Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-101-2023.pdf
PDF · 114.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/101/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F. G., zastúpený: JUDr. Ivan Ilavský, advokát so sídlom Martina Hattalu 2159/38, Dolný Kubín, proti žalovanej: D. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená: JUDr. Michaela Pagáčiková, advokát, so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, v konaní o vydanie hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.10.2023 domáhal toho, aby súd určil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci uvedené a identifikované v žalobnom návrhu. Zároveň požadoval, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola dňa 17.03.2022 uzavretá kúpna zmluva (ďalej len „Kúpna zmluva“). Predmetom Kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pre okres F. G., obec G. a katastrálne územie G., ako: stavba s.č. XXX, popis stavby: rodinný dom, druh stavby: rodinný dom, postavená na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. 249/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku, stavba bez súpisného čísla, popis stavby: garáž, druh stavby: samostatne stojaca garáž, postavená na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. 249/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku, pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 249/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku, pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 249/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku, pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 249/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku, pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 250, druh pozemku záhrada o výmere 411 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku, pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 251, druh pozemku záhrada o výmere 207 m2, vo veľkosti podielu 1/1 k celku (ďalej spolu len „Prevedené nehnuteľnosti“). Predmetom prevodu vlastníckeho právo podľa Kúpnej zmluvy boli výlučne Prevedené nehnuteľnosti. Za účelom určenia znaleckej ceny Prevedených nehnuteľností bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 2/2022 zo dňa 12.01.2022 znalcom Ing. Arch. Júliusom Facunom, ktorý slúžil pri dohode o výške kúpnej ceny medzi účastníkmi Kúpne zmluvy. Tento znalecký posudok bol predložený financujúcej banke k poskytnutiu úveru pre kupujúcu – žalovanú. V Prevedených nehnuteľnostiach sa nachádzali hnuteľné vecí (špecifikované v žalobe v tabuľke pod por. č. 1. až 249.), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom časť týchto hnuteľných vecí je zaznamenaná na fotografiách v znaleckom posudku č. 2/2022. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako
kupujúcou nebol dohodnutý presný termín, dokedy si má žalobca vypratať z Prevedených nehnuteľností hnuteľné vecí, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. I napriek tomu si žalobca niektoré osobné veci z Prevedených nehnuteľností odniesol, väčšina hnuteľných vecí, o ktorých si žalobca vypracoval zoznam, zostali v rodinnom dome a garáži, pričom žalobca mal záujem, že tieto hnuteľné veci si od žalovanej vyzdvihne a odvezie. Naposledy, keďže so žalovanou si nevedel dohodnúť termín prevzatia týchto hnuteľných vecí, požiadal svojho právneho zástupcu o vypracovanie a zaslanie písomnej výzvy na vydanie týchto hnuteľných vecí, pričom táto výzva obsahovala aj podrobnú špecifikáciu jednotlivých vecí, ktoré sú v jeho vlastníctve a teda má právo si ich z Prevedených nehnuteľností prevziať. Listom, označených ako vyjadrenie k výzve na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 17.04.2023, vtedajšia právna zástupkyňa žalovanej oznámila, že veci podľa predloženého zoznamu, sa nenachádzajú v Prevedených nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkov jej klientka t.j. žalovaná a aby žalobca preukázal, že tieto vecí sa nachádzajú v Prevedených nehnuteľnostiach. Žalobca uvádza, že si hnuteľné vecí, špecifikované v žalobe z Prevedených nehnuteľností nikdy neprevzal a tieto by sa mali nachádzať v Prevedených nehnuteľnostiach.
