Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1P/129/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov - matky Q.. G. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V., K. XXX/XX a tiež F. XX/X, XXXX X., Y., zastúpenej advokátskym združením Dudzík & Gerová, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7 a otca V. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S., D. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Februárová 1608 5/A, o návrhu matky o súhlas súdu s vysťahovaním maloletého do cudziny a o návrhu otca na zmenu úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd u d e ľ u j e matke maloletého V. O., K.. XX.XX.XXXX súhlas na vysťahovanie do Rakúskej republiky na adresu F. XX/X, XXXX X..

Otec maloletého V. O., K.. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým a to nasledovne:

Každý párny týždeň od soboty v čase od 10:00 hod. do nedele 15:00 hod. Vianočné sviatky od 23.12. v čase od 09:00 hod do 25.12. do 18:00 hod. každý párny rok. Novoročné sviatky od 30.12. v čase od 09:00 hod do 01.01. do 16:00 hod. každý nepárny rok. V čase letných prázdnin v mesiaci august od 10:00 hod dňa 01.08. do 18:00 hod dňa 14.08. každý rok,

s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky pričom otec si maloletého prevezme v mieste trvalého bydliska matky na území SR, teda Partizánske, K. XXX/XX a na tomto mieste ho aj matke odovzdá. Matka je povinná v uvedenom čase maloletého otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom ho riadne pripraviť.

Týmto sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. -25 zo dňa 03.09.2012.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 24.09.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na začatie konania podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") o udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého V. O. do cudziny. Vec bola pridelená náhodným výberom elektronickými prostriedkami ako zákonnému sudcovi Mgr. Radoslavovi Smatanovi, PhD. so spisovou značkou . V návrhu matka uviedla, že má prihlásený trvalý pobyt v meste Partizánske a súčasne aj v Rakúsku v meste Judenburg, kde má uzavretý pracovný pomer ako sprievodkyňa zdravotne postihnutých osôb s pracovnou dobou od 08.30 hod. do 14.30 hod.

od pondelka do piatku. Spolu s ňou na uvedenej adrese žije aj maloletý V., ktorý tu má prihlásený trvalý pobyt a od 01.09.2014 navštevuje v tomto meste materskú škôlku s nemeckým vyučovacím jazykom. Ďalej uviedla, že otcom maloletého dieťaťa je V. E., ktorý bol rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. zaviazaný plniť výživné na maloletého mesačne v sume 125 €, pričom maloletý bol zverený do starostlivosti matky. Styk otca s maloletým bol upravený rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. a to každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a cez vianočné sviatky. Uviedla, že daný stav je potrebné legalizovať, aby pobyt maloletého na území Rakúskej republiky spĺňal zákonné podmienky takéhoto pobytu. Uviedla, že predmetným návrhom nechce nijakým spôsobom obmedzovať práva otca k maloletému, pričom deklarovala, že všetky doterajšie práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z ich vzťahu ako rodičov, chce zachovať. Vyjadrila presvedčenie, že jej pobyt s maloletým v Rakúskej republike, kde majú obaja zabezpečené slušné bývanie, zaujímavú a dobre platenú prácu a kde je o maloletého dostatočne postarané, nemôže byť na škodu maloletého.

