Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-734-2014.pdf
PDF · 87.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/734/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. č. XXX, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, o zaplatenie 1.728,07 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 179,44 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 29.4.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.728,07 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvorili dňa 13.10.2005 zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 1.728,07 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.728,07 € od 12.3.2014 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu odporkyne, oboznámením obsahu žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, výpisov z pôžičkovej karty Quatro, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 11.3.2014, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. 4777693 zo dňa 13.10.2005 celkove vo výške 1.728,07 €. Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 13.10.2005 uzavrela zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru titulom pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver s úverovým limitom 30.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Podmienky splácania úveru boli upravené v obchodných podmienkach. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro za obdobie do 1.10.2005 do 28.2.2014 mal súd preukázané realizované transakcie na úverovom účte odporkyne. Z výpisov z pôžičkovej karty tiež vyplynulo, že ku dňu 19.10.2010 si právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, keď po
tomto dni už odporkyni nebol zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vyúčtovaný žiaden nárok titulom trvajúceho zmluvného vzťahu (odplata za poskytnutie úveru - zmluvný úrok, poplatok za správu kartového účtu a pod.). Právny zástupca odporkyne žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je potrebné považovať za spotrebiteľský. Nakoľko podľa jeho názoru zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže, ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, odporkyňa titulom poskytnutého úveru už uhradila viac než jej bolo poskytnuté, návrh na začatie konania navrhoval zamietnuť. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 až 5 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebného úveru poskytnutého odporkyni jeho právnym predchodcom celkove vo výške 1.728,07 €. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol dňa 13.10.2005 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe úverového limitu vo výške 995,82 € (revolvingový úver), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať právnemu predchodcovi navrhovateľa pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33,19 €. Suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani ročná percentuálna miera nákladov ako aj ďalšie náležitosti zmluvy upravené v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (oprávnenie spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6) z predloženej zmluvy nevyplývali. Keďže v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ nemôže od spotrebiteľa žiadať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, a navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci existenciu dohody o týchto nárokoch, súd mal za to, že navrhovateľovi vznikol nárok len na vrátenie toho, čo jeho právny predchodca titulom revolvingového úveru odporkyni skutočne poskytol. Ako vyplynulo z predloženej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok odporkyňa titulom úveru celkove čerpala sumu vo výške 2.091,22 €, pričom titulom úveru ku dňu postúpenia pohľadávky uhradila celkove sumu 3.637,19 €, teda viac než titulom úveru čerpala. Preto súd konštatujúc nedôvodnosť uplatneného nároku návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd odporkyni ako v konaní úspešnej účastníčke priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ktorú si odporkyňa riadne a včas uplatnila. Odporkyni priznal titulom trov právneho zastúpenia odmenu za dva úkony právnej služby po 81,33 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2015), 2 x režijný paušál po 8,39 €, celkove vo výške 179,44 €. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporkyni k rukám jej právneho zástupcu. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.