3. Žalovaná navrhovala žalobu ako neurčitú a nedôvodnú v celom rozsahu zmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaná svoj postoj odôvodnila nasledovne: Žalovaná potvrdila, že na základe Kúpnej zmluvy kúpila od žalobcu Prevedené nehnuteľnosti. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že nebol so žalovanou dohodnutý presný termín kedy si má hnuteľné veci z Prevedených nehnuteľností vypratať. Priamo z Kúpnej zmluvy (čl. VI) vyplýva, že medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že sa Prevedené nehnuteľnosti prevádzajú spolu s vybavením a príslušenstvom a žalovaná bola s predmetmi prevodu oboznámená pri obhliadke a súčasne, že žalovaný sa priamo v Kúpnej zmluve zaviazal uvoľniť Prevedené nehnuteľnosti v presne stanovenom termíne, t.j do 5 kalendárnych dní od zaplatenia kúpnej ceny. Žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Odôvodnila ju tým, že v konaniach o vydanie hnuteľných vecí, aktívna vecná legitimácia pre podanie žaloby svedčí osobe, ktorá je preukázateľne vlastníkom požadovaných vecí. Preukázanie vlastníckeho práva príp. iného práva k požadovaným veciam je nevyhnutnou zákonnou požiadavkou pre posúdenie, či žalobu podala osoba aktívne legitimovaná. Procesná povinnosť preukázať aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby zaťažuje toho, kto sa svojho nároku žalobu domáha. Žalovaná ďalej namietala nedostatočnú identifikáciu hnuteľných vecí a neurčitosť žalobou uplatňovaného nároku. Odôvodnila ju tým, že v podanej žalobe a priložených dokumentoch absentuje presná identifikácia sporných hnuteľných vecí ktorých vydania sa žalobca domáha. Pokiaľ je žaloba formulovaná nejednoznačne, resp. žalobca sa domáha vydania nejakých bližšie nešpecifikovaných vecí, označených len všeobecným pomenovaním, nie je v reálnych možnostiach žalovanej sa k žalobe bližšie vyjadriť. V žalobe absentujú akékoľvek identifikačné znaky hnuteľných vecí, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, akých konkrétnych vecí sa žalobca domáha. Tieto veci sú v žalobe vymenované len všeobecných označením. Petit žaloby je nejednoznačný a tým je aj reálne nevykonateľný. Podstata reivindikačnej žaloby spočíva v tom, že žalobca sa domáha vydania konkrétnej veci alebo vecí, pričom však táto vec alebo veci musia byť v žalobe popísané takými identifikačnými znakmi, ktoré ich konkretizujú, individualizujú a odlišujú od iných vecí toho istého druhu. Žalovaná ďalej namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. Pokiaľ sa žalobca domáha fyzického vydania veci, žaloba o vydanie musí smerovať vždy proti osobe ktorá preukázateľne veci neoprávnene zadržuje a je spôsobilá tieto veci aj fyzicky vydať. V danom prípade je celá žaloba založená len na ničím nepodložených tvrdeniach žalobcu, že má právo domáhať sa vydania nejakých bližšie nešpecifikovaných hnuteľných vecí a domnienkach žalobcu, že tieto hnuteľné veci zrejme žalovaná neoprávnene zadržuje nakoľko sa mali nachádzať v Prevedených nehnuteľnostiach, nezakladajú právny nárok domáhať sa vydania vecí reivindikačnou žalobu od žalovanej. Len samotný fakt, že žalovaná od žalobcu kúpila nehnuteľnosť, ktorú jej mal žalobca v dohodnutej lehote „uvoľniť“ nezakladá automaticky záver o tom, že práve žalovaná niečo neoprávnene zadržuje. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach, ktoré už v minulosti uviedla v odpovedi na písomnú výzvu žalobcu, a síce, že žiadne z jeho vecí neoprávnene nezadržuje a nikdy nemala záujem žalobcovi čokoľvek neoprávnene zadržiavať.
5. Žalobca vo svojej replike uviedol, že tvrdenia žalovanej uvádzané v jej vyjadrení k žalobe sa nezakladajú na pravde a považuje ich za nedôvodné a účelové. Žiadal preto, aby súd v dôsledku tejto skutočnosti všetky žalobcom (pozn. súdu: z kontextu vyplýva, že ide o chybu v písaní a správne malo byť uvedené „žalovanou“) uvádzané skutočnosti považoval za sporné a pochybné.