Dňa 20.10.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletého V. na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Vec bola pridelená náhodným výberom elektronickými prostriedkami ako zákonnému sudcovi Mgr. Michalovi Vigašovi so spisovou značkou . V návrhu otec uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa nikdy nežil v manželstve. Rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 03.09.2012 sp. zn. bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým aspoň každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod a dňa 25.12. každého roka od 14:00 hod. do 16:00 hod. a to vždy v prítomnosti matky. Na znenie tejto dohody otec pristúpil po žiadosti matky maloletého tak, aby boli v prvom rade zabezpečené záujmy maloletého, ktorý bol v čase rozhodovania súdu vo veku (cca 1,5 roka), kedy bola prítomnosť matky maloletého pri styku s jeho otcom žiadúca. Od posledného rozhodnutia uplynula dlhšia doba a maloletý je starší a dokáže už vnímať svoje okolie a ľudí okolo seba vo vyššej miere a zároveň aj identifikovať a rozlišovať osoby, ktoré sa v jeho okolí pohybujú a spôsobilý prisudzovať osobám ich spoločenskú funkciu vo svojom živote, preto otec žiada úpravu styku s maloletým tak, aby s ním mohol tráviť viacej času a osamote a zároveň tak rozvíjať vzťah k svojmu dieťaťu na úrovni, ktorá je primeraná pre vzťah otca a dieťaťa. Otec maloletého vyjadril obavu, že matka maloletého neprispieva k tomu, aby si maloletý vytvoril vzťah k nemu ako otcovi, robí skôr kroky, ktoré vytvárajú medzi ním a maloletým citovú bariéru, čo neprispieva k upevneniu vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom. Navrhol preto upraviť jeho styk s maloletým nasledovne: každý párny týždeň od piatku v čase od 17:00 hod. do nedele 18:00 hod., vianočné sviatky od 23.12. v čase od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. každý párny rok, novoročné sviatky od 30.12. v čase od 09:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. každý nepárny rok, veľkonočné sviatky od veľkonočnej nedele od 09:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod. každý nepárny rok, v čase letných prázdnin v mesiaci august od 10:00 hod. dňa 01.08. do 19:00 hod. dňa 14.08. každý rok, s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým vždy bez prítomnosti matky, pričom otec si prevezme maloletého v mieste bydliska matky na území Slovenskej republiky a na tomto mieste ho aj matke odovzdá a matka je povinná pripraviť riadne maloletého na styk s otcom.

Zákonný sudca vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. Mgr. Vigaš predložil svoju vec za účelom pridelenia zákonnému sudcovi v zmysle pravidla 11 Rozvrhu práce Okresného súdu Partizánske na rok 2014 predsedníčke súdu, nakoľko v danom prípade ide o podanie návrhu v skutkovo súvisiacej veci s vecou vedenou tunajším súdom pod sp. zn. a ktorá napadla skôr, týkajúcej sa tých istých účastníkov konania, so závislými výrokmi a totožným dokazovaním. Dňa 24.11.2014 bola predsedníckym opatrením v súlade s pravidlom 11 ods. 1 Rozvrhu práce na rok 2014 odňatá vec sp. zn. sudcovi Vigašovi z oddelenia 2P a prikázaná na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia 1P sudcovi Mgr. Smatanovi, PhD.

Následne boli obe veci na pojednávaní dňa 24.11.2014 spojené na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. .

Kolízny opatrovník v písomnej správe uviedol, že v prípade, ak bude schválený návrh matky na vysťahovanie maloletého do cudziny, odporúčajú upraviť styk otca s maloletým dieťaťom a matku dieťaťa zaviazať uskutočňovať stretnutia otca s maloletým v takom rozsahu, aby boli zachované citové väzby aj k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, otca maloletého, vyjadrením právnych zástupcov účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu pod sp. zn. ako aj pod sp. zn. , ako aj pripojeného spisu OS Partizánske sp. zn. , rozsudkom OS Partizánske č.k. -27 z 03.08.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka maloletého na pojednávaní dňa 24.11.2014 uviedla, že od začiatku otec nechal matku s maloletým samých, nejavil o nich väčší záujem. Ona v Rakúsku pracovala už predtým, o čom otec vedel, a keď mu matka maloletého povedala, že chce, aby tam maloletý išiel s ňou, otec s tým súhlasil, pričom poznamenal, že sa má sama o neho postarať, on sa o maloletého starať nebude. Len na tlak svojich rodičov žiadal upraviť styk s maloletým. Rodičia otca maloletého občas chodili navštíviť maloletého V.. Do Rakúska sa vrátila za prácou potom, ako maloletý dosiahol 9 mesiacov, pričom počas jej pobytu v Rakúsku sa o maloletého starali jej rodičia. Otec ako ani jeho rodina sa s maloletým často nestretávali. Otec prejavil záujem, až keď mal maloletý 1,5 roka a vtedy podal aj návrh na súd na úpravu styku s maloletým. Uviedla, že boli aj prípady, keď prišla s maloletým v čase, kedy sa mal realizovať styk s otcom avšak otec sa na stretnutie nedostavil a toto sa stalo aj viackrát. Pokiaľ mal otec maloletého iný program, nejavil záujem o stretnutie s ním. Maloletý začal chodiť do škôlky od júla 2014, pričom riadne nastúpil na riadnu dennú dochádzku od 1.9.2014. V škôlke sa mu páči, majú tam veľa aktivít. V súvislosti so svojou prácou uviedla, že táto zodpovedá jej dosiahnutému vzdelaniu, pričom na Slovensku by takéto finančné ohodnotenie nezískala. Prácu má na dobu neurčitú. Jej pracovný čas je vhodný pre pobyt maloletého v Rakúsku, keďže ráno ho môže odviesť do škôlky a poobede zase vyzdvihnúť. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na pojednávaní dňa 23.01.2015 uviedla, že si nie je istá, či by maloletý bol schopný byť so svojim otcom bez jej prítomnosti. Popísala priebeh stretnutí otca s maloletým od posledného pojednávania až do pojednávania a nakoniec uviedla, že na tom, aby mohol byť otec s maloletým dlhší čas bez prítomnosti matky, je potrebné ešte popracovať.

Otec maloletého V. na pojednávaní dňa 24.11.2014 uviedol, že po tom ako bol súdnou cestou upravený jeho styk s maloletým stalo sa často, že matka žiadala, aby sa s maloletým stretol v skoršom čase, ako bolo uvedené v rozhodnutí, pričom poznamenala, že ak nemá čas, je to len jeho problém a že sa má prispôsobiť. Uviedol, že boli aj prípady, kedy sa aj mesiac nemohol stretnúť s maloletým, pričom problém bol na strane matky a iba raz mu umožnila náhradný termín stretnutia s maloletým. Poznamenal, že maloletý je šťastný v jeho prítomnosti, rád sa s otcom stretáva, pýta sa kedy sa spolu opäť stretnú. S maloletým telefonicky nekomunikuje, keďže je ešte malý a jediný kontakt s ním má len pri fyzickom stretnutí. Posledne sa s maloletým nestretol, pretože matka uviedla, že má teplotu a nemôže ísť von. Zaujímal sa, kto je detským lekárom maloletého, načo matka poznamenala, že ho to nemusí zaujímať. Obrátil sa preto na sociálne pracovníčky, kde mu bolo oznámené, že túto informáciu mu nemôžu poskytnúť. Uviedol, že jeho rodičia sa s maloletým prestali stretávať od času, kedy matka povedala, že chodia za maloletým akoby chodili domov, čo sa ich dotklo. Naposledy boli s maloletým na Veľkú noc. Ďalej uviedol, že sa nikdy pri stretnutiach s maloletým nesnažil štvať ho proti matke. Počas stretnutí s maloletým mu matka neumožnila samostatný styk s ním ani na moment (priamu interakciu medzi otcom a dieťaťom), vždy nejakým spôsobom zasahovala do ich stretnutia, vstupovala im do rozhovorov. Zotrval na svojom návrhu o úprave styku s maloletým. V tom, že maloletý navštevuje škôlku v Rakúsku problém nevidel, obavu má z toho, že mu navrhovateľka odmietne možnosť stretávať sa s maloletým. Svoj súhlas s vysťahovaním maloletého podmienil tým, že matka bude súhlasiť s úpravou styku otca s maloletým, ako to uviedol v svojom návrhu, bez výhrad. Na poslednom pojednávaní dňa 23.01.2015 uviedol, že naďalej trvá na svojom podanom návrhu a nesúhlasil s vysťahovaním maloletého do Rakúska, nakoľko má pochybnosti.

