Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-71-2018.pdf
PDF · 140.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného: M. C., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Q. XXXX, Q., pre prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona , na hlavnom pojednávaní dňa 05.01.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. L a b u d a, nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Q. XXXX, Q.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
približne od 13.10 h dňa 1. septembra 2016 do 09.22 h dňa 12. októbra 2016 na rôznych čerpacích staniciach (ďalej iba ČS) v A., N. a v P. ako zamestnanec obchodnej spoločnosti J. s.r.o. Trnava, kde pracoval na pozícii vodiča a v súvislosti s výkonom zamestnania na základe ním podpísaného preberacieho protokolu zo dňa 28.4.2016 prevzal do užívania služobné motorové vozidlo zn. Fiat R., evidenčného čísla TT 712GC spolu s FIO (kartou) a tankovacou kartou tzv. DKV kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola výlučne určená na čerpanie pohonných hmôt do jemu prideleného motorového vozidla zn. Fiat Ducato EČV: TT 712GC, v čase kedy uvedené motorové vozidlo nevykonávalo a nevykazovalo žiadne služobné jazdy a bolo zaparkované v mieste bydliska obžalovaného, neoprávnene pre súkromné účely bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa použil zverenú tankovaciu DKV kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXX na čerpanie pohonných hmôt, ktoré následne použil pre vlastnú potrebu, a to
- dňa 1. septembra 2016 v čase asi o 13.10 h na ČS Slovnaft na Q. ulici v A. natankoval naftu v objeme 56,46 l a hodnote 51,62 €,
- dňa 2. septembra 2016 čase asi o 11.06 h na ČS Slovnaft na Q. ulici v A. natankoval naftu v objeme 85 l a hodnote 77,72 €,
- dňa 2. septembra 2016 v čase asi o 11.19 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme 60 l v hodnote 55,12 €,
- dňa 9. septembra 2016 v čase asi o 10.41 h , v čase o 12.41 h a v čase o 17.54 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objemoch 50,55 l, 100,12 l a 102,03 l v hodnote 46,43 €, 91,97 € a 93,72 €,
- dňa 13. septembra 2016 v čase asi o 12.03 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme 62,61 l a hodnote 57,52 €,
- dňa 13. septembra 2016 v čase asi o 12.49 h na ČS P. na Q. ulici v A. natankoval naftu v objeme 59,81 l a hodnote 54,69 €,
- dňa 15. septembra 2016 v čase asi o 19.31 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objeme 159,14 l a hodnote 146,18 €,
- dňa 16. septembra 2016 v čase asi o 13,08 h na ČS Slovnaft v A. na Q. ulici natankoval naftu v objeme XX,XX l a hodnote 62,41 €,
- dňa 16. septembra 2016 v čase asi o 13.44 h na ČS Shell v N. natankoval naftu v objeme 29,68 l a hodnote 27,77 €,
- dňa 19. septembra 2016 v čase asi o 11.37 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objeme 53,59 l a hodnote 49,22 €,
- dňa 23. septembra 2016 v čase asi o 20.21 h na ČS Slovnaft v A. na Q. ulici natankoval naftu v objeme 64,01 l a hodnote 58,53 €,
- dňa 24. septembra 2016 v čase asi o 10.06 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objeme 150 l a hodnote 137,79 €,
- dňa 25. septembra 2016 v čase asi o 13.49 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme 49,68 l a hodnote 45,63 €,
- dňa 25. septembra 2016 v čase asi o 14.04 h na ČS P. v A. na Q. ulici natankoval naftu v objeme XX,XX l a hodnote 60,85 €,
- dňa 26. septembra 2016 v čase asi o 15.08 h na ČS P. v P. natankoval naftu v objeme XX,XX l a hodnote 65,84 €,
- dňa 30. septembra 2016 v čase asi o 14.13 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objeme 75,01 l a hodnote XX,XX€,
- dňa 1. októbra 2016 v čase asi o 09.55 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme XX l a hodnote 36,75 €,
- dňa 3. októbra 2016 v čase asi o 12.37 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objeme 100 l a hodnote 91,86 €,
- dňa 5. októbra 2016 v čase asi o 13.33 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme 65,56 l a hodnote 60,22 €
- dňa 7. októbra XXXX v čase asi o 20.02 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme 54,64 l a hodnote 50,19 €,
- dňa 8. októbra 2016 v čase asi o 11.04 h a v čase o 11.11 h na ČS P. A. natankoval naftu a naftu premium v objemoch 210,02 l a 48,03 l a v hodnote 196,49 € a 50,66 €,
- dňa 10. októbra 2016 v čase asi o 15.09 h na ČS P. v A. natankoval naftu v objeme 58,23 l a hodnote 54,74 €,
- dňa 12. októbra 2016 v čase asi o 09.22 h na ČS Shell v A. natankoval naftu v objeme XX,XX l a hodnote 50,65 €, pričom v súhrnne takto v 26-tich prípadoch neoprávnene a v rozpore s účelom zverenia na tankovaciu DKV kartu načerpal celkom 1995,12 l pohonných hmôt, čím spôsobil svojmu zamestnávateľovi spoločnosti D. s.r.o. P. 6, Q., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti J. s.r.o., Trnava, škodu vo výške 1.843,48 €,
t e d a
si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona .
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného: obchodná spoločnosť D. s.r.o., so sídlom P. 6, Q. - mestská časť Ružinov, IČO: 45 862 931, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
U. Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 03.10.2018 obžalobu na obvineného M. C., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom Q. XXXX, pre prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona , ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Počas konania dňa 02.09.2021 došlo k zmene samosudcu, a pretože obžalovaný nevyslovil súhlas so zmenou samosudcu, hlavné pojednávanie sa vykonalo znova.