6. Žalovaná vo svojej duplike doplnila svoje tvrdenia a uviedla, že žalobca si veci z rodinného domu poodnášal, veci odnášal na viac krát, čo mu žalovaná vždy riadne umožnila, vždy mu odomkla, sprístupnila Prevedené nehnuteľnosti a umožnila mu veci si odniesť. Ďalej uviedla, že v zmysle čl. IV. ods. 2 písm. c) Kúpnej zmluvy predmetom predaja bolo aj vybavenie Prevedených nehnuteľností. Žalobca nekoná čestne a v súlade s dobrými mravmi, a zamlčiava, že Prevedené nehnuteľnosti predával spolu s vybavením. V rodinnom dome ostali len veci, ktoré boli súčasťou vybavenia, resp. zariadenia, tak ako si to strany dojednali v Kúpnej zmluve a následne konkretizovali jednotlivé položky pri obhliadke. Žalovaná nikdy nemala legálne vymáhateľnú povinnosť opatrovať či skladovať veci žalobcu a žalobca jej plnenie takejto povinnosti nemôže jednostranne vnucovať či dokonca sa domáhať plnenia v podobe vydania nejakých vecí ktorými žalovaná vôbec nedisponuje.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.
8. Ďalšie dokazovanie vzhľadom na doteraz uvádzané tvrdenia strán a vykonané dokazovanie by bolo nadbytočné, nehospodárne a neúčelné, preto súd ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania navrhované stranami nevykonal.
Sudcovská koncentrácia konania (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Skutkové tvrdenia
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Popretie skutkových tvrdení protistrany (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškania procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže
súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 153 CSP ustanovuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2, 3 CSP, príp. aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (subjektívne hľadisko) (Civilný sporový poriadok, komentár, Števček M. a spol., 2016, str. 578).
Replika a duplika (§ 167 ods. 4 CSP) je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. Inak povedané, po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie (Civilný sporový poriadok, komentár, Horváth E. a spol., 2015, str. 371).
Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4. Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadať (§ 153). (Civilný sporový poriadok, komentár, Števček M. a spol., 2016, str. 569).
11. Podstatnou črtou civilného sporového konania je aktivita strán spočívajúca okrem iného aj v tom, že strany uvádzajú svoje tvrdia a relevantne popierajú skutkové tvrdenia protistrany. Na to, aby popieranie tvrdení protistrany dosiahlo ním zamýšľané účinky, musí mať určitú zákonom predpísanú kvalitu (§ 151 ods. 2 CSP). V opačnom prípade ide o neúčinné popretie skutkových tvrdení a neúčinnú procesnú obranu. Popretie tvrdení protistrany nemôže spočívať len v generálnom popretí všetkých tvrdení bez poskytnutia vlastných tvrdení o popretých skutočnostiach, tak ako to vo svojej replike (vyjadrenie z 19.02.2024) učinil žalobca. Súd zdôrazňuje, že písomná vyjadrovacia časť konania nie je len akousi fakultatívnou možnosťou odprezentovania tvrdení strán, strany ju môžu ignorovať a až na pojednávaniach prezentovať svoje tvrdenia, ktoré bolo možné vykonať aj skôr. Písomná vyjadrovacia časť konania je integrálnou súčasťou celého súdneho konania a pasivita v nej má tiež svoje procesné následky, spočívajúce v možnosti súdu posudzovať včasnosť vykonaných prostriedkov procesného útoku a obrany. Riadne nepopretie skutkových tvrdení prezentovaných žalovanou v jej vyjadrení k žalobe prostredníctvom repliky žalobcu môže vzbudiť u žalovanej presvedčenie, že ňou uvádzané tvrdenia v jej vyjadrení k žalobe sú nesporné, zároveň sa ani nemá možnosť vo svojej duplike vyjadriť k potenciálne sporným skutočnostiam nakoľko netuší, že žalobca ich považuje za sporné a zároveň ani nepozná tvrdenia žalobcu, ku ktorým by sa mohla vyjadriť. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobcom zamýšľané popretie tvrdení žalovanej uvedených vo vyjadrení k žalobe za neúčinné.
12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa čl. II ods. 1 Kúpnej zmluvy: Predávajúci na základe tejto Zmluvy predáva Kupujúcemu Predmet prevodu (spolu so všetkým príslušenstvom) vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku a Kupujúci kupuje Predmet prevodu (spolu so všetkým príslušenstvom) vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku do svojho výlučného vlastníctva.
