Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa CBA Slovakia a.s., IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, ul.Dr.Herza č.l2, 984 01 Lučenec proti odporcovi C.Á. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zast. F.Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N. U., F..Č.. T. XXX/X, XXX XX L. o zaplatenie 83,34 € s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 83,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 83,34 € od do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 233,36 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume l6,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 216,86 €, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť advokátovi navrhovateľa JUDr. Alexandrovi Filovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 04.06.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 29.05.2014, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 83,34 € spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne z tejto istiny od do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 75,64 € z titulu súdneho poplatku vo výške l6,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 59,14 €.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že odporca bol v pracovnom pomere u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel s CBA Slovakia a.s. ( ešte v jeho tedajšej právnej forme ako s.r.o.) ako predavač-pokladník. Odporca pracoval v predajni potravín CBA vo Zvolene na ul. Pražská (hospodárske stredisko č.1470). Nakoľko pri výkone dojednanej práce boli odporcovi spolu aj s ostatnými členmi kolektívu tejto predajne zverované hodnoty, ktoré boli povinní vyúčtovať,navrhovateľ dojednal so všetkými zamestnancami v tejto predajni vrátane odporcu v zmysle Zákonníka práce dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem odporcu na uvedenej predajni potravín pracovali aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci, celkovo tam boli ďalší l5 zamestnanci.

Dňa 10.7.2012 bola za obdobie od poslednej inventarizácie teda od 11.1.2012 za inventúrne obdobie od 11.1.2012 do l0.7.2012 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených odporcovi a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách zverených kolektívu tejto predajne na vyúčtovanie-tovare nachádzajúcom sa v predajni potravín vo Zvolene, Pražská, hospodárske stredisko č.1470 zistený tzv. „ hrubý schodok“ vo výške 5.836,04 € ( celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom). Zistený hrubý schodok navrhovateľ znížil jednak o maržu (obchodné rozpätie), o DPH, následne v zmysle vnútropodnikového predpisu aj koeficientami jednotlivých normovaných strát (NS), z nákupných cien (NC), čím sa suma netto schodku znížila na 1820,66 €. Tento zistený netto schodok navrhovateľ postupom predpísaným v Zákonníku práce (§ l89 ods.2 a 3 rozpočítal medzi všetkých zamestnancov predajne, ktorí v nej pracovali v danom inventúrnom období. Zo sumami mánk

pripadajúcich na jednotlivých členov pracovného kolektívu navrhovateľa oboznámil všetkých týchto zamestnancov s tým, že od každého z nich žiadal, aby mu vyčíslené podiely zo schodku nahradili. Podiel samotného odporcu na celkovom schodku bol 83,34 €. Celkovú výšku schodku aj podiely zamestnancov na schodku navrhovateľ oznámil jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky predajne a navrhol im uhradiť podiely na schodku formou dohody o uznaní dlhu a o splátkach. Oznámenie výšky podielu na schodku odporcovi navrhovateľ vykonal predložením návrhu dohody o uznaní dlhu a o splátkach, pričom tento návrh zo dňa 20.11.2012 navrhovateľ odporcovi a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom predložil na ich pracovisku, resp. zaslal poštou. Ostatní hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí pracovali na uvedenej predajni svoje podiely na schodku voči navrhovateľovi uznali a tieto aj splatili, resp. ich splácajú, preto sa týchto zamestnancov táto žaloba netýka. Návrh dohody o uznaní dlhu a o splátkach z 20.11.2012 bol odporcovi zaslaný poštou a prevzatý odporcom dňa 26.11.2012 s tým, že odporcovi bola poskytnutá 7-dňová lehota podľa Zákonníka práce na dobrovoľné plnenie. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal od odporcu aj úroky z omeškania počnúc od .

Na návrh vydal súd dňa 18.7.2014 platobný rozkaz, sp.zn. -18, ktorý bol odporcovi doručený dňa l6.8.2014, a proti ktorému podal odporca odpor zo dňa 28.8.2014, ktorý bol na tunajší súd doručený prostredníctvom e-mailu dňa 29.8.2014 o 22:52 hod. a následne bol podaný osobne na tunajší súd dňa 2.9.2014. V podanom odpore odporca okrem iného uviedol, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom dňa 11.5.2012 nastúpil ako predavač-pokladník do prevádzky potravín vo Zvolene ul. Pražská č.prevádzky 1470, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený ku dňu 3l.5.2014 v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Navrhovateľ mu v mesiaci november 2012 zaslal uznanie dlhu a dohodu o splátkach, v ktorom ho vyzval uznať, resp. uhradiť dlh-manko vo výške 83,34 € na základe inventúry zo dňa l0.7.2012. Nato reagoval listom, v ktorom namietal výšku vzniknutého manka a odmietol dlh uznať z dôvodu, že pri podpisovaní pracovnej zmluvy bolo v dohode o hmotnej zodpovednosti uvedené, že preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúry v hodnote viď inventúrny zápis zo dňa 11.1.2012. Pri podpise zmluvy mu nebol žiadny spomínaný inventúrny záznam predložený a keby aj bol poskytnutý, tak bol už pri podpise jeho zmluvy 4 mesiace neaktuálny. Pri jeho nástupe do zamestnania mu neboli predložené žiadne doklady ani zápisy z poslednej inventúry, a ani stav zásob na pracovisku. Taktiež namietal princíp delenej zodpovednosti v zmysle § l89 Zákonníka práce. Tiež poukázal nato, že navrhovateľ mu oznámil a zaslal uznanie dlhu a dohody o splátkach až 4 mesiace po vykonaní inventúry. Rovnako si nevedel vysvetliť ako mu navrhovateľ vyčíslil jeho čiastku podielu na schodku v uvedenej výške 83,34 €, keď u navrhovateľa odpracoval 20 kalendárnych dní, z toho cca l5 pracovných. Tiež poukázal na ustanovenie § 189 ods.3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého podiel náhrady nesmie presahovať sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Namietal, že nie je zrejmé podľa akých smerníc, či mzdových predpisov bol vypočítaný jeho priemerný mesačný zárobok, nakoľko u navrhovateľa nepracoval viac ako l5 dní. Navrhovateľ mu následne dňa l0.l2.2012 opätovne zaslal uznanie dlhu a dohodu o splátkach, v ktorom bola znížená jeho výška podielu na schodku na sumu 59,53 €. Na uvedené opakovane reagoval a navrhovateľovi zaslal vyjadrenie a to dňa 27.l2.2012 s tým, že navrhovateľ už viac nekomunikoval.