K hlavnému pojednávaniu dňa 08.11.2022 súd uvádza, že hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, pretože obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, a boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Trestného zákona na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného; obžalovanému bola doručená obžaloba dňa 07.01.2019, obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný dňa 15.07.2022 a v predvolaní bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku pred orgánom činným v trestnom konaní, a dňa 12.09.2018 bol upozornený na možnosť preštudovať spis.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného M. C., so súhlasom strán sa čítali zápisnice o výsluchu svedkov: Kataríny B., T. W., U. W., L.. D. J., U. G., M. P., A. W., U. G., P. Q., L. Q., L. C., L. L., L. L., L. W., L. W., V. W., I. M., a ďalšie dôkazy uvedené ďalej v odôvodnení.
U. podľa § 258 ods. 4 . Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného M. C. a to zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 02.04.2019, a zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 03.09.2019. Zo zápisníc vyplýva (krátene), že pre jeho súkromné účely netankoval, niektoré tankovania uskutočnil na príkaz buď konateľky alebo majiteľa spoločnosti, buď do bandasiek alebo cudzích áut na predmetnú DKV kartu, na ktorom je písaná poznávacia značka vozidla. Konateľka spoločnosti mu povedala, že nie je problém, aby na túto kartu tankoval aj motorové vozidlo pre majiteľa s inou poznávacou značkou. Mohol tankovať 5-6 krát na príkaz konateľky alebo majiteľa, B. B. alebo L. W.. G. tankovania aj keď mal auto doma, nebolo tam tankované, vždy v piatok natankoval plnú nádrž a v sobotu - nedeľu netankoval a s autom nebolo ani pohnuté. Viac krát menil autá, keď sa menia autá, dostáva sa k tomu DKV karta na evidenčné číslo vozidla, jeho auto stálo na firme aj s DKV kartou. Jediná karta, ktorá zostávala, bola Fio karta. B. prišiel na firmu a vymenil autá, motorové vozidlá neboli dotankované. Písal si sám pre seba kilometre a ak auto nechal na firme, stále bolo na ňom najazdených viac kilometrov ako keď ho tam doviezol, jednalo sa o rozdiely 300, 500, 700 kilometrov. Kartu nechával na firme v kancelárii na ul. P. X buď u p. B. alebo p. L.. B. bola práca kde potreboval vozidlo, tak mu zavolali, on si auto vymenil, doklady od auta a DKV kartu, na ktorom jazdil, vrátil, a dostal DKV kartu a doklady na druhé auto, nevie, či sa o tom viedla evidencia. Keď parkoval doma, karta bola u neho, niekedy sa stalo, že aj v sobotu alebo v nedeľu niečo vyskočilo tak sa išlo naložiť. Karta zostávala u neho len vtedy, keď jazdil na motorovom vozidle alebo bolo u neho doma, karta bola viazaná k vozidlu. Keď prišiel do kancelárie, p. Krejčíková mu povedala, že nech ide dotankovať iné vozidlá, išiel odviezť paletu, bola tam iná karta, a on dotankoval na svoju DKV kartu. Bol šofér s najnižšou spotrebou, povedal majiteľovi, že bude musieť cez advokáta riešiť nevyplácanie diét a dva dni nato nastal tento problém. Ak by mal zvýšenú spotrebu ako v obžalobe, hneď by to stopli a netrvalo by to viac ako mesiac. Keď dostal príkaz na tankovanie iného vozidla, išiel hneď tankovať. Konateľ bol na pracovisku od 07 30 hod. do 15 00 hod. alebo 16 00 hod., p. L. bola špeditérka, bola stále na telefóne. Tankovali do vozidiel N. R. a I. R., vozidlo konateľa bolo K. alebo U.. P. vozidlo v tom čase používal Volkswagen Golf, do ktorého sa tankovala nafta. Služobné vozidlá mohli používať aj na súkromné účely, ale museli sa spýtať, on firemné vozidlo na súkromné účely nepoužíval. Na otázku, aby vysvetlil, prečo išiel tankovať do iného vozidla a nepoužil DKV kartu k tomu vozidlu, uviedol, že to on nevie, pýtal sa, na ktorú DKV kartu má tankovať, povedali mu, že na jeho. Povedal konateľke, že to nie je dobrý postup, povedala mu, že na tú kartu môže tankovať. Keď tankoval do druhého auta, priniesol im blok od tankovania, nahlásil, kde bol a koľko urobil kilometrov. Ďalej uviedol, že určite netankoval 15.09, 08.10, 24.09, vie, že raz tankoval do dvoch 25 litrových bandasiek. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam tankovaní od 01.09.2016 do 12.10.2016, nakoľko pracuje vo firme, kde je dennodenne vykonávané tankovanie. V mesiacoch september a október 2016 mu bolo pridelené vozidlo N. R., je možné, že malo evidenčné
číslo uvedené v obžalobe, ale nie si je istý. Ďalej mu boli pridelené Fio karta, R. karta na tankovanie a telefón. B. vozidlo malo pridelenú DKV kartu, na nej je uvedené evidenčné číslo vozidla. Keď vozidlo bolo zaparkované u neho, karty sa nachádzali u neho, nie v aute. V čase, keď sa mal skutok stať, mal viac exekúcií, strhávalo sa mu to z platu, nebol PN ani nečerpal dlhšiu dovolenku. Jazdieval aj počas štátnych sviatkov, v zahraničí štátny sviatok byť nemusí. U zamestnávateľa má pohľadávky na diétach, ale bude to riešiť až po skončení tohto konania.