Podľa čl. IV ods. 2 písm. c) Kúpnej zmluvy: Kupujúci vyhlasuje, že sa pre uzavretím tejto Zmluvy oboznámil s listom vlastníctva , na ktorom je Predmet prevodu zapísaný, vykonal obhliadku Predmetu prevodu, oboznámil sa s právnym aj
technickým stavom Predmetu prevodu, jeho vybavením, príslušenstvom, je mu známy stav Predmetu prevodu, nemá voči nim žiadne výhrady a námietky a v tomto skutkovom a právnom stave Predmet prevodu kupuje a prijíma do svojho vlastníctva.
Podľa čl. VI ods. 1 Kúpnej zmluvy: Predávajúci Predmet prevodu úplne uvoľní najneskôr do piatich kalendárnych dní odo dňa pripísania celej výšky Kúpnej ceny podľa článku III tejto Zmluvy na bankový účet Predávajúceho, a to bez nároku na poskytnutie náhradného ubytovania zo strany Kupujúceho a odovzdá ho Kupujúcemu.
14. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou uzatvorili Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca žalovanej predal Prevedené nehnuteľnosti. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 17.03.2022, vklad k nej bol povolený dňa 13.04.2022. Prvú časť kúpnej ceny zaplatila žalovaná žalobcovi dňa 18.03.2022 a druhú časť kúpnej ceny dňa 24.03.2022. Nebolo sporným, že aj po prevzatí Prevedených nehnuteľností žalovanou do jej užívania si bol žalobca niekoľko krát odniesť svoje veci z Prevedených nehnuteľností, naposledy sa tak stalo dňa 23.07.2022. Následne došlo medzi stranami sporu k výmene názorov nakoľko žalovanej sa nepozdával spôsob a termíny, v ktorých si žalobca prichádzal do Prevedených nehnuteľností po hnuteľné veci ako aj to, že žalobca naďalej disponoval kľúčmi od Prevedených nehnuteľností. Po uvedenom dátume si už žalobca v Prevedených nehnuteľnostiach nebol vyzdvihnúť ďalšie veci. Žalobca sa žalovanej následne pripomenul až písomnou výzvou na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 31.03.2023, prostredníctvom ktorej ju vyzval na vrátenie vecí uvedených vo výzve.
15. Na základe námietok uvedených žalovanou v jej písomnom vyjadrení k žalobe žalobca navrhol dokazovanie za účelom preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vo vzťahu k nedostatočnej identifikácii požadovaných hnuteľných vecí ako aj namietanému nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej žalobca žiadne dôkazy nenavrhol.
16. Súd nevyzýval žalobcu na doplnenie žaloby podľa § 129 CSP. To, že hnuteľné veci boli v žalobe určené len druhovo nerobilo žalobu neúplnou alebo nezrozumiteľnou. Súd preto žalobcu nevyzýval na jej doplnenie. Pokiaľ by žalovaná vo svojom prvom úkone, ktorý jej patril, t.j. vyjadrení k žalobe uznala žalobcov nárok, resp. nespochybnila by existenciu žalobcom uvádzaných hnuteľných vecí v jej rodinnom dome, neexistoval by ohľadom identifikácie požadovaných hnuteľných vecí spor a uvedené hnuteľné veci by boli súborom hnuteľných vecí identifikovateľným ich miestom výskytu. To, že identifikácia hnuteľných vecí je nedostatočná vyplynulo až z vyjadrenia žalovanej, ktorá výslovne tento nedostatok žalobe vytýkala. Bolo potom povinnosťou žalobcu vyjadriť sa k tomuto žalovanou vytýkanému nedostatku žaloby. Žalobca však ani vo svojej replike a ani na pojednávaní požadované hnuteľné veci bližšie nešpecifikoval. Bolo by neprípustným zásahom súdu do sporového konania a došlo by k porušeniu rovnosti strán, keby súd žalobcu výslovne vyzýval, že má a ako presne má špecifikovať požadované veci, keďže táto skutočnosť (nedostatok identifikácie) bola jednou z podstát procesnej obrany žalovanej.
17. Žalobca hnuteľné veci špecifikoval len druhovým označením daného premetu, počtom kusov a miestom umiestnenia. Pri niektorých veciach išlo o označenie relatívne presnejšie napr. „práčka ROMO nová“, „vysávať malý modrej farby“, pri väčšine vecí však išlo len o ich druhový názov, napr. „knihy 600 ks“, „čistiace potreby“, „koberec 1 ks“. V pri každej požadovanej veci alebo podsúbore vecí žaloba uviedol kde by sa mali nachádzať, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca odovzdal žalovanej Prevedené nehnuteľnosti do užívania dňa 17.03.2022 bez toho, aby si výslovne vymienil, že s hnuteľnými vecami nie je možné hýbať, je vysoko nepravdepodobné, aby požadované hnuteľné veci, ak sa vôbec v čase začatia užívania Prevedených nehnuteľností žalovanou v nich nachádzali, neboli v období viac ako dvoch rokov premiestnené. Obom stranám sporu bolo zrejmé, že žalovaná Prevedené nehnuteľnosti kupuje za účelom bývania pre ňu a jej tri maloleté deti a že za týmto účelom si aj následne domácnosť prispôsobí. Pochybnosť nad tým, či sa požadované veci nachádzajú v Prevedených nehnuteľnostiach vyjadril aj sám žalobca, keď v žalobe uviedol „že si hnuteľné veci, špecifikované v tabuľke pod por. č. 1. až 249. z prevádzaných nehnuteľností nikdy neprevzal a tieto by sa mali nachádzať v prevádzaných nehnuteľnostiach“. Pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu vyvoláva aj ten fakt, že Predávané hnuteľnosti boli podľa Kúpnej zmluvy prevádzané spolu so všetkým príslušenstvom (čl. II ods. 1 Kúpnej zmluvy), napriek tomu si žalobca nárokuje aj vydanie kuchynskej linky, šatníkovej skrine,
manželskej postele, automatickej práčky, atď. čo sú bezpochyby súčasti a príslušenstvá Predávaných nehnuteľností (§ 120 a § 121 Občianskeho zákonníka)
18. Základnou náležitosťou žaloby o vydanie veci je okrem iného jednoznačná identifikácia veci, ktorá má byť vydaná. Za určitých okolností je možné žiadať aj o súbor vecí, tento súbor musí byť však jednoznačne identifikovaný. Keďže žalobca označil veci len ich druhovými názvami a dôveryhodne nepreukázal, že by veci mohli byť identifikované aspoň ich umiestnením, žaloba o vydanie veci nespĺňala základné kritérium pre takýto typ žaloby. Nešlo o nedostatky, ktoré by robili žalobu neúplnou alebo nezrozumiteľnou, išlo o nedostatok v kvalite tvrdení žalobcu, ktorý sám, hoc bol na to druhou stranou upozorňovaný, nedokázal odstrániť tým, že by presne špecifikoval svoj nárok. Súd uvedenej žalobe nemohol vyhovieť, nakoľko prípadný rozsudok v prospech žalobcu by bol nevykonateľný pre svoju neurčitosť.
19. Žalobca tiež nepreukázal, že by žalovaná mala požadované veci v držbe. Žalobca odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v tomto spore len z toho, že pred viac ako dvoma rokmi mal pravdepodobne zanechať požadované veci v Prevedených nehnuteľnostiach, ktoré (nehnuteľnosti) žalovanej predal a ktoré (nehnuteľnosti) mal zmluvnú povinnosť žalovanej uvoľniť a že by tieto požadované veci mali doposiaľ byť na tom istom mieste ako ich žalobca zanechal pred dvoma rokmi.
20. Odhliadnuc od vyššie uvedených nedostatkov preukázania žalobcovho nároku, má súd za potrebu vyjadriť sa aj k obsahovej stránke sporu.
