Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-4Sa-7-2021.pdf
PDF · 137.65 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-4Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, vo veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 15.03.2021, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.01.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.01.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.07.2020 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 15.03.2021, ktorú správny súd právne kategorizoval ako správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 - § 205 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej „SSP“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 560 612 6592 0 zo dňa 08.01.2021, ktorým uvedený správny orgán druhého stupňa príslušný na rozhodovanie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) konajúc o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.07.2020, vo veci zvýšenia invalidného dôchodku, rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania (v súdnom konaní „žalobca“, v administratívnom konaní ďalej aj „žalobca“ alebo „dotknutá osoba“) zamietol v celom rozsahu a súčasne potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. Z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný v predmetnej veci vyplýva, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 14.12.2018 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 18.12.2018 požiadal o „zápočet“ pri výpočte jeho starobného dôchodku v súvislosti s jeho vylúčením z vysokoškolského štúdia na Vojenskom lekárskom výskumnom a doškoľovacom ústave J. E. Purkyně v Hradci Králové, a to z dôvodu komunistickej zvôle v zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 87/1991 Zb.). Zároveň oznámil údaje na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a predložil potvrdenie z vojenského archívu – centrálna registratúra Trnava zo dňa 14.09.2018 preukazujúce vylúčenie zo štúdia vojenskej medicíny. Z listu Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) zo dňa 12.03.2019 vyplýva, že prvostupňový orgán sa zaoberal „žiadosťou žalobcu o zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku“ zo dňa 18.12.2018, keď požiadal o potvrdenie dôb
poistenia, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Českej republiky a zisťoval tak rozhodujúce skutočnosti na vznik nároku na dôchodkovú dávku a jej sumu. Ďalším listom zo dňa 03.12.2019 prvostupňový správny orgán poučil žalobcu o tom, že dňa 29.10.2018 dosiahol dôchodkový vek a má možnosť požiadať o starobný dôchodok. Zároveň žalobcu poučil o tom, že s požiadavkou o spísanie žiadosti o starobný dôchodok je potrebné sa obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, podľa miesta žalobcovho bydliska. Žalobca bol poučený, že po doručení žiadosti Sociálna poisťovňa rozhodne o jeho nároku na starobný dôchodok a súčasne posúdi nárok na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 3. Z prvostupňového rozhodnutia zo dňa 21.07.2020 o zamietnutí zvýšenia invalidného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie mala za preukázané, že k prepusteniu žalobcu zo štúdia na vojenskej škole nedošlo z dôvodov uvedených v § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., ale z dôvodu dlhotrvajúceho nezáujmu žalobcu o štúdium na vojenskej vysokej škole a opakovaného porušovania disciplíny nezúčastňovaním sa na výuke. Pri uvedenom závere vychádzal z listu Ministerstva obrany SR zo dňa 19.06.2020, kde citoval ustanovenie čl. 72 písm. d) služobného predpisu Ministerstva národnej obrany ČSSR č. MNO-17- 5/1973 v zmysle ktorého: „...sa v priebehu štúdia vylúči poslucháč vysokej školy, ktorý sústavne porušuje disciplínu, alebo prejavuje trvalý zjavný nezáujem o štúdium a vlastnou vinou má nevyhovujúci prospech, prípadne ak úmyselne nevykoná predpísanú skúšku.“ Poukázal na tú skutočnosť vyplývajúcu z jeho osobného spisu, ktorý vedie Vojenský archív – registratúra Trnava, že žalobca mal dňa 17.11.1978 sám požiadať o prepustenie zo štúdia na uvedenej škole a o preradenie do zálohy. Ako dôvod mal žalobca uviesť nepriaznivé študijné výsledky. Žiadosť žalobcu nebola akceptovaná a náčelník VLVDÚ JEP mal žalobcovi umožniť opakovať ročník, napriek nesúhlasu žalobcu. Následne sa mal žalobca úmyselne nezúčastňovať výuky a neprejavovať záujem o ďalšie štúdium, v dôsledku čoho príslušný veliteľ spracoval návrh na vylúčenie žalobcu zo štúdia, z ktorého bol žalobca rozhodnutím náčelníka VLVDÚ JEP č. 5 zo dňa 19.02.1979 aj vylúčený. 4. Žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 08.01.2021 uviedol, že z administratívneho spisu žalobcu vyplýva, že mu bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.09.2014 priznaný podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 30. januára 2014 v sume 185,70 Eur mesačne. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 19. augusta 2014 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 30. januára 2014, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50%. Bol toho názoru, že žalobca na základe neformálnej žiadosti zo dňa 14. decembra 2018 žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov z dôvodu, že bol vylúčený zo štúdia na vojenskej vysokej škole v dôsledku politickej perzekúcie. Poukázal na list ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-199-1/2020-OdSP a mal za preukázané, že na základe dostupných dokumentov ministerstva obrany Slovenskej republiky nebol žalobca zo štúdia na vojenskej škole prepustený z dôvodov uvedených v § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., ale z dôvodu dlhotrvajúceho nezáujmu žalobcu o štúdium na vojenskej vysokej škole a z dôvodu opakovaného porušovania disciplíny sa ani nezúčastňoval na výuke. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol prepustený z dôvodov uvedených v § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., bola jeho žiadosť podľa žalovaného zamietnutá správne. Poznamenal, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku. Mal za to, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok nebola do dnešného dňa podaná, a to ani napriek oznámeniu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 08.06.2020 o potrebe požiadať o starobný dôchodok v súlade s § 184 zákona o sociálnom poistení na predpísanom tlačive prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta bydliska účastníka konania. Poukázal na to, že v odvolacom konaní sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie podané účastníkom konania. Predmet konania je podľa žalovaného vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z vyššie uvedeného preto podľa žalovaného vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie posúdila nárok žalobcu na invalidný dôchodok a určila sumu invalidného dôchodku správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný tak dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V správnej žalobe žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca sa mal neformálnou žiadosťou zo dňa 14.12.2018, ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená dňa 18.12.2018 domáhať zvýšenia invalidného dôchodku. Toto konštatovanie považoval za nepravdivé. Žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej moci upozornil na to, že predmetnou
žiadosťou sa nedomáhal zvýšenia invalidného dôchodku, ale aplikácie zákona č. 87/1991 Zb. pri výpočte jeho starobného dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok ku dňu 29.10.2018. Napriek uvedenému žalovaný ani v odvolacom konaní toto nevzal na vedomie a naďalej posudzoval žiadosť žalobcu zo dňa 14.12.2018 ako žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Poukázal na § 186 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení a konštatoval že z citovaných ustanovení zákona vyplýva zákonná poučovacia povinnosť Sociálnej poisťovne voči žalobcovi ako žiadateľovi. Mal za to, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ani odvolací orgán si v plnom rozsahu nesplnil túto zákonnú poučovaciu povinnosť voči žalobcovi ako žiadateľovi. Jeho podanie bolo žalovaným počas celého konania naďalej nesprávne posudzované ako žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to napriek tomu, že sám žalobca takto svoju žiadosť nedefinoval s odkazom na stranu 2, druhý odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku, nakoľko v čase spísania a podania žiadosti, t. j. 14.12.2018 mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Cieľom ním podanej žiadosti bolo, aby Sociálna poisťovňa, ústredie ako vecne príslušný orgán verejnej moci vychádzal pri výpočte výšky jeho starobného dôchodku aj zo zákona č. 87/1991 Zb., k čomu však nedošlo. Mal za to, že napriek tomu, že na konanie pred Sociálnou poisťovňou sa nevzťahuje všeobecný zákon o správnom konaní, sú základné princípy konania pred Sociálnou poisťovňou v mnohom podobné s princípmi správneho konania podľa správneho poriadku. Jedným z nich je aj zákonná povinnosť žalovaného pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Za účelom splnenia tejto povinnosti je správny orgán povinný zaobstarať si všetky potrebné podklady, a to aj bez toho, aby tieto dôkazy žalobca navrhol vykonať. Ide o zásadu materiálnej pravdy. Trval na tom, že žiadosť o starobný dôchodok v súlade s § 184 zákona o sociálnom poistení podal, a to