Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7SaZ-12-2022.pdf
PDF · 165.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7SaZ/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu: J. R., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan A. federácie, trvale bytom G., ul. U. č. XX, byt 8, A. federácia, t. č.: bytom: ul. T. G. XXXX/XX, XXX XX R., číslo pasu: XX XXXXXXX, ID: XX XXX, zastúpený: Doc. Dr. Iur. Mgr. Martin Husovec, advokát so sídlom Haviarska 6, 040 01 Košice, IČO: 53924380, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-102-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, o neudelení azylu a doplnkovej ochrany žalobcovi, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, ČAS: MU-PO-102-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, ktorým žalobcovi J., číslo pasu: XX XXXXXXX, ID: XX XXX, nebol udelený azyl a nebola udelená doplnková ochrana z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dňa 01.03.2022 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojnový konflikt a z dôvodu, že v Rusku bol prenasledovaný za svoje politické názory. 2. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl s ním bol vykonaný dňa 17.03.2022 vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu bol od roku 2013 zakladajúcim členom politickej strany K. U. s názvom Ľudová aliancia. K členstvu v tejto strane upresnil, že registrácia tejto strany bola v roku 2013 oficiálne zamietnutá. Napriek tomu sa aktívne zúčastňoval protestov za Navaľného, pričom bol políciou opakovane asi 4 krát zadržaný, avšak po spísaní zápisnice, následne vždy prepustený na slobodu. Jeho problémy s políciou začali v roku 2019, kedy bol v rámci šetrenia trestného činu spoločnosti Apteka no. 53, ktorá patrila príbuznej jeho priateľa, viackrát vypočúvaný ako svedok. V rámci vyšetrovania boli v jeho byte vykonané domové prehliadky, počas ktorých mu bol zaistený počítač, telefón a 30.000 US dolárov. Ako dôvod zaistenia peňazí bolo podozrenie z toho, že tieto peniaze sú falošné. Zo zaisteného počítača získala polícia informácie o jeho politickej činnosti. Do vyšetrovania polícia následne zapojila aj svedka, ktorý falošne svedčil v neprospech menovaného. Dňa 05.11.2020 od neho žiadal vyšetrovateľ úplatok, pretože vedel, že je bohatý človek. Keďže však s takýmto postupom nesúhlasil, podal proti vyšetrovateľovi sťažnosť, pričom vyšetrovateľ ho informoval o tom, že za jeho účasti na manifestáciách
a za kontakty s U. mu môže hroziť až 10 rokov odňatia slobody. Napriek tomu sa žalobca dňa 23.01.2021 zúčastnil ďalšej nelegálnej demonštrácie, počas ktorej bol príslušníkmi polície opäť zadržaný a mal byť násilne s ďalšími zadržanými protestujúcimi dopravený autobusom na policajné oddelenie. Jemu sa však podarilo pred nástupom do autobusu utiecť a zdržiaval sa vo voľnom byte svojej svokry. Vzhľadom na to, že v tej dobe prebiehalo vyšetrovanie ohľadom spoločnosti Apteka no. 53, bol opakovane predvolávaný na políciu, ktorá realizovala úkony, súvisiace s uvedenou spoločnosťou. Od 26.01.2021 do 18.02.2021 bol z dôvodu ochorenia na Covid-19 práceneschopný, pričom si bol vedomý toho, že sa nebude môcť zúčastniť právnych úkonov na polícii, a preto poslal oznámenie o chorobe svojmu vyšetrovateľovi. Ten ho však aj napriek uvedenej skutočnosti na právne úkony opätovne predvolával. Z obavy pred možnými následkami z účasti na poslednej manifestácii a tiež kvôli problémom s vedením vyšetrovania spoločnosti Apteka no. 53 sa rozhodol 14.02.2021 z krajiny pôvodu odísť a vycestovať na Ukrajinu. Tu sa zdržiaval až do vypuknutia ozbrojeného konfliktu vo februári 2022, kedy sa z obavy o svoju bezpečnosť dopravil na územie Slovenskej republiky, kde požiadal o medzinárodnú ochranu. Až tu sa dozvedel, že počas jeho choroby v januári 2021 bol opakovane predvolávaný na políciu a keď sa tam nedostavil, bol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Na jeho základe bol príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov zaistený, avšak po podaní výpovede prepustený na slobodu. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.
3. V administratívnom spise je na č.l. 119 založená Správa o krajine Rusko - polytematická, z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Rusko č. p.: MU-ODZS-2022/000360-008 z 30.05.2022, ktorá obsahuje odpovede na otázky ohľadom bezpečnostnej situácie v Rusku a tlačové informácie z obdobia február, marec a apríl 2022. Na č. l. 109 sa nachádza Správa o krajine Rusko - polytematická č. p.: MU- ODZS-2022/000360-002 zo 16.05.2022 a obsahuje odpovede na otázky ohľadom osoby J. R..
4. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-102-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalobcovi neudelil azyl podľa 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o azyle“), neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa 13c ods. 1 písm. b) a 20 ods. 5 zákona o azyle. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v azylovom konaní rozdelené rovnomerne medzi žiadateľa a orgán, ktorý jeho žiadosť posudzuje, zo strany migračného úradu okrem vykonania vstupného pohovoru boli do konania zaistené aj aktuálne informácie o politicko-bezpečnostnej situácii v Ruskej federácii a tiež ďalšie relevantné materiály, vrátane materiálov, týkajúcich sa trestného stíhania žalobcu. Na základe nich sa pristúpilo k vyhodnoteniu jej žiadosti o medzinárodnú ochranu.