Z výsluchov svedka B. B. vyplýva (krátene), že bola zamestnankyňou v J. s.r.o., kontrolovala vodičov, vozidlá, spotrebu, a zistila, že napriek tomu, že obžalovaný v nejakých časoch nepracoval, prišlo k čerpaniu pohonných hmôt prostredníctvom DKV karty, ktorá je určená na tankovanie a bola pridelená Norbertovi C.. Raz týždenne jej vodiči nosili bločky, zapisovala ich do zošita, na konci mesiaca to zrátala, skontrolovala, či to sedí, a šéf L. W. jej posielal výpisy z DKV karty. Na bločku bola vždy ŠPZ. Keď sa stalo, že si vymenili vozidlá alebo karty, tak si to na bloček napísala, že tankovanie patrilo k inému vozidlu. Nemohlo sa stať, že by šofér natankoval inému. Mohlo sa však stať, že vodič s pridelenou DKV kartou k vozidlu natankoval aj do iného vozidla, avšak toto jej vždy nahlásil a na blok napísala evidenčné číslo vozidla, do ktorého bolo natankované. Niektorí vodiči si viedli kartu vodiča, podľa ktorej robili výplaty a tam boli jednotlivé cesty a trasy, prípadne tam poznačili tankovanie. V mesiacoch september a október 2016 mali 10-11 vodičov a tak isto aj vozidiel. Vodiči dostávali N. kartu, to bola bankomatová karta v prípade, že im nevezmú DKV kartu, DKV karta. Každé vozidlo malo vlastnú DKV kartu. Obžalovaný mal pridelené vozidlo Fiat Ducato, ev. č. A U obžalovaného jej prišiel výpis z DKV karty, on doložil len pár bločkov, jazdil možno týždeň, a zistila, že v jeden deň bolo tankované viackrát, prípadne sa jednalo o dennodenné tankovania a nesedelo to s bločkami. Vozidlo N. R. malo 70 l nádrž a boli prípady, keď bolo natankovaných aj 120 litrov, čo nemohlo sedieť. Zistila, že časť tankovaní sedela s bločkami, ale väčšia časť nie, na tie sumy neboli predložené žiadne bločky. DKV karty mali vodiči u seba, podpisovali preberacie protokoly, na firme ich nenechávali. Služobné vozidlá vodiči parkovali niekedy doma, niekedy na firme, väčšinou doma. Obžalovanému neprikázala, aby s R. kartou čerpal do iných vozidiel, šéf mu raz povedal, aby natankoval do súkromného vozidla Citroen, bolo to v lete, asi v júli 2016, pričom vozidlo má nádrž 60 litrov. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný tankoval do iných služobných vozidiel, rovnako jej neavizoval ani nezaznamenal žiadne také tankovanie. Myslí si, že obžalovaný mal v období september alebo október 2016 PNku alebo dovolenku, že nejazdil. Niekto iný na jeho vozidle nejazdil. Na záznamoch GPS sa zaznamenávali trasy vozidla, miesto odkiaľ vyšlo, miesto kde malo nakládku, miesto, kde zastavilo, tankovalo, a miesto vykládky. Rýchlosť a miesto, kde vozidlo stálo. Autodiskont malo priestory na adrese P. 4, A., obžalovaný v tom čase býval asi v Q.. Obžalovaný jej DKV kartu neodovzdával v tom čase, a nevie o tom, že by ju dal inej osobe, a bolo jeho chybou, ak ju niekomu dal. Kontrolu DKV kariet robila dvakrát do mesiaca. Koncové štvorčíslie DKV kariet bolo rôzne. Keď zistila čerpanie pohonných hmôt, zavolala šéfovi, potom zavolali obžalovanému, aby prišiel, a šéf s ním po telefóne komunikoval. Veci obžalovaného odovzdal jeho kolega. Vodiči si viedli evidenciu, boli tam GPS, odkiaľ vychádzal, kde nakladal a vykladal a kilometre. V prípravnom konaní uviedla, že v prejednávanom období mala spoločnosť 7 vodičov, pri kontrole zistila, že Norbert C. na jeho kartu natankoval väčšie množstvo pohonných hmôt, pričom v tom čase nejazdil. Uviedla jednotlivé tankovania od 01.09.2016 do 12.10.2016, v celkovej sume 1.843,48 Eur. Norbert C. dostal výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Z výsluchov svedka T. Holáska vyplýva (krátene), že bol konateľom spoločnosti J., s.r.o., v tej dobe ho p. Krejčíková informovala, že zistila nezrovnalosti v tankovaniach na tankovacej karte pridelenej p. C.. Žiadneho zamestnanca, teda ani p. C., nežiadal o to, aby išiel natankovať so svojou DKV kartou iné služobné vozidlo, než ku ktorému bola DKV parta pridelená. Nevie o tom, že by takúto požiadavku mali niektorý z jeho zamestnancov. M. C. za prejednávané obdobie dovolenkou a ani PN nečerpal.
Z výsluchov svedka Patrika W. vyplýva (krátene), že pracoval ako vodiť v J. s.r.o., osobne p. C. nepoznal. B. vodič dostal pri podpise zmluvy DKV kartu, N. kartu, ktoré boli pridelené ku konkrétnemu vozidlu. P. vozidlá používali a tankovali len vodiči, ktorým boli tieto vozidlá pridelené, nakoľko väčšinou parkovali v mieste svojho bydliska.