K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ vyjadrením zo dňa l6.9.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.9.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že navrhovateľ reagoval na list odporcu zo dňa 3.12.2012 tým, že v odpovedi Uznanie dlhu a dohoda o splátkach z l0.l2.2012 v snahe vyjsť mu čiastočne v ústrety ponúkli kompromisné riešenie spočívajúce v tom, že nech písomne uzná a aj na splátky zaplatí iba 59,53 €, pričom zároveň pripojili nové uznanie dlhu a dohodu o splátkach znejúce len na 59,53 €, avšak v poslednom odseku tejto odpovede navrhovateľ upozornil odporcu, že ak obratom nevráti podpísané (druhé) uznanie dlhu a ak tento znížený (upravený) dlh nevyrovná v lehote ako to vyplýva z druhého uznania dlhu začnú od neho vymáhať celý jeho dlh ( podiel) na tomto schodku súdnou cestou vo výške 83,34 €. Táto ponuka navrhovateľa teda bola iba dobrovoľným ústupkom voči odporcovi podmienený tým, že zníženú sumu uzná a uhradí. Nakoľko odporca odpracoval menej ako 22 dní v zmysle príslušných tam citovaných ustanovení Zákonníka práce mu navrhovateľ nevyrátal ( nemohol vyrátať) jeho priemerný ale jeho pravdepodobný hodinový zárobok a jeho pravdepodobný mesačný zárobok, podľa ktorých potom vyčíslil aj výšku jeho podielu na tomto schodku na sumu 83,34 €. Jeho priemerný hodinový zárobok bol uvedeným spôsobom vyčíslený vo výške 2,3367 € za hodinu a jeho pravdepodobný mesačný zárobok bol vyčíslený vo výške 381 € za mesiac. Navrhovateľ ešte uviedol, že presnú sumu schodku (škody), za ktorú zodpovedá konkrétne odporca sa dozvedel až dňa

, kedy rozpočítal medzi všetkých zamestnancov sumu netto schodku podľa vzájomného pomeru ich vypočítaných priemerných (pravdepodobných) zárobkov v zmysle tabuľky, ktorá bola pripojená k žalobnému návrhu. Nakoľko odporcovi výzvu na zaplatenie tohto schodku datoval a odoslal 20.11.2012 v zmysle § 191 ods.2 mu požadovanú náhradu škody oznámil v predpísanej lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a zamestnanec za ňu zodpovedá, pričom navrhovateľ zistil, resp. určil sumu netto schodku vo výške l.820,66 €, ktorú predpísal spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom k náhrade až dňa l0.9.2012, tak ako to vyplýva z obsahu záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.l0.2014, na ktorom vec meritórne prejednal a odročil na deň , pričom na toto pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že písomne už predvolávaný nebude. Dostavil sa odporca ako i zástupkyňa odporcu, ktorí tiež zobrali termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že písomne už predvolávaní nebudú. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd sa na predmetných pojednávaniach oboznámil s prednesom práv. zástupcu navrhovateľa, zástupcu odporcu a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne C. O. a Ľ. G., a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré vo fotokópiách doložili do spisu v priebehu konania účastníci a to pracovnú zmluvu zo dňa 11.5.2012 z čl. 3-4, pracovnú náplň zo dňa 11.5.2012 z čl.5, dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 11.5.2012 z čl.6, záznam z vykonanej inventarizácie tovarových zásob zo dňa 20.9.2012 z čl.7-8, uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 20.11.2012 z čl.9 vrátane doručenky z čl.l0, list odporcu zo dňa 27.12.2012 z čl.27, list odporcu zo dňa z čl.28, uznanie dlhu a dohodu o splátkach zo dňa l0.l2.2012 z čl.33, oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.5.2012 z čl.34, list uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 10.12.2012 z čl.43, poštovú doručenku z čl.45, výpočet fy navrhovateľa z čl.46, pričom zistil tento skutkový stav.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2012 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom s tým, že zamestnanec mal nastúpiť do práce dňa 11.5.2012 ako predavač- pokladník, miesto výkonu práce bolo dojednané prevádzky potravín CBA SLOVAKIA s.r.o. v meste Zvolen, stupeň náročnosti pracovného miesta druhý, pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do dňa skončenia nájmu zamestnávateľa v nebytových priestoroch predajne, v ktorej zamestnanec vykonáva prácu, najviac ale na 3 roky. Skúšobná doba bola dojednaná na 3 mesiace, pracovný čas 37,50 hod. týždenne. Ohľadne mzdového dojednania bola dojednaná základná mzda vo výške 38l €.

