Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-81-2013.pdf
PDF · 117.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného S.R. F., nar. XX.XX.XXXX v W. I., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný: S. F. Ö. Q. A. X. , nar. XX.XX.XXXX v W. I., trvale bytom W. I., R. XXX/XX, konateľ spoločnosti,
sa spod obžaloby, ktorou mu je kladené za vinu, že
v období od 01.01.2012 do 25.05.2012 v W. I. ako konateľ spoločnosti X. P., I..W..V.. W. I. mal podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy zo dňa 10.01.2011 spoločnosti Gematic, s.r.o. Bratislava odviesť finančné prostriedky vo výške 5.481,81 eur, ktoré tvorila peňažná hotovosť ako podiel z čistej tržby a správny poplatok z prevádzky terminálu pre videohry č. B.-I.-XXXXXXX, umiestneného v pohostinstve E. v obci S. na ulici O. a terminálu pre videohry č. B.-I.-XXXXXXX, umiestneného v pohostinstve T. v W. I. na ulici Ž., kde spoločnosti Gematic, s.r.o. Bratislava odviedol sumu len vo výše 3.900 eur a zvyšnú hotovosť vo výške 1.581,81 eur mal použiť pre vlastnú potrebu a spoločnosti Gematic, s.r.o., Vajnorská 97/A, Bratislava tak mal spôsobiť škodu vo výške nie menej ako 1.581,81 eur,
t e d a
mal si prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu malú,
a t ý m m a l s p á c h a ť
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona,
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodenú stranu spoločnosť Gematic s.r.o., so sídlom Vajnorská 97/A, Bratislava, IČO: 35 977 892 s celým nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 21.05.2013 pod sp. zn. 1Pv 669/2012-12 obžalobu na obvineného S. F. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe a v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný S. F. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.
Pri svojom výsluchu ďalej uviedol, že automat, ktorý bol umiestnený v prevádzke v S. bol vadný, pričom ani nemal kľúče od výherného automatu. O vyplácaní výhier sa starala pani K., ktorá prevádzkovala pohostinstvo, kde bol poruchový automat umiestnený. Na doplňujúce otázky uviedol, že od poškodeného mal dva výherné automaty, z ktorých ten poruchový bol umiestnený u pani K. v pohostinstve v S.. Tvrdil tiež, že problémy, ktoré vznikli s automatmi signalizoval ústne poškodenej strane, a to konkrétne pánovi A. a pánovi W.. Na ďalšie doplňujúce otázky uviedol, že on kľúče od automatov nemal, preto výhry on osobne nevyplácal.
Zástupca poškodenej strany - svedok X.. A. A. si uplatnil na pojednávaní za poškodenú stranu náhradu škody vo výške 2.277,90 eur. Pri svojej výpovedi k veci samej uviedol, že obchodná spolupráca medzi poškodenou stranou a spoločnosti X. P., I..W..V.. W. I., ktorej konateľom je obžalovaný začala v roku 2011. Podľa svedka sa problémy začali vyskytovať v roku 2012, pretože obžalovaný neodvádzal tržbu za video terminály, poprel, že by za žalované obdobie obžalovaný reklamoval vady na termináloch a pamätal sa len na to, že tak spravil až po 25.05.2012.
Obžalovaný k jeho výpovedi uviedol, že stroj umiestnený v S. bol vadný a ďalšie otázka na svedka nemal.
Svedok na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného uviedol, že sa dajú odčleniť tržby zo strojov umiestnených v W. I. a v S., pretože na serveri je každý terminál identifikovateľný zvlášť. V tejto súvislosti však ďalej dodal, že pokiaľ obžalovaný zaplatil jednu platbu, nedalo sa z tejto platby zidentifikovať, za ktorý konkrétny video terminál bola platba hradená.
Na ďalšie doplňujúce otázky svedok uviedol, že video terminály boli obžalovanému dodané kompletne tak, aby bolo možné vyplácať aj výhry, to znamená, že boli odovzdané s týmito video terminálmi aj kľúče. Výhry sa podľa svedka vyplácali tak, že obsluha vyplatila buď vlastné peniaze, alebo peniaze, ktoré jej na tento účel poskytla spoločnosť X. P..
Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vo veci ako svedkovia vypočutí pracovníci Daňového úradu v W. I., a to S. C. a N. Q., vykonávajúci dozor, ktorí sa pre odstup času k samotnej kontrole a dozoru vyjadriť nevedeli, pamätali sa na to, že pri kontrole v S. nebol prístup na internet a preto sa nedal porovnať súlad mechanických a elektronických počítadiel. Obaja však uviedli, že výsledky ich kontroly sú zaznamenané v písomných správach, na záveroch ktorých trvali.