5. V súlade s § 19a zákona o azyle sa každá žiadosť o udelenie azylu skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Žalovaný v konaní predovšetkým skúmal pravdivosť výpovede menovaného o tom, že bol jedným zo zakladajúcich členov politickej strany Ľudová aliancia. V žiadnych oficiálne dostupných zdrojoch ohľadom uvedenej politickej strany identita menovaného nefiguruje. Z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, je zrejmé, že prvý zakladajúci kongres strany Ľudová aliancia sa konal 19.12.2012 a následne druhý 17.12.2013. Ruské ministerstvo spravodlivosti však najskôr pozastavilo registráciu strany a následne jej registráciu zamietlo. Z informácií tlačovej agentúry TASS z novembra 2013 je zrejmé, že v prezídiu ustanovujúceho kongresu strany národná aliancia sú spolu s U. aj bývalý šéf volebného štábu U. M. H. a bývalý vysoký predstaviteľ konzorcia K. I. H. K.. Meno J. R. sa v spojitosti s politickou stranou Ľudová aliancia v žiadnych oficiálnych politických či sociálnych zdrojoch nepodarilo overiť. Preto je len veľmi málo pravdepodobné, že by ako zakladajúci člen strany či významná osobnosť tejto strany unikol mediálnej pozornosti. Potvrdzujú to aj ďalšie informácie, podľa ktorých významní koordinátori a zamestnanci miestneho ústredia politiky K. U. boli pozatýkaní a obvinení, a to menovite L. W., Q. E., C. R. a H. O.. G. R. však v žiadnych takýchto informáciách nefiguruje, a preto žalovaný vylúčil, že by v súvislosti so stranou Ľudová aliancia mal problémy tak závažného charakteru, ako ich v konaní uviedol. Potvrdzuje to aj jeho výpoveď, podľa ktorej v rámci uvedenej strany nikde oficiálne nevystupoval a okrem účasti na manifestáciách nevyvíjal žiadne politické aktivity. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný spojitosť medzi jeho zanedbateľnými politickými aktivitami a trestným stíhaním vylúčil. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti žalovaný nevylučuje, že sa žalobca ako bežný občan mohol od roku 2013 zúčastňovať viacerých protestných akcií, nakoľko aj informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu svedčia o tom, že v Ruskej federácii bolo v ostatných rokoch organizovaných viacero protestov za K. U..
6. Ak sa teda takéto protesty skutočne realizovali, nie je vylúčené, že sa ich mohol zúčastniť aj samotný žalobca. V jeho prípade však bolo rozhodujúcim to, že v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by práve v rámci týchto protestných akcií boli voči nemu prijaté nejaké akty perzekvačného charakteru. Napriek tomu, že do konania doložil viacero dôkazných prostriedkov, týkajúcich sa jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, ani jeden z nich podľa žalovaného nepotvrdzuje, že by práve kvôli jeho politickým aktivitám boli nejakým výrazným spôsobom obmedzené jeho ľudské práva. Naopak, jeho výpoveď nasvedčuje tomu, že štátne orgány konali v súvislosti s jeho účasťou na nepovolených manifestáciách v rámci zákona, keď s ním bola vždy spísaná zápisnica a následne bol prepustený na slobodu. Na základe výpovede menovaného, ako aj aktuálnych informácií o situácii v Rusku žalovaný dospel k záveru, že také individuálne okolnosti, ktoré by menovanému dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania protivládneho politického názoru, teda azylovo relevantného dôvodu, neexistujú.
7. Vzhľadom na to, že súčasťou skutkového stavu v prípade žalobcu boli aj jeho problémy so štátnymi orgánmi v súvislosti s prešetrovaním spoločnosti Apteka no. 53, žalovaný skúmal, či práve v súvislosti s uvedenou spoločnosťou neboli porušené jeho základné ľudské práva. Vzhľadom na to, že žalobca do konania doložil viacero dôkazných prostriedkov, ktorými chcel potvrdiť hodnovernosť svojej výpovede, zo strany žalovaného boli do konania taktiež zaistené relevantné materiály, okrem iného aj Uznesenie Krajskej prokuratúry Prešov č KPtm5/22/7700-9 zo dňa 28.02.2022. Z uvedeného dokumentu je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nie je v Ruskej federácii stíhaný za držanie falošných peňazí, ale za pokus trestného činu podvodu spáchaného v extrémne veľkom rozsahu podľa § 154 ods. 4 a § 30 ods. 3 ruského trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že počas obdobia od 09.01.2019 do 15.05.2019 sa v Moskve pokúsil spreneveriť podvodom viac ako 10 000 000 ruských rubľov patriacich spoločnosti TD Rusavtomash, a to vyrobením falošných rozhodnutí výhradného zakladateľa uvedenej spoločnosti, podľa ktorých mala spoločnosť dlh ku kontrolovanej spoločnosti Apteka no. 53, a následnou žiadosťou na exekútorský úrad mesta Kislovodsk o falošné vymáhanie dlhu. Počas obdobia od 15.05.2019 do 25.05.2020 sa tak pokúsil spreneveriť 10 230 635 ruských rubľov patriacich spoločnosti TD Rusavtomash. Trestný čin však nedokonal, lebo zakladateľ a generálny riaditeľ uvedenej spoločnosti podal vo veci daného skutku žiadosť ruským orgánom o presadzovanie práva.