Z výsluchu svedka Mgr. D. J. vyplýva (krátene), že pracoval v spoločnosti J. ako administratívny pracovník, pracovalo tam približne 5 administratívnych pracovníkov a približne 5-6 šoférov. V mesiaci október 2016 bol p. C. zaviesť s vozidlom N. R. do Q., odovzdal mu kľúče od predmetného vozidla, nepamätá si, či mu p. C. odovzdal aj tankovaciu kartu a Fio kartu.
Z výsluchu svedka U. G. vyplýva (krátene), že v spoločnosti Autodiskont s.r.o. pracoval ako vodič, mal pridelené vozidlo D. L., niekedy sa stalo, že na jazdu použil aj iné vozidlo, ale to bolo zriedkavo, väčšinou to bolo vtedy, keď jeho vozidlo išlo do servisu, alebo keď sa pre rozmery nezmestil tovar. K vozidlu mu zamestnávateľ dal aj tankovaciu kartu viazanú výlučne k jeho vozidlu, na karte sa nachádzalo evidenčné číslo konkrétneho vozidla, pre ktoré bola karta určená. Vozidlo mal doma a kartu u seba. Nevie sa vyjadriť, kto používal N. R. ev. č. A Vozidlá spočiatku parkovali v sídle firmy v Trnave, neskôr mimo mesta v nejakom areály, podľa jeho informácií však vodiči mali vozidlá u seba doma, vo firme sa parkovali iba zriedka. Tankovacie karty mal každý vodič u seba. Mohlo sa stať, že ho dispečer poslal naložiť aj iné ako jeho auto, ale bolo to ojedinele, ak sa takáto situácia vyskytla, tak by určite tankoval tankovacou kartou určenou k tomuto vozidlu a nie s kartou, ktorú mal k jeho Renaultu.
Z výsluchu svedka M. P. vyplýva (krátene), že pracovala ako vodič v spoločnosti J., s.r.o., p. C. registrovala ako kolegu. Medzi zamestnancami sa v tom období hovorilo, že Norbert C. mal vždy väčšiu spotrebu pohonných látok, než by mal mať, a že zrejme tankuje do bandasiek, vie to len z počutia. Pri nástupe jej bolo pridelené vozidlo a k nemu prislúchajúce doklady, DKV karta, N. karta, telefón a GPS zariadenie. Ako vodič používala vozidlo I. a U., do tých vozidiel vždy tankovala len s pridelenými tankovacími kartami k týmto vozidlám. G. vozidlo Fiat Ducato nepoužívala, a taktiež ani tankovaciu kartu pridelenú k tomuto vozidlu. Od majiteľa firmy alebo iných osôb vo firme Autodiskont nikdy nedostala pokyn natankovať pohonné látky do šéfovho vozidla alebo iných súkromných či služobných vozidiel, nevie ani o tom, že by iný zamestnanci takýto pokyn dostali. Ako vodiči sa stretávali, určite by si to povedali. Po skončení jazdy chodievali domov, parkovali v mieste trvalého bydliska, aj cez víkendy. Na firme vozidlá nechávali vo výnimočných prípadoch, tankovacie karty mali pri sebe.
Z výsluchu svedka Tomáša W. vyplýva (krátene), že v spoločnosti J. pracoval jeden týždeň, a to ako vodič. Bolo mu pridelené vozidlo zn. I., doklady, tankovacia karta. Pridelenou tankovacou kartou tankoval iba do vozidla, ku ktorému bola pridelená. Tankovania si značil do papierov a do firmy odovzdal doklady o tankovaniach. M. Labudu nepoznal. F. N. R. netankoval. Od majiteľa firmy alebo iných osôb vo firme Autodiskont nedostal pokyn, aby natankoval do šéfovho osobného vozidla, resp. do iných súkromných alebo služobných vozidiel.
Z výsluchu svedka Patrika G. vyplýva (krátene), že v spoločnosti Autodiskont pracoval jeden mesiac, a to ako vodič. Bolo mu pridelené vozidlo zn. Iveco Daily, doklady, tankovacia karta DKV, Fio karta. Pridelenou tankovacou kartou tankoval iba do vozidla, ktoré mu bolo pridelené. Norberta Labudu nepoznal. F. N. Ducato nepoužíval. Od majiteľa firmy alebo iných osôb vo firme Autodiskont nedostal nikdy pokyn, aby natankoval do šéfovho osobného vozidla, resp. do iných súkromných alebo služobných vozidiel. Vozidlá parkovali v mieste bydliska.
Z výsluchu svedka P. Q. vyplýva (krátene), že v spoločnosti Autodiskont s.r.o. pracoval ako vodič od založenia do skončenia firmy v roku 2017. M. C. poznal, stretávali sa na firme. Mal pridelené rôzny vozidlá, aj Fiat R. ev. č. A ale až v období, keď M. C. už v spoločnosti nepracoval. Ku každému vozidlu dostal vždy aj prislúchajúce doklady k tomuto vozidlu. DKV mal pridelenú jednu svoju, a ak mu špeditérka povedala, aby išiel na služobnú jazdu s druhým vozidlom, ktoré mu nebolo pridelené, tak si vždy zobral tú svoju tankovaciu karty a s ňou aj natankoval, vždy to ale vopred oznámil špeditérke. Takto to robieval iba on. Inak malo každé služobné vozidlo pridelenú svoju DKV kartu. Ďalej uviedol, že niekoľko dní po sebe videl na rovnakom mieste pred firmou odparkované vozidlo Fiat R. ev. č. A ktoré mal v tom čase pridelené Norbert Labuda. U. B. sa spýtal, čo sa stalo, povedala mu, že zistili nadmerné množstvo tankovania PHM do vozidla. Ďalej uviedol, že všeobecne platilo, že vodiči mali pridelené svoje vozidlá a k nim pridelené tankovacie karty a nimi aj tankovali do týchto vozidiel. M. C. mal pridelené vozidlo Fiat Ducato ev. č. A tankovacia DKV karta pridelená k tomuto vozidlu mala byť používaná len na tankovanie do tohto vozidla. A. bolo možné, že s ňou tankovali aj do iných vozidiel, ale o tom by museli na firme vedieť. Od majiteľa firmy alebo iných osôb vo firme Autodiskont nedostal nikdy pokyn, aby natankoval do šéfovho osobného vozidla, resp. do iných súkromných alebo služobných vozidiel.