Z pracovnej náplne odporcu zo dňa 11.5.2012 súd zistil, že ako funkcia odporcu je tu uvedené predavač- pokladník, stredisko 1470, pričom sú tu uvedené jednotlivé činnosti,ktoré zamestnanec zaradený na túto funkciu vykonáva a zabezpečuje.

Z dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 11.5.2012, súd okrem iného zistil, že ako zamestnávateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako zamestnanec odporca s tým, že v tejto dohode je uvedené, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty -ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry v hodnote, viď inventúrny súpis zo dňa 11.1.2012, ktoré je povinný vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce ako aj všetky iné hodnoty, ktoré mu v čase trvania jeho súčasného pracovného pomeru so zamestnávateľom budú zverené na vyúčtovanie. Taktiež bolo dojednané, že ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Účastníci tejto dohody vyhlásili, že zo strany zamestnávateľa sú vytvorené všetky podmienky na riadnu ochranu a opatrovanie hodnôt zverených na vyúčtovanie. Akékoľvek závady, ktoré v týchto podmienkach prípadne vzniknú, je zamestnanec povinný odstrániť, inak ohlásiť svojmu nadriadenému za účelom ich odstránenia.

Zo záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 11.1.2012-10.7.2012 zo dňa 20.9.2012 súd zistil, že poslednou fyzickou inventarizáciou tovarových

zásob dňa 11.1.2012 bol zistený stav zásob v hodnote 85.937,02 € s tým, že ku dňu 10.7.2012 bola vykonaná inventúra tovarových zásob na maloobchodnej prevádzke CBA SLOVAKIA s.r.o., HS 1470, Zvolen, Pražská 1388, pričom ako zodpovedná vedúca predajne je uvedená G. Z., a tiež je tu uvedené zloženie inventúrnej komisie v počte členov 7 s tým, že bol zistený schodok vo výške 5.836,04 € s tým, že odpočítaní noriem strát v nákupných cenách a po prepočítaní na nákupné ceny bol tento schodok ponížený na sumu 1820,66 €, ktorý má byť daný k náhrade zodpovedným pracovníkom.

Z tabuľky zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že na jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov prevádzky bola suma schodku 1820,66 rozrátaná dňa 22.10.2012, je tu uvedených l6 zamestnancov vrátane odporcu s tým, že sa jedná o inventúrne obdobie od 11.1.2012 do l0.7.2012, keď je tu uvedená ako vedúca G. Z., ako zástupca vedúcej Ľ. G. a Y. I. s tým, že zvyšní zamestnanci sú bežnými zamestnancami, pričom pri každom zamestnancovi je uvedený priemerný hodinový zárobok za druhý kvartál 2012, podiel na schodku percentuálne rozpočítaný ako i v eurách s tým, že podiel vedúcej a zástupkyni vedúcej je započítaný 2 krát, tiež je tu uvedený priemerný mesačný zárobok za 4. kvartál 2011 a suma k náhrade pre jednotlivých zamestnancov s tým, že pokiaľ ide o odporcu je uvedená priemerná hodinová mzda vo výške 2,3367 €, podiel na schodku v percentách 4,58%, podiel na schodku v eurách 83,34 €, priemerný mesačný zárobok 38l € a suma k náhrade 83,34 €.

Z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 20.11.2012 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený navrhovateľ, ako dlžník odporca s tým, že dlžník mal týmto prehlásiť, že uznáva ako hmotne zodpovedný zamestnanec veriteľa v jeho predajni potravín CBA SLOVAKIA s.r.o. Zvolen, Pražská ( 1470) dlhuje z titulu schodku vzniknutého na tejto prevádzke počas trvania jeho pracovného pomeru zisteného inventúrou vykonanou dňa 10.7.2012, za inventúrne obdobie od 11.1.2012 do l0.7.2012 sumu 83,34 €. Dlžník sa mal zároveň zaviazať, že počnúc mesiacom december 2012 bude veriteľovi splácať vyššie uvedený dlh v sumách najmenej po 27,78 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. V kolónke za veriteľa sa nachádza pečiatka navrhovateľa s nečitateľným podpisom, v kolónke dlžník sa nenachádza žiaden podpis. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako adresát je uvedený odporca s tým, že dňa 26.11.2012 je potvrdený príjem tejto písomnosti odporcom.

Z listu vyjadrenie zo dňa 3.12.2012 súd zistil, že ho adresoval odporca navrhovateľovi, z ktorého vyplýva, že obdržal zásielku, ktorá obsahovala k podpisu uzavretie dlhu a dohodu o splátkach s tým, že túto odmieta podpísať z dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v podanom odpore.

Z listu opätovné vyjadrenie uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 27.l2.2012 súd zistil, že ho adresoval odporca navrhovateľovi, v ktorom uviedol, že mu opätovne doručili uznanie dlhu a dohodu o splátkach na základe inventúry vykonanej l0.7.2012 s tým, že jeho podiel na inventúrnom schodku vzhľadom na jeho námietky vo vyjadrení zúžili na čiastku 59,53 €, avšak napriek tomu im oznámil, že dlh neuznáva a splácať ho nebude.

Z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že ako veriteľ je tu uvedený navrhovateľ, ako dlžník odporca s tým, že týmto dlžník mal uznať, že ako hmotne zodpovedný zamestnanec veriteľa mu dlhuje z titulu schodku zisteného inventúrou vykonanou dňa 10.7.2012 celkom sumu 59,53 € a zároveň sa dlžník mal zaviazať, že počnúc mesiacom január 2013 bude veriteľovi splácať uvedený dlh najmenej po 29,77 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. V kolónke za veriteľa sa nachádza pečiatka navrhovateľa a nečitateľný podpis, v kolónke dlžník sa žiadny podpis nenachádza.

Z dokladu- Skončenie pracovného pomeru -oznámenie zo dňa 30.5.2012 súd zistil, že ho adresoval navrhovateľ odporcovi, v ktorom uviedol, že na základe jeho ústnej žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.5.2012 mu týmto oznamujú, že súhlasia so skončením pracovného pomeru ku dňu 3l.5.2012 v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe bez udania dôvodu.

Z listu-Uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že ho adresoval navrhovateľ odporcovi, v ktorom uviedol, že listom im oznámil, že neuznáva dlh vo výške 83,34 € vyčíslený na základe inventúry vykonanej dňa 10.7.2012 s tým, že vedenie spoločnosti prejednalo jeho žiadosť a pristúpilo k riešeniu v tom zmysle, že nakoľko v inventúrnom období odpracoval l5 pracovných dní, podiel mu znižujú v zmysle vnútropodnikovej smernice na individuálne riešenie podielu na schodkoch vzniknutých na prevádzkach počas trvania pracovného pomeru na čiastku 59,53 €. Taktiež mu oznámili, že v prípade,

ak má záujem bližšie sa oboznámiť s výsledkom inventúry ako aj s rozpočítaním podielov na jednotlivých zamestnancov, podklady sú k nahliadnutiu na inventúrnom oddelení spoločnosti. Zároveň ho upozornili, že ak upravený dlh neuhradí vo výške 59,53 € v lehote tak ako je uvedené v bode 3 pripojeného uznania dlhu, začnú ho vymáhať súdnou cestou v pôvodnej výške 83,34 vypočítanej v zmysle § l89 Zákonníka práce. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený navrhovateľ ako adresát odporca s tým, že túto písomnosť prevzal osobne dňa l4.l2.2012.

Zo mzdového listu odporcu súd zistil, že v mesiaci máj 2012 má počet dní vykonávania práce uvedených l5, odpracované hodiny 112,50 , mzda časová 248,48 €, zdaniteľný príjem celkom 248,48 €, čistý príjem 215,22 €, zrážky l8,75 € na výplatu 196,47 €. Zároveň je tu uvedený výpočet priemernej hodinovej mzdy vo výške 2,367 € a uvedenie priemernej mesačnej mzdy vo výške 381 €.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal vyjadrení uvedených v podanom žalobnom návrhu.

