Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1149-2012.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1149/2012
Uznesenie
Okresný súd v Košice v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice- Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX W., vedenej na Exekútorskom úrade Košice u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, so sídlom Mlynárska 16, 040 11 Košice, o vymoženie 10,00 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, so sídlom Mlynárska 16, 040 11 Košice, trovy exekúcie vo výške 44,44 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 05.04.2012 spísal pred súdnym exekútorom zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie, ktorou sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Mestskou políciou Košice č.k. 110051 zo dňa 08.08.2011.
2. Dňa 11.04.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 *142573 zo dňa 20.04.2012.
3. Podľa ust. 243h ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok “), ak tento zákon v §243i - §243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Dňa 29.05.2018 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň súdny exekútor oznámil súdu, že náhradu trov exekúcie si v tomto exekučnom konaní uplatňuje vo výške 44,44 Eur.
5. Uznesením č.k. 39Er/1149/2012 -9 zo dňa 13.08.2019 súd exekúciu zastavil a v zmysle ust. §203 ods.2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov vo výške 44,44 Eur.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Oprávnený v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podľa názoru oprávneného podnetom na
zastavenie exekúcie snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne konanie exekútora. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010 -11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť 7CoE/24/2021 3 ho splnomocnil štát, je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie, teda môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Oprávnený uviedol, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného po začatí exekučného konania, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený. Priznaním trov exekúcie by podľa neho došlo len k zvýhodneniu exekútora a k znevýhodneniu oprávneného. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie. Navrhol súdu, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal.
7. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd Košice uznesením č. 7CoE/35/2021 -43 tak, že uznesenie tunajšieho súdu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) zrušil a spis vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd pritom uložil prvostupňovému súdu povinnosť riadne preskúmať, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, a to najmä zhodnotením listinných dôkazov a vyžiadaním si správy o stave exekučného konania tak, aby z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, teda aby bolo rozhodnutie prvostupňového súdu dostatočne preskúmateľné.
8. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .
9. Podľa ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Podľa ust. §58 Exekučného poriadku, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa ust. §57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
13. Súd tak v súvislosti s odvolaním oprávneného a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach opätovne pristúpil k preskúmaniu dôvodov na zastavenie predmetnej exekúcie a teda i tvrdení súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.
14. Súdny exekútor v rámci návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2018 uviedol, že na základe ním vykonaných lustrácií zistil nemajetnosť povinného, voči ktorému bolo vedených 11 exekučných konaní. Dňa 18.01.2022 súd v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Košice vyzval súdneho exekútora na predloženie dôkazov o nemajetnosti povinného. Na základe uvedenej výzvy zaslal súdny exekútor súdu dňa 07.02.2022 exekučný spis č. EX 671/12 a zároveň vo svojej odpovedi poukázal na skutočnosť, že na uvedené exekučné konanie sa aplikuje zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK “), nakoľko sa jedná o tzv. „starú exekúciu“ a v zmysle ZoUNEK uplynula rozhodná doba podľa ust. § 2 ods.1 .
15. Súd preskúmal pripojený spis súdneho exekútora, z ktorého obsahu zistil, že súdny exekútor zisťoval pomery na strane povinného Žiadosťou o súčinnosť zo dňa 10.05.2012 adresovanou Obvodnému úradu Košice, Živnostenský odbor, pričom z odpovede Obvodného úradu bolo zistené, že povinný už nie je na Živnostenskom úrade registrovaný a živnostenské oprávnenie mu zaniklo ku dňu 27.11.2002. Zo žiadosti o súčinnosť adresovanej Sociálnej poisťovni dňa 16.05.2012 súdny exekútor zistil, že povinný
bol odvádzateľom poistného v zamestnaneckom pomere (na dohodu) od 08.01.2009 do 29.04.2009 a nebol poberateľom dôchodkovej či úrazovej dávky ani dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky. Z opätovnej žiadosti o súčinnosť zo dňa 25.04.2018 bolo zistené, že povinný bol odvádzateľom poistného ako zamestnanec (na dohodu) od 01.08.2017 do 04.09.2017. Z obsahu spisu súd zistil, že súdny exekútor lustráciou v systéme ISEB IRIS zisťoval, či je povinný vlastníkom motorového vozidla, pričom výsledok bol negatívny. Súd má ďalej za preukázané, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery na strane povinného i súčinnosťou s Katastrom nehnuteľností nehnuteľností, pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Súdny exekútor ďalej dňa 21.05.2018 zisťoval súčinnosťou s bankami, či má povinný vedený účet v niektorej z bankových inštitúcií, pričom nebol zistený žiaden pozitívny výsledok. Súd ďalej zistil, že lustráciou v Centrálnom registri exekúcií zo dňa 21.05.2018 bolo zistených celkovo 11 exekúcií vedených voči povinnému na rôznych exekútorských úradoch pod rôznymi spisovými značkami, pričom v niektorých veciach bolo poverenie na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom udelené skôr ako poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie.