Svedok X.. S. W., pracovník poškodenej strany, ktorý je zároveň riaditeľom strediska v I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná na základe obchodnej spolupráce a pracovnej činnosti. O vzájomnom obchodovaní uviedol, že v roku 2012 začali vznikať problémy, pretože obžalovaný prestal platiť faktúry. Svedok tvrdil, že obžalovaný ho neinformoval o tom, že na video termináloch sú nejaké
problémy alebo nesúlady, prípadne, že by tieto video terminály boli vadné. Podľa svedka mal kľúče od pokladne video terminálov niekto zodpovedný zo spoločnosti X. P., pretože tejto spoločnosti sa odovzdali kompletné video terminály.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že on signalizoval problémy a vadu video terminálu v S., čo však obaja svedkovia vystupujúci za poškodenú stranu popierajú.
Vo veci bol vypočutý aj svedok N. H., ktorý však k veci samej nevedel nič uviesť a nevedel sa vyjadriť ani ku skutočnostiam, tvoriacim predmet obžaloby a ani k video terminálu, ktorý bol umiestnený v S..
Svedkyňa J. K. na pojednávaní uviedla, že v jej prevádzke v S. bol umiestnený jeden hrací automat od obžalovaného. Táto svedkyňa na doplňujúce otázky uviedla, že predmetný automat k nej priniesol obžalovaný, ona však mala od neho kľúče a ona sama vyplácala aj peniaze, pokiaľ bolo potrebné vyplatiť výhru. K samotnému vyplácaniu výhier uviedla, že na vyplatenie výhry použila buď tie peniaze, ktoré v predchádzajúci večer sama vybrala z automatu, alebo na vyplatenie použila peniaze z vlastnej tržby z pohostinstva, pričom v oboch prípadoch tak robila z dôvodu, že obžalovaný jej dopredu žiadne peniaze na prípadné vyplatenie výhier neposkytol a nedal. Svedkyňa tiež uviedla, že automat, ktorý bol umiestnený v jej prevádzke bol poruchový, pretože vypadával internet. V súvislosti s vykonanou kontrolou z daňového úradu uviedla, že táto sa pre výpadok internetu nedala hneď uskutočniť a tiež sa pamätala na to, že bol zistený nesúlad medzi číslami (mechanickými a elektronickými počítadlami).
Na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného a samosudcu uviedla, že kľúče od automatu okrem nej nemal nikto iný a mala aj kľúč od pokladne a odtiaľ vyberala peniaze, automat bol umiestnený v jej prevádzke a aj kľúče od tejto prevádzky mala len ona sama. Uviedla tiež, že vo viac ako v piatich prípadoch sa stalo, že keď v stroji nebolo dosť peňazí na vyplatenie výhry, tak výhru vyplatila z vlastných peňazí, ktoré si neskôr pre seba vzala zo stroja. Vypovedala aj o tom, že v jednom prípade, a to v čase keď mala zdravotné problémy, tak si so súhlasom obžalovaného vybrala zo stroja sumu 100 eur, ktorú nepoužila na vyplatenie výhry, ale pre vlastnú potrebu s tým, že s obžalovaným sa dohodla, že táto suma bude zrazená z jej odmeny.
Podľa 269 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané nasledovné listinné dôkazy: mandátna zmluva, dodatky k mandátnej zmluve, výpočet škody a pohyby na účtoch, správy o výsledkoch daňového dozoru, evidenčné listy, odpis registra trestov, ako aj správa o priestupkoch na obžalovaného a správa o povesti.