Z výsluchu svedka L. Q. vyplýva (krátene), že v spoločnosti Autodiskont s.r.o. pracoval len 4 dni, pracovalo tam asi 5 alebo 6 vodičov. Prácu vykonával na vozidle K. T., bolo pridelené len jemu. Okrem neho na ňom nikto iný nejazdil. Dostal aj tankovaciu kartu, túto mal vždy pri sebe. Na vozidle Fiat R. ev. č. A nejazdil.
Z výsluchov svedka L. Lukáča vyplýva (krátene), že pracoval ako vodič, jazdil len na dodávke D. L., k vozidlu mal pridelenú aj tankovaciu kartu. Svoje vozidlo tankoval len so svojou kartou. Iné vozidlo netankoval a ani jeho vozidlo niekto iný netankoval. Nevie kto je Norbert Labuda a nevie, komu bolo pridelené vozidlo Fiat Ducato ev. č. A
Z výsluchu svedka L. L. vyplýva (krátene), že pracovala v spoločnosti J. s.r.o. ako špeditérka. Každému vodičovi bolo pri nástupe pridelené vozidlo a k nemu prislúchajúce doklady, tiež R. karta a N. karta. L. si, že Norbert C. používal N. Ducato. Od kolegyne B. sa dozvedela, že p. Labuda neodovzdal doklady o tankovaniach. Následne to s p. B. kontrolovala podľa výpisov z DKV karty a GPS záznamov a zistili, že v čase niektorých tankovaní, nebolo jemu pridelené vozidlo na služobnej ceste a on napriek tomu tankoval väčšie množstvá U.. Doklady vodiči odovzdávali pani. B.. Ďalej uviedla, že nikdy p. C. nekázala, aby natankoval jemu pridelenou kartou do vozidla šéfa alebo iného služobného alebo súkromného vozidla. Stali sa prípady, kedy majiteľ firmy súrne natankoval iné vozidlo, ale to sa zrealizovalo len s jeho súhlasom a vždy s kartou, ktorú v tom čase nemal pridelenú konkrétny vodič. Vodiči parkovali v mieste svojho bydliska.
Z výsluchu svedka L. L. vyplýva (krátene), že v spoločnosti Autodiskont s.r.o. pracovala ako vodič na vozidle U. Q.. Ku každému vozidlu boli pridelené tankovacie karty. Vo firme bolo asi 15 áut. Zamestnancov takmer nepoznala, bola tam krátko a veľmi sa nestretávali. Norberta C. nepozná. V prípade, ak bola jazda vykonáva vodičom na aute, ktoré nemal pridelené, dostal auto spolu s kartou.
Z výsluchu svedka L. W. vyplýva (krátene), že pracoval v spoločnosti J. ako obchodný riaditeľ. Kontaktovala ho p. B., že tankovacou kartou vodiča M. C. bolo natankované neúmerné množstvo PHM, pričom v dobe tankovaní jemu pridelené vozidlo nevykonávalo žiadne prepravy. Neoprávnene bolo natankovaných asi 2000 litrov. Na jeho telefonát, čo to malo znamenať, mu p. C. reagoval, že si zobral len to, čo mu patrí. Snažili sa túto záležitosť vyriešiť v rámci firmy, no p. C. nereagoval, tak podali trestné oznámenie. Tankovacie karty používali vodiči ku konkrétnemu vozidlu. V čase neoprávnených tankovaní p. C. mal on jemu pridelené služobné vozidlo a taktiež kartu u seba doma v Q., teda je vylúčené, že by vozidlo aj kartu použil niekto iný. Z pozície riaditeľa nikdy žiadnemu zamestnancovi neprikázal, teda ani p. C., aby išiel natankovať jeho osobné vozidlo firemnou tankovacou kartou. Nevie o tom, že by tak konal niektorý z jeho kolegov. Spoločnosť J. nemá voči p. C. žiadne záväzky a podlžnosti.
Z výsluchu svedka L. W. vyplýva (krátene), že pracoval v spoločnosti J. s.r.o. ako údržbár. M. C. nepoznal a ku skutku neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti.
Z výsluchu svedka V. W. vyplýva, že pracovala v spol. J., s.r.o., ako administratívny pracovník, a ku skutku neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti.
Z výsluchu svedka I. M. vyplýva (krátene), že pracoval v spol. J., s.r.o., ako administratívny pracovník, nemal na starosti DKV karty, M. C. pozná z videnia, vozidlo N. R., ev. č. A nikdy nepoužíval. Nemá vedomosť o tom, že by a prostredníctvom DKV kariet tankovalo aj do iných vozidiel ako boli pridelené, zo spoločnosti J. ho nepožiadali, aby išiel tankovať s DKV kartou do služobného vozidla alebo do súkromného vozidla, a nemá vedomosť o tom, že by sa takto tankovalo.
