Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-362-2013.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/362/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, P. D., bytom XXX XX A.-P. XXX, Slovenská republika a otca, Y. D., bytom D. 3, XXXX S., K., o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Matke dieťaťa P. D. sa d á v a s ú h l a s k tomu, aby podala na príslušný administratívny orgán žiadosť o zmenu priezviska maloletej S. D. na priezvisko " D. ".
Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby jej súd udelil súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej S. D. na priezvisko "D.". Uviedla, že maloletá S. pochádza z mimo manželského vzťahu. Jej otec nie je občanom Slovenskej republiky, žije vo K.. Dcéru navštevoval do veku jej piatich rokov približne 3 krát do roka. Prispieval finančne na jej potreby a cez letné prázdniny ju dva krát vzal na dovolenku. Následne sa vzťah medzi nimi ako rodičmi zmenil tak, že zo strany otca dieťaťa došlo na matku a rodinu z jeho strany k vyhrážkam, čo viedlo až k podaniu trestného oznámenia za nebezpečné vyhrážanie na polícii. Následne sa prestali kontaktovať. Nemal záujem ani o dcéru, ani o jej výchovu a taktiež prestal finančne na ňu prispievať. Keď dcéra dovŕšila 6 rokov spolu s ňou sa odsťahovala od rodičov a začala žiť s novým partnerom B. D., ktorý ukázal jej ako aj mal. S. čo rodina naozaj znamená. Dcéra mu začala hovoriť "tato" a má ho veľmi rada. Považuje ho za svojho otca Pred troma rokmi sa z jej vzťahu s B. D. narodil mal. W. D.. Matka ďalej poukázala na to, že v záujme mal. S. by bolo keby mohla užívať spoločné priezvisko D., aby boli ako kompletná rodina. Mal. S. navštevuje 6. ročník Y. školy v J.. Nevyhne sa ani posmeškom zo strany spolužiakov, ako aj otázkam prečo nesie iné priezvisko ako jej mama. Tvrdila, že biologický otec ju ako matku ani dcéru viac ako 5 rokov nekontaktoval. Dcéru nenavštevuje, neprispieva na jej výživu a nemá o ňom žiadne informácie.
Otec bol vypočutý dožiadaním súdu príslušného pre mesto S., K.. S návrhom matky nesúhlasil.
Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná v zmysle kapitoly II., článku 5 a bodu 1. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností
a opatrení na ochranu dieťaťa - Právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
Rozhodným právom je slovenský právny poriadok v zmysle kapitoly III., článku 15, bodu 1. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa - Pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu a kapitoly III., článku 17 - Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matka, opatrovníka, oboznámením výpovede otca vo K., oboznámením pedagogického posudku ZŠ G. XX, J. ohľadne maloletej, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, oddelenie SPOD a SK, Trenčín o vykonaní pohovoru s maloletým dieťaťom dňa 01.12.2014, ako aj obsah opatrovanského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 31P/362/2013.
Takto bolo súdom zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22P/687/2002-27 zo dňa 14.10.2003 bola maloletá S. D. zverená do výchovy matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50 Eur /vtedy 1500 Sk/ mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.10.2003.
Matka vo svojej výpovedi ako účastníčka uviedla, že maloletá S. pochádza z mimo manželského vzťahu. Jej otec je občanom K., pôvodom je T.. Do veku 5 rokov dcéry túto navštevoval tri krát ročne. Jeden krát ročne matke poslal nejaký obnos peňazí na jej výživu. Po uplynutí 5 rokov veku dcéry sa zmenilo jeho správanie, prestal ju navštevovať. Na matku začal žiarliť a vyhrážal sa jej. Asi v roku 2008 sa matke vyhrážal, že zabije ju, celú rodinu a unesie dcéru. V súčasnosti má mal. S. 12 rokov, je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Matka uzatvorila dňa 11.03.2011 manželstvo s B. D. z ktorého sa narodil dňa XX.XX.XXXX syn W.. K matkinmu manželovi má S. veľmi pekný vzťah, považuje ho za svojho otca a oslovuje je ho taktiež "otec". Matka poukázala na to, že dcéra sa vyjadrila, že sa chce volať ako ostatní členovia jej rodiny. Taktiež jej hovorila, že sa jej spolužiaci v škole pýtajú prečo sa volá inak ako ostatní členovia jej rodiny za čo sa hanbí a trápi ju to. Otec si vyživovaciu povinnosť voči dcére tri posledné roky absolútne neplní. V stretávaní s dcérou mu nikdy nebránila. S dcérou sa nekontaktuje už takmer 6 rokov.
Otec vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. S. je jeho jediné dieťa. Zaplatil na ňu výživné vopred až do 30-teho roku jej života. Išlo spolu o sumu 33 300 švajčiarskych frankov. Na výživnom nemá žiadne nedoplatky. Až do obdobia pred asi 6-timi rokmi dával S. v čase narodenín a iných sviatkov aj darčeky, odvtedy s ňou nemá žiaden kontakt. Naposledy ju videl asi pred 6,5 rokom. Odvtedy mu matka kontakt s dcérou odpiera /či už písomný alebo telefonický/. Na otázku či niekedy využil právo na úpravu styku s dcérou, odpovedal, že nie. Súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Z pohovoru so S. vykonaného dňa 01.12.2014 vyplynulo, že jej matka povedala, že podala na súd žiadosť o zmenu jej súčasného priezviska na priezvisko D.. Povedala, že sama si to praje a chce sa volať ako mama, W. "tato", teda mamin manžel, ktorého tak oslovuje. Tvrdila, že aj spolužiaci sa jej pýtajú prečo sa nevolá rovnako ako mama. V škole sa jej taktiež posmievajú pre priezvisko. Hovoria jej napr. "kosť a kostra", čo ju veľmi trápi. Tvrdila, že so svojim otcom sa nestretáva, ani sa nechce stretávať. Nevidela ho od svojich piatich rokov. Naposledy s nim telefonovala keď mala 7 rokov, už si ho ani nepamätá. S "tatom" má veľmi dobrý vzťah, má ho rada a považuje ho za otca. Nikto ju nenútil, ani neprehováral k tomu, aby sa takto rozhodla, je to jej želanie.
Z pedagogického posudku ZŠ G. XX, J. zo dňa 01.10.2014 bolo súdom zistené, že S. je žiačkou 7. ročníka uvedenej školy. Je veľmi milé, skromné a usilovné dieťa. V kolektíve pôsobí skôr utiahnutým dojmom a chýba jej väčšie sebavedomie. Vyniká inteligenciou a patrí medzi najlepších žiakov.
Zodpovedne si plní všetky povinnosti a je vždy ochotná pomôcť. Okrem bežných hádok, ktoré patria k tomuto veku triedna učiteľka A.. U. D. doposiaľ nezbadala ani nepočula, aby ju niekto nevhodne osočoval, alebo sa jej vysmieval z priezviska.
Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu matky vyhovieť s poukazom na samotný názor maloletej zistení pri osobnom pohovore, ako aj na záujem dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianske maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje explicitne formou demonštratívneho výpočtu skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória i aplikačná prax. Súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, čo je prípad tejto veci. Nezhodami v podstatných veciach pri výkone rodičovských práv je teda i zmena priezviska maloletého dieťaťa. Súd dá v zmysle vyššie citovaného § 35 Zákona o rodine, súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa, ak sú preto závažné dôvody. Tieto závažné dôvody sú dané vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, neprejavuje o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa udržiavaný a prehlbovaný.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
V zmysle § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom a trovy spojené s tým, že účastník konaná vo svojej materčine alebo jazyku, ktorému rozumie /§ 18 O.s.p./ platí štát.
V prípade tejto veci súd v zmysle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloleté dieťa pochádza z mimo manželského vzťahu svojich rodičov. Horecitovaným rozsudkom bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť. Otec sa s návrhom na úpravu styku s maloletým dieťaťom na súd doposiaľ neobrátil a to i napriek tomu, že tvrdil, že matka mu dlhodobo v styku v stretávaní sa s dcérou bráni. Potvrdil, že s maloletou S. nemá už dlhšiu dobu /asi 6,5 roka/ osobný ani telefonický kontakt. Poprel však, že by si neplnil k dcére vyživovaciu povinnosť, tvrdil, že výživné má predplatené do 30-teho roku veku dcéry a to vo výške 33 300 švajčiarskych frankov /túto skutočnosť však matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.01.2015 zásadne poprela, pričom však uviedla, že doposiaľ nepodala návrh na exekúciu/. Maloletá S. vyjadrila svoj názor k predmetu tohto konania prostredníctvom osobného pohovoru na ÚPSVaR Trenčín, oddelenie SPOD a SK Trenčín, a to v súlade s horecitovaným ustanovením § 43 ods. 1 Zák. o rodine a článkov 12 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom pri pohovore uviedla, že sa chce niesť priezvisko D., ako ostatní členovia rodiny v ktorej žije. Svoj názor zdôvodnila posmeškami tým, že spolužiaci v škole sa jej posmievajú, vymýšľajú si na ňu rôzne prezývky, a taktiež sa jej pýtajú prečo má iné priezvisko ako ostaní členovia v ich rodine. Súd je toho názoru, že vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej je už schopná samostatne vyjadriť svoj názor na ktorý je potrebné prehliadať. Pri rozhodovaní súd zohľadnil taktiež i tú skutočnosť, že matka uzatvorila nové manželstvo z ktorého sa narodil mal. W. D., /ktorý je polorodým súrodencom mal. S./. V záujme mal. S. bude, aby niesla zhodné priezvisko ako členovia rodiny v ktorej žije, čím bude prehĺbený pocit spolupatričnosti všetkých členov rodiny a to v záujme dieťaťa. Pocit spolupatričnosti je
dôležitý najmä v období hľadania vlastnej identity dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v záujme mal. S. dal matka súhlas na podanie žiadosti o zmene jej priezviska. O samotnej zmene priezviska bude rozhodovať príslušný administratívny orgán.
O náhrade trov štátu bolo rozhodnuté v zmysle horecitovaného ustanovenia § 141 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
- navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.