Z prednesu zástupkyne odporcu na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v podanom odpore k veci uviedla, že výška škody mala byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo v tomto prípade nebolo splnené. Taktiež bol zamestnávateľ povinný oznámiť výsledky inventúry odporcovi ako zamestnancovi do jedného mesiaca po jej vykonaní avšak v tomto prípade to bolo viac ako 4 mesiace. Trvala na tom, že u odporcu nebolo možné vychádzať z priemerného mesačného zárobku, vychádzalo sa síce z priemerného hodinového zárobku, ale podľa nich sú tieto údaje nereálne. K výsluchu svedkyne Ľ. G. uviedla, že podľa jej názoru bola upozornená ako má vypovedať, teda že má vypovedať v prospech navrhovateľa a podľa jej názoru nie je možné aby si nepamätala napr. to, kde odporca podpisoval pracovnú zmluvu, resp. s tým súvisiace dokumenty a na strane druhej si iné veci pamätala s úplnou istotou. Z tohto dôvodu spochybnila výpoveď tejto svedkyne. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom niektorého zo zamestnancov inventúrneho oddelenia navrhovateľa, ktorý mal na starosti túto inventúru, ktorý by sa mal vyjadriť a ozrejmiť nezrovnalosti vo výške požadovanej ako podiel na schodku od odporcu, keď pri prvej výzve požadovali sumu 83,34 € a pri druhej po vznesených námietkach zo strany odporcu upravili sumu na čiastku 59,53 € a zároveň ozrejmiť akým spôsobom bol vypočítaný podiel odporcu na schodku.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že začal tam pracovať 11.5. s tým, že vedel, že tam dlhšie nebude. Jeho náplňou bolo iba dokladať vody, pretože tam boli samé ženy, ktoré to nevládali robiť. Nebol zaučený ani na prácu v pokladni. Keď nastúpil do práce bolo mu povedané, že sa inventúra robiť nebude, pretože sa robila veľká inventúra v novembri a ďalšia sa bude robiť v lete s tým, že mu síce umožnili nahliadnuť do inventúrneho záznamu, avšak ten bol 4-5 mesiacov starý. Podľa neho nie je fér, aby bol povinný platiť rovnakú čiastku z titulu schodku, keď tam robil l5 dní v porovnaní s tými čo tam robili l5 rokov. Na otázku súdu, či pri uzavieraní pracovného pomeru, resp. dohody o hmotnej zodpovednosti bola vykonaná inventúra, resp. či žiadal o vykonanie inventúry, odporca uviedol, že to žiadal od inšpektorky, ktorá tam pracovala, ale meno uviesť nevedel. Mala na starosti predajňu, v ktorej bol a videl ju tam, keď nastupoval do zamestnania. Taktiež to žiadal od zástupkyne vedúcej predajne p. Ľ. G., pretože v tom čase bola vedúca dlhodobo PN. Bolo mu povedané, že inventúra sa robiť nebude, pretože sa má prerábať obchod a bude vykonaná v lete. Na otázku súdu, prečo, keď mu nebolo vyhovené vykonať inventúru uzavrel predmetnú dohodu o hmotnej zodpovednosti uviedol, že sa potreboval zamestnať, a to bolo jediné riešenie, keďže dovtedy bol na úrade práce. Nevedel, že tam bude tak krátko, črtalo sa mu niečo v zahraničí, ale keby to nevyšlo tak by tam zostal robiť. Takto mal príjem za dobu trvania toho pracovného pomeru asi l30-l50 € a teraz od neho chcú aby 85 € zaplatil. Jeho mama tam pracovala predtým asi 4 roky dozadu, počas 7 rokov s tým, že za celý čas neplatili žiadne manko. Na otázku súdu, či namietal po nástupe do zamestnania nejaké skutočnosti v tom zmysle, že nemôže zodpovedať za zverené hodnoty riadne v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti uviedol, že to namietal, hovoril to p. G. aj p. I., že nie je pri príjme tovaru, že nie všetok tovar je okódovaný, že tam nie sú namontované kamery a nie je tam žiadny pracovník SBS, avšak hovoril to iba ústne nie písomne. Písomne to nenamietal. Na otázku súdu, na základe čoho, resp. na koho podnet došlo ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom uviedol, že dostal ponuku na prácu v zahraničí, preto odcestoval do Čiech. O tom informoval už pri uzatvorení pracovnej zmluvy p. G., ktorá mu povedal, že v skúšobnej dobe počas 3 mesiacov môže kedykoľvek pracovný pomer skončiť bez udania dôvodu aj na druhý deň. Na otázku súdu, či odstúpil od dohody o hmotnej zodpovednosti uviedol, že nie lebo vedel, že keby to urobil tak by dostal vzápätí výpoveď, pretože bez toho tam nikto nemohol byť zamestnaný. Na otázku súdu, či pri ukončení pracovného pomeru žiadal, aby bola vykonaná inventúra uviedol, že to

žiadal od zástupkyne vedúcej p. Mojžišovej opäť iba ústne nie písomne. K výpovediam svedkýň uviedol, že sa ich výpovede nezhodovali, keď inšpektorka tvrdila, že vie zabezpečiť inventúru zo dňa na deň a vedúca tvrdila, že je to možné v priebehu týždňa. Taktiež poukázal nato, že nemá vedomosť o tom, že by sa tam inventúry robili vtedy, keď sa menia zamestnanci, pretože do toho obchodu chodí nakupovať a zamestnanci sa menia dosť často, čiže z toho dôvodu by musela byť inventúra 7 x ročne.

Z výsluchu svedkyne C. O. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že u navrhovateľa pracuje ako oblastný manager, má na starosti l0 inšpektorov. Odporcu jej predstavila zástupkyňa predajne p. G., videli sa pri tom predstavení, potom keď sa robili doklady, teda pracovná zmluva atď. a potom ešte asi 2 x v rámci kontroly predajne. Odporca potom oznámil, že končí pracovný pomer v rámci skúšobnej doby, bolo to nahlásené na personálnom oddelení, nepamätala si, či ňou alebo zástupkyňou vedúcej, resp. vedúcou predajne. V čase, keď bol u navrhovateľa zamestnaný odporca, pracovala ako inšpektorka, mala na starosti l8-20 predajní, v rámci toho bola aj prevádzka na Pražskej ul. vo Zvolene, číslo 1470. Nepamätala si presne, či bola prítomná pri uzatváraní pracovnej zmluvy, resp. dohody o hmotnej zodpovednosti s odporcom, ale zrejme áno, väčšinou tam býva. Na otázku súdu, či pred uzavretím, resp. pri uzavretí pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti od nej odporca žiadal vykonať nejaké úkony, resp. od zamestnávateľa, svedkyňa uviedla, že nevie aké úkony má súd na mysli. Na doplňujúcu otázku súdu, či žiadal konkrétne vykonať inventúru, uviedla, že si na to nepamätá, ale si myslí, že mohol kedykoľvek o to požiadať písomne a to aj pri ukončení pracovného pomeru. Ony majú nato inventúrne, resp. personálne oddelenie a keby jej to bol povedal, tak by s tým nebol problém. Na doplňujúcu otázku súdu, či to teda požadoval vykonať alebo nie, svedkyňa uviedla, že si nepamätá, ale myslí si, že keby jej to bol povedal, tak by to bola určite zabezpečila. Na otázku súdu, či v priebehu trvania pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom si odporca voči nej uplatnil nejaké výhrady ohľadne bezpečnosti a zabezpečenia prevádzky, konkrétne napr. absencia SBS služby, kamerového systému a podobne, svedkyňa uviedla, že si na takýto žiadny rozhovor nepamätá, vie, že to bolo ešte v období pred rekonštrukciou prevádzky s tým, že v súčasnosti tam je už kamerový systém, ale či to odporca požadoval v danom období, potvrdiť nevedela. Na otázku súdu, či skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe riešil odporca priamo s ňou alebo s niekým iným, uviedla, že s ňou určite nie, nevedela či to odovzdal zástupkyni vedúcej, resp. vedúcej alebo to odniesol priamo na personálne oddelenie. Na doplňujúcu otázku súdu, či pri ukončení pracovného pomeru od nej požadoval odporca aby na predmetnej prevádzke bola vykonaná inventúra, uviedla, že si nič také nepamätá s tým, že keby to bol býval žiadal, tak by sa to bolo zabezpečilo. Na otázku zástupkyne odporcu, pokiaľ bežný zamestnanec, resp. osoba, ktorá by mala nastúpiť do pracovného pomeru ako nový zamestnanec, požiadal o vykonanie inventúry, v akom časovom rozmedzí sú schopní túto zabezpečiť, uviedla, že je to v podstate na dennej báze, sú prípady, napr. keď je vlámanie alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. keď sa ukončuje pracovný pomer so zástupkyňou vedúcej alebo s vedúcou, tak sa to robí ihneď. Na doplňujúcu otázku zástupkyne odporcu ako je to v prípade bežného zamestnanca pri nástupe do pracovného pomeru uviedla, že sú schopní inventúru zabezpečiť do druhého dňa s tým, že zamestnanec by v takom prípade nastupoval do pracovného pomeru v ten istý deň, keď je vykonaná inventúra. Na otázku zástupkyne odporcu, v akom časovom rozmedzí sú známe výsledky inventúry, uviedla svedkyňa, že v súčasnosti už majú informačný systém tak je to vlastne hneď a v roku 2012 bol informačný výsledok inventúry k dispozícií tiež v ten istý deň, ale konečné vyjadrenie resp. záznam bol asi v priebehu jedného mesiaca. Ohľadne zamestnanca, ktorý by takto žiadal vykonať inventúru by ale bolo už nepodstatné, že by výsledky inventúry boli známe o mesiac, pretože takýto zamestnanec by sa nezahŕňal do predchádzajúceho inventúrneho obdobia a následne by sa posudzovali výsledky len od zistenia takto vykonanej inventúry k najbližšie vykonanej inventúre. Na otázku zástupkyne odporcu, aby sa svedkyňa vyjadrila k časovým súvislostiam v tom zmysle, že inventúra prebehla l0.7., výsledky inventúry boli známe 20.9. a odporca bol o jej výsledkoch informovaný až 20.11. toho roka, svedkyňa uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie, pretože výsledky inventúry nespracúva, ani nevyhodnocuje a nepracuje na inventúrnom oddelení. Prečo tomu bolo tak, konkrétne v tomto prípade uviesť nevedela. Na otázku zástupkyne odporcu, či by podľa jej názoru bolo možné vykonať inventúru na základe žiadosti zamestnanca v prípade, že má na predmetnej prevádzke prebehnúť rekonštrukcia a teda je tam plánovaná inventúra v priebehu jedného až dvoch mesiacov uviedla, že pokiaľ by aj v takomto období požiadal zamestnanec o to, tak by sa urobiť musela s tým, že keby požiadali dvaja, tak by sa robila aj 2 krát. Stáva sa to aj keď nie často, na niektorých prevádzkach je fluktuácia zamestnancov väčšia, niekde menšia, nie je to na dennom poriadku, ale nie je to ani nič výnimočné a nie je problém to urobiť. Na otázku zástupkyne odporcu, či keď zamestnanec požiada vedúcu, resp. jej zástupkyňu o vykonanie inventúry ústne, či má takáto vedúca zamestnankyňa povinnosť ho informovať, že o to má požiadať

písomne, svedkyňa uviedla, že takáto povinnosť tam nie je , ale pokiaľ dotyčná vedúca nepozná všetky predpisy alebo nevie čo ďalej robiť, tak volá jej a konzultujú to spolu, avšak nepamätala si, že by ohľadne tohto konkrétneho prípadu ju s takouto požiadavkou niekto kontaktoval.