21. Nebolo sporným, že otec žalovanej a žalobca sa dlho poznajú. Nebolo však pravdivým tvrdenie žalobcu, že chcel žalovanej pomôcť tým, že jej predá Prevedené nehnuteľnosti. Žalovaná fotografiami realitnej kancelárie ponúkajúcej Prevedené nehnuteľnosti preukázala, že v čase keď žalovaná žalobcu oslovila ohľadom záujmu o Prevedené nehnuteľnosti, tieto Prevedené nehnuteľnosti boli už ponúkané na minimálne jednom realitnom portáli a boli v ponuke realitnej kancelárie. Čestné prehlásenie I. J. preukazuje, že Prevedené nehnuteľnosti boli predávané minimálne od 09.04.2021. Žalobca tak predával Prevedené nehnuteľnosti už v čase keď ho žalovaná oslovila. Pokiaľ žalobca predložil podľa neho správu z aplikácie Whastapp od žalovanej, tak súd konštatuje, že predložená listina je emailom zaslaným z emailovej adresy B. na adresu C.. Navyše uvedený email je zo dňa 24.01.2023, no jeho obsah pojednáva o skutočnostiach spred prevodu Prevedených nehnuteľností, t.j. pred 17.03.2022. List žalobcu adresovaný zamestnávateľovi, resp. jeho štatutárovi zo dňa 09.06.2023 vyjadruje len vnútorné presvedčenie žalobcu, že niektoré z požadovaných hnuteľných vecí sa nachádzajú v priestoroch zamestnávateľa žalovanej. Uvedené dôkazy tak nijakým spôsobom nepreukazujú nárok žalobcu.
22. Nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že medzi stranami nebol dohodnutý presný termín dokedy má žalobca vypratať z Prevedených nehnuteľností hnuteľné veci. Kúpna zmluva v čl. IV. bod 1. stanovuje, že žalobca mal povinnosť Prevedené nehnuteľnosti úplne uvoľniť najneskôr do piatich kalendárnych dní odo dňa pripísania celej výšky kúpnej ceny za Prevedené nehnuteľnosti na bankový účet žalobcu. K zaplateniu celej kúpnej ceny došlo 24.03.2022. Od tohto dátumu sa žalobcovi začala počítať lehota na vypratanie Prevedených nehnuteľností, ktorá uplynula dňa 29.03.2022. V zmluvách o prevode nehnuteľností sa štandardne stanovuje lehota dokedy má predávajúci vypratať alebo uvoľniť nehnuteľnosti v prospech kupujúceho. Pri bežnom chode vecí kupujúci pri takejto formulácii očakáva, že predávajúci si splní svoju povinnosť tým, že prevádzané nehnuteľnosti opustí a to vrátane osôb, ktoré majú užívacie právo odvodené od jeho vlastníckeho alebo iného práva, ako aj to že z prevádzaných nehnuteľností vyprace všetky veci, ktoré neboli predmetom prevodu. Je bežné, že v nehnuteľnostiach na bývanie, o to viac ak ide o rodinný dom, vrátane záhrady a ďalších stavieb na okolitých pozemkoch, sa nachádza aj množstvo hnuteľných vecí. Všetky tieto hnuteľné veci nie je zväčša ani možné vymenovať, resp. sú v prevodových zmluvách označené spoločne len ako príslušenstvo prevádzané spolu s nehnuteľnosťami. Legitímnym očakávaním kupujúceho je, že predávajúci si svoju povinnosť vypratať nehnuteľnosti splní do dohodnutej lehoty a zároveň, že pokiaľ si zmluvné strany nevymienili inak, tak že o veci ktoré zanechal predávajúci v prevádzanej nehnuteľnosti nemá predávajúci záujem a kupujúci s nimi môže naložiť podľa svojho uváženia. Nesplnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť by bolo síce právne vymáhateľné žalobou o vypratanie proti predávajúcemu, avšak vzhľadom k časovej a finančnej náročnosti takéhoto konania a zároveň potrebe okamžite v nehnuteľnosti bývať, je pre kupujúceho prijateľnejšie bremeno vypratania/dovypratania nehnuteľnosti prevziať na seba a realizovať vypratanie/dovypratanie na svoje náklady.
