 13 časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, t.j. obstarávacou cenou. K realizácii tohto nepeňažného vkladu došlo v r. 2010. Nakoľko v súlade s je možné tento rozdiel v ocenení nepeňažného vkladu zahrnúť do základu dane buď jednorázovo, alebo postupne, najdlhšie počas siedmich zdaňovacích období, platiteľ sa rozhodol pre tento postupný spôsob zdanenia. Zákon o zdravotnom poistení definuje v , že za zárobkovú činnosť sa považuje aj dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, ktorým je . Keďže realizácia nepeňažného vkladu bola uskutočnená v r. 2010 a v umožnil daňovníkovi aj postupné zahŕňanie tohto rozdielu do základu dane, z uvedených dôvodov nedošlo k naplneniu dikcie Zákona o zdravotnom poistení, pretože v r. 2011 nastala iba skutočnosť zdanenia časti tohto rozdielu, pričom činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorého výsledkom je zdaňovanie tohto rozdielu, nastala v r. 2010 a nie v r. 2011 a zároveň v r. 2011 nedošlo k žiadnemu dosiahnutiu príjmu, tak ako je definované v Zákona o zdravotnom poistení. Platiteľ (žalobca) namietal retroaktivitu zákona, pretože dochádza k úprave právnych vzťahov, ktoré nastali v minulosti, hoci retroaktivita by nemala byť v právnom štáte prípustná. V období, keď došlo k rozhodnutiu platiteľa Zákon o zdravotnom poistení neriešil platenie poistného z tohto rozdielu. Vyslovil názor, že rozdiel medzi vyššou hodnotu nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku sa nepovažuje za ostatný príjem v pravom slova zmysle. Uvedený rozdiel v ocenení nepeňažného vkladu je definované v a je definovaný iba ako rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa , nie tak, že sa jedná o príjem, ako je to ustanovené v . Tento rozdiel podľa žalobcu nenapĺňa definíciu zárobkovej činnosti uvedenej v Zákona o zdravotnom poistení, pretože sa nejedná o „dosahovanie príjmu“.

Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.09.2013 tak, že odvolanie zamietol a platobný výmer prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.10.2012 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že platiteľ poistného bol povinný uhradiť poistné vypočítané

na základe ročného zúčtovania poistného z ostatných príjmov v zmysle , ktoré tvorí rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu. Nakoľko sa v explicitne neuvádza, čo je potrebné považovať za „ostatné príjmy“, ale tento odkazuje na cit. zákona, v ktorom je ustanovené, že do základu dane daňovník zahrňuje aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, vypočítané poistné bolo zdravotnou poisťovňou stanovené v správnej výške a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z dôvodu, že tento rozdiel je predmetom dane, je to „ostatný príjem“ na účely , a teda sa jedná o príjem aj na účely Zákona o zdravotnom poistení, z ktorého má platiteľ poistného povinnosť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že požiadal o súčinnosť Ministerstvo zdravotníctva SR k správnemu konaniu v rovnakej veci, t. j. k otázke povinnosti odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie zo zdaňovanej časti rozdielu nepeňažného vkladu. Z vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 27.08.2013 vyplýva, že podľa Zákona o zdravotnom poistení sa za zárobkovú činnosť považuje aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu s odkazom na Zákona o dani z príjmu. S poukazom na v spojení s Ministerstvo zdravotníctva SR vyslovilo záver, že rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku je predmetom dane, je to „ostatný príjem“ na účely , a teda sa jedná o príjem aj na účely Zákona o zdravotnom poistení, z ktorého poistenec platí odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon žalovaný poukázal na ust. Zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa alebo poistenec štátu podľa , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa a Zákona o zdravotnom poistení (s poukazom na a 8 Zákona o dani z príjmu) má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Žalovaný povinnosť uhradiť trovy konania ako náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom odôvodnil zavinením platiteľa poistného.

Podľa , , , , , , (1) Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (4) Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. (5) Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. (6) O návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia. (7) Platobný výmer sa doručuje všetkým účastníkom konania. Zdravotnej poisťovni sa doručuje platobný výmer v dvoch vyhotoveniach. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 97a) (8) Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.

Podľa v znení , ktorý bol účinný od 01.01.2011 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej

činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, 19a) b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, 21) c) dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, 22) d) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, 23) e) podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len "dividendy").

Poznámka k č. 23 ( o dani z príjmu v znení neskorších predpisov).

Podľa zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa alebo poistenec štátu podľa , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa a , má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.

Podľa veta prvá, , , , zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. (2) Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. (3) Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa , oznámené podľa až 24 alebo oznámené podľa až 8. (9) Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa . Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v až d) a až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia až 11 platia rovnako. (12) Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa .

Podľa o dani z príjmu v znení úč. od 01.01.2010 predmetom dane sú ostatné príjmy.

Podľa , ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa až 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 36) h) dôchodky 37) a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ ], príjmy z derivátových operácií, peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, 37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny 37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby. (2) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len "vkladateľ nepeňažného vkladu"), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka 37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len "prijímateľ nepeňažného vkladu"), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50% reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "reálna hodnota") hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa . Hodnotou vkladaného majetku je pri a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa ísm. a) až d) a 1. cena majetku zistená podľa , . zostatková cena podľa , ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa , . úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu, individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky, c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa a , ak zásoby boli obchodným majetkom podľa .

Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za r. 2011

v sume 224,03 Eur podľa § 19 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení, ako aj postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z argumentácie žalovaného prezentovanej v tomto konaní vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že podstatnou skutočnosťou pre určenie povinnosti žalobcovi zaplatiť nedoplatok poistného bola skutočnosť, že žalobca zahrnul do svojho daňového priznania za r. 2011 príjem vo výške 1.600,- Eur ako ostatný príjem, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť z tohto príjmu poistné. Vychádzal z toho, že pokiaľ rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku je predmetom dane, tento sa považuje podľa za ostatný príjem a jedná sa potom o príjem aj na účely Zákona o zdravotnom poistení, z ktorého má platiteľ poistného povinnosť odviesť poistné. Žalobca s takýmto právnym posúdením nesúhlasil a tvrdil, že rozhodujúcou je v tomto prípade skutočnosť, že k nepeňažnému vkladu spoločníka došlo v decembri 2010, kedy nebola povinnosť z takéhoto príjmu odvádzať poistné a fakt, že sa žalobca v súlade so zákonom rozhodol pre postupné zahŕňanie rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základu dane (teda nie jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu), nemôže mať za následok, že v dôsledku prijatej novely Zákona o dani z príjmu ( úč. od 01.01.2011), vyvodí žalovaný povinnosť žalobcu uhradiť poistné aj z tohto príjmu s poukazom na Zákona o zdravotnom poistení v spojení s .

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca realizoval nepeňažný vklad do spoločnosti KOPS s.r.o. v decembri 2010. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca sa v súlade s rozhodol pre postupné zahrnutie rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základu dane. Rovnako nebolo sporné, a vyplýva to o.i. aj z obsahu námietok žalobcu proti výkazu nedoplatkov, že žalobca vo svojom riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2011 pri príjmoch podľa uviedol na riadku č. 13 časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, k realizácii ktorého došlo v r. 2010. Z uvedených údajov vychádzal ďalší účastník pri vykonaní ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie žalobcu za r. 2011, keď v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet ročného zúčtovania“, ktorý je súčasťou Výkazu nedoplatkov zo dňa 14.08.2012 v bode 1. do „Výpočtu vymeriavacích základov“ pod por.č. 5: „Vymeriavací základ z kapitálového majetku a ostatných príjmov ()“, (odkaz č.4 na a o dani z príjmov) zahrnul sumu 1.600,- Eur, z ktorej sumy poistné podľa bodu 2. „Výpočet poistného“ predstavuje sumu 224,00 Eur.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak zahrnutie časti rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku žalobcom do základu dane vo výške 1.600 Eur v roku 2011, ktorú skutočnosť žalobca uviedol vo svojom daňovom priznaní za r. 2011 (keďže žalobca si zvolil v súlade s možnosť postupného zahrnutia tohoto rozdielu do základu dane, hoci k realizácii nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti došlo v decembri 2010), považoval za zárobkovú činnosť, za ktorú sa podľa Zákona o zdravotnom poistení považuje dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu ( Zákona o dani z príjmu), z ktorého má poistenec v zmysle Zákona o zdravotnom poistení povinnosť platiť poistné.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného založené na vyššie uvedenom právnom posúdení skutočností rozhodujúcich pre vznik povinností žalobcu zaplatiť poistné za r. 2011 nie je v súlade so zákonom. Súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 jednoznačne ukladá povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie subjektom uvedeným v § 13 ods. 7 Zákona o zdravotnom poistení, ktoré majú príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c/ a aj z týchto príjmov, pričom vymeriavaci základ pred odvod poistného z týchto príjmov je stanovený vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. Z ust. cit. , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2011 (t. j. v rozhodnom období, za ktoré zdravotná poisťovňa s poukazom na veta prvá Zákona o zdravotnom poistení vykonala ročné zúčtovanie poistného a na základe výsledku ktorého zistiac u žalobcu ako platiteľa poistného nedoplatok, vydala Výkaz nedoplatkov zo dňa 14.08.2012) vyplýva, že