práve písomným podaním zo dňa 14.12.2018, ktoré však žalovaný vyhodnotil ako žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a nie ako žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Podľa názoru žalobcu je skutočnosť, že jeho žiadosť nebola podaná na predpísanom tlačive iba formálnym nedostatkom, keďže z jej označenia, ako aj obsahu vyplýva, že žiadal o priznanie starobného dôchodku s tým, aby Sociálna poisťovňa prihliadla v jeho prípade, na aplikáciu zákona č. 87/1991 Zb.. Žalobca mal zato, že rozhodne nešlo o prekážku, ktorá by žalovanému ako odvolaciemu orgánu, ako aj orgánu prvého stupňa bránila v konaní a rozhodovaní ním podanej žiadosti. Naďalej však podľa jeho názoru existuje pochybnosť o tom, či pred rozhodnutím o nej žalovaný vychádzal zo skutočného stavu veci - jeho presného a úplného zistenia. Inými slovami žalovaný a jemu podriadený orgán vraj rozhodovali o žalobcom podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že žalobcovi už má patriť starobný, a nie invalidný dôchodok a napriek tomu, že tento sám o zvýšenie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 14.12.2018 nežiadal. V tomto pochybení videl žalobca zásadný nedostatok napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o neexistujúcej žiadosti žalobcu, žalovaný sa evidentne sa nezaoberal tým, o čo ho skutočne žalobca žiadal, t. j. priznanie starobného dôchodku s ohľadom na § 18 zákona č. 87/1991 Zb.. Takýto postup orgánu verejnej moci podľa žalobcu signalizuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ba dokonca toto rozhodnutie podľa jeho názoru možno označiť za akt, keďže ním žalovaný prekročil svoju právomoc, rozhodoval de iure z vlastného podnetu o dávke ktorú ho žalobca nežiadal, hoci v tom istom čase mu bola doručená konkrétne vymedzená žiadosť žalobcu s predmetom, ktorý zjavne nezodpovedá výroku napadnutého rozhodnutia. 6. Žalobca v žalobe poprel tvrdenie žalovaného, že prepustenie žalobcu zo štúdia na tzv. vojenskej vysokej škole si mal žalobca spôsobiť sám svojím dlhodobým nezáujmom o štúdium, a z toho plynúcim opakovaným porušovaním disciplíny. Žalobca uvedený záver žalovaného považoval za nesprávny. Žalovaný zjavne podľa žalobcu prehliadol, že najprv sám požiadal o prepustenie zo štúdia. S touto žiadosťou však vtedajší vojenskí funkcionári nesúhlasili a rozkazom proti navonok prejavenej vôli žalobcu nepokračovať v ďalšom štúdiu mu prikázali opakovať tretí ročník, hoci vedeli, že žalobca už prejavil svoj nezáujem o ďalšie štúdium. Preto žalobca aj uvedený príkaz na opakovanie tretieho ročníka nerešpektoval a štúdia sa nezúčastňoval. To viedlo k tomu, že žalobca bol napokon zo štúdia vylúčený, nie prepustený, ako to uvádza žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup vtedajšieho vedenia školy bol podľa žalobcu zjavne poplatný dobe, v ktorej sa udial. Išlo o roky 1978 a 1979, kedy na území dnešného Československa panoval totalitný socialistický režim, ktorý nebral do úvahy slobodnú vôľu jednotlivca, ale bol kladený dôraz na kolektívnu vôľu pracujúceho ľudu, ktorá bola zastúpená komunistickou stranou vykonávajúcou a kontrolujúcou štátnu moc. Akýkoľvek odpor jednotlivca, alebo skupiny bol potláčaný a to aj takými postupmi, ktoré nemali oporu vo vtedy platných právnych predpisoch. Žalobca mal za to, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnili svoju právnu úvahu, najmä pokiaľ išlo o posúdenie žalobcom namietanej skutočnosti, ktorá napokon vyplynula aj zo získaných dôkazov, že tento pred vylúčením zo štúdia sám požiadal o prepustenie zo štúdia, čím deklaroval svoj nezáujem pokračovať v štúdiu. Namiesto toho,
aby bola žiadosť žalobcu kompetentným subjektom akceptovaná, bola táto účelovo odmietnutá a keďže na postoji žalobcu sa aj napriek odmietnutiu jeho žiadosti nič nezmenilo, nezúčastňoval sa príkazom nariadeného štúdia. Tento prejav slobodnej vôle žalobcu bol následne sankcionovaný jeho vylúčením zo štúdia pre disciplinárne previnenie. 7. Žalobca mal za to, že žalovaný nijako nezdôvodnil ako sa vysporiadal so zákonnou formuláciou obsiahnutou v § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. tzv. politická perzekúcia, alebo postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Žalovaný síce na predmetné ustanovenie zákona v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje, avšak len v tej súvislosti, keď konštatuje, že vylúčenie zo štúdia v prípade žalobcu nemá charakter politickej perzekúcie, alebo porušenia všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd. Absolútne však podľa jeho názoru chýba uvedenie akejkoľvek právnej úvahy, ktorou sa žalovaný riadil pri vyhodnocovaní skutkových okolností v dôsledku, ktorých bol žalobca zo štúdia vylúčený, a ktoré zistil z jeho osobného spisu vedeným vojenským archívom v Trnave. Namietaná vada napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu výsledkom nezistenia skutočného, presného a úplného stavu veci. Došlo tým aj pri nerozlišovaní medzi pojmom prepustenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia. Žalovaný tieto pojmy voľne zamieňa, čím svoje rozhodnutie robí nedostatočne odôvodneným, zmätočným, ba arbitrárnym. Nie je totiž z neho možné zistiť akou konkrétnou právnou úvahou sa žalovaný riadil, keď len v nadväznosti na výrok napadnutého rozhodnutia možno usudzovať, že vylúčenie žalobcu zo štúdia nebolo výsledkom politickej perzekúcie, alebo porušenia všeobecne uznávaných ľudských práv. Konkrétne právne úvahy vyplývajúce aj zo zisteného skutkového stavu, ktoré viedli žalovaného k uvedenému výroku však v odôvodnení chýbajú. Konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nespĺňa požiadavku presvedčivosti účastníkov konania o správnosti postupu orgánu verejnej moci a o zákonnosti jeho rozhodnutia, nespĺňa tiež kontrolnú funkciu rozhodnutia správneho orgánu spočívajúcu v možnosti jeho preskúmania nadriadeným orgánom. 8. K žalobe sa žalovaný vyjadril, a to podaním zo dňa 26.05.2021. S námietkami žalobcu nesúhlasil, považoval ich za nedôvodné postup pri posúdení nároku žalobcu na dohodu o dôchodkovú dávku považoval za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia za také, ktoré majú podklad v zákonných ustanoveniach na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Poukázal na tú skutočnosť, že dňa 18.12.2018 bol žalovanému doručený list žalobcu, v ktorom žiadal o započítanie vysokoškolského štúdia a nárok na starobný dôchodok v súlade so zákonom číslo č. 87/1991 Zb.. Listom žalovaného zo dňa 03.12.2019 bolo žalobcovi vysvetlené, že podľa § 174 ods. 5 prvej vety zákona o sociálnom poistení je potrebné podať žiadosť o priznanie dávky na predpísanom tlačive určenom žalovaným. Žalobca si podľa žalovaného doposiaľ neuplatnil nárok na starobný dôchodok a nepožiadal o priznanie starobného dôchodku právne relevantným zákonným spôsobom, teda v zákonom predpísanej forme, zákonom upraveným spôsobom. Poukázal tiež na to, že listom žalovaného zo dňa 08.06.2020 bolo opakovane žalobcovi v súlade s vyššie uvedeným, vysvetlené ako má postupovať v prípade podania žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho nárok na starobný dôchodok vznikol na základe jeho listu zo dňa 14.12.2018 podľa názoru žalovaného nie je rozhodujúce, pretože neboli splnené formálne náležitosti na začatie dávkového konania podľa zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodujúcim momentom dávkového konania je podanie formálnej žiadosti fyzickej osoby, ktorou sa uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, bola neformálna žiadosť žalobcu zo dňa 14.12.2018 vyhodnotená ako žiadosť o zmenu v sume invalidného dôchodku, ktorého je žalobca poberateľom. Uvedené zákonné ustanovenie má podľa žalovaného kogentný charakter, čo znamená, že sa musia bezpodmienečne dodržať kogentné zákonné ustanovenia neposkytuje priestor pre správne úvahy, alebo na možnosť ich nerešpektovať a nie je možné sa od nich odchýliť. Námietku žalobcu, ktorou poukazuje na nezohľadnenie vysokoškolského štúdia pri určovaní nároku na dôchodkovú dávku, považuje žalovaný za nedôvodnú, s ktorou sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trval na správnosti rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Mal za to, že predmetné rozhodnutia (preskúmavané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiadal, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril, a to svojím podaním zo dňa 20.07.2021. Konštatoval, že vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zásadnejším spôsobom ovplyvniť doterajší postoj žalobcu, ktorý v celom rozsahu zotrval na podanej správnej žalobe. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril k tej časti žaloby, v ktorej žalobca namieta absenciu hmotnoprávneho posúdenia ním uplatneného nároku, a to v zmysle relevantných
ustanovení zákona č. 87/1991 Zb.. Žalobca mal zato, že splnil povinnosti, ktoré mu žalovaný uložil a doručil mu najmä požadované potvrdenie. Napriek tomu jeho žiadosti vyhovené nebolo. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí pritom podľa názoru žalobcu nemožno zistiť konkrétne dôvody, pre ktoré žalovaný neaplikoval § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., aké právne či skutkové úvahy ho k tomu viedli. Zopakoval, že nikdy žalovaného nežiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žiadal o uplatnenie zákona č. 87/1991 Zb. pri výpočte jeho starobného dôchodku. Skutočnosť, že žalovaný vyhodnotil jeho podanie ako žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku považuje za chybu úradníka. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí odkázal na dostupné dokumenty ministerstva obrany Slovenskej republiky, absentuje v nich vyhodnotenie obsahu týchto dokumentov, najmä s ohľadom na zmysel a účel zákona číslo 87/1991 Zb. a konkrétne jeho § 18 ods. 3.. Z týchto žalobcom napadnutých rozhodnutí totiž nemožno zistiť ako konkrétne žalovaný ich obsah posúdil. Preto žalobca naďalej považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, arbitrárne, a ako také za nezákonné. 10. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. 11. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bolo rozhodnutie o žalobe pridelené sudcovi A. F. B. a je aktuálne vedené pod sp. zn. PO-4Sa/7/2021.
12. Podľa § 493e zákona č. 239/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie §493f tým nie je dotknuté.“
13. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
14. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.
15. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu viac ako päť dní pred jeho vyhlásením. Súd zároveň konštatuje, že žiaden z účastníkov tohto konania nepožiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej veci, nie je potrebné vykonať dokazovania na pojednávaní v tomto konaní, nevyžaduje to verejný záujem, nariadenie pojednávania vo veci nie je potrebné a v predmetnej veci nie je potreba nariadenia pojednávania ustanovená zákonom. Z vyššie uvedeného dôvodu má súd za to, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania.
16. Správny súd v Košiciach v konaní o žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah a závery administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov (keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 a § 134 ods. 2 písm. d) SSP), vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že správnej žalobe v predmetnej veci je potrebné vyhovieť a preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušiť a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vysloviť, že vec sa vracia Sociálnej poisťovni
- ústredie ako správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.01.2021, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.07.2020 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie vo veci zvýšenia invalidného dôchodku.
18. Žalobca namietal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a žiadal ich zrušiť s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP z dôvodu, že ako rozhodnutie žalovaného, tak aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
19. Žalobca namietal predovšetkým skutočnosť, že žalobca žiadal neformálnou žiadosťou zo dňa 14.12.2018, adresovanou Sociálnej poisťovni, ústredie o priznanie starobného dôchodku, a nie o zvýšenie invalidného dôchodku tak ako to vyhodnotil správny orgán prvého stupňa. Správny súd vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu žalovaného uvedenú námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 14.12.2018, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie vyplýva, že žalobca žiadal o „zápočet pri výpočte starobného dôchodku“. Zároveň oznámil údaje na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a predložil kópie potvrdenia Vojenského archívu – Centrálna registratúra Trnava zo dňa 04.10.2018.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy.
22. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
24. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
26. Podľa § 172 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení konanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“).
27. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
28. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
29. Podľa § 184 ods. 9 zákona o sociálnom poistení žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 185 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o sociálnom poistení za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
31. Podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.
32. Podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
33. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
34. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
35. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
36. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci je nie len preskúmať rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ale preskúmať taktiež zákonnosť konania (zákonnosť postupu správnych orgánov), ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.
37. Na konanie Sociálnej poisťovne, ústredie v dávkových veciach (dávkové konanie) nie je možné aplikovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako všeobecný predpis o správnom konaní, ale je nutné aplikovať zákon o sociálnom poistení. Ustanovenie § 184 ods. 1, 5, 9 a 10 zákona o sociálnom poistení stanovuje moment, ktorým sa takéto konanie začína (zásadne doručením písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorou si táto uplatnila nárok na dávku a jej výplatu), formu tejto žiadosti (na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou), jej náležitosti (uviesť údaje alebo predložiť doklady spôsobilé preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu) a taktiež stanovuje aj miesto podania tejto žiadosti. V prípade ak podanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, prípadne je nejasné alebo nezrozumiteľné, má správny orgán prvého stupňa viacero možností (ktoré zároveň sú aj jeho povinnosťami) ako uvedené nedostatky odstrániť. V zmysle ustanovenia § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení by v prvom rade správny orgán prvého stupňa mal pomôcť účastníkovi konania nedostatky odstrániť. Uvedené by mal realizovať formou riadneho a včasného poučenia účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach. Avšak v prípade ak je uvedený pokus bezvýsledný, nič nebráni správnemu orgánu, aby uvedené nejasnosti pomohol účastníkovi odstrániť tým, že žiadateľa prizve na osobné stretnutie na príslušnú pobočku, prípadne ho prizve na ústne pojednávanie (§ 188 zákona o sociálnom poistení). V prípade ak je uvedený postup bezvýsledný (a účastník bol riadne a včas poučený o svojich procesných právach a povinnostiach), je potrebné písomnou kvalifikovanou výzvou vyzvať účastníka, aby v určenej lehote nedostatky odstránil a zároveň ho aj poučiť o právnych dôsledkoch, ak tak neurobí, t.j. o
dôsledkoch neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania (zastavenie konania podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Súčasne s výzvou by malo byť konanie prerušené v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Po márnom uplynutí lehoty určenej správnym orgánom prvého stupňa na odstránenie nedostatkov podania by mala Sociálna poisťovňa, ústredie zastaviť predmetné konanie podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vyššie uvedený postup však dodržaný správnym orgánom prvého stupňa nebol.
38. Správny súd má za to, že zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie nebola voči žalobcovi splnená jeho poučovacia povinnosť riadne a včas. Z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný bolo zistené, že listom zo dňa 03.12.2019 skutočne správny orgán žalobcu poučil o tom, že dňa 29.10.2018 dosiahol dôchodkový vek, ako aj o tom, kde sa má žalobca obrátiť so svojou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku. V uvedenom liste bol zároveň poučený, že po doručení žiadosti bude súčasne posúdený aj jeho nárok na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. V uvedenom liste však chýba poučenie o právnych dôsledkoch toho, keď žalobca takúto „formálnu“ zákonom predpísanú žiadosť nepodá a zároveň chýba aj lehota na splnenie takejto povinnosti žalobcu. Uvedená poučovacia povinnosť správneho orgánu prvého stupňa navyše nebola splnená ani včas, keď od žiadosti žalobcu ktorá bola doručená správnemu orgánu dňa 18.12.2018 do splnenia poučovacej povinnosti správneho orgánu prvého stupňa, t.j. dňa 03.12.2019 uplynula doba takmer 1 rok.
39. Z vyššie uvedeného je zjavné aj to, že správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu zo dňa 14.12.2018 nepovažoval za žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorá obsahovala vady, ktoré by bolo potrebné odstrániť, ale za žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pritom v súlade s ustanovením § 186 ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení je potrebné každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu a vychádzať pritom z prejavu vôle žiadateľa uplatniť si konkrétny nárok, o ktorý žiada. Tvrdenie žalovaného, že konanie vo veci priznania nároku žalobcu na starobný dôchodok sa dosiaľ nezačalo, nakoľko žalobca nepodal žiadosť na predpísanom tlačive, je pravdivé len čiastočne. Dávkové konanie sa začína doručením žiadosti vo forme predpísanej zákonom a na mieste stanovenom zákonom. Avšak právne účinky spojené so začatím dávkového konania nastávajú aj vtedy ak žiadateľ podá žiadosť s vadami, teda napríklad „neformálnu“ žiadosť. Uvedené výslovne vyplýva z ustanovenia § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (…ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania...). Správny orgán prvého stupňa tak nesprávne vyhodnotil moment začatia dávkového konania, ktorým je doručenie hoci aj vadnej žiadosti príslušnému útvaru Sociálnej poisťovne.
40. Správny orgán prvého stupňa bez opory v citovanom právnom predpise svojvoľne posúdil žiadosť žalobcu ako žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to napriek tej skutočnosti, že „už pri prvom pohľade“ na predmetnú žiadosť je evidentné, že žalobca zvýšenie invalidného dôchodku nežiadal. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu obsahu žiadosti, keď žalobca uvádza: „...zasielam žiadosť o zápočet pri výpočte starobného dôchodku“. Zároveň žalobca žiadal o „zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku“. Inštitút minimálneho dôchodku bol zavedený do dôchodkového systému s účinnosťou od 1.7.2015 a jeho podstata spočíva v tom, že poistencom, ktorí získajú minimálne 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia a po dovŕšení dôchodkového veku je ich priznaný dôchodok nižší ako minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa starobný dôchodok zvýši na sumu minimálneho dôchodku. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku a to vo výške minimálneho starobného dôchodku. Taktiež aj z toho, že žalobca predložil ako prílohu žiadosti potvrdenie Vojenského archívu dokladujúce jeho vylúčenie zo štúdia na tzv. vojenskej medicíne vyplýva, že uvedený doklad predložil za účelom jeho zohľadnenia pri priznaní starobného dôchodku, a nie zvýšenia invalidného dôchodku. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, že by žalovaný, alebo správny orgán prvého stupňa čo i len vyzval žalobcu, aby ozrejmil či žiada o priznanie starobného dôchodku, alebo zvýšenie invalidného dôchodku, ak táto skutočnosť bola pre nich spornou. Nehovoriac o tej skutočnosti, že zo žiadosti je taktiež zrejmé, že žiada pri výpočte starobného dôchodku zohľadniť jeho vylúčenie z vysokoškolského štúdia z dôvodu komunistickej zvôle s poukazom na § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., pričom je evidentné, že zhodnotenie prípadných krívd spôsobených vylúčením zo štúdia žalobcu ako študenta vojenskej vysokej školy by sa započítalo na účely dôchodkového zabezpečenia v rámci rozhodovania o jeho nároku na starobný dôchodok, prípadne o výške jeho starobného dôchodku a nie invalidného dôchodku. Zároveň z listu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2019 vyplýva, že tento žalobcu aj poučoval v rámci jeho zákonnej poučovacej povinnosti (aj keď nie riadne a včas) o tom ako si uplatniť starobný dôchodok, čiže si bol vedomý toho čo žalobca svojou neformálnou
žiadosťou žiada. Z vyššie uvedených skutočností správnemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný posúdil žiadosť žalobcu ako žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a nie ako žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorá obsahuje vady, ktoré je potrebné odstrániť. Uvedený postup žalovaného nemá oporu v právnych predpisoch a je v rozpore so zákonom, nakoľko žalobcovi bolo odňaté právo konať na správnom orgáne prvého stupňa o dávke, na ktorú mal podľa vlastného presvedčenia nárok.
41. Správny súd zároveň konštatuje, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa správnemu súdu javia ako iba „formálne rozhodnutia“, ktoré nereflektujú tie dôvody, pre ktoré žalobca pri výpočte výšky jeho starobného dôchodku žiadal o prihliadnutie aj na ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb.. Súčasťou obsahu základného práva účastníka správneho konania je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Správny orgán by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Jedným z princípov správneho konania, ktorý sú správne orgány povinné dodržiavať pri rozhodovaní je aj povinnosť správneho orgánu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou správneho orgánu starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.
42. Odňatím možnosti konať pred správnym orgánom sa rozumie taký postup správneho orgánu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu právne predpisy upravujúce správne konanie dávajú. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo predstavuje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je preto porušením práva konať na správnom orgáne.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
44. S poukazom na uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia Sociálnej poisťovni, ústredie ako správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
45. V ďalšom konaní po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť neformálnu žiadosť žalobcu zo dňa 14.12.2018 ako žiadosť o priznanie starobného dôchodku, poučiť žalobcu riadne a včas o jeho procesných právach a povinnostiach a následne postupom, ktorý bol naznačený v odôvodnení tohto rozsudku v bode 37. rozhodnúť o jeho podanej žiadosti.
46. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu, c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).