Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/219/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. I., R.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca W. H., R.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho C. W., R. Č.. XX, za účasti matky S. I., R.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej C. J. R. B. Č. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého A. doručil tunajšiemu súdu dňa 8.8.2014 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného z jeho strany voči maloletému na sumu 27,13 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vo veci a zároveň žiadal rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento svoj návrh otec odôvodňoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 17.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2011, bolo zastavené konanie o určenie otcovstva, maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a on ako otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 40 eur mesačne. Pri určovaní tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal z jeho príjmu ktorý dosahoval u zamestnávateľa I. J. O.. I.. J., kde pracoval ako závozník v priemernej mesačnej čistej výške 248 eur. Od roku 2011 udával, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi okolo 52 eur, posledným rozhodnutím mu dávka v hmotnej núdzi bola priznaná vo výške 61,60 eur od 1.3.2014.

V dôsledku toho, že v minulosti bol zamestnaný v roku 2009 C. I. J. O.. I.. J. v skúšobnej dobe zamestnávateľ ho v tejto skúšobnej dobe prepustil formou dohody, nakoľko nespĺňal jeho požiadavky. Odvtedy je poberateľom dávok hmotnej núdze, je evidovaný na Úrade práce v Rožňave ako uchádzač o zamestnanie, je nevyučený bez vzdelania, má ukončených len sedem tried základnej školy, nevie sa preto zamestnať.

Je bezmajetným, býva v podnájme za 50 eur čo je úhrada platieb za elektrinu, vodu, palivo. Výživné platí v sume 40 eur mesačne. Keďže toto výživné v minulosti neplatil bol odsúdený na tri mesiace odňatia slobody s odkladom na dvanásť mesiacov. Mal za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane, preto žiadal o zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

Matka maloletého sa k návrhu nevyjadrila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 2.12.2014 navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému A. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 17.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2011 a ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania o určenie otcovstva W. H. k maloletému A. I. a bola zároveň schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej súd zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 40 eur mesačne, pričom pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody pokiaľ ide o výšku výživného súd vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa od 3.8.2009 do 4.3.2010 bol zamestnaný ako závozník C. I. J. O.. I.. C. J., pracovný pomer bol ukončený dohodou, ako to súd zistil z oznámenia uvedenej spoločnosti.

Zo mzdových listov otca za obdobie augusta 2009 do marca 2010 súd zistil jeho celkový čistý príjem vo výške 1982,79 eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.3.2010 do 18.4.2010 a dňa 19.4.2010 bol vyradený z dôvodu nespolupráce.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočky Rožňava súd zistil, že otec nepoberal v tom čase žiadnu dávku v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave súd ďalej zistil, že otec bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od mája 2010 do doby trvania podmienok vo výške 125,57 eur, nebol poberateľom rodičovského príspevku, pričom v roku 2010 dávku v hmotnej núdzi poberal v máji vo výške 53,75 eur, v júni 51,57 eur, v júli 53,75 eur, v auguste a septembri 51,57 eur mesačne, v októbri 53,75 eur, v novembri 51,57 eur, v decembri 2010 a v januári 2011 vo výške 125,57 eur.

Z výpovede otca súd zistil, že od apríla 2010 do 5.12.2010 zároveň bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce ako taxikár, za čo poberal v priemere čistú mesačnú mzdu vo výške 150 eur. Od 5.12.2010 bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou, dôvod ukončenia otec súdu nevedel uviesť a bolo ďalej zistené, že od februára 2011 do dňa pojednávania poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške po 62,50 eur. Iný príjem nemal. Opätovne sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie neprihlásil.

Matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu vo výške 287 eur mesačne. S maloletým bola na materskej dovolenke. Bývala v byte u svojich rodičov, ktorým prispievala na náklady na chod domácnosti po 20 eur mesačne.

Mala zvýšené výdavky na maloletého A. z dôvodu nakupovania plienok vo výške 44 eur mesačne, náhradného mlieka vo výške 40 eur mesačne, v prípade potreby za lieky mu uhrádzala okolo 20 eur mesačne. Maloletý bol ináč zdravý, mal bežné potreby.

Okresný súd Košice II trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 23.5.2014 rozhodol o tom, že otec maloletého si po dobu najmenej troch mesiacov v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú vyživovaciu povinnosť vyživovať iného (A. I., R.. XX.X.XXXX), čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka dieťaťa bola v období od 23.5.2013 do 22.3.2014 zamestnankyňou I. Q. I..W..V.. a otec maloletého bol v období od 25.8.2012 do 6.12.2012 zamestnancom K. N. K. T. C. W.Ň. a v období od 14.5.2013 do 3.2.2014 na základe dohody o pracovnej činnosti bol zamestnancom U. W..

Zo správy zamestnávateľa I. Q. I..W..V.. J. súd zistil, že matka bola u nich zamestnaná na dobu určitú a jej pracovný pomer bol skončený uplynutím dohodnutej doby, pričom v čase trvania tohto pracovného pomeru dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 27 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26.8.2014 súd zistil, že matka dieťaťa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a sú jej vyplácané rodinné prídavky vo výške po 47,04 eur, žiadne dávky vyplácané nie sú.

