Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-294-2014.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3C/294/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu G. proti žalovanej U. t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou U., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu, v konaní o zaplatenie 29,87 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od žalovaného zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví tohto rozsudku z titulu nezaplatenia koncesionárskych poplatkov za rozhlasový prijímač a náhrady trov konania.
Žalobca tvrdil, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením od F. V návrhu ďalej uviedol, že žalovaný bol oboznámený s postúpením pohľadávky oznámením zo dňa 20.10.2005. Zároveň bol podľa žalobcu vyzvaný na úhradu nedoplatku, avšak bezvýsledne.
Procesný súd vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť a preto bol tento platobný rozkaz zrušený.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a preto bol v konaní zastúpený súdnym opatrovníkom, ktorý sa pojednávania nezúčastnil.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a v rámci vykonaného dokazovania vec posúdil podľa ust. OZ a zákona č. 212/95 Zb. zákonov o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, ktorý upravoval od 1.4.2008, platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov, vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie.
Podľa § 3 ods. 6 Zákona o koncesionárskych poplatkoch; povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila sa takto lehota posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa § 3 ods. 9 Zákona o koncesionárskych poplatkoch; povinnosť platiť poplatok zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač bol predaný, darovaný alebo zverený na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 4a ods. 1 a 2 Zákona o koncesionárskych poplatkoch; mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bola do 31.7.2003 stanovená vo výške 30,- Sk a od 1.8.2003 vo výške 40,-Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkových činných osôb bola do 31.7.2003 30,-Sk a od 1.8.2003 vo výške 40,-Sk za každý prijímač.
Vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne preukázané, že z predmetného právneho vzťahu vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným právny zmluvný vzťah. Ďalej má súd nesporne preukázané, že žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky tak, ako to bolo v žalobe vymedzené výpisom nedostatkov, ide o nedoplatky celkovej výške 900 ,-Sk. Súd má ďalej preukázané, že žalovaný bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku. V priebehu pojednávania nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď v skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť F. ako príjemcovi neboli žalovaným tvrdené.
Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný na splnenie povinnosti podľa zákona, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške.
S predložených listinných dôkazov nie je preukázané doručenie výzvy na zaplatenie priamo žalovanému. Súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.
Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil podanú žalobu ako predčasne podanú s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie a následne márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Žalobca v konaní pred súdom preukazuje aktívnu legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi F., v zmysle ktorej došlo k postúpení pohľadávky voči žalovanému ako platiteľovi koncesionárskych poplatkov.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V priebehu dokazovania a z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré má súd k dispozícii je zrejme, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako F. je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje. V tomto prípade nie je žalobca aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch.
Naviac súd pripomína, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že bolo oznámenie o postúpených pohľadávok skutočne doručené žalovanému, lebo ani výpis poštového podacieho hárku by nebolo dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení.
Procesný súd najviac prihliadol i na to, že zánik povinností platiť a zaplatiť poplatok sú v zákone upravené osobitne. V zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona a to v prípade, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač bol predaný, bol darovaný alebo zverený na dlhodobé užívanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napríklad oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade ak by v rámci kontroly platenia poplatkov F. vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov, alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak by žalovaný prestal platiť koncesionárske poplatky, F. - právny predchodca žalobcu mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa prestalo. Právny predchodca žalobcu mal právo vyzvať žalovaného na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že žalovaný už nie je vlastníkom prijímača. Žalovanému nevznikla automatická povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by mu vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov žalobca, teda právny predchodca žalobcu F. nevyzval žalovaného na preukázanie dôvodu prípadného oslobodenia od povinnosti platiť poplatok, alebo preukázanie skutočnosti, že žalovaný už nie je, resp. nebol vlastníkom prijímača. Keďže žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný mal prihlásený rozhlasový prijímač za obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovanému vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu podanú žalobu zamietol.
Z dôvodov vyššie uvedených má procesný súd za to, že žalobca v priebehu konania nepreukázal nárok na zaplatenie dlžnej sumy - istiny žalovaným čo do základu tak aj do výšky, teda že takýto uplatnený nárok žalobou nemá oporu v zmluvnom dojednaní medzi účastníkmi konania. S poukazom na vyššie uvedené súd z dôvodu nesplnenia podmienky v určenej § 8 ods. 2,3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch a zároveň z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná nedôvodne, teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Keďže si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).