Prokurátor v obžalobe kládol obžalovanému za vinu, že skutkom tam popísaným sa dopustil prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 124 ods. 2 Tr. zákona škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 130 ods. 3 Tr. zákona zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
Objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci, predmetom útoku je vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sú aj peniaze. Sprenevera je trestným činom ak je na cudzom majetku spôsobná aspoň škoda malá. Znakmi prisvojenia sú: a/ odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby oprávnenej s vecou disponovať, b/ oprávnená osoba s takýmto odňatím nesúhlasí, c/ úmysel páchateľa smeruje k nakladaniu s vecou ako vlastnou. Všetky tieto znaky musia byť naplnené súčasne. Zo subjektívnej stránky sa pre trestnú zodpovednosť podľa § 213 Tr. zákona vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa podľa ustanovenia § 15 Tr. zákona, pričom postačí i úmysel nepriamy v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zákona, t.j. pokiaľ páchateľ vie o tom, že porušuje svoju zákonnú alebo zmluvne prevzatú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok a že tým inému spôsobí škodu nie malú, a je s tým uzrozumený. Úmysel sa teda musí vzťahovať ako k porušeniu povinnosti uvedených zásad, tak aj k spôsobeniu škody na cudzom majetku, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Nespornou skutočnosťou, ktorú mal súd z vykonaného dokazovania za preukázanú bolo to, že medzi obchodnou spoločnosťou X. P., I..W..V.. W. I., ktorej konateľom je obžalovaný a poškodenou stranou bola dňa 10.01.2011 uzatvorená mandátna zmluva. Mandátna zmluva upravuje práva a povinnosti zmluvných strán pri prevádzke terminálov pre videohry podľa zákona o hazardných hrách, nie je však z nej zrejmé, ktoré konkrétne technické zariadenia, t.j. terminály pre videohry, príp. hracie automaty boli na základe tejto zmluvy odovzdané mandatárovi. Mandátna zmluva obsahuje najmä práva a povinnosti jednotlivých zmluvných strán, spôsob výpočtu dohodnutej odmeny a tiež aj sankcie, dobu trvania zmluvy, spoločné a záverečné ustanovenia.
Podľa tejto mandátnej zmluvy sa okrem iného spoločnosť X. P., I..W..V.. W. I. - mandatár zaviazal odvádzať tržbu na účet mandanta do 8 dní nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ
sa strany nedohodnú písomne inak, v prípade, že tržba nepokryje mesačný poplatok (334 eur za každé technické zariadenie za mesiac), musí byť tento poplatok odvedený v plnej výške za každý mesiac, za každé technické zariadenie na účet mandanta aj v tomto prípade. V mandátnej zmluve je ďalej klauzula, že mandatár zodpovedá za peňažné prostriedky vložené do technických zariadení a za tržbu z nich vybranú, najmä za ich stratu alebo odcudzenie.
Z dodatkov č. 1 a 2 k uvedenej mandátnej zmluve bolo zistené, že zmluvné strany sa dohodli na prenájme celkom dvoch kusov terminálov pre videohry, a to č. B.-I.-XXXXXXX, umiestneného v pohostinstve E. v obci S. na ulici O. odo dňa 21.07.2011 a č. B.-I.-XXXXXXX, umiestneného v pohostinstve T. v W. I. na ulici Ž. odo dňa 10.01.2011. Z ďalších dodatkov k mandátnej zmluve, a to č. 4 a 5 bolo zistené, že prenájom terminálu pre videohry č. B.-I.-XXXXXXX, ktorý bol umiestnený v S., skončil ku dňu 30.04.2012 a prenájom terminálu pre videohry č. B.-I.-XXXXXXX, ktorý bol umiestnený v W. I., skončil ku dňu 25.05.2012.
Ďalej bolo vo veci nepochybne zistené, že počas trvania prenájmu video terminálu, ktorý bol umiestnený v S., teda v čase od 27.01.2011 od 30.04.2012 bol dňa 26.03.2012 vykonaný dozor pracovníkmi Daňového úradu W. I., pri tomto dozore sa však nedala vykonať kontrola odpočtu elektronických počítadiel a preto mala byť podľa správy na čl. 74 vykonaná ďalšia kontrola v mesiaci apríl 2012. Kontrola však bola vykonaná až dňa 06.06.2012, t.j. v čase, kedy už tento terminál pre videohry podľa dodatku č. 4 nemala v nájme spoločnosť X. P., I..W..V.. W. I., ktorej konateľom je obžalovaný, avšak tiež vykonaná nebola pre výpadok elektrickej energie a podarilo sa ju vykonať až dňa 26.07.2012, kedy bolo zistené, že sú výrazné rozdiely stavu mechanických počítadiel oproti elektronickým. Z výsluchu svedkov - pracovníkov daňového úradu pána C. a Q. bolo zistené, že kontrola nemohla byť vykonaná z dôvodu výpadku internetového spojenia alebo elektrickej siete. Pokiaľ títo pracovníci vykonávali dozor terminálu pre videohry, ktorý bol umiestnený v W. I., tak pri nich boli zistené zanedbateľné rozdiely medzi mechanickým a elektronickým počítadlom. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané jednak z výpovede svedkov C. a Q. tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní a vyplývajú aj zo správ o výsledku dozoru, ktoré sú zažurnalizované vo vyšetrovacom spise.
