Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_14C-19-2014.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: GAMA INVESTMENT, spol. s r. o., Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 43 959 806, právne zastúpený JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému: U.. Z. S., A. E. XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Patrikom Palšom, PALŠA a PARTNERI, spol. s r. o., advokátska kancelária, Masarykova 13, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 2.133,33 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia vo výške 358,01 EUR a tieto uhradiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Patrikovi Palšovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 13 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca dňa 17. 1. 2014 doručil návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia pohľadávky 2.133,33 EUR s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 6. 2. 2013 do zaplatenia, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že sprostredkoval uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi pánom U. S. a spoločnosť Z. Z., s. r. o., ktorej zmluvnými stranami bol pán U. S. ako prenajímateľ a spoločnosť Z. Z., s. r. o. ako nájomca. V rámci uvedeného sprostredkovania prebiehali medzi žalobcom a žalovaným jednania, výsledkom ktorých bola dohoda o podmienkach sprostredkovania, uzatvorenia nájomnej zmluvy ako aj výška odmeny pre žalobcu, ktorá bola dojednaná vo výške 1 mesačného nájmu, teda v sume 2.133,33 EUR. Žalobca však neobdržal od žalovaného žiadnu úhradu dohodnutej odmeny napriek tomu, že dňa 5. 2. 2013 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi U. S. a spoločnosť Z. Z., s. r. o.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo nedošlo k žiadnej dohode, na ktorú žalobca v návrhu poukazuje a jeho tvrdenia nie sú pravdivé.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka U.. I. J., listom zo dňa 25. 7. 2013 a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Žalobca sa domáha podanou žalobou vyplatenia provízie za sprostredkovanie nájmu nehnuteľnosti, ktorých výsledkom bola dohoda o podmienkach sprostredkovania a uzatvorenia nájomnej zmluvy ako aj dohoda o výške odmeny žalobcu vo výške 1-mesačného nájmu, t. j. v sume 2.133,33 EUR. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že prostredníctvom svojho zamestnanca U.. J. našiel inzerát na ponuku prenájmu nehnuteľnosti na ul. Hlavnej v Prešove, ktorý sprostredkoval pre spoločnosť Z. Z., s. r. o. Obchodný priestor bol prenajatý, do dnešného dňa v týchto priestoroch podniká nájomca, ktorého sprostredkoval, avšak finančné plnenie za dohodnutý nájom nebolo dodržané. K zmluve o
sprostredkovaní došlo ústne, písomná zmluva o tom nebola vyhotovená. Obsahom ústneho dojednania bolo, že v prípade, ak ponúkaný nebytový priestor bude prenajatý na základe výsledku ich práce, bude uhradená provízia vo výške 1 - mesačného nájmu. Zamestnanec žalobcu urobil ohliadku nebytových priestorov ponúkaných na prenájom a bola dohodnutá výška nájmu, vrátane provízie. Je bežnou praxou realitnej činnosti, že ak sa priestor sprostredkováva na základe telefonickej alebo osobnej návštevy, kde sa dohodnú vopred stanovené podmienky a bol sprostredkovaný daný obchod prenájmu, patrí mu príslušná provízia vo výške 1 - mesačného nájomného. Podpisom nájomnej zmluvy nimi vybratým klientom a uhradením nájomného mu štandardne vznikol nárok na províziu. Žalobca neakceptoval požiadavku žalovaného, aby táto provízia bola znížená na 200,- EUR.