8. V súvislosti s jeho trestným stíhaním je potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že sa nepodarilo z dostupných zdrojov zaistiť informácie ohľadom politických aktivít žalobcu, jeho meno figuruje v niektorých médiách práve v súvislosti s finančnými transakciami. Média Free Russia, Sprievodca Kleptokraciou Karlové Vary z 31,01.2017 informujú o tom, že je zrejmé, že C. R., hlavný inžinier v „Kubangazprom“, ktorého média nazvali autorom schém prania špinavých peňazí gangu Tsapkov v dedine Kushchevskaja, vlastní byt v Karlových Varoch. V prípade, že média označia osobu autorom schém prania špinavých peňazí a zároveň je takáto osoba stíhaná za finančný podvod v štádiu pokusu, nie je pravdepodobné, že by za takýmito nelegálnymi finančnými transakciami bolo nejaké politické pozadie. Žalovaný konštatoval, že na základe tejto skutočnosti sa javí reálne, že skutočným dôvodom odchodu žalobcu z Ruska nebola obava z postihu kvôli jeho účasti na demonštráciách, ale obava zo sankcií za svoje nezákonné konanie, na ktorom v zmysle obžaloby participoval. Ak by v Ruskej federácii naďalej zotrval, rozhodne by čelil dôslednému šetreniu jeho nezákonného jednania a niesol by za to aj právne následky.
9. Trestné stíhanie v inom štáte teda v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na udelenie azylu, a to ani v prípade, ak je týmto štátom Ruská federácia, ktorá vo všeobecnosti má problémy s dodržiavaním ľudských práv svojich obyvateľov. Aj v prípade Ruskej federácie je treba preukázať azylovo relevantné dôvody, aby mohol byť azyl poskytnutý, a to aj napriek tomu, že ministri spravodlivosti Európskej únie sa 04.03.2022 rozhodli prerušiť justičnú spoluprácu s Bieloruskom a Ruskom v oblastiach týkajúcich sa trestnej činnosti a vydávania osôb po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Nakoľko o samotnom povolení extradície rozhoduje Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, tak sa dá predpokladať jeho viazanosť týmto spoločným rozhodnutím. Fakt, že mu samotný návrat do Ruska v súvislosti s týmto rozhodnutím v súčasnosti de facto nehrozí, však tiež nie je dôvodom na udelenie azylu.
10. Žalovaný uviedol, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému
z troch kritérií vážneho bezprávia. Žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu v Ruskej federácii nehrozí. Hoci trest smrti v Rusku nebol dosiaľ formálne zrušený, od roku 1996 platí naň moratórium a tento sa nevykonáva. Keďže počas pobytu v krajine pôvodu žalobca napriek svojim protivládnym aktivitám, ako o nich vypovedal, nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by tomu tak mohlo byť v prípade jeho návratu do Ruska. Táto forma vážneho bezprávia mu nehrozí ani za odchod z krajiny pôvodu, nakoľko z Ruska vycestoval legálne, bez akýchkoľvek problémov. Okrem toho, v Rusku je zákonom stanovená sloboda pohybu v krajine, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda toto právo pre určité skupiny obmedzila. Rovnako nie sú správy o tom, že by osoby podozrivé resp. odsúdené za ekonomické trestné činy, čo je aj prípad menovaného, čelili či už v rámci vyšetrovania, väzby alebo samotného výkonu trestu mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu.
11. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalovaný skonštatoval, že ani táto forma vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu mu nehrozí. V Ruskej federácii totiž aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, čím je možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany z tohto dôvodu vylúčená.
12. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu neexistujú žiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle 2 písm. f) zákona o azyle, a preto mu doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky podľa 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle neposkytol.
13. V prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť, a preto mu azyl na účel zlúčenia rodiny podľa 13 ods. 1 písm. b) zákona o azyle neudelil.
14. Čo sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13b zákona o azyle, t. j. za účelom zlúčenia rodiny, ani táto podmienka nebola v prípade žalobcu splnená, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť, a preto mu doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) zákona o azyle, neposkytol.
15. Žalovaný konštatoval, že meno žalobcu sa nikde nespája s politicky prenasledovanými osobami v Rusku, hoci tieto sú v rámci Ruska až do vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine dokonale zmapované. Rovnako sú zmapované prípady, kedy sa ruská štátna moc pokúšala vykonštruovať trestné stíhania voči politickým oponentom. Žalovaný však v konaní vylúčil, že by bol žalobca v krajine pôvodu prenasledovaný z politických dôvodov. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že sa nenachádza na žiadnom zozname politických disidentov hľadaných orgánmi Ruskej federácie. II. Žaloba
16. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.10.2022, sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca požiadal o azyl z dôvodu strachu o svoj život kvôli prenasledovaniu z politických dôvodov v krajine pôvodu.