Na hlavnom pojednávaní boli ďalej vykonané dôkazy: protokol o vzniknutej škode zamestnancom zamestnávateľovi (č. l. XX), mesačná kontrola DKV karty (č. l. 52), špecifikácia čerpania pohonných hmôt (č. l. 53), vyčíslenie škody spol. J. s.r.o. (č. l. 54-55), prehľad platieb za čerpané pohonné hmoty v zahraničí (č. l. 56), E-faktúra (č. l. 57-59), výpis GPS (č. l. 60-69), pracovná zmluva medzi J. s.r.o a M. C. (č. l. 70-72), preberací protokol (č. l. 73), žiadosť o vyplácanie mzdy v hotovosti (č. l. 74), skončenie pracovného pomeru (č. l. 75), osvedčenie o evidencii vozidla (č. l. 78), výpis z OR SR (č. l. 79-84), správa Okresného súdu Trnava (č. l. 95-96), správa Okresného súdu U. (č. l 97-99), E-faktúra (č. l. 159-165), výpis služobných jázd u vodiča N. C. (č. l. XXX), zmluva o poskytnutí vkladu (č. l. 167), správa B. B. (č. l. 168), správa sociálnej poisťovne (č. l. 169-171), EKV vozidla (č. l. 217-219), správa sociálnej poisťovne (č. l. 222-223), lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia centrálnej databázy súdov (CDB), lustrácia agendy dopravno-správnych činností (DSC), lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (K.), odpis registra trestov (RT).
K výroku o vine.
Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že u obžalovaného M. C. sú bez dôvodných pochybností preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona , a to z nasledovných dôvodov.
Z pracovnej zmluvy mal súd za preukázané, že medzi poškodenou obchodnou spoločnosťou D. s.r.o. (predtým J., s.r.o.) a obžalovaným M. C. vznikol pracovný pomer od 25.08.2015 na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce: vodič. Z preberacieho protokolu zo dňa 28.04.2016, ktorý podpísali obžalovaný a p. B. za obchodnú spoločnosť, mal súd za preukázané, že obžalovanému boli odovzdané motorové vozidlo N. R. ev. č. A N. karta a DKV karta s koncovým štvorčíslím 0089, ktoré slúžili na úhradu pohonných hmôt pre pridelené služobné motorové vozidlo. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany obžalovaného namietané.
Jednotlivé čerpania pohonných hmôt tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, t. j. dátum, čas a miesto čerpania pohonných hmôt, objem a hodnotu pohonných hmôt, mal súd za preukázané výpoveďou svedka poškodeného B. B., ktorá detailne opísala čerpania pohonných hmôt, ďalej z protokolu o vzniknutej škode, z vyčíslenia škody od poškodeného, a najmä z listiny E-faktúra, v ktorej sú jednotlivé čerpania pohonných hmôt v uvedenom rozsahu zaznamenané, pričom ide o objektívny údaj získaný z informačných systémov. Skutočnosť, že k jednotlivým čerpaniam pohonných hmôt v rozsahu v uvedenom v skutkovej vete rozsudku došlo, v zásade nebola ani zo strany obžalovaného namietaná.
Namietaná zo strany obžalovaného bola subjektívna stránka trestného činu, pretože obžalovaný uviedol, že nevykonával čerpania pohonných hmôt na súkromné účely, pretože keď dochádzalo k čerpaniu pohonných hmôt na jemu zverenú DKV kartu, robil tak na príkaz konateľky alebo majiteľa obchodnej spoločnosti buď do bandasiek alebo do cudzích áut, a tiež uviedol konkrétne čerpania pohonných hmôt, kedy on určite netankoval.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a nemal žiadne pochybnosti o tom, že jednotlivé čerpania pohonných hmôt z prostriedkov poškodeného prostredníctvom tankovacích kariet vykonal práve obžalovaný.
Predmetné tankovacie karty boli odovzdané obžalovanému a používal ich len obžalovaný. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovedí ostatných svedkov - zamestnancov poškodenej obchodnej spoločnosti, najmä vodičov, ktorí v zásade všetci zhodne uviedli, že každý vodič mal zverené tankovacie karty k svojmu motorovému vozidlu, a na tankovanie motorového vozidla sa používali len k nemu prislúchajúce tankovacie karty; na tankovacej karte bolo uvedené evidenčné číslo vozidla, ku ktorému bola pridelená. S výnimkou dvoch prípadov (P. Q. a obžalovaný v júli 2016 - o ktorých vedenie poškodenej obchodnej spoločnosti vedelo) sa nestalo, že by vodiči tankovali motorové vozidlo s tankovacou kartou, ktorá nebola pridelená k tomuto motorovému vozidlo, ale k inému. Z výpovedí svedkov teda vyplynulo, že žiadny z týchto svedkov, ktorí v rozhodnom čase pracovali v poškodenej obchodnej spoločnosti, nepoužívali motorové vozidlo zverené obžalovanému, a ani do neho netankovali pohonné hmoty na svoje tankovacie karty. Ďalej súd poukazuje na výpovede vedenia poškodenej obchodnej spoločnosti: B. B., T. W., L. L. a L. W., ktorí zhodne uviedli, že obžalovanému nedali žiadny pokyn, aby v rozhodnom čase skutku tankoval so svojimi tankovacími kartami iné vozidlá poškodenej obchodnej spoločnosti, ku ktorým tankovacie karty zverené obžalovanému nepatrili, alebo ich súkromné vozidlá. V rovnakom smere sa vyjadrili aj ostatní vodiči poškodenej obchodnej spoločnosti, že takýto pokyn od vedenia nedostali; s už spomenutými výnimkami.
