Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoP-1-2015.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Subarea
7CoP/1/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. I., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: E. I. O., nar. X.X.B., bytom G. F., S. XX, adresa pre doručovanie P. O. BOX XXX, XXX XX G. a Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. K. XXX, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4. decembra 2014, č. k. 9P/262/2014-10, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk matky s maloletým G. I. tak, že matka je oprávnená sa s ním stretávať každý druhý a štvrtý piatok v mesiaci od 17.00 hod. do nedele 19.00 hod. Otcovi uložil povinnosť dieťa pripraviť a odovzdať matke. Matke uložil povinnosť dieťa otcovi riadne a včas vrátiť na adrese otca O. K. č. 243. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) OSP ako aj obsahom podaného návrhu a pripojených listín na základe čoho dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodne podaný. Poukázal na to, že rodičia maloletého G. sú momentálne v rozvodovom konaní a doposiaľ o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnuté nebolo. Matka od augusta 2014 nemá vytvorený kontakt s maloletým dieťaťom z dôvodu zlých vzťahov medzi rodičmi. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd prvého stupňa považoval za nutné upraviť matke styk do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, aby citové vzťahy medzi matkou a maloletým zostali zachované. Súd prvého stupňa upravil styk dvakrát mesačne na víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 19.00 hod., prihliadajúc na vek maloletého G., ktorý je už dostatočne samostatný a veľký, aby mohol s matkou cestovať do G. a späť a prihliadol i na vzdialenosť bydliska matky, ako i skutočnosť, že v jej domácnosti býva aj jeho starší brat, s ktorým takto zostanú tiež citové väzby zachované.
Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého G., ktorý navrhol, aby odvolací súd predbežné opatrenie zrušil. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že navrhovateľka je hysterická alkoholička, ktorá nevie kontrolovať svoje správanie, čo potvrdila na rozvodovom pojednávaní a aj po ňom. Spoločnú domácnosť opustila už dávnejšie, keď sa minuli finančné prostriedky, ktoré otec zarobil v USA. Otec maloletého dieťaťa ďalej uviedol, že nebránil matke v styku s maloletým G.. Maloletý G. má vlastný rozum, je už veľký, vidí svoje okolie a racionálne vie zhodnotiť situáciu. Poukázal aj na to, že v škole dosahuje veľmi dobré výsledky a učitelia sú s ním spokojní. Uviedol tiež, že podľa jeho názoru, že kontakt s matkou by nebol maloletému G. na prospech.
K odvolaniu otca nepodali písomné vyjadrenie matka, ani kolízny opatrovník.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods.2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť.
Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 76 ods. 1 OSP. Z toho, že v prvej vete § 76 ods. 1 OSP je použité slovo "najmä" vyplýva, že výrok predbežného opatrenia obsahom môže, ale nemusí zodpovedať zákonnému textu. Preto súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením použije výrok, ktorý svojou povahou najväčšmi zodpovedá osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ust. § 76 OSP. V zmysle tohto citovaného zákonného ustanovenia možno uvažovať aj o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom predbežným opatrením pred rozhodnutím vo veci samej, pretože úprava styku, ktorú určí súd je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neprejudikuje otázku budúcej úpravy styku rodiča s dieťaťom. Závisí totiž od okolností konkrétneho prípadu, či predbežným opatrením je vhodné upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom. Súd musí mať na zreteli predovšetkým to, aby v záujme dieťaťa nedošlo k takému citovému odcudzeniu medzi ním a rodičom, že náprava by nebola možná ani budúcim rozhodnutím vo veci samej. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom vo všeobecnosti by trvala len dovtedy, kým súd s konečnou platnosťou nerozhodne o úprave styku rozsudkom v zmysle Zákona o rodine.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne postupoval , keď návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku matky s maloletým dieťaťom vyhovel. Je nesporné, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pretože matka opustila spoločnú domácnosť dňa 12. 8. 2014 a býva v Bratislave. Otec s maloletým G. tiež opustil pôvodné bydlisko a bývajú prechodne u starej matky v O. K., pričom podľa tvrdenia matky nemá možnosť sa dieťaťom kontaktovať a stretávať, pretože otec maloletého dieťaťa jej v styku bráni. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého G. sú v rozvodom konaní , s ktorým je spojené aj konanie vo veci rodičovských práv a povinností k maloletému G. vednom na Okresnom súdu Komárno pod sp. zn.10P/53/2014, ktoré doposiaľ nie je skončené. Z dôvodu, že podľa tvrdenia matky od 29. 8. 2014 nemala možnosť so synom komunikovať existuje aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci potreba dočasne upraviť styk matky s maloletým dieťaťom a rešpektovať tak nielen právo dieťaťa stýkať sa s rodičom, ale aj právo rodiča podieľať sa aspoň takouto formou na výchove svojho dieťaťa.
Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je správne a dostatočne odôvodnené, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a vec ja správne právne posúdil.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že otec svoje tvrdenia , že matka dieťaťa je hysterická alkoholička, ktorá nevie kontrolovať svoje správanie a maloletý G. sa s matkou nechce stretávať nijakým spôsobom neosvedčil. Otec neosvedčil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že dočasná úprava styk matky s dieťaťom by bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Takéto závery zatiaľ nevyplývajú ani zo správ príslušných ÚPSVaR Trenčín a Bratislava a ani ďalší obsahu spisu. Naopak maloletý G. sa vyjadril tak, že mama mu chýba, ale bývať by s ňou nechcel, ktoré vyjadrenie dieťaťa vyplýva zo správy o šetrení pomerov zo dňa 10. 9. 2014 ( č.l. 4 - spisu). Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 1. 12. 2014 (č.l. 8 spisu) vyplýva, že matka pracuje v poisťovníctve, pričom býva v dvojizbovom - prenajatom byte a počas návštevy sociálnych pracovníčok bola domácnosť vzorne udržiavaná a uprataná. Podľa názoru odvolacieho súdu zatiaľ z obsahu spisu ani z obsahu vyjadrenia maloletého dieťaťa nie je možné prijať záver, že by styk matky s dieťaťom bol v neprospech maloletého dieťa, preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď dočasne upravil styk matky s maloletým dieťaťom.
Podľa § 76 ods. 3 OSP súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Za nesprávny však považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa v tom, že súd prvého stupňa na návrh matky predbežným opatrením rozhodol o úprave styku matky s maloletým dieťaťom , pričom ale nedodržal zákonný postup podľa § 76 ods. 3 OSP podľa ktorého, „ súd pri nariadenie predbežného
opatrenia ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, vydá uznesenie o začatí konania“ a konanie vo veci samej v rozpore s právnou úpravou nezačal (aspoň začatie konania vo veci samej nevyplýva z obsahu spisu).
Odvolací súd vychádzal z toho záveru, že nie je začaté konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Takýto návrh matka ani otec nepodali (matka podala len návrhy na predbežné opatrenie) a ani súd prvého stupňa konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu z úradnej moci nezačal napriek tomu, že návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a takýto postup mu ukladá ust. § 76 ods. 3 OSP.
Súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol, do kedy má nariadené predbežné opatrenia trvať, pričom v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že nariadením predbežného opatrenia poskytol ochranu porušeným alebo ohrozeným právam do toho času, než sa definitívne nerozhodne vo veci samej. Opomenul však uviesť, ktoré konanie je treba považovať za konanie vo veci samej, keďže, ako je už vyššie uvedené konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu z úradnej moci súd nezačal a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by niektorý z rodičov dieťaťa takýto návrh podal . Dôsledkom takéhoto postupu súdu prvého stupňa je nariadené predbežné opatrenie, ktoré nemá vzťah k žiadnemu konaniu vo veci samej. Za konanie vo veci samej nie je možné považovať konanie o rozvod manželstva, s ktorým je zo zákona spojené aj konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pretože táto úprava platí až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Ak by súd v konaní o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností nariadil ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností predbežné opatrenie, ktorým by dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti na čas do rozvodu rodičov maloletého dieťaťa, nahradil by týmto spôsobom konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu.
Pretože z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a ich manželstvo doposiaľ trvá, môže súd v prípade splnenia zákonných podmienok nariadiť predbežné opatrenie, ale len vo vzťahu ku konaniu, v ktorom budú upravené rodičovské práva a povinnosti na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa. V takomto konaní súd zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov na čas do rozvodu, druhému rodičovi, ktorému maloleté dieťa zverené nebolo, súd na čas do rozvodu upraví styk . Nevylučuje sa, aby tak súd urobil súčasne v jednom rozsudku, prípadne, ak sú splnené zákonné podmienky je možné aj predbežným opatrením zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (pokiaľ sa rodičia v tomto smere nedohodnú) a druhému rodičovi, ktorému maloleté dieťa zverené nebolo, môže sú predbežným opatrením dočasne upraviť styk s maloletým dieťaťom. Takáto dočasná úprava potom platí do skončenia konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu.
Nesprávny je však postup súdu, ktorý bez toho, aby na návrh jedného z rodičov alebo aby sám z úradnej moci začal konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nariadil predbežné opatrenie vo veci styku matky s maloletým dieťaťom , pretože takto nariadené predbežné opatrenie nemá vzťah k žiadnemu konaniu vo veci samej.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa podľa § 76 ods. 3 OSP vydá uznesenie o začatí konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, pričom nariadené predbežné opatrenie by malo trvať do skončenia tohto konania. V konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu maloleté dieťa zverí niektorému z rodičov do osobnej starostlivosti , pretože takáto úprava súdnym rozhodnutím zatiaľ neexistuje , pričom zároveň súd rozhodne aj o vyživovacej povinnosti a úprave styku na čas do rozvodu.
Záverom odvolací súd dodáva, že o náhrade trov predbežného opatrenia súd rozhoduje v tomto prípade v zmysle § 145 OSP až pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo veci samej.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.