17. S názorom žalovaného o nevýznamnom postavení žalobcu v opozičnom politickom dianí a neexistencii spojitosti medzi žalobcovými politickými aktivitami a trestným stíhaním, nesúhlasí a považuje ho za nesprávne právne posúdenie veci. Absencia žalobcovho priezviska vo verejnom priestore nie je podľa neho dôkazom toho, že nebol zakladateľom strany Ľudová aliancia, alebo nebol členom tejto strany. Názor žalovaného, že žalobca v rámci uvedenej strany nikde oficiálne nevystupoval, okrem účasti na manifestáciách nevyvíjal žiadne politické aktivity a jeho činnosť v opozícii je možné považovať za zanedbateľnú politickú aktivitu, považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobca v politickej opozícii zaujal významné postavenie a nebol len bezvýznamnou osobnosťou tejto strany, ako tvrdí žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný nedokázal vyhľadať oficiálne záznamy o žalobcovi ako zakladateľovi strany Ľudová aliancia a o jeho politickej aktivite na internete, nevylučuje existenciu jeho politických aktivít. Naopak, žalovaný by mal prihliadať na dôkazy v tejto veci doložené žalobcom. Avšak žalovaný nijakým spôsobom a bez akéhokoľvek vyjadrenia nevzal zreteľ na dôkazy v podobe fotografií, videí a vlastnej internetovej stránky, ktoré zobrazujú napr. žalobcu spolu s opozičným politikom K. U. a ďalšími členmi strany na ustanovujúcej schôdzi a dokumentujú jeho politickú aktivitu. Uvedené fotografie a videá sú významným dôkazom o pravdivosti žalobcovej výpovede.
18. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa žalobcu aj argumentácia žalovaného, že meno J. R. sa v spojitosti s politickou stranou Ľudová aliancia v žiadnych oficiálnych politických či sociálnych zdrojoch nepodarilo overiť, čím je len veľmi málo pravdepodobné, že by ako zakladajúci člen strany či významná osobnosť tejto strany unikol mediálnej pozornosti. Potvrdzujú to aj ďalšie informácie, podľa ktorých významní koordinátori a zamestnanci miestneho ústredia politiky K. U. boli pozatýkaní a obvinení.
19. Nebezpečenstvo prenasledovania z politických dôvodov je podľa žalobcu navýšené o jeho účasť na nelegálnych demonštráciách, čo je trestné a za čo je možné podľa zákonov Ruskej federácie uložiť trest odňatia slobody na 5 rokov. Polícia disponuje systémom rozpoznávania osôb vďaka ktorému dokáže identifikovať osoby účastné na demonštráciách. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa žalobcu aj nevysporiadanie sa žalovaného s tvrdením žalobcu v stanovisku pred vydaním rozhodnutia zo dňa 04.07.2022 o nebezpečenstve prenasledovania žalobcu za extrémistické činy v zmysle zákona o extrémizme a Trestného zákona Ruskej federácie. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal ani s hrozbou trestného stíhania žalobcu za trestný čin ohovárania na internete podľa Trestného zákona, a to za verejné kritizovanie súčasnej vlády v Rusku a za vedenie vojny Ruska proti Ukrajine. Žalovaný nevyhodnotil dôkazy žalobcu v podobe informácií o krajine pôvodu, ktoré dokazujú hrozbu prenasledovania žalobcu za jeho verejné kritizovanie vlády prezidenta Putina, za jeho verejné podporovanie opozičného politika Navaľného, za jeho verejne priznávané a proklamované opozičné politické aktivity, a za jeho verejné kritizovanie Ruska za vedenie vojny proti Ukrajine, ktoré sú klasifikované v Trestnom zákone a zákone o extrémizme ako extrémistické činy, a ako trestný čin ohovárania na internete, za čo žalobcovi hrozí trest odňatia slobody na 5 rokov, resp. na 2 roky. Ako vyplýva z informácií o krajine pôvodu uvedené v stanovisku pred vydaním rozhodnutia zo dňa 04.07.2022, ruské úrady používajú protiextrémistické zákony na boj proti politickým oponentom a šíria sa správy, že kritici režimu sú dlhodobo prenasledovaní ako extrémisti.
20. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj záver žalovaného, ktorým vylúčil, že žalobcovo trestné stíhanie v krajine pôvodu má politické pozadie a súvisí s jeho politickými aktivitami. Žalobca nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že „skutočným dôvodom odchodu žalobcu z Ruska nebola obava z postihu kvôli jeho účasti na demonštráciách, ale obava zo sankcií za svoje nezákonné konanie, na ktorom v zmysle obžaloby participoval“. Ak by v Ruskej federácii naďalej zotrval, rozhodne by čelil dôslednému šetreniu jeho nezákonného jednania a niesol by za to aj právne následky.
21. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu je potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že sa nepodarilo z dostupných zdrojov zaistiť informácie ohľadom politických aktivít žalobcu, jeho meno figuruje v niektorých médiách práve v súvislosti s finančnými transakciami. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje na správy Média Free Russia, Sprievodca Kleptokraciou Karlové Vary z 31.01.2017, ktoré informujú o tom, že je zrejmé že C. R., hlavný inžinier v Kubangazprom, ktorého médiá nazvali autorom schém prania špinavých peňazí gangu Tsapkov v dedine Kushchevskaja, vlastní byt v Karlových Varoch. Na základe uvedenej správy žalovaný skonštatoval, že v prípade, že médiá označia osobu autorom schém prania špinavých peňazí a zároveň je takáto osoba stíhaná za finančný podvod v štádiu pokusu, nie je pravdepodobné, že by za takýmito nelegálnymi finančnými transakciami bolo nejaké politické pozadie. Žalovaný dospel k chybnému záveru o tom, že žiadateľ R. C. H., ktorý spolu s rodinou požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a R. C. B., o ktorom žalovaný našiel na internete informáciu, že je členom známeho Tsapkovovho gangu v Rusku, je jedna a tá istá osoba. Žalovaný nevenoval pozornosť skutočnosti, že C. B. R., člen gangu Tsapkov, neblaho presláveného masakrami žien a detí v Krasnodare, regióne Ruska, ktorého sa informácia zabezpečená žalovaným do konania týka, a ktorý je v správe označený za podvodníka a žalobca C. H. R., sú dvaja rôzni ľudia. Uvedené dokazuje jednak rozdielne priezvisko, ale taktiež aj fakt, že osoba
na fotografii znázorňujúca C. B. R., ktorá je súčasťou žalobcom zabezpečeného článku už hneď na prvý pohľad nezodpovedá fotografiám a teda podobizni žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného neudeliť žalobcovi azyl je založené aj na nesprávnom právnom posúdení toho, že údajne C. H. R. je podvodník, o ktorom sú informácie na internete.
