Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/157/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXX/XX, E., v konaní o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 15. augusta 2024, č. k. -446, na neverejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 15. augusta 2024, č. k. -446, podľa (ďalej len Tr. zák.) nariadil odsúdenému A. B. (ďalej len odsúdený) výkon trestu odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. z 13. decembra 2023, právoplatným 24. januára 2024 a odsúdeného podľa Tr. zák. na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 2. Úvodom odôvodnenia okresný súd skonštatoval, že odsúdenému bol zmieneným trestným rozkazom uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Súčasne mu bola uložená povinnosť spočívajúca v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a zrušený bol výrok o treste uložený odsúdenému trestným rozkazom okresného súdu z 25. októbra 2023, sp. zn. , právoplatným 16. novembra 2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň uviedol, že skúšobná doba odsúdenému vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu plynula od 17. novembra 2023 a uplynula by 17. novembra 2027, pričom z vykonaného dokazovania zistil, že odsúdený v priebehu jej plynutia spáchal trestný čin podľa Tr. zák., za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom okresného súdu z 18. júna 2024, sp. zn. . Taktiež odsúdený porušil uloženú povinnosť v rámci probačného dohľadu, a to konkrétne 27. júna 2024, kedy sa podrobil drogovému testu na detekciu drog, drogových metabolitov a nežiadúcich látok zo vzorky ľudských slín s pozitívnym výsledkom na prítomnosť metamfetamínu (MET), pričom odsúdenému bolo zakázané v skúšobnej dobe požívať návykové látky. Odsúdený sa dopustil aj jedného priestupku na úseku dopravy. Preto skonštatoval, že odsúdený si bol vedomý plynutia skúšobnej doby ako aj uloženej povinnosti nepožívať návykové látky, pričom bol povinný dbať na vedenie riadneho života o čom bol poučený aj na stretnutiach s probačným úradníkom. 3. Na podklade týchto zistení okresný súd dospel k záveru, že odsúdený svojim konaním závažne porušil podmienku a nesplnil si povinnosť viesť riadny život, že podmienečné odsúdenie zjavne nepostačuje na jeho nápravu, a preto je na mieste vykonanie trestu odňatia slobody. Spáchanie úmyselného trestného

činu v kombinácii s nesplnením si súdom uloženej povinnosti a priestupkovým konaním v skúšobnej dobe považoval okresný súd za natoľko závažné, že musí viesť k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody. 4. K výroku o zaradení odsúdeného do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody okresný súd uviedol, že odsúdený pred spáchaním trestného činu v tejto veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 5. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí odsúdený zahlásil ihneď sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia bližšie písomne neodôvodnil. Predmetné verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, ktorému bolo písomné vyhotovenie riadne doručené dňa 30. augusta 2024, pričom v zákonom stanovenej lehote sťažnosť nepodal. 6. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 20. septembra 2024. 7. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa , ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa , a , rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa . 8. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , , preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a podal ju v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 9. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutým výrokom, krajský súd zistil, že odsúdený bol s termínom verejného zasadnutia, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, riadne a včas oboznámený (predvolanie na verejné zasadnutie mu bolo riadne doručené 15. júla 2024), verejného zasadnutia sa osobne zúčastnil, teda mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a hájiť sa. Písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo stranám riadne doručené, o čom svedčia doručenky založené v spisovom materiály. Zároveň okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, ktorý krajský súd považuje za vecne správny a zákonný. 10. Aj krajský súd zistil, že štyridsaťosem mesačná skúšobná doba s probačným dohľadom v tejto trestnej veci odsúdenému začala plynúť 17. novembra 2023 (v zmysle ust. Tr. zák. vzhľadom na obligatórne započítanie zo zrušenej trestnej veci okresného súdu pod sp. zn. pri ukladaní súhrnného trestu) s predpokladaným dátumom uplynutia 17. novembra 2027, avšak bola prerušená výkonom šesťmesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody od 25. júla 2024 s tzv. pevným výstupom 22. januára 2025, o ktorý čas sa skúšobná doba predlžuje. 11. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd takisto za preukázané, že sa odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia posilnenej o probačný dohľad, konkrétne dňa 15. júna 2024, dopustil skutku právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., za čo bol odsúdený trestným rozkazom okresného súdu z 18. júna 2024, sp. zn. , právoplatným 27. júna 2024, okrem iného na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň porušil súdom uloženú povinnosť spočívajúcu v zákaze požívania návykových látok, keď pri vykonanom teste na detekciu drog, drogových metabolitov a nežiaducich látok, bola zo vzorky jeho slín zistená pozitívna prítomnosť metamfetamínu a dňa 14. januára 2024 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch, za nepoužitie bezpečnostného pásu, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 eur.