za zárobkovú činnosť sa považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa poznámky č. 23 k cit. ustanoveniu Zákona o zdravotnom poistení o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. Ustanovenie Zákona o DPH v ods. 1 za ostatné príjmy považuje príjmy, ak nejde o príjmy podľa - , najmä príjmy, ktoré sú uvedené v písm. a/ - l/ cit. ustanovenia, t. j. obsahuje demonštatívny výpočet príjmov, ktoré sa pre účely Zákona o dani z príjmu považujú za tzv. „ostatné príjmy“. Z ods. 2 cit. ust. je zrejmé, že do základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, t. j. vkladateľ nepeňažného vkladu, zahrňuje do základu dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Nie je sporné, že žalobca ako vkladateľ nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti nezahrnul tento rozdiel do základu dane jednorázovo v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Pokiaľ by si bol žalobca zvolil spôsob jednorazového zahrnutia tohto rozdielu do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť z takéhoto rozdielu poistné, keďže v tom čase (v r. 2010) Zákon o zdravotnom poistení nepovažoval takýto príjem za ostatný príjem, z ktorého je platiteľ povinný platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalobca si však zvolil postupné zahrnutie tohto rozdielu do základu dane a to najdlhšie po dobu siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v zákonom stanovenej výške (minimálne vo výške jednej sedminy ročne). Práve skutočnosť, že v r. 2011 zahrnul časť tohto rozdielu do základu dane (v súlade s ), pričom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie r. 2011 uviedol pri príjmoch podľa časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vo výške 1.600,- Eur, je tou rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej mu vznikla v zmysle Zákona o zdravotnom poistení povinnosť zaplatiť poistné z tohto príjmu. Takýto príjem je pre účely Zákona o zdravotnom poistení považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti podľa Zákona o zdravotnom poistení, t. j. z činnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu. Osobitný predpis - () od 01.01.2010, t. j. aj v rozhodnom období r. 2011 (predmetom preskúmavanej veci je nedoplatok poistného na základe ročného zúčtovania poistného za r. 2011), za ostatné príjmy považoval príjmy vyplývajúce z ust. Zákona o dani z príjmu, t. j. pre účely sa za ostatný príjem považoval aj do základu dane zahrnutý rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, ktorý je predmetom dane ( ), pričom žalobca časť tohto rozdielu zahrnul do základu dane v rozhodnom období (r. 2011) vo výške 1.600,- Eur a táto suma tvorí v zmysle veta druhá Zákona o zdravotnom poistení vymeriavací základ pre odvod poistného v tomto rozhodnom období (r. 2011). Ak teda žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobcovi vznikla v r. 2011 povinnosť zaplatiť poistné v zmysle Zákona o zdravotnom poistení v spojení s Zákona o zdravotnom poistení a v spojení s a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 v stanovenej výške, tento záver je podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť pre účely posúdenia vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť poistné zo zárobkovej činnosti podľa Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, výsledkom ktorej bolo dosiahnutie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, za ktorý príjem sa považuje ostatný príjem podľa a to v rozhodnom období, za ktoré zdravotná poisťovňa - ďalší účastník vykonal ročné zúčtovanie poistného, postupujúc podľa účinného právneho predpisu považoval skutočnosť, že žalobca si v rozhodnom období, t. j. do základu dane v r. 2011 zahrnul podľa osobitného predpisu v daňovom priznaní za r. 2011 časť rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vo výške 1.600,- Eur, ktorý sa v zmysle považuje za ostatný príjem. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci žalovaným, keď pre posúdenie vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť poistné z príjmov dosiahnutým v zmysle v spojení s Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 a nebola určujúca skutočnosť, že žalobca prvú časť zdaniteľného rozdielu zahrnul do základu dane za r. 2010, ktorá skutočnosť v r. 2010 nezakladala nárok na odvod poistného z tohto rozdielu (a

žalovaný napokon ani nezasiahol do právneho vzťahu vzniknutého v r. 2010, keďže neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poistné z ostatného príjmu, resp. jeho časti zahrnutej do základu dane v r. 2010), je nepochybné, že sa nejedná o prípad „úpravy právnych vzťahov vzniknutých v minulosti“, a preto námietka žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal otázkou aplikácie ustanovenia Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, t. j. v čase, kedy došlo k realizácii nepeňažného vkladu žalobcom, nemôže mať podľa názoru súdu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2011 - konkrétne § 36 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení ( podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona) s argumentáciou, že iný postup uplatňovania právnej úpravy žalovaným z titulu povinnosti žalobcu na úhradu poistného podľa § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 by znamenal retroaktivitu zákona, súd uvádza, že cit. ust. sa týka výlučne povinnosti platiť poistné z dividend a bez toho, aby zákonodarca v prechodných ustanoveniach výslovne upravil otázku vzniku povinnosti platiť poistné z ostatných príjmov podľa podľa doterajších predpisov v prípade, ak pri postupnom zahrňovaní rozdielu do základu dane bola už časť/časti zdaniteľného rozdielu zahrnutá/zahrnuté do základu dane za predchádzajúce obdobie/obdobia, teda za obdobia pred účinnosťou ( pred 01.01.2011), nie je možné použiť v takomto prípade analógiu zákona tak, ako to uvádza žalobca. , ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2011 novelizovaný Zákon o zdravotnom poistení teda nepôsobí spätne, ale naopak, upravuje právne vzťahy s pôsobnosťou do budúcna, keď o.i. zakladá povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie len z príjmov, ktoré dosiahnu povinné subjekty, resp. ktoré sú považované za ostatné príjmy podľa a ktoré budú zahnuté do základu dane po 01.01.2011 tak, ako je tomu v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe nie je možné považovať rozhodnutie žalovaného, resp. jeho postup za nezákonný, a preto žalobu s poukazom na zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa je v konaní podľa piatej časti možné priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.