22. Ruský súd vydal na žalobcu zatykač z dôvodu, že sa 3- krát nedostavil na vypočúvanie. Na základe toho, že sa žalobca na výsluchy nedostavil, bolo voči nemu vyhlásené pátranie Interpolom, pričom túto skutočnosť sa žalobca dozvedel až na Slovensku, keď pri prechode hraničným prechodom Ubľa bol zaistený a umiestnený do cely policajného zaistenia OO PZ Prešov, odkiaľ bol 28.02.2022 prokurátorom prepustený po podaní žiadosti o azyl. Vo vzťahu k žalobcovi existuje veľa skutočností a dôkazov o nezákonnom postupe ruských orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca má za to, že ak by skutočne porušil zákon a bol by v Rusku podľa zákona spravodlivo trestne stíhaný, nemal by vyšetrovateľ potrebu falšovať dôkazy o tom, že žalobca nelegálne opustil územie Ruska, údajne s písomným zákazom opustiť krajinu.
23. Žalobca je toho názoru, že žalovaný napriek svojmu vyjadreniu, že predmetom azylového konania nie je dokazovanie, či sa žalobca uvedeného skutku dopustil alebo nedopustil, svojim vyššie uvedeným záverom a samotným prístupom k posúdeniu azylového prípadu žalobcu, nerešpektoval zásadu prezumpcie neviny, práve naopak, vo svojom rozhodnutí vykresľuje žalobcu ako zločinca vinného z rôznych trestných činov, od prania špinavých peňazí až po trestné činy úmyselného podvodu. Žalovaný zároveň na tento svoj prístup k žalobcovi využil informáciu o trestnom stíhaní osoby s obdobným menom, ako je meno žalobcu a to bez hlbšej analýzy tejto svojej informácie, resp. bez elementárneho overenia si identity osoby, ktorú vydával za osobu žalobcu.
24. Žalobca viac ako rok vystupoval v trestnej veci č. 12001007753000046 v postavení svedka, pričom v tomto postavení bol aj v čase, keď opustil Rusko a utiekol na Ukrajinu. K rozhodnutiu utiecť z Ruska dospel žalobca po tom, ako sa presvedčil, že po podaní žiadosti orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 31.01.2022 o vyšetrovanie zjavného falšovania materiálov trestného prípadu vyšetrovateľom Tochčukovom a o vydieraní a vymáhaní úplatkov vyšetrovateľom od žalobcu, úrady na jeho žiadosti nereagovali. Úrady taktiež nereagovali a nezaznamenali žalobcove vyhlásenia o vyhrážaní sa smrťou jemu a jeho rodinným príslušníkom dňa 04.02.2022 zo strany čečenských policajtov, ktorí sa pokúsili dostať do bytu Bakanovcov, pričom predložili identifikačné preukazy čečenských policajtov. Podľa zákonov Ruskej federácie, ak občan predloží orgánom činným v trestnom konaní žiadosť o vyšetrovanie spáchania trestného činu, táto žiadosť musí byť zaregistrovaná a musí jej byť pridelené registračné číslo. Ani jedno vyjadrenie žalobcu po 04.02.2021 orgány činné v trestnom konaní nezaregistrovali, a ani on, ani jeho rodinní príslušníci neboli vypočúvaní tak, ako to vyžaduje zákon.
25. Žalobca záverom k otázke jeho kontaktovania rôznych orgánov Ruskej federácie v snahe získať pomoc a ochranu od kompetentných orgánov pred svojvôľou a bezprávím páchaným štátnymi orgánmi Ruska, konštatuje, že napísal najmenej desať takýchto vyhlásení, ale všetky zostali bez odozvy. Žalobca a jeho rodina neboli ani raz vypočutí. Zároveň nebolo voči žalobcovi začaté ani jedno trestné konanie za nepravdivú výpoveď. Fakty o odmietnutí registrácie žalobcových vyhlásení o vyhrážaní sa smrťou adresovaných rôznym orgánom činným v trestnom konaní (Vyšetrovací výbor, ministerstvo vnútra) možno vysvetliť len politickým podtextom. Zároveň žalobca vyjadruje názor, že každý občan, ktorý sa obráti na orgány činné v trestnom konaní a podá vyhlásenie o spáchaní hoci aj banálneho priestupku, prejde celým právnym postupom, t.j. zaevidovaním žiadosti, výsluchom a odpoveďou v súlade so zákonom. V prípade žalobcu však boli žiadosti prijaté, obstarané pečiatkou potvrdzujúcou prijatie žiadosti, resp. vyhlásenia, avšak k ďalšiemu zákonnému postupu v súvislosti s jeho podaniami nedošlo.