Zo správy zamestnávateľa K.. N.. T. K. N. vyplýva, že u tohto zamestnávateľa bol otec zamestnaný v čase od 1.3.2012 do 31.3.2012 od 13.4.2012 do 20.4.2014, od 6.6.2012 do 6.8.2012 a od 25.8.2012 do 6.12.2012 ako vodič taxislužby na pracovnú zmluvu na štvrtinový pracovný úväzok, počas trvania pracovného pomeru s ním zamestnávateľ bol však nespokojný, keďže ustavične porušoval pracovnú disciplínu, nepravidelným príchodom do práce.

V čase trvania pracovného pomeru dosahoval čistý mesačný príjem 452,89 eur a zamestnávateľ nemal záujem viac otca dieťaťa zamestnávať.

Z doplňujúcej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 17.12.2014 súd zistil, že matke od 1.11.2014 do doby trvania podmienok je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške po 203,20 eur

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava z decembra 2014 vyplýva, že otec dieťaťa je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke od marca 2014 vo výške po 56,20 eur, k 19.12.2014 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 17.12.2012.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice, vyplýva, že matke v mesiacoch január 2014 až november 2014 boli vyplácané nemocenské dávky, následne materské dávky v celkovej výške spolu 3742,10 eur teda v priemernej výške 340 eur mesačne.

Zo správy kolízneho opatrovníka z novembra 2014 vyplýva, že šetrením pomerov za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave kolízny opatrovník zistil, že otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou E. D., toho času na B. Q. Č.. XX C. W., kde bývajú aj dve deti jeho priateľky, náklady na bývanie uhrádza priateľka otca vo výške po 255 eur mesačne, toho času je nezamestnanou, otec dieťaťa má ukončenú základnú školu, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, uchádzal sa o aktivačné práce, ale pre nedostatok miest nebol zaradený, aktívne si hľadá prácu uchádza sa o pozície vrátnika, vodiča, pomocného robotníka. Úradu práce uviedol, že syna roky nevidel, nie je s ním v žiadnom kontakte ani s matkou dieťaťa, dôvody neudržiavania týchto kontaktov odôvodňoval nedostatkom finančných prostriedkov, existujúci dlh na výživnom udával, že uhradil z pôžičky od svojho brata, pričom mal okrem A. vyživovaciu povinnosť aj C. S. H. z jeho predchádzajúceho vzťahu, voči ktorej si vyživovaciu povinnosť taktiež neplní, čo zdôvodňoval tým, že nemá zamestnanie.

Matka spolu s maloletým A. a jej ďalším dieťaťom maloletým N. narodeným XX.X.XXXX, žije v spoločnej domácnosti spolu s jej priateľom v trojizbovom byte u jej rodičov, ktorí sú vlastníkmi tohto bytu, v byte sa zdržiava aj brat matky s manželkou a ich dvoma deťmi, byt je účelovo kompletne zariadený vybavený potrebným zariadením. Matka s maloletým A., N. a priateľom užívajú jednu izbu, ale k dispozícii majú celý byt, vzťahy v rodine sú dobré, navzájom si všetci pomáhajú, náklady súvisiace s bývaním vo výške 218 eur uhrádzajú rodičia matky, rovnako ako inkaso 45 eur. Stará matka dieťaťa pracuje, je riadne zamestnanou, starý otec dieťaťa je invalidným dôchodcom. Matka rodičom prispieva na náklady na domácnosť 30 eur mesačne s bratom uhrádzajú napoly poplatok za internet po 15 eur, priateľ matky pracuje C. I. X. ako strechár s príjmom okolo 700 eur mesačne z ktorého prispieva na náklady na domácnosť sumou 200 eur mesačne.

Maloletý A. je v celodennej starostlivosti matky má potreby primerané veku dieťaťa.

Otec sa na pojednávanie konané vo veci dňa 21.1.2015 nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas 22.12.2014, preto súd v súlade s ust. pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.

Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní vzhľadom na vykonané dôkazy zmenila stanovisko a navrhovala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh je nedôvodný od poslednej úpravy výživného nenastala žiadna taká zmena pomerov ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného. Pomery na strane otca sú pokiaľ ide o jeho príjmové pomery rovnaké ako boli v čase ostatnej úpravy výživného jeho osobné pomery sa zlepšili, keďže ako otec uviedol sám u kolízneho opatrovníka žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou ktorá hradí všetky náklady na túto domácnosť čo sa týka nákladov na bývanie čím odpadávajú otcovi obdobné výdavky. Otec si musí uvedomiť, že má vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu rovnako ako voči svojej staršej dcére S., že maloleté deti sú svojou výživou v celom rozsahu odkázané na svojich rodičov pričom na strane povinného rodiča súd je povinný vychádzať nielen zreálnením dosahovaných príjmov, ale aj z potencionality príjmov povinného rodiča pričom v danom prípade otec je zdravý je spôsobilý pracovať v minulosti bol riadne zamestnaný teda má pracovné skúsenosti a teda je jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého A. i naďalej minimálne v pôvodne súdom stanovenej výške výživného po 40 eur mesačne, čo v prepočte predstavuje sumu 1,3 eur na deň, otec si preto musí uvedomiť, že jeho príspevky na úhradu potrieb tohto dieťaťa v takejto výške sú len minimálnymi príspevkami ktoré zďaleka nestačia na financovanie úhrad potrieb maloletého A. a teda v zásade v celom rozsahu vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu je nútená nad rámec súdom určeného výživného hradiť matka dieťaťa, ktorá takisto má ťažkú životnú situáciu a otec preto je povinný viesť svoj spôsob života tak, aby dokázal nielen maloletému A. aj maloletej S. zabezpečiť primeraný životný štandard.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (, ).