23. V súdenej veci si strany žiadne osobitné podmienky ohľadom vypratania Prevedených nehnuteľností nedohodli. Žalovaná nad rámec Kúpnej zmluvy umožnila žalobcovi viac krát, aby si odviezol svoje hnuteľné veci a to aj po 29.03.2022. To, že žalovaná ešte v období štyroch mesiacov po tomto dátume žalobcovi umožnila odviezť si svoje veci bolo jej ústretovým krokom, navyše žalobcu výslovne vyzývala na odvezenie si svojich vecí. Takúto ústretovosť žalobkyne, nemožno považovať za akceptovanie nesplnenia povinnosti žalobcu vypratať Prevedené nehnuteľnosti ani za konkludentnú dohodu o tom, že žalobca má právo odnášať si hnuteľné veci z Prevedených nehnuteľností aj po 29.03.2022. Pokiaľ si aj žalobca ponechal v Prevedených nehnuteľnostiach nejaké hnuteľné veci, ktoré nechcel prevádzať spolu s Prevedenými nehnuteľnosťami, musí znášať riziko ďalšieho osudu týchto hnuteľných vecí. Nemožno od žalovanej rozumne ani právne očakávať, že by mala veci ktoré žalobca zanechal v Prevedených nehnuteľnostiach po 29.03.2022 opatrovať. Výklad smerujúci v neprospech kupujúcej (žalovanej) by sa priečil dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a to najmä za situácie, keď žalovaná si splnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce z Kúpnej zmluvy a to najmä, že zaplatila celú kúpnu cenu v očakávaní, že Prevedené nehnuteľnosti bude môcť spolu so svojimi maloletými deťmi v plnom rozsahu užívať a vykonávať všetky práva vlastníka, t.j. aj Prevedené nehnuteľnosti si zariadiť podľa seba.
24. Navyše z celkovej štruktúry Kúpnej zmluvy, keď v čl. ods. 1 hovorí o tom, že Prevedené nehnuteľnosti sa predávajú spolu so všetkým príslušenstvom, následne v čl. IV ods. 2 písm. c), že kupujúca vyhlasuje, že pred uzatvorením sa oboznámila s Prevedenými nehnuteľnosťami, ich vybavením a príslušenstvom, vyplýva, že Prevedené nehnuteľnosti sa prevádzali zariadené. To je v rozpore s tým, že žalobca žalobou žiada vydanie hnuteľných vecí, ktoré sú zjavne súčasťou Prevedených nehnuteľností ako aj tých, ktoré sú zjavne určené na to, aby sa s Prevedenými nehnuteľnosťami užívali.
25. Pokiaľ si žalovaný bol svoje veci odviezť naposledy 23.07.2022, t.j. štyri mesiace po dni kedy mal Prevedené nehnuteľnosti vypratať, a následne žalovanej adresoval výzvu zo dňa 31.03.2023, t.j. po jednom roku odo dňa kedy mal nehnuteľnosti vypratať, a zároveň po ôsmych mesiacoch odkedy si bol ostatný krát od žalovanej veci odviezť, tak takéto konanie aj vzhľadom uvedené dlhé časové obdobia považuje súd za konanie proti dobrým mravom. Na jednej strane žalobca disponuje plnou kúpnou cenou, bol tak v plnej miere uspokojený z realizácie predaja Prevedených nehnuteľností, na druhej strane vlastne od žalovanej požaduje, aby neužívala časť Prevedených nehnuteľností, ale skladovala v nej jeho hnuteľné veci, a to za situácie kedy si mal žalobca povinnosť veci, ktoré neboli predmetom prevodu, vypratať do 29.03.2022. Navyše žalobca požaduje aj veci, ktoré tvoria súčasť, príslušenstvo a vybavenie a boli na žalovanú prevedené Kúpnou zmluvou. Konanie žalobcu, ktorý napriek uvedenému, adresuje listy zamestnávateľovi žalovanej hraničí s konaním, ktoré bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovanej ako aj do jej osobnostných práv.
26. Žalobe nebolo preto možné vyhovieť aj z vyššie uvedených dôvodov. Na tu uvedenom závere by nič nezmenilo ani to, keby bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pasívna vecná legitimácia žalovanej a boli by riadne špecifikované požadované hnuteľné veci.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Žalovaná bola z procesného hľadiska úspešná v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).