Skutočnosť, že práve obžalovaný vykonal jednotlivé čerpania pohonných hmôt, ďalej vyplýva aj z výpisov Y.. Motorové vozidlo N. R. s ev. č. A zverené obžalovanému, malo v sebe zabudované GPS zariadenie, teda technické zariadenie, podľa ktorého je možné lokalizovať konkrétnu polohu motorového vozidla v určenom čase. Motorové vozidlo zverené obžalovanému sa v rozhodný čas, kedy došlo k čerpaniam pohonných hmôt, nachádzalo v mieste bydliska obžalovaného v Q. (aj iní vodiči parkovali služobné motorové vozidlá v mieste trvalého bydliska). Keďže sa motorové vozidlo v rozhodný čas nachádzalo v Q., a nie na čerpacích staniciach v Trnave, N. a P., na ktorých v tom istom čase došlo k použitiu tankovacích kariet zverených obžalovanému, je zrejmé, že nemohlo dôjsť k čerpaniu pohonných hmôt do tohto motorového vozidla Fiat R. ev. č. A A. spôsob používania tankovacích kariet
zverených obžalovanému opísala aj svedkyňa Katarína B., ktorá uviedla, že kontrolovala výpis R. karty obžalovaného, obžalovaný jej doložil len pár bločkov, a zistila, že v jeden deň bolo tankované viackrát, prípadne sa jednalo o dennodenné tankovania a nesedelo to s bločkami, pretože na tie ostatné tankovania jej neboli zo strany obžalovaného predložené žiadne bločky. Tiež poukázala na skutočnosť, ktorá vyplýva aj z evidenčnej karty vozidla, že motorové vozidlo N. R., ktoré bolo zverené obžalovanému, malo nádrž o veľkosti 70 litrov, a boli prípady, keď bolo natankovaných aj 120 litrov, čo objektívne nie je možné, resp. je zrejmé, že sa tankovacie karty použili aj na iný účel než na tankovanie služobného motorového vozidla.
Súd sumarizuje, že tankovacie karty, ktoré sa použili na jednotlivé čerpania pohonných hmôt uvedené v skutkovej vete rozsudku, mal v rozhodný čas k dispozícii len obžalovaný, tieto na čerpania pohonných hmôt použité boli, pričom obžalovanému v rozhodnom čase skutku nedala žiadna osoba pokyn, aby čerpal pohonné hmoty aj na iný účel ako tankovanie zvereného vozidla Fiat Ducato ev. č. A a teda ani do iných služobných motorových vozidiel alebo súkromných vozidiel vedenia poškodenej obchodnej spoločnosti, a keďže služobné motorové vozidlo zverené obžalovanému sa v rozhodný čas čerpania pohonných hmôt na čerpacích staniciach nenachádzalo, pretože bolo odstavené v Q. v mieste bydliska obžalovaného, súd dospel k jednoznačnému záveru, že práve obžalovaný použil zverené tankovacie karty na čerpanie pohonných hmôt na súkromné účely, t. j. v rozpore s účelom, na ktorý mu boli zverené, teda obžalovaný pre svoju potrebu čerpal pohonné hmoty z prostriedkov poškodenej obchodnej spoločnosti. Sám obžalovaný taktiež uviedol, že služobné vozidlo nepoužíval na súkromné účely, a v rozhodnom čase nebol práceneschopný a ani nečerpal dlhšiu dovolenku.
V súlade s kontextom uvedených preukázaných skutočností potom sú tie skutočnosti, že obžalovaný mal za to, že má voči poškodenej obchodnej spoločnosti pohľadávky na diétach, ktoré mu neboli uhradené, čo vyplýva taktiež aj z výpovede svedka L. W., ktorý opísal telefonát s obžalovaným, v ktorom obžalovaný na neoprávnené tankovania reagoval tak, že si zobral len to, čo mu patrí, ďalej sa voči obžalovanému viedli exekučné konania, ktoré musel uhrádzať, a taktiež do jeho súkromného motorového vozidla sa tankuje nafta. Všetky tieto skutočnosti svedčia o možnom motíve obžalovaného k preukázanému konaniu.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd obranu obžalovaného, že niektoré tankovania vykonal na pokyn vedenia poškodenej obchodnej spoločnosti a niektoré nevykonal vôbec, považoval za nepreukázanú a účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Tvrdenia obžalovaného z vykonaného dokazovania nevyplývajú, resp. vykonané dokazovanie ich spochybňuje, a obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K ďalšej obrane obžalovaného, že ak by mal skutočne zvýšenú spotrebu, tak by to zamestnávateľ riešil hneď a netrvalo by to viac ako mesiac, súd uvádza, že svedkyňa poškodená B. B. zrozumiteľne a presvedčivo vo svojej výpovedi vysvetlila, ako zistili konanie obžalovaného, a zároveň z trestnoprávneho hľadiska smerom k vine obžalovaného táto skutočnosť podstatná nie je, resp. je bez právneho významu, či by prípadné konanie obžalovaného bolo zistené hneď alebo až s odstupom času pri spätných kontrolách. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na príbuzenský vzťah medzi niektorými svedkami, táto skutočnosť sama o sebe neznižuje vierohodnosť ich výpovedí, súd s poukazom na ostatné vykonané dôkazy nemal pochybnosť o vierohodnosti týchto svedkov (W.), a obžalovaný napokon ani neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať v podstate ním vyslovené podozrenie voči svedkom s poukazom na ich príbuzenský pomer. Pokiaľ obžalovaný uviedol, že konkrétny víkend bol dva týždne v K., tak súd túto obranu nepovažoval za relevantnú, pretože obžalovaný v skoršej výpovedi uviedol, že dovolenku nečerpal, a zároveň na preukázanie ním tvrdenej dovolenky súdu nepredložil žiadne dôkazy.
Uvedené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona , pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená od poškodeného, a na majetku poškodeného spôsobil malú škodu, nakoľko hodnota tankovaní 1.843,48 Eur prevyšuje sumu 266 Eur v zmysle 125 ods. 1 Trestného zákona a preto ide o malú škodu.
Podľa názoru súdu v prípade obžalovaného ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona , pretože obžalovaný si úmyselne prisvojil vec, ktorá mu bola zverená, pretože zverenú tankovaciu kartu obchodnej spoločnosti použil na úhradu pohonných hmôt pre seba, a poškodenej obchodnej spoločnosti spôsobil na majetku malú škodu, pretože úhrada pohonných hmôt išla na úkor majetku poškodenej obchodnej spoločnosti. Uvedený spôsob spáchania činu spolu so skutočnosťou, že obžalovaný vykonal
takýchto tankovaní až 26 v priebehu 1 a pol mesiaca, spolu s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný má v odpise registra trestov záznamy za majetkovú trestnú činnosť, a už bol za trestný čin sprenevera v minulosti odsúdený, zakladajú nie nepatrnú závažnosť činu, čím je daný aj znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona .
K výroku o treste.
Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona , v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri prečine sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody až 2 (dva) roky.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 4 záznamy, a to odsúdenia z rokov 1996, 1997, 1999 a 2003, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom posledné odsúdenie je za trestný čin sprenevery. Za uvedenú trestnú činnosť boli obžalovanému uložené podmienečné tresty odňatia slobody, vo výkone trestu obžalovaný nebol, a voči všetkým odsúdeniam sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Z lustrácie agendy dopravno-správnych činností vyplýva, že obžalovaný v ňom má 4 záznamy na úseku dopravy, a to z rokov 2004, 2010, 2012 a 2014.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona , dospel súd k záveru, že nie je daná žiadna poľahčujúca okolnosť a ani priťažujúca okolnosť. Obžalovaný spáchanie trestného činu popieral, preto nebolo možné konštatovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznanie a oľutovanie trestného činu), s poukazom na protiprávnu minulosť obžalovaného nebolo možné konštatovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu), a s poukazom na časový odstup ako aj skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený, súd 4 záznamy v odpise registra trestov nemohol považovať za zakladajúce priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený). Trestnú sadzbu podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona preto nebolo potrebné upraviť podľa § 38 ods. 3 alebo ods. 4 Trestného zákona .
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorého výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, ktorý považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu.
Trest odňatia slobody ako taký súd ukladal s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného. Skutočnosť, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, neznamená, že k spáchaniu trestných činov v minulosti nedošlo. Početnosť predchádzajúcej trestnej činnosti, vrátane spáchania trestného činu sprenevera - rovnakého ako v prejednávanej veci, a priestupkov obžalovaného súd posúdil tak, že obžalovaný mal sklony k páchaniu protiprávnej činnosti, a u obžalovaného nešlo len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života. Toto bol dôvod, prečo súd ukladal trest odňatia slobody a neukladal niektorý z alternatívnych trestov.
Súd však v prospech obžalovaného zohľadnil jednak časový odstup medzi trestným činom v prejednávanej veci (rok 2016) a posledným odsúdením (rok 2003), ako aj časový odstup medzi trestným činom v prejednávanej veci (10/2016) a časom rozhodnutia vo veci samej (01/2013). Pokiaľ je osoba uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu, účel trestu zabezpečí najmä včasný trest, a čím neskôr od spáchania trestného činu je trest uložený, efekt potrestania sa znižuje. Nakoľko v prejednávanej veci ide o prečin, pričom podľa názoru súdu nejde o skutkovo a právne zložitú vec, a obžalovaný si zásielky
súdu riadne preberal a aj súhlasil s čítaním zápisníc o výsluchu 16 svedkov, trestné konanie v dĺžke viac ako 6 rokov treba podľa názoru súdu posúdiť jednoznačne v prospech obžalovaného. Toto bol dôvod, prečo súd ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace (sadzba 0-24 mesiacov).
Časový odstup od predchádzajúcej trestnej činnosti, skutočnosť, že oboznámenú protiprávnu činnosť obžalovaný spáchal pred trestným činom v prejednávanej veci, resp. obžalovaný po spáchaní trestného činu v roku 2016 nemá záznam o protiprávnej činnosti, a napokon aj dĺžka konania, boli dôvodom, prečo súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil.
Súd však trestnú minulosť obžalovaného ako aj jeho popierajúci postoj k trestnej činnosti zohľadnil pri určení skúšobnej doby, ktorú určil dlhšiu o 6 mesiacov od dolnej hranici skúšobnej doby, a to vo výmere 18 mesiacov (zákonné rozmedzie 1 rok až 5 rokov).
Uložený trest považuje súd za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu.
K výroku o náhrade škody.
Poškodený si síce nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, avšak súd poškodeného s nárok na náhradu škody odkázal na civilný proces, a to z nasledovných dôvodov. Súd je toho názoru, že s poukazom na dĺžku trestného konania viac ako 6 rokov by pre spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu škody bolo potrebné zistiť aktuálny stav nároku, prípadne či nedošlo k odpísaniu pohľadávky u poškodeného ako právnickej osoby, alebo k inej obdobnej skutočnosti vzhľadom na zmeny spoločnosti (zmena obchodného mena, sídla, spoločníkov a konateľov), pričom poškodený bol v konaní pasívny a aj listiny boli poškodenému doručované s uplatnením fikcie doručenia podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku (adresát neznámy). Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a predĺžilo by ho, preto súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.