Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-845-2014.pdf
PDF · 92.05 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-8Er/845/2014
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. Anton Políček, IČO: 32895259, so sídlom Prečín 269, právne zastúpeného Advokátska kancelária Štrbáň, s.r.o., AK so sídlom Ul. 1. Mája, Púchov, proti povinnej Ing. Soňa Muráriková TOPAM, IČO: 17905311, so sídlom Ul. 1.mája 876, Púchov, právne zastúpená STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., AK so sídlom Vlčkova 18, Bratislava o vymoženie 185.374,81 € s prísl. vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Petra Stana so sídlom Michalská 7, Trnava o návrhu povinnej o odklad exekúcie a o námietkach povinnej proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
Súd povoľuje odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 18Cb/25/2014.
odôvodnenie:
V tomto exekučnom konaní sa oprávnený voči povinnej domáhal vymoženia 185.374,81 € s prísl. na podklade exekučného titulu - vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. so sídlom V.P.Tótha 1081/17, Zvolen sp.zn. VK 94/2013 zo dňa 22.10.2014. V danej veci exekútor dňa 21.11.2014 doručil povinnej upovedomenie o začatí exekúcie.
Dňa 08.12.2014 bol na tunajší súd doručený návrh povinnej na odklad exekúcie. Povinná ho odôvodnila tým, že dňa 14.11.2014 podala na Okresný súd Zvolen žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Táto vec sa v súčasnosti vedie na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 18Cb/25/2014. Podľa názoru povinnej výsledok uvedeného konania môže mať vplyv na priebeh exekúcie. Z uvedeného dôvodu je povinná toho názoru, že sú splnené podmienky na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Ex.por. Povinná je toho názoru, že Rozhodcovský súd nebol oprávnený rozhodovať o danej veci a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Povinná ďalej uviedla, že v zmysle konštantnej judikatúry všeobecných súdov a Ústavného súdu SR je povolenie odkladu exekúcie dôvod na odklad exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 4/2014-22 a sp.zn. I. ÚS 359/09-13).
Ako dôkazy vo svoj prospech predložila uzn. Okresného súdu Zvolen č.k. 18Cb/25/2014-33, návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, doplnenie tejto žaloby.
Dňa 15.12.2014 boli súdu doručené námietky povinnej proti exekúcii, ktoré povinná odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku. Opätovne poukázala na to, že bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti a na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tiež opätovne zdôraznila, že rozhodcovský súd nemal vo veci právomoc rozhodnúť, nakoľko sa na danú vec rozhodcovská doložka vôbec nevzťahovala. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že sa vzťahuje
výlučne na zmluvu o dielo zo dňa 20.07.2011, nie na iný záväzkový alebo mimozáväzkový právny vzťah. Na platnosť a účinnosť zmeny zmluvy o dielo bola zmluvnými stranami vymienená písomná forma, ku ktorej počas existencie záväzkového vzťahu nikdy neprišlo. Tvrdenia a nároky oprávneného uplatňované v rozhodcovskom konaní (úhrada sporných prác „naviac“), preto nijako nezasahujú do obligačného vzťahu založeného zmluvou, nakoľko k jej zmene nedošlo zmluvne vymieneným spôsobom - písomne. Predmet zmluvy je špecifikovaný v čl. II bod 1 Zmluvy, pričom z daného zmluvného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že práce naviac, zaplatenie ktorých bolo predmetom rozhodcovského konania, neboli zahrnuté do Zmluvy, a preto sa na ne rozhodcovská doložka nevzťahuje, preto ani rozhodcovský rozsudok nemôže byť platný a vykonateľný.
Námietky povinnej boli na exekútorský úrad doručené dňa 05.12.2014 a keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnou preukázateľne prevzaté dňa 21.11.2014, námietky boli podané v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Dňa 09.12.2014 bolo na exekútorský úrad ešte doručené doplnenie námietok proti trovám exekúcie, ale toto doplnenie spočívalo len v informovaní o tom, že došlo k návrhu na odklad exekúcie a v predložení uznesenia Okresného súdu Zvolen 18Cb/25/2014-33, ktorým bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.