Podľa obžaloby mal obžalovaný za spoločnosť, ktorá mala v nájme terminály pre videohry odviesť pre poškodenú stranu za obdobie od 01.01.2012 do 25.05.2012 za oba terminály pre videohry finančné prostriedky vo výške 5.481,81 eur, čo podľa obžaloby má byť podiel z čistej tržby a správny poplatok za prevádzky terminálov pre videohry a keďže odviedol sumu len vo výške 3.900 eur a zvyšok vo výške 1.581,81 eur neodviedol, čím spôsobil poškodenej strane škodu vo výške nie menej ako 1.581,81 eur, sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, lebo hotovosť vo výške 1.581,81 eur použil pre vlastnú potrebu.
Tieto skutkové tvrdenia obžaloby však obžalovaný poprel a zostali spornými aj po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že problémovým bol terminál pre videohry, ktorý bol umiestnený v S., a to v prevádzke u pani K.. Tieto skutočnosti sú potvrdené oboma svedkami z daňového úradu, ďalej vyplývajú z ich správ a potvrdila ich aj svedkyňa K.. Zároveň bolo zistené, že jedine svedkyňa K. mala od tohto terminálu kľúče potrebné k tomu, aby z neho dokázala vybrať peniaze, nikto iný tieto kľúče nemal. Potvrdila to samotná svedkyňa K. a od počiatku to tvrdil aj obžalovaný. Z výsluchu tejto svedkyne, ako aj obžalovaného bolo ďalej zistené, že svedkyňa K. vyberala peniaze z terminálu nielen vtedy, keď potrebovala vyplatiť výhru, ale minimálne jedenkrát peniaze vybrala pre vlastnú potrebu, keď mala zdravotné problémy a sama tiež uviedla, že najmenej v piatich prípadoch z terminálu vybrala peniaze preto, aby si nahradila vlastné peniaze, ktoré použila na vyplatenie výhier hráčom.
Vo vzťahu koľko peňazí bolo z tohto terminálu, za čas uvedený v obžalobe, vybratých fyzicky svedkyňou K. a odovzdaných obžalovanému, aby ich tento následne vložil na účet poškodenej strany, tak ako to bol povinný spraviť podľa mandátnej zmluvy, neexistuje žiaden dôkaz ani písomný záznam a v tomto smere žiaden dôkaz orgány činné v trestnom konaní neprodukovali. V tejto súvislosti preto nie je ničím podložené tvrdenie v obžalobe, že obžalovaný zvyšnú hotovosť vo výške 1.581,81 eur použil pre vlastnú
potrebu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že obžalovaný nebol tou osobou, ktorá fyzicky z terminálov peniaze vyberala, aj keď na druhej strane je daná jeho zodpovednosť za tieto peniaze v zmysle mandátnej zmluvy. Avšak samotná skutočnosť svedčiaca o tom, že obžalovaný určitú finančnú hotovosť neodviedol na účet poškodenej strany, ešte neznamená, že si ich ako cudziu vec prisvojil a použil pre vlastnú potrebu, pretože o tom žiaden dôkaz neexistuje a v tomto smere ani produkovaný nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že podľa mandátnej zmluvy, ako aj výpovede svedkov X.. A. a W. bolo povinnosťou obžalovaného odvádzať za dobu trvania prenájmu video terminálov mesačne minimálne 334 eur za každý terminál aj v prípade, že nebude dosiahnutá tržba v takejto výške. V prípade, že by tržba nebola žiadna, povinnosťou obžalovaného by bolo z tohto dôvodu vložiť na účet poškodenej strany za každý terminál a za príslušný mesiac minimálne 334 eur. Z obžaloby však vyplýva, že hotovosť, ktorú obžalovaný nevložil, a to vo výške 1.581,81 eur, tvorí tak podiel z čistej tržby, ako aj správny poplatok z prevádzky oboch terminálov. Keďže vyšetrovaním v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní obžaloba nepreukázala, že suma 1.581,81 eur činí výhradne neodvedenú tržbu a nie je v nej započítaný aj uvedený správny poplatok, tento nedostatok spôsobuje ďalšiu pochybnosť, za ktorú nemôže niesť podľa zásad trestného konania obžalovaný trestnú zodpovednosť. Už vôbec by podľa názoru prvostupňového súdu nemohlo ísť o trestnú zodpovednosť v zmysle § 213 Tr. zákona, pokiaľ by neodvedená suma predstavovala len nezaplatený správny poplatok za prevádzku terminálu.