26. Dodal, že najvyšší politickí predstavitelia opozície v Rusku nie sú prenasledovaní pre svoje opozičné politické aktivity, ale sú prenasledovaní za vykonštruované trestné činy, ktoré boli na nich účelovo a úmyselne zosnované samotnou vládou Ruska, resp. za extrémistické trestné činy. Na jednej strane žalobcovi hrozí vysoké riziko prenasledovania za kritické prejavy voči súčasnej vláde v Rusku a za založenie a podporu opozičnej politickej strany Ľudová aliancia v zmysle protiextrémistickej legislatívy, a na strane druhej hrozí žalobcovi prenasledovanie z politických dôvodov vo forme vykonštruovaného, falošného obvinenia z trestného činu podvodu v krajine pôvodu, ktorého jediným cieľom nie je stíhanie v skutočnosti nevinného človeka, ale potrestanie žalobcu za jeho opozičnú politickú aktivitu, kritiku L. a odmietnutia sa podrobiť svojvôli a korupčným praktikám bezpečnostných a justičných zložiek štátu.
Vzhľadom na to, že aj samotný žalobca bol jedným zo zakladateľov U. politickej strany, rovnako ako U. aj žalobcovi hrozí obvinenie zo založenia a podpory extrémistickej skupiny, za čo mu hrozí 15 rokov väzenia.
III. Vyjadrenie žalovaného
27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2022 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca v krajine svojho pôvodu čelil nejakej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by mu takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozilo. Dôvody žiadosti žalobcu boli individuálne posúdené a žalovaný dospel k záveru, že v jeho prípade neboli naplnené kritéria pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
28. Uviedol, že žalobca podľa jeho vlastných slov nikdy nevystupoval na tribúnach a na všetky politické aktivity chodil ako bežný účastník. Žalobca namieta, že bol 4 - krát zatknutý, čo dokazuje, že polícia ho vníma ako protirežimovo zmýšľajúceho človeka. V tomto zmysle má žalovaný za to, že v prípade, že predmetné okolnosti by sa chápali ako prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, všetkým účastníkom protestov by mal byť udelený azyl. Na základe žalobcovej výpovede je zrejmé, že štátne orgány len konali v súvislosti s jeho účasťou na nepovolených manifestáciách v rámci zákona, keď s ním bola vždy spísaná zápisnica a následne bol prepustený na slobodu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by práve v rámci týchto protestných akcií boli voči nemu prijaté nejaké akty perzekvečného charakteru. V tejto súvislosti, nebolo zistené, že by práve kvôli jeho politickým aktivitám boli nejakým výrazným spôsobom obmedzené jeho ľudské práva.
29. To, že je žalobca na jednej fotke s p. U. ešte neznamená, že bol zakladateľom strany. V konečnom dôsledku na to, ako o sebe žalobca hovorí, že bol aktívnym členom, organizoval protesty a okrem iného pomáhal U. pri kampani na primátora Moskvy, je podľa žalovaného nanajvýš zvláštne, že sa v žiadnom verejne dostupnom médiu nespája s osobou U., obzvlášť, keď to nerobil tajne a neskrýval sa.
30. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ako vyplýva zo žalobcovej výpovede, žalobca nebol stredom záujmu polície z dôvodu opozičnej politickej aktivity, ale z dôvodu spojitosti jeho osoby so spoločnosťou Apoteka č. 53, v súvislosti s ktorou napísal odvolanie voči konaniu polície pre jeho príbuznú p. Tairovu z dôvodu, že na účte jej spoločnosti Apoteka č. 53 Petegorská polícia zablokovala peniaze. Žalobca ani po tom, čo sa polícia dozvedela o jeho opozičnej politickej aktivite, nevzniesla voči nemu žiadne obvinenie súvisiace s prisudzovaným politickým názorom. Žalobca niekoľkokrát opísal svoje problémy týkajúce sa prešetrovania spoločnosti Apoteka no. 53. Do konania doložil viacero dôkazných prostriedkov, ktorými chcel potvrdiť hodnovernosť svojej výpovede. Žalovaný konštatoval, že sa s predmetnými skutočnosťami dôkladne vysporiadal a dospel k záveru, že v žalobcovom prípade ide o výlučne súkromný spor, ktorý vyvrcholil do trestnej činnosti, v tomto prípade nejde o politické prenasledovanie, ale o trestné stíhanie založené na fakte, že žalobca mal participovať na nezákonnom konaní, ktoré malo poškodiť konkrétnu súkromnú firmu. V tomto zmysle nie je možné hovoriť o prenasledovaní podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Na základe vyššie uvedeného, žalovaný vylúčil, že jeho trestné stíhanie má politické pozadie a súvisí s jeho politickými aktivitami. V žalobcovom prípade ide výlučne o súkromný spor, ktorý vyvrcholil do trestnej činnosti, nejde o politické prenasledovanie, ale o trestné stíhanie z dôvodu poškodenia súkromnej firmy.
31. Žalovaný vychádzal z informácií doložených v administratívnom spise, primárne z uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov č KPtm5/22/7700-9 z 28.02.2022, z ktorého vyplýva, že žalobca je medzinárodne hľadaná osoba. Má za to, že zásada prezumpcie neviny bola zachovaná a rešpektovaná. Žalovaný v celom konaní a aj v rozhodnutí vníma žalobcu ako obvineného nie ako vinného.