Z výsluchu svedkyne Ľ. G. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že v súčasnosti je zamestnaná ako vedúca predajne na ul. Pražská vo Zvolene a v období od 11.5. do 30.5.2012 pracovala ako zástupkyňa vedúcej tej istej predajne. S odporcom sa pracovná zmluva, resp. dohoda o hmotnej zodpovednosti podpisovala na základe toho, že sa pýtal na prácu, a keďže v tom čase bola voľná pozícia, tak ho prijala. Nepamätala si, či tam bol okrem nej a odporcu ešte niekto prítomný. Na základe tohto rozhovoru nahlásila jeho údaje na firmu a asi o 3 dni prišli doklady, ktoré mu odovzdala. Nevedela uviesť, či to bolo poslané poštou alebo to doniesla inšpektorka. Nevedela uviesť, či sa to podpisovalo priamo u nich na predajni, ale určite mu tie doklady odovzdala a on to podpísal. Na otázku súdu, či pred uzavretím pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom, resp. pri podpise pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. bezprostredne potom odporca od nej žiadal, aby zo strany zamestnávateľa boli vykonané nejaké úkony, svedkyňa uviedla, že nič také nepožadoval. Na doplňujúcu otázku súdu, či odporca od nej žiadal, aby bola vykonaná inventúra, svedkyňa uviedla, že určite nič také od nej nežiadal. Na otázku súdu, či v priebehu trvania pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom od nej odporca žiadal, resp. namietal nejaké nedostatky v zabezpečení predmetnej predajne, konkrétne že sa tam nenachádza kamerový systém, SBS služba alebo ďalšie veci, svedkyňa uviedla, že si na to nepamätá. Pracovný pomer s odporcom bol ukončený na základe písomnej výpovede odporcu, dohodli sa na tom, s čím ona súhlasila a doklady odovzdala inšpektorke. Na otázku súdu, či odporca pri skončení pracovného pomeru od nej žiadal, aby zabezpečila vykonanie inventúry na danej prevádzke, svedkyňa uviedla, že to určite nepožadoval. Na otázku zástupcu odporcu s akým časovým predstihom im býva oznámené, že bude vykonaná inventúra, svedkyňa uviedla, že ak je to plánovaná inventúra, tá jeden krát ročne a potom sú to inventúry, keď odchádza alebo nastupuje zástupkyňa vedúcej, resp. vedúca, alebo o to požiada iný zamestnanec, resp. sú tam nejaké vykrádačky, tak sa to robí hneď aktuálne. Ak bežný zamestnanec požiada o vykonanie inventúry, resp. potencionálny zamestnanec,s ktorým sa má podpísať pracovná zmluva a požiada o to len ústne, či ho upovedomujú o tom, že to má podať písomne, svedkyňa uviedla, že pokiaľ zamestnanec oznámi, tak ona posunie túto informáciu ďalej na inventúrne oddelenie, resp. inšpektorovi a povie to, že si to má dať aj písomne, pretože sa všetko dáva písomne. Na otázku zástupkyne odporcu , či od nej odporca žiadal, že chce aby bola vykonaná inventúra a z jej strany malo byť povedané, že na tej prevádzke je plánovaná rekonštrukcia a teda inventúra sa bude vykonávať až pri nej, svedkyňa uviedla, že si na to nepamätá, že by bol od nej niečo takéto žiadal, resp. že mu niečo takéto mala povedať. Na otázku zástupcu odporcu, pokiaľ je nejaká neplánovaná inventúra, či vie uviesť v akom časovom rozmedzí je firma schopná túto vykonať, uviedla, že ona dátum neurčuje len nahlási, že sú tu takéto okolnosti a to na inventúrnom oddelení kde stanovia aj dátum. Väčšinou je to tak l týždeň, aby si ona mohla upraviť priame objednávky a nebol tam zbytočne tovar. Inventúru vykonávajú zamestnanci tej ktorej prevádzky plus inventúrne oddelenie, fyzicky sa počíta tovar. Keď sa to napočíta tak v dvoch vyhotoveniach sa urobia hárky, z ktorých jeden zostane na prevádzke a druhý si berú inventúrnici na spracovanie. Predbežný výsledok majú k dispozícií hneď v ten deň, po spracovaní prichádzajú výsledky asi po mesiaci. Nepamätala si prečo v tomto konkrétnom prípade bola inventúra vykonaná 10.7. a výsledky inventúry boli známe až 20.9.2012. Na otázku zástupkyne odporcu, aké bolo zabezpečenie predmetnej prevádzky v máji 2012, ako bol riešený príjem tovaru, či tam bol kamerový systém, či bol tovar zabezpečený mäkkými alebo tvrdými kódmi uviedla, že predovšetkým sú tam zamestnanci nato, aby dohliadali na tovar a pokladníčka zodpovedá zato, že všetko nablokuje. Dokopy je na tej prevádzke l2 zamestnancov, z toho teda 6 na jednej smene, dve z nich sú pokladníčky, jedna je na oddelení mäsa a traja sú bežne v prevádzke. Na otázku zástupkyne odporcu, či zo strany zamestnancov bola niekedy vznesená požiadavka aby aspoň mäkkými kódmi sa okodovával tovar, resp. nainštaloval kamerový systém, svedkyňa uviedla, že si na nič také nepamätá.

Podľa § l7 ods.2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorá sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § l82 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže zo zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za schodok spoločne ( spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § l82 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § l82 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § l83 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca potom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Podľa § l83 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § l84 ods.2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti zo všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami

a) pri skončení všetkých týchto dohôd

b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,

c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,

e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa § l84 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil, alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Podľa § l84 ods.4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Podľa § l9l ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § l9l ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods.4 Zákonníka práce požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 € je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Podľa § 189 ods.2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započíta v 2-násobnej sume.