12. Pokiaľ sa odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby dopustil úmyselného trestného činu - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to i napriek tomu, že mu bol uložený v predchádzajúcom trestnom konaní trest zákazu činnosti, teda mal vedomosť o tom, že nesmie viesť motorové vozidlo, čím zároveň prejavil svoju neochotu rešpektovať rozhodnutie súdu v spojení s porušením súdom uloženej povinnosti (zákaz požívania návykových látok) a menej závažným priestupkom na úseku cestnej premávky, tak to jednoznačne svedčí pre záver, že počas nej neviedol riadny život, čo správne skonštatoval okresný súd v napadnutom uznesení. 13. Súd nemá povinnosť nariadiť nepodmienečný výkon trestu už počas plynutia skúšobnej doby, je na jeho zvážení, či vyhodnotí porušenie ako menej závažné a odsúdenému dá šancu na nápravu v priebehu ďalšieho plynutia skúšobnej doby. Pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody stačí porušenie ktorejkoľvek z podmienok uvedených v § 52 ods. 1 Tr. zák. (riadny život, dodržiavanie podmienok probačného dohľadu a splnenie uložených obmedzení a povinností), ku ktorému v priebehu skúšobnej doby preukázateľne dôjde. Takéto porušenie pritom však musí byť podstatné. Nepostačia, napr. len drobné morálne poklesky v správaní sa odsúdeného v rámci povinnosti viesť riadny život, či menej významné porušenie niektorej povinnosti, pokiaľ k nemu nedochádza opakovane (sústavne). Či ide o podstatné porušenie, je potrebné vždy posudzovať v kontexte konkrétneho prípadu a skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania a jeho okolnosti (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. novembra 2023). 14. Pri rozhodovaní všeobecného súdu o tom, či podmienečne odložený trest bude nariadený, môže súd vychádzať iba z okolností, ktoré nastali počas skúšobnej doby. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom alebo nevyhovel uloženým podmienkam. Riadny život nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť. Právny názor súdu týkajúci sa vedenia riadneho života tak spadá do rozhodovacej činnosti súdu, ktorá v prípade odlišného názoru nemôže byť považovaná za porušenie práv sťažovateľa (primerane pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2019, sp. zn. , zverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 53/2019). Inak vyjadrené kým pri porušení plnenia obmedzení a povinností v priebehu plynutia skúšobnej doby je nutné dôsledne zvažovať postup vedúci k premene podmienečne odloženého trestu, tak spáchanie úmyselného trestného činu nutne vedie k nariadeniu výkonu trestu. 15. V tomto prípade odsúdený spáchaním úmyselného trestného činu (smerujúcemu voči výkonu uloženého trestu zákazu činnosti v prejednávanej trestnej veci), požitím metamfetamínu, drobným priestupkom na úseku cestnej premávky, pričom takto konal len krátko po začatí plynutia skúšobnej doby (ani nie po roku plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia), navyše v situácii, keď bol výchovný vplyv podmienečného trestu posilnený dohľadom probačného a mediačného úradníka, teda, keď bol odsúdený opakovane poučený o stanovených podmienkach podmienečného odsúdenia a o následkoch ich nedodržania, dal jednoznačne najavo ľahostajný prístup k dodržiavaniu pravidiel spoločnosti, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť záver, že podmienečné odsúdenie u neho nesplnilo svoj účel. Okresný súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o premene pôvodne podmienečne odloženého trestu na trest nepodmienečný. Toto rozhodnutie nakoniec okresný súd po formálnej i materiálnej stránke vecne správne odôvodnil. 16. Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c)nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. 17. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že sa zaoberal aj možnosťou predĺženia skúšobnej doby v zmysle § 52 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák., ktorý postup je možný, ak skúšobná doba ešte neuplynula, ako v tomto prípade (primerane viď Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2012, sp. zn. Tpj 43/2012). Na takýto postup ale krajský súd nezistil splnenie zákonných podmienok, pretože okolnosti tohto prípadu sa ničím nevymykajú od iných

bežne prejednávaných prípadov (premien trestov). Z dikcie zákona (....Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci...) je pritom zrejmé, že tento postup je svojou povahou výnimočný, nie bežný. Vyjadrené inak, nenariadením výkonu trestu by v tomto prípade odsúdený bol neprimeraným spôsobom benefitovaný oproti ostatným páchateľom, ktorým súdy bežne nariaďujú výkon pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, ak zistia, že sa počas skúšobnej doby dopustili úmyselnej trestnej činnosti. 18. Vecne správne postupoval okresný súd aj pri zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že odsúdený pred spáchaním trestného činu v tejto veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený pre spáchanie úmyselného trestného činu. 19. Keďže krajský súd z dôvodov prezentovaných vyššie v texte zákonné dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia nezistil, tak sťažnosť odsúdeného postupom podľa na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.