IV. Replika a duplika
32. Žalobca podaním zo dňa 16.11.2022 uviedol, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a právne neudržateľne posúdil existujúce dôkazy. V prvom rade žalobcu vykreslil ako kriminálnika po tom, ako ho chybne stotožnil s inou osobou. Následne ignoroval dôkazy o jeho konkrétnej činnosti v opozičnom hnutí
politického väzňa U., ako aj rozsiahle protivojnové aktivity. Vôbec sa nezaoberal všeobecnou situáciou aktivistov, fotografiami žalobcu s U. a ďalšími členmi jeho hnutia v kontexte spoločných politických aktivít a početnými dôkazmi o žalobcových aktivitách. Jeho všeobecný prístup k azylovému konaniu vyprázdňuje jeho účel, keďže kladie na plecia žiadateľov dôkazné bremeno, ktoré nemožno uniesť. Žalovaný mal povinnosť sám si ozrejmiť situáciu v Ruskej federácii a do nej zasadiť život žalobcu. Žalovaný bez riadneho preverenia žalobcu chybne stotožnil s inou osobou a žalovaný tak vychádza z toho, že je vysokým predstaviteľom vo firme Kubangazprom a považuje sa za autora schém prania špinavých peňazí zločineckého zoskupenia Tsapkov v dedine Kushchevskaja. Žalovaný nesprávne stotožnil osobu J. B. R. s osobou J. 33. Žalovaný v duplike zo dňa 02.12.2022 uviedol, že nesprávne stotožnil žalobcu s inou osobou. Po prehodnotení svojho vyjadrenia k správnej žalobe navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie, v rámci ktorého bude odstránená chyba, ku ktorej došlo v správnom konaní.
V. Relevantné právne predpisy
34. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
35. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.
37. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
38. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.
39. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.
40. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.
41. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
42. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
43. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
44. Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a § 13.
45. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
46. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
48. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
49. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
50. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
51. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor“) definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj základné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov najdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním
za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement).
52. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne uvedených v § 8 zákona o azyle ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia Slovenskej republiky prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
53. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
54. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.
55. Ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné na prípad žalobcu aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 zákona o azyle). Za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je možné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou. Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).
56. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sža/41/2009).
57. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.
58. Z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu je otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení zásadná a pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú (viď. rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR zo dňa 21.12.2005 č. j. 6Azs/235/2004-57). Pokiaľ je možno výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu podané v priebehu konania i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 z 09.04.2013).
59. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom nezistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej samotným žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným nevytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a výpoveďou žalobcu. V konaní nebol preukázaný ani opak tvrdení žalobcu, preto nepreukázanie tvrdení žalobcu nemožno v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadňovať v neprospech žalobcu.
60. Zo strany žalovaného je vždy potrebné si zaobstarať dostatočné informácie vo vzťahu k súčasnej situácii potvrdzujúcej, resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv žiadateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zisteny ´ skutocˇny´ stav veci. Za ty´m u´cˇelom je spra´vny orga´n rozhoduju´ci vo veci povinny´ obstaratˇ potrebne´ podklady na rozhodnutie a vykonatˇ na´lezˇite´ dokazovanie, pricˇom v odo^vodneni´ rozhodnutia je povinny´ uviestˇ vsˇetky podstatne´ skutocˇnosti, ktore´ boli podkladom pre rozhodnutie, aky´mi u´vahami bol vedeny´ pri hodnoteni´ do^kazov, ako pouzˇil spra´vnu u´vahu.
61. Do^vodmi pre udelenie medzina´rodnej ochrany mo^zˇu bytˇ take´ skutocˇnosti, ktore´ vyjdu´ najavo v priebehu konania a to predovsˇetky´m z vlastnej zˇiadosti a tiezˇ z vy´povedi´ zˇiadatelˇa; nie je preto podstatne´, cˇi su´ zˇiadatelˇom forma´lne oznacˇene´ ako do^vody, pre ktore´ zˇiada o medzina´rodnu ´ ochranu, pretozˇe od neho nemozˇno ocˇaka´vatˇ taku´ znalostˇ azylove´ho pra´va, aby bol schopny ´ svoje tvrdenia kvalifikovatˇ z hlˇadiska mozˇny´ch do^vodov pre udelenie niektorej z foriem medzina ´rodnej ochrany, ale podstatne´ je, cˇi v priebehu spra´vneho konania skutocˇnosti relevantne´ z hlˇadiska mozˇne´ho udelenia niektorej z foriem medzina´rodnej ochrany vo^bec tvrdi´.
62. Správny súd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j. 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č. j. 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 29.07.2014 sp. zn. lSža/17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre žiadateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že žiadateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie.
63. Sˇpecifikom konania vo veci medzina´rodnej ochrany je rovnako za´sada, zˇe pri splneni´ dany´ch podmienok sa uplatnˇuje pravidlo „v pri´pade pochybnosti´ v prospech zˇiadatelˇa o medzina´rodnu´ ochranu“ („benefit of doubt“). Ak su´ dane´ skutocˇnosti, na za´klade ktory´ch mozˇno predpokladatˇ,
zˇe k porusˇeniu za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d zˇiadatelˇov o azyl dosˇlo, alebo mohlo by vzhlˇadom na postavenie zˇiadatelˇa v spolocˇnosti, s prihliadnuti´m na jeho presvedcˇenie, na´zory, spra´vanie, atdˇ. do^jstˇ, a spra´vny orga´n nema´ dostatok do^kazov o tom, zˇe to tak nebolo, alebo nemohlo by v budu´cnosti bytˇ, potom tieto skutocˇnosti musi´ spra´vny orga´n v situa´cii do^kaznej nu ´dze zohlˇadnitˇ, a to v prospech zˇiadatelˇa o azyl. (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015, 10Sžak/14/2019.).