Podľa § l89 ods.3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len priemerný zárobok ) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § l34 ods.2 Zákonníka práce v znení účinnom do 3l.l2.2012 rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k l.dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § l34 ods.3 Zákonníka práce v znení účinnom do 3l.l2.2012, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo l70 hod., používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § l34 ods.4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 134 ods.10 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 ustanovenia odsekov l až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

Podľa § 33 ods.3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom, alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Podľa § 5l7 ods.1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87 /1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. -Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od l.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred , výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.1.2013 aj za dobu omeškania po .

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca platne uzavrel dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti s tým, že pri nástupe do jeho pracovného pomeru s navrhovateľom bol zaradený na pracovisko kde pracovali zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, pričom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že by bol požiadal o vykonanie inventarizácie, v dôsledku čoho zodpovedal za schodok, ktorý bol zistený najbližšou inventarizáciou, keďže zároveň nebolo ani zo strany odporcu preukázané, že by od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil. Najbližšia inventarizácia po jeho nástupe do zamestnania na predmetnej prevádzke bola vykonaná dňa l0.7.2012, t.j. po skončení

pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa, ktorý skončil v rámci skúšobnej doby dňa 31.5.2012. Nakoľko však opätovne pri tomto skončení pracovného pomeru odporcu, odporca nepreukázal, že by požiadal o vykonanie inventarizácie, následne zodpovedal za schodok zistení najbližšou inventarizáciou, ku ktorej došlo na jeho predchádzajúcom pracovisku dňa l0.7.2012. Odporcovi sa teda nepodarilo vyviniť zo zodpovednosti za vzniknutý schodok, keďže obrana odporcu zostala v rovine tvrdení a výsluchmi svedkov, ktoré navrhol vykonať odporca neboli tieto skutočnosti preukázané. Taktiež ďalšie skutočnosti tvrdené odporcom posúdil súd v súdenej veci ako právne irelevantné, konkrétne sa jednalo o to, že zamestnávateľ neprerokoval predmetnú náhradu škody s odporcom v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a odporca za ňu zodpovedá, resp., že obsah dohody o spôsobe jej úhrady mal navrhovateľ ako zamestnávateľ povinnosť vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Totiž súd má zato, že vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce tieto skutočnosti nespôsobujú neplatnosť týchto právnych úkonov. Okrem toho podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočným spôsobom ozrejmil spôsob výpočtu výšky podielu náhrady pripadajúcej na odporcu za použitia tzv. pravdepodobného zárobku a rovnako ozrejmil, na základe čoho ponížil navrhovateľ ako zamestnávateľ podiel odporcu na predmetnom schodku pôvodne zo sumy 83,34 € na čiastku 59,53 € s tým, že sa jednalo o individuálne riešenie tohto konkrétneho prípadu, avšak za podmienky, že v tejto výške bude dlh odporcom uhradený v navrhovanej lehote s tým, že v opačnom prípade budú zotrvávať na pôvodnej výške jeho podielu v sume 83,34 €, ktorú považovali za vypočítanú v zmysle § 189 Zákonníka práce.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd mal preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu ešte pred podaním žaloby na dobrovoľnú úhradu tejto svojej pohľadávky, pričom túto zásielku odporca prevzal dňa 26.11.2012, t.j. 7 -dňová lehota na dobrovoľné splnenie dlhu zo strany odporcu uplynula dňa , na základe čoho sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že najneskôr od nasledujúceho dňa t.j. 4.12.2012 je odporca v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania od tohto dňa, pričom pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby mal súd preukázané, že túto si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške, nakoľko z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 0,75%.

Súd nepripustil návrh na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca navrhovateľa z inventúrneho oddelenia, ktorý navrhla vykonať zástupkyňa odporcu, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť, mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Podľa § l42 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § l49 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ si v návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Trovy konania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil kompletne v podaní zo dňa 29.10.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.1.2015, pričom trovy konania navrhovateľa majú spočívať v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške l6,50 € a trov právneho zastúpenia 2l6,86 € vrátane DPH, pričom táto odmena má pozostávať zo 4 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov spolu vo výške 98,56 €, náhrady cestového za cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014 na trase Lučenec-Zvolen a späť vo výške 28,56 € a náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014, 4 x l3,40 € spolu 53,60 €, všetko zvýšené o 20% DPH v sume 36,14 €.

Navrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu svojho návrhu, a preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh na základe výzvy súdu vo výške l6,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 216,86€. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 83,34 € pre určenie

základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny prestavuje l6,60 € podľa § 10 ods.1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých náhradu súd navrhovateľovi priznal predstavujú za 4 úkony právnej služby :

l./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške l6,60 € a náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

2./ písomné podanie na súd -žaloba zo dňa 29.5.2014 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške l6,60 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

3./ vyjadrenie k odporu zo dňa 16.9.2014 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 16,60 € náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

4./ účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 16,60 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €. Taktiež súd priznal cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla Volcwagen Golf, EČV: LC-151 AL na cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014, na trase Lučenec-Zvolen a späť, počet km 112, základná náhrada za l km 0,183 €, spotreba paliva 5,5 litra, cena za liter paliva l,309 €, spolu vo výške 28,56 € v zmysle § 16 ods.4 vyhlášky, ako aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014 na trase Lučenec- Zvolen a späť vo výške 53,60 € za 4 začaté polhodiny t.j. 2 x l3,40 €, všetko zvýšené o 20 % DPH v sume 36,14 € .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)