16. Súd ďalej na základe ním vykonanej lustrácie v záznamoch Sociálnej poisťovne zistil, že povinný bol odvádzateľom poistného na základe Dohody o pracovnej činnosti ešte aj v období od 12.06.2019 do 17.07.2019. Ďalšie záznamy o povinnom ako odvádzateľovi poistného nie sú k dnešnému dňu vedené. Povinný nie je poberateľom dôchodkovej, nemocenskej ani úrazovej dávky, či dávky v nezamestnanosti. Súd sa tiež pokúsil vykonať lustráciu povinného v systéme bánk a katastri nehnuteľností, avšak záznam bol negatívny.
17. Súd v súvislosti s tvrdeniami oprávneného a súdneho exekútora a s vyššie uvedenými skutočnosťami konštatuje nasledovné:
18. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť pritom podložená šetrením súdneho exekútora. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je tak nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie majetkových pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere toho najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinného. Pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie a z tohto dôvodu sa ním súd bude následne zaoberať.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012 , III. ÚS 185/2012 ) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
19. Súd má za preukázané, že súdny exekútor dostatočne preskúmal osobné a majetkové pomery na strane povinného, a to súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch. Z jeho zistení vyplýva, že povinný je, resp. v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie bol nemajetný, a že jeho majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky ani trov exekúcie. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie je pritom podstatné aké sú okolnosti na strane povinného v čase rozhodovania a nie to, či povinný môže v budúcnosti nadobúdať majetok.
20. Súd ďalej konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že predmetná exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie predpokladá vyhlásenie exekúciu za neprípustnú a v súvislosti stým jej zastavenie. Dôvodmi, pre ktoré exekúciu
nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takéto (iné) dôvody zákon presne nešpecifikuje, a teda môžu byť rôzneho charakteru- napr. v súvislosti s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. v konaní existuje prekážka rozhodnutej veci, prípadne pokiaľ oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie,, alebo sú v konaní okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok pre vykonanie exekúcie a pod.). Oprávnený v odvolaní požadoval vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, no nijak bližšie neuviedol, na základe akých skutočností by sa mal súd k takémuto kroku prikloniť. V danom prípade súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval tvrdenú nemajetnosť povinného, pričom dospel k záveru, že bola dostatočne preukázaná. V tomto prípade Exekučný poriadok v § 57 ods.1 písm. h) jednoznačne vymedzuje dôvod jej zastavenia exekúcie. Pri každom návrhu na exekúciu ide oprávnený do určitého rizika, že exekúcia nemusí byť úspešná práve z dôvodu nedostatku majetku povinného, preto by súd nepokladal za spravodlivé ani zákonné rozhodnúť zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) len z titulu, aby oprávnený nemusel súdnemu exekútorovi nahrádzať už vzniknuté trovy exekúcie. Aj keď teda oprávnený nezavinil zastavenie konania, súd sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadi ustanovením Exekučného poriadku, ktoré sa špeciálne vzťahuje na prípad, keď majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
21. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
22. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
23. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
24. Podľa ust. § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška “), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
25. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky , ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
26. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
27. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
28. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
29. Podľa ust. § 25 vyhlášky , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
30.Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne: 1/ § 14 ods. 1: -paušálna odmena najmenej vo výške...........................................................................33,19 Eur 2/ § 22 ods. 1:
- poštovné........................................................................................................................2,60 Eur
- elektronické lustrácie....................................................................................................1,25 Eur Spolu............................................................................................................................37,04 Eur 20% DPH: 7,40 Eur Trovy exekúcie celkom: 44,44 Eur
31. Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky sú vyúčtované v súlade s vyhláškou a v súlade s obsahom exekučného spisu č. Ex 671/12. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 37,04 Eur + 20% DPH vo výške 7,40 Eur.
32. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
33. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
34. Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného a Exekučný poriadok v tejto situácii presne uvádza, kto je povinný uhradiť trovy exekúcie, súd nemôže prihliadať na zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, tak ako oprávnený argumentoval v podanom odvolaní. Zároveň je súd názoru, že v danom prípade nejestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov exekúcie nemala byť súdnemu exekútorovi priznaná. Preto na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
35. Pre úplnosť súd na záver k tvrdeniu súdneho exekútora, že na predmetné konanie je potrebné aplikovať zákon č. 233/2019 ZoUNEK uvádza nasledovné.
36. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
37. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
38. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK , rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
39. Konanie č. 39Er/1149/2012 je exekučným konaním, ktoré sa začalo do 01.04.2017 a je vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda sa naň vzťahuje ZoUNEK . Je tiež nesporné, že nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené 02.05.2012, k 01.01.2020 nastali účinky zastavenia starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK , avšak súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že k zastaveniu starej exekúcie v danom prípade nemohlo dôjsť zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK , a to z titulu, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK neuplynula rozhodná doba, nakoľko súd rozhodoval o zastavení starej exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§58 ods.5 EP)
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. (§355od s.2 C.s.p. v spojení s § 357 C.s.p. )