Dňa 15.12.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad exekúcie a námietkam proti exekúcii. Oprávnený uviedol, že v konaní o námietkach sa skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú podľa stavu v čase začatia exekučného konania a povinná môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po začatí konania. Oprávnený ďalej dodal, že aby mohlo byť vyhovené námietkam povinnej, musia byť naplnené podmienky uvedené v ust. § 50 Ex.por., a to kumulatívne. Samotné podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu; ak aj súd rozhodne o odklade vykonateľnosti, neznamená to, že by rozhodcovský rozsudok vykonateľnosť stratil. Práve inštitút odkladu vykonateľnosti má zabezpečiť v tomto prechodnom období, kým nie je právoplatne rozhodnuté vo veci samej ochranu záujmov povinného, a to bez toho, aby bola exekúcia zastavená, keďže odklad spôsobuje len dočasnú nemožnosť realizácie, z čoho možno vyvodiť, že odloženie vykonateľnosti nie je v žiadnom prípade dôvod na vyhovenie námietkam povinného. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR sp.zn. II ÚS 4/2014. Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučný súd musí pri rozhodovaní o odklade exekúcie vziať do úvahy individuálne okolnosti daného prípadu a v spojení s tým dbať o dodržanie princípu proporcionality, a teda zohľadniť záujem nielen povinného, ale i oprávneného. Okrem toho povinná namieta i skutočnosť, spočívajúcu v tom, že rozhodcovský súd rozhodoval vo veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka nevzťahovala, a teda nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu, v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok nulitným právnym aktom. Oprávnený poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej exekučný súd nie je oprávnený skúmať konanie ani rozhodnutie po vecnej stránke. Preto mal povinný namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a nie v exekučnom. Tvrdil, že povinná mala postupovať podľa ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných ako spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, pretože inak by tieto ustanovenia stratili zmysel, boli by nadbytočné. Oprávnený sa nazdáva, že povinná používa účelový výklad zmluvných ustanovení nakoľko zo zmluvy vyplýva, že v rozhodcovskom konaní sa budú riešiť spory, ktoré vznikli nielen zo zmluvy, ale aj v súvislosti so zmluvou. V súvislosti s odkladom exekúcie poukázal na to, že exekučný súd by mal vziať do úvahy okolnosti daného prípadu a rozhodnúť tak, aby bol zachovaný princíp proporcionality vlastný celému exekučnému konaniu. Oprávnený upriamil pozornosť na skutočnosť, že dostatočnosť a relevantnosť dôvodov, na základe ktorých sa povinný dovoláva odkladu exekúcie sa musí týkať nielen dôvodov, pre ktoré možno očakávať, že bude exekúcia zastavená, ale aj proporcionality medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je výrazne znevýhodnený oproti povinnému, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 60/04 a sp.zn. III ÚS 11/2011. Ako dôkaz vo svoj prospech predložil kópiu znaleckého posudku č. 50/14 vypracovaného znalcom Ing. Viliamom Lejčíkom.
Súd si vyžiadal správu z Okresného súdu Zvolen o stave konania vedeného pod sp.zn. 18Cb/25/2014. Súdu bolo uvedené, že momentálne sa spis nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici, nakoľko proti uzneseniu č.k. 18Cb/25/2014-33, ktorým bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, bolo podané odvolanie.
Na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise súd ustálil nasledovný skutkový stav:
Ešte pred vznikom exekučného titulu dňa 20.07.2011 uzavreli účastníci zmluvu o dielo.
Z čl. X bod 5 predloženej zmluvy o dielo vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo v budúcnosti vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o....
Z čl. II vyplýva, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že zhotoví dielo (...) Prístavba a stavebné úpravy chaty Alpina č. 1110 na apartmán Alpina a Objekt pre Relax - fitnes, Lazy pod Makytou - Čertov.
Ako vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu: návrh na začatie rozhodcovského konania bol odôvodnený tým, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o dielo dňa 20.07.2011, predmetom ktorej bola dodávka prác a materiálu na stavbu - Prístavba a stavebné úpravy chaty Alpina č. 1110 na apartmán Alpina a Objekt pre Relax - fitnes, Lazy pod Makytou - Čertov, pričom v dôsledku požiadaviek povinnej na zmenu rozsahu diela došlo k zmenám termínov diela a navýšeniu ceny diela. Oprávnený vystavil povinnej faktúru a tiež ju vyzval na zaplatenie sumy 185.374,81 €, avšak povinná cenu diela neuhradila, následkom čoho sa oprávnený domáhal svojho práva v rozhodcovskom konaní.
Následne rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom VK 94/2013 uložil povinnej, aby zaplatila oprávnenému sumu 185.374,81 € úrok z omeškania 0,01 % denne z tejto sumy počnúc dňom 01.06.2013 až do zaplatenia a nahradila oprávnenému trovy konania. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 24.10.2014 a vykonateľným dňa 27.10.2014.
Následne povinná dňa 14.11.2014 podala na Okresný súd Zvolen žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (viď č.l. 33 spisu). Vo veci samej ešte rozhodnuté nebolo, ale uznesením č.k. 18Cb/25/2014-33 bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozsudku, pričom ako bolo oznámené z tamojšieho súdu, proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený (v tom konaní odporca) odvolanie.
Súd nevykonal ako dôkaz znalecký posudok, pretože v exekučnom konaní sa odôvodnenosť nároku oprávneného neskúma, skúma sa len to, či bol nárok priznaný vykonateľným rozhodnutím. Na preskúmanie dôvodnosti nároku oprávneného slúži nachádzacie konanie.