Právny zástupca matky poukázal na písomné vyjadrenia v predmetnej veci a uviedol, že na týchto trvajú.

Právny zástupca otca sa taktiež pridržal ich písomného vyjadrenia ako aj vyjadrení otca.

Kolízny opatrovník maloletého poukázal na svoju písomnú správu, pričom na jej záveroch zotrval.

Maloleté dieťa sa narodilo zo vzťahu G. O. U. V. E., ktorý otcovstvo dobrovoľne doznal. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -27 zo dňa 03.08.2011 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 125 € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -25 zo dňa 03.09.2012 bol upravený styk otca s maloletým a to aspoň každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 25.12. každého roka od 14:00 hod. do 16:00 hod. vždy za prítomnosti matky.

Z výsluchu matky ako aj z predložených listín vyplynulo, že táto pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka v sociálnom zariadení pre telesne postihnutých, kde dosahuje príjem cca 1600 € mesačne.

Otec pracuje ako SZČO v oblasti stolárskych prác. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému si plní pravidelne, okrem toho maloletému na narodeniny dáva finančný dar a pri každom stretnutí zakúpi ovocie, jogurty a pod. V súčasnosti má upravené stretávanie so synom iba na 2 hodiny každý druhý víkend za prítomnosti matky.

Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka s maloletým V. býva v 2-izbovom prenajatom byte, kde hradí poplatky spojené s bývaním v sume 383,93 € mesačne, elektrinu v sume 50 € mesačne, kúrenie v sume 62,39 € mesačne, televíziu v sume 39,30 € mesačne, internet v sume 20 € mesačne. Maloletému platí za škôlku 145 € mesačne. Maloletý V. sa od 01.07.2014 nachádza spoločne s ňou v Rakúsku, rozumie po nemecky a navštevuje tam materskú škôlku, kde má kamarátov. V Rakúsku má dobrú prácu, vyhovujúcu pracovnú dobu, takúto prácu by na Slovensku nenašla. S maloletým chodia na Slovensko každé dva týždne na dve hodiny, aby sa mohol otec s maloletým stretnúť. Mesto, v ktorom matka s maloletým žije, je vzdialené od Partizánskeho cca 400 km a náklady na cestu sú cca 100 €. Otec maloletého býva spolu so svojimi rodičmi v 4-izbovom rodinnom dome, kde rodičom prispieva na bývanie sumou 150 € mesačne, platí pôžičky súvisiace s jeho podnikaním. S podaním návrhom matky na vysťahovanie nesúhlasí. Uznáva matkine pracovné dôvody, obáva sa však odcudzenia s maloletým synom, ktorého má rád a chce sa podieľať na jeho výchove. Už v minulosti mal problémy sa s maloletým stretávať, matka mu často nedovolila stretnúť sa s maloletým údajne pre chorobu a pod. a preto má obavu, že odchodom do Rakúska mu bude úplne odňatá možnosť stretávať sa so synom.