64. V tejto su´vislosti správny su´d poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Szˇa/15/2008 zo dnˇa 19.08.2008, v zmysle ktore´ho „Posudzovanie do^veryhodnosti zˇiadatelˇa o udelenie azylu je vy´sledkom celkove´ho hodnotiaceho procesu a u´vah odporcu o osobnosti zˇiadatelˇa s prihliadnuti ´m k miere rea´lnosti, resp. vierohodnosti ni´m tvrdeny´ch do^vodov odchodu z krajiny po^vodu v konfronta´cii so vsˇeobecne zna´mymi informa´ciami o krajine po^vodu. Rozhoduju´cimi pre za´ver o nedo^veryhodnosti zˇiadatelˇa nemo^zˇu bytˇ len niektore´ nepatrne´ nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlene´ nejasnosti v tvrdeniach zˇiadatelˇa, ale za´sadne´ rozpory vo vy´povediach, ktore´ spra´vny orga´n rozpozna´.
65. Je na spra´vnom orga´ne, aby preuka´zal cˇi vyvra´til pravdivostˇ zˇiadatelˇovy´ch tvrdeni´, a to budˇ u´plne nevyvra´titelˇne zisteni´m presny´ch okolnosti´ viazˇucich sa na tvrdenie zˇiadatelˇa o azyl, alebo asponˇ s takou mierou pravdepodobnosti, ktora´ nevyvola´va za´sadne´ pochybnosti o spra´vnosti u ´sudku spra´vneho orga´nu.
66. Správny súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžak/5/2020, zo dňa 30.06.2020, kde najvyšší súd konštatoval, že „úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na zistenie podstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera pravdepodobnosti- a musí sa brať do úvahy počas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade nesprávneho rozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny prenasledovania. Správny orgán si nemusí byť "istý", "presvedčený", alebo dokonca "spokojný" s pravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade stačí, že sa dá "akceptovať".
67. Každý prípad je však v zmysle § 19a ods. 1 zákona o azyle potrebné vyhodnotiť jednotlivo, pričom súčasťou hodnotiaceho procesu je okrem konzistentnosti výpovede aj dôveryhodnosť žiadateľa, vyhodnotenie pohnútok a motivácie konania žiadateľa. Pre posúdenie takéhoto prípadu je teda podstatné posúdenie individuálnej existencie alebo neexistencie primeranej miery pravdepodobnosti, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu.
68. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dospel k záverom, ktoré z výpovede žalobcu nevyplývajú a nemajú oporu v administratívnom spise. Žalovaný bez riadneho preverenia osoby žalobcu ho chybne stotožnil s inou osobou a vychádzal tak z toho, že je vysokým predstaviteľom vo firme Kubangazprom a považuje sa za autora schém prania špinavých peňazí zločineckého zoskupenia Tsapkov v dedine Kushchevskaja. Žalovaný stotožnil osobu J. B. R. s osobou J. H. R., pričom aj z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu je zrejmé jeho meno, dátum narodenia, rovnako je v administratívnom spise priložená aj jeho fotografia. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s trestným stíhaním p. R. je potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že sa nepodarilo z dostupných zdrojov zaistiť informácie ohľadom politických aktivít p. R., jeho meno figuruje v niektorých médiách práve v súvislosti s finančnými transakciami. Žalovaný poukazuje na správy Média Free Russia, Sprievodca L. L. H. zo dňa 31.01.2017, ktoré informujú o tom, že je zrejmé že C. R., hlavný inžinier v Kubangazprom, ktorého médiá nazvali autorom schém prania špinavých peňazí gangu Tsapkov v dedine Kushchevskaja, vlastní byt v Karlových Varoch. Na základe uvedenej správy žalovaný skonštatoval, že v prípade, že médiá označia osobu autorom schém prania špinavých peňazí a zároveň je takáto osoba stíhaná za finančný podvod v štádiu pokusu, nie je pravdepodobné, že by za takýmito nelegálnymi finančnými transakciami bolo nejaké politické pozadie. Uvedené plynie zo skutočnosti, že žalovaný dospel k záveru o tom, že p. R. C. H., ktorý spolu s rodinou požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a R. C. B., o ktorom žalovaný našiel na internete informáciu, že je členom známeho F. gangu v Rusku, je jedna a tá istá osoba, pričom z podania správy žalobcu v dotazníku o udelenie azylu je zrejmé, že ide o inú osobu. Práve dôvody, a to politické presvedčenie, od ktorého žiadal žalobca o udelenie azylu, závisia od správneho stotožnenia žalobcu a sú podstatné pre správne posúdenie opodstatnenosti obáv z prenasledovania.
Samotný žalovaný v duplike žiadal svoje žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie, nakoľko nesprávne stotožnil žalobcu s inou osobou.
69. Vzhľadom na uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 220 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
70. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný sa vysporiadať so všetkými vytýkanými nedostatkami uvedenými v odôvodnení tohto rozhodnutia, aby následne rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu, resp. poskytnutí doplnkovej ochrany. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa žalovanému nepodarí preukázať, je žalovaný povinný dôsledne aplikovať právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.: 10Sžak/14/2019, teda ak „...správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to takto nebolo alebo nemohlo v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácií dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“ Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie o obsahu žalobcom predložených listín, jeho výpovede, doplniť správy o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu.
71. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).