Podľa § 38 ods. 2 Ex.por. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Ex.por. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 50 ods. 1 Ex.por. Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 56 ods. 2 Ex.por. aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 56 ods. 5 Ex.por. v znení účinnom od 1.1.2015, súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu. V takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Podľa § 35 prvej vety zákona č. 244/2002 Z.z. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 37 ods. 1 prvej vety zákona č. 244/2002 Z.z. Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
V prvom rade súd zisťoval, či bola rozhodcovská zmluva uzavretá platne, a teda či vec mohla byť prejednaná v rozhodcovskom konaní, nakoľko prípadná neplatnosť rozhodcovskej zmluvy by mala za následok nulitnosť celého exekučného titulu. Súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného, že exekučné súdy nemôžu skúmať správnosť rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Obdobný právny názor, teda že súd je povinný ex offo skúmať právomoc rozhodcovského súdu spor rozhodnúť bol vyslovený i v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012 (R 66/2013). Z právnych viet oboch rozhodnutí nevyplýva, že by sa táto povinnosť exekučného súdu obmedzovala len na prípady, keď je účastníkom exekučného konania (povinným) spotrebiteľ, ale vždy, bez ohľadu na právne postavenie povinného. Je teda zrejmé, že judikatúra Najvyššieho súdu jednoznačne ustálila povinnosť exekučných súdov prihliadať v exekučnom konaní aj bez návrhu na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
Súd má za to, že spor, ktorý bol v rozhodcovskom konaní medzi oprávneným a povinnou prejednaný, vznikol v súvislosti so zmluvou o dielo. Už z podaní samotnej povinnej vyplýva, že predmetom sporu bola úhrada za práce vykonané nad rámec zmluvy. Súd je toho názoru, že nakoľko uvedené práce naviac (ako ich označila povinná) boli vykonané v rovnakom čase, na rovnakej stavbe, rovnakým zhotoviteľom a v prospech rovnakého objednávateľa, možno povedať, že súvisia s prácami, ktoré boli vykonané na základe zmluvy o dielo, preto aj spor o zaplatenie ceny za tieto práce možno charakterizovať ako spor súvisiaci so zmluvou o dielo, a preto bol rozhodcovský súd oprávnený ho prejednať a rozhodnúť. To, či ho rozhodcovský prejednal a rozhodol správne, nie je exekučný súd oprávnený skúmať.
Súd sa ďalej zaoberal tým, či podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia je dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii, alebo aspoň na odklad exekúcie.
Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa podáva vždy len proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku a z pohľadu teórie práva ho možno považovať za obdobu mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného vyplývajú dve veci. Jednak ak je rozhodcovský rozsudok právoplatný, je tu predpoklad jeho správnosti a nemennosti. Po druhé, samotné podanie akéhokoľvek mimoriadneho opravného prostriedku (napr. návrh na obnovu konania, dovolanie, ústavná sťažnosť) ustálená súdna
prax nepovažuje za dôvod na zastavenie exekúcie a súd je toho názoru, že to ani nie je dôvod na vyhovenie námietkam povinnej.
Avšak v priebehu konania o návrhu na odklad exekúcie došlo k zmene právneho stavu. Exekučný poriadok bol novelizovaný zákonom č. 335/2014 Z.z. a od 01.01.2015 je účinné ustanovenie § 56 ods. 5 Ex.por., pričom k uvedenému ustanoveniu sa nevzťahujú prechodné ustanovenia. Súd teda musí rozhodnúť podľa práva účinného ku dňu vydania rozhodnutia.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 21.11.2014, lehota na podanie námietok uplynula 5.12.2014. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na Okresný súd Zvolen 14.11.2014, teda pred tým, ako povinnej uplynula lehota na podanie námietok. Sú teda splnené podmienky na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 5 Ex.por., a to až do času, kým nebude právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 18Cb/25/2014.
Pre úplnosť súd dodáva, že samotný odklad vykonateľnosti exekučného titulu je vždy dôvodom na odklad exekúcie, a preto by súd odložil exekúciu aj v prípade, ak by súd o návrhu na odklad exekúcie rozhodoval podľa Ex. por. v znení účinnom do 31.12.2014.
Nakoniec súd skúmal, či rozhodnutie o odložení vykonateľnosti exekúcie je dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii.
Odklad vykonateľnosti exekučného titulu neznamená, že exekučný titul, ktorý vlastnosť vykonateľnosti už skôr nadobudol, ju odkladom vykonateľnosti stratil. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňom 27.10.2014. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Zvolen, ktoré je vedené pod sp. zn. 18Cb/25/2014-33 zo dňa 24.11.2014, spôsobuje len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie. Totožný právny názor bol vyslovený i v uznesení Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 4/2014-22 zo dňa 15. januára 2014. Na základe uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, nie je dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii.
Na základe vyššie uvedeného súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd zamietol námietky povinnej proti exekúcii, odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku, ktorým súd povolil odklad exekúcie, je odvolanie prípustné.
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na neho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.