Podľa ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do cudziny je dôvodný, ale rovnako tak je dôvodný aj návrh otca na novú úpravu styku s maloletým dieťaťom. V súvislosti s návrhom matky súd poznamenáva, že táto najskôr sama, bez dohody s druhým rodičom, podnikla kroky k tomu, aby maloletý začal nový život v mieste, kde ona pracuje, ktoré je v zahraničí (Rakúsko). Podľa jej vlastného vyjadrenia maloletý v Rakúsku začal chodiť do škôlky už od júla 2014 a na riadnu dennú dochádzku nastúpil od 01.09.2014. Až následne podala matka návrh na súd (24.09.2014) o udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého, teda "ex post". Súd konštatuj, že toto jej počínanie bolo v rozpore s , keď matka v návrhu sama uviedla, že otca o súhlas nežiadala, lebo predpokladala, že by nesúhlasil, napriek tomu maloletého so sebou zobrala do Rakúska a prihlásila ho tam na trvalý pobyt a do škôlky. Na druhej strane súd konštatuje, že aj naďalej umožňovala otcovi styk s maloletým tak, ako bol upravený súdnym rozhodnutím a s maloletým sa za týmto účelom dostavovala na Slovensko, pokiaľ bol maloletý zdravý. Súd pri hodnotení okolností pre, či proti udeleniu súhlasu s vysťahovaním bral zreteľ aj na skutočnosť, že maloletý má v súčasnej dobe bližší vzťah so svojou matkou, ktorá má prácu v zahraničí, zodpovedajúcu jej kvalifikácii s dobrým finančným ohodnotením, ktorú by na Slovensku nedostala a s vyhovujúcou pracovnou dobou. Súd má za to, že v tomto smere je pobyt maloletého v Rakúsku v jeho prospech, keď maloletý tu začal chodiť do škôlky, naučí sa ďalší jazyk, čo je v súčasnej dobe tiež len v jeho prospech. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že pobyt maloletého s jeho matkou v Rakúsku je jednoznačne v záujme maloletého a preto udelil súhlas s vysťahovaním maloletého do Rakúska.

Na druhej strane v súvislosti s návrhom otca na podrobnejšiu úpravu styku s maloletým súd konštatuje, že aj tento návrh bol podaný dôvodne a súd považoval za dôvodné obavy otca z toho, že pobytom maloletého v zahraničí, bude sťažená jeho možnosť kontaktu so synom. Z výsluchu matky dospel súd k záveru, že táto síce na papieri deklarovala, že nechce obmedzovať práva otca k maloletému a chce zachovať práva otca na kontakt s maloletým, ale v skutočnosti preto (okrem skutočnosti, že maloletého vodila na stretnutia s otcom, ktorých bola sama prítomná) veľa nerobila. Poukázala len na to, že maloletý, podľa jej slov, nie je schopný zotrvať bez jej prítomnosti s otcom po dlhší čas. Sama však nerobila nič pre to, aby bol vzťah maloletého k jeho biologickému otcovi lepší. Ako sama priznala, vždy sa snažila nejak si to stretnutie maloletého s otcom odstáť a odtrpieť. Maloletý tak nemal dobrý príklad k tomu, aby si vytvoril lepšiu citovú väzbu k svojmu otcovi, keďže vnímal nervozitu matky a to, že je tam z povinnosti. Takto naozaj vzniká hrozba, že maloletý by neskôr mohol úplne stratiť záujem kontaktovať sa so svojím otcom. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka uvedeným v písomnom vyjadrení, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rozvíjal jeho vzťah s oboma rodičmi, čo je veľmi dôležité pre jeho ďalší vývin osobnosti. Matka i otec majú v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu, ktorú nemôžu nahradiť. Otec hrá veľmi dôležitú úlohu pri výchove syna a mal by byť v jeho živote angažovaný, najmä ak sám o to prejaví záujem. Zároveň otec musí mať porozumenie pre záujmy maloletého, pomáhať pri riešení jeho problémov. Dieťa nesmie a nemalo by byť nástrojom pre uspokojovanie zraneného sebavedomia, ale predovšetkým treba mať na zreteli jeho záujem, stabilitu výchovného prostredia a vývinové potreby. Preto súd zohľadnil návrh otca na častejší styk s maloletým, a to hlavne bez prítomnosti matky maloletého, aby mal otec možnosť pracovať na jeho vzťahu so synom a mal tak možnosť tráviť s ním čas podľa ich predstáv a nie podľa toho, čo by vyhovovala aj matke a konečne, aby mal maloletý možnosť kontaktovať sa aj so starými rodičmi z otcovej strany. Vyhovel preto návrhu otca na styk s maloletým tak, ako to uviedol vo svojom návrhu, pričom tento len čiastočne upravil, zohľadniac skutočnosť, že matka pracuje od pondelka do piatku, čomu prispôsobil čas stretávania.

Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. -25 zo dňa 03.09.2012.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).