Na uvedenom základe mal preto súd za to, že v konaní nebolo preukázané, čo v skutočnosti predstavuje neodvedená suma 1.581,81 eur, ďalej vôbec nebolo preukázané, že by si obžalovaný akúkoľvek hotovosť patriacu pre poškodenú stranu prisvojil a použil pre vlastnú potrebu a na druhej strane bolo preukázané, že peňažnú hotovosť z terminálu umiestneného v S. mohla vyberať a aj v skutočnosti vyberala jedine svedkyňa K.. Ako už bolo vyššie uvedené, aj keď obžalovaný za neodvedenie tržby vo vyúčtovanej výške podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy zodpovedá ako štatutárny zástupca spoločnosti X. P., I..W..V.. W. I., táto zodpovednosť má podľa výsledkov vykonaného dokazovania v prejednávanej trestnej veci len obchodno-právny rozmer, nie však trestnoprávny.
S poukazom na tieto zistené nedostatky a zároveň aplikujúc zásadu pochybnosti v prospech obžalovaného mal súd za to, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, preto ho podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.
V súvislosti s prejednávaním predmetnej trestnej veci samosudca potrebuje za potrebné tiež zdôrazniť, že posudzovanie tzv. prípustného rizika v komerčnej sfére a uplatňovanie princípu ultima ratio úzko súvisí a zároveň sa prekrýva s posudzovaním povinnej miery opatrnosti osôb vykonávajúcich majetkové dispozície v podnikateľských vzťahoch. Trestný zákon prípustné riziko síce výslovne neupravuje (nejde tu o dovolené riziko v zmysle § 27 Tr. zákona), no v komerčnej sfére ho možno považovať za výkon práva podľa § 28 ods. 1 Tr. zákona, čo však neznamená, že by Trestný zákon k takému prípustnému rizikovému konaniu neprihliadal, lebo súčasťou trestného práva hmotného je nielen princíp ultima ratio, ale i zásada subsidiarity trestnej represie (a v rámci nich aj tzv. prípustné riziko), ktoré vylučujú trestnoprávny postih v prípadoch, keď vznikne škoda na majetku právnickej osoby, avšak v konaní, ktoré je pokryté prípustným rizikom v komerčnej sfére. Účelom podnikania je dosiahnutie zisku, čo býva sprevádzané rôznymi majetkovými dispozíciami s menšou alebo väčšou mierou rizika, kde možno pripustiť a tolerovať aj prípadné škody, ktoré môžu právnickej osobe vzniknúť. K naplneniu skutkovej podstaty trestného činu proti majetku nestačí formalisticky pojatý výklad ustanovení Trestného zákona, je nutne brať na zreteľ aj osobu páchateľa, ktorý je podnikateľom, spôsob jeho konania, ktoré je upravené nielen výlučne ustanovením Trestného zákona, ale i ustanoveniami napríklad Obchodného zákonníka, Živnostenského zákona, pričom z povahy obchodnej činnosti vyplýva určitý prvok predvídateľnosti, odhadu alebo očakávania, ktorý nemusí byť v podmienkach trhovej ekonomiky vždy naplnený. Nemožno vychádzať z domnienky, že každé rizikové podnikanie je podozrivé a aj trestnoprávne postihnuteľné. Sporné prípady pri posudzovaní prípustného rizika v komerčnej sfére, ktoré sú na ,,hranici" medzi občianskoprávnou a trestnoprávnou zodpovednosťou, bude vždy potrebné posúdiť v zmysle zásady ultima ratio a subsidiarity trestného práva a nevyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho
a obchodného práva a až tam, kde je taká ochrana neúčinná a teda porušenie súkromnoprávnych vzťahov dosahuje svojou intenzitou zákonom predpokladané nebezpečenstvo, je na mieste uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti. K princípu ultima ratio sa v minulosti otvorene prihlásil aj Ústavný súd SR, napríklad v rozhodnutí IV. ÚS 55/2009 konštatoval, že prípadnú kompenzáciu ujmy sťažovateľa (poškodeného) dostatočne zabezpečujú príslušné občianskoprávne inštitúty a napríklad v náleze I. ÚS 316/2011 konštatoval, že podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásady subsidiarity) má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len v typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, kde iné možnosti nie sú dostatočné, resp. vyčerpané. Je však nutné zvýrazniť aj to, že aplikácie princípu ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej represie má svoje mantinely a nie je možné ich zneužívať v prípadoch, keď ide o závažné excesy v súkromnoprávnych a obchodných vzťahoch, ktoré už zjavne vybočujú z rámca bežných vzťahov tohto druhu, presahujú ich rámec a tak v konečnom dôsledku napĺňajú znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, bola poškodená strana podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
mal si prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu malú,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.