Žalovaný namietal, že by sa dohodol so žalobcom na provízii za sprostredkovanie nájmu. Sám mal len poverenie majiteľa nehnuteľnosti na správu majetku a správu celej nehnuteľnosti a pôvodne tieto nebytové priestory boli v prenájmu spoločnosti B., s. r. o. a I. W., s. r. o., kde bol konateľom spoločnosti B., s. r. o. Tieto priestory sa rozhodli opustiť a ponúkali ich na prenájom formou zverejnenia ponuky na internete, v rôznych médiách a oznamoch, teda každý, kto prechádzal okolo predajne B., s. r. o. videl, že tieto priestory sú na prenájom. Takto to mohol zistiť aj zamestnanec žalobcu. Je pravdou, že ho oslovil a zisťoval za akých podmienok by bolo možné tento prenájom realizovať. V telefonickom rozhovore ho oboznámil s týmito podmienkami a dohodli sa, že ho navštívi. Pri návšteve nepadlo žiadne slovo o tom, že by išlo o sprostredkovanie a že by za toto sprostredkovanie očakával odmenu. Naopak, podľa jeho vystupovania sa mu javilo, že zastupuje záujmy záujemcu o tieto priestory a v tomto duchu sa niesli aj všetky rokovania. Spolu sa osobne stretli v týchto priestoroch, nespomína si, že by uzatvorili nejakú písomnú dohodu, dostal od dotyčného pána znenie nájomnej zmluvy, ktorú navrhol záujemca o priestory, ktorá potom bola úplne prepracovaná v tvrdých rokovaniach medzi prenajímateľom a záujemcom Z. Z., s. r. o. a bola uzatvorená až po uplynutí pol roka po prvom kontakte za úplne iných podmienok, než o akých sa bavili na začiatku ich rozhovorov. O existencii spoločnosti GAMA INVESTMENT, s. r. o. nemal ani potuchy, preto ak mu snáď prišla nejaká pošta od tejto spoločnosti, nepreberal ju, resp. ani nevie, či nejaká pošta prišla. Celý tento spor považuje za vykonštruovaný, sám nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ale je len poverený vlastníkom nehnuteľnosti na správu jeho majetku; vlastník nehnuteľnosti žije v Maďarsku a je dosť komplikovaná s ním komunikácia vzhľadom na jazykovú bariéru a len rámcovo vie o tom od neho, o čo sa jedná. V tomto prípade nemožno hovoriť o vzniku zmluvného vzťahu, preto ani nemal mu dôvod niečo oznamovať a vysvetľovať. Sám sa pohybuje v podnikateľskom prostredí a nezažil, že by seriózna realitná kancelária dohadovala takéto vzťahy ústne. Žiadny takýto vzťah medzi ním a žalobcom nebol. Majiteľ nehnuteľnosti na základe plnej moci ho poveril ponúknuť túto nehnuteľnosť po ukončení nájmu pôvodnými nájomcami verejnosti k prenájmu. Žiadnu odmenu pánovi Timkovi vo výške 200,- EUR za vykonanú prácu neponúkol, výslovne tak neurobil a ani so žalobcom nejednal o odmene za sprostredkovanie nájomcu. Od začiatku až do vzniku tohto sporu žil v istote, že pán J. zastupuje spoločnosť Z. Z., s. r. o. O existencii spoločnosti GAMA INVESTMENT, s. r. o. nevedel. Je pravdou, že pán J. ho navštívil v J. S., kde pracuje 1 - krát a zaujímal sa ako dopadla nájomná zmluva, tomuto nevenoval pozornosť a bol toho názoru, že nemal dôvod sa o tomto informovať. Pokiaľ na základe poverenia majiteľa prenajímal tento nebytový priestor prostredníctvom realitných kancelárií, provízie boli riadne dojednané, nie ako v tomto prípade. Majiteľ nehnuteľnosti o tomto vedel a provízie boli potom riadne vedené v účtovníctve.
Svedok U.. I. J. vypovedal, že u žalobcu pracoval ako realitný maklér a jeho povinnosťou bolo vyhľadávanie zákaziek, realizácia tohto obchodu a uzavretie takéhoto obchodu do konca. Na internete našiel ponuku na prenájom nebytových priestorov, kde bol aj kontakt. Stretol sa so žalovaným v priestore obchodu B., kde mali rozhovor, on mu oznámil, že predajňa končí a hľadá nájomcov. Povedal mu, že mu vie ponúknuť nájomcov, bavili sa o provízii, na čo žalovaný mu povedal, že má aj iné prevádzky a hovor uzavreli tak, že ak sa rozhodne pre ich klienta, nárokuje si províziu štandardne vo výške mesačného nájmu, ako je to bežné. Žalovaný mu povolil nafotiť tento priestor, čo aj urobil, celé spracoval a odoslal tento materiál svojim klientom, ktorých má v portfóliu. Ozval sa pán D., zástupca B. J., resp. spoločnosti Z. Z., s. r. o. s tým, že ho zaujal priestor a prišiel by si ho pozrieť. Tieto nebytové priestory si pozreli, páčili sa mu, ďalším krokom bolo kontaktovať konateľa, ktorý sa dostavil do Prešova v novembri 2012. Vtedy sa v kancelárii u žalovaného stretli žalovaný, pán D. a on a rozoberali ako by sa to dalo spraviť a kedy by mohli záujemcovia priestor prevziať. Na základe tohto stretnutia si začali prostredníctvom neho zasielať návrhy nájomných zmlúv, čo trvalo asi 3 - 4 krát a už keď sa jednalo len o detaily, aby nezdržiaval tento obchod navrhol, aby si spoločne vymenili adresy a spolu jednali. Jeho práca tým neskončila, ale medzitým žalovaný prestal dvíhať telefón a sám zistil, že B. J.
už otvára tieto priestory, čo mu potvrdil aj pán D.Á., ktorému v marci telefonoval a na základe toho začal kontaktovať žalovaného, aby dotiahli províziu dokonca. Žalovaný mu 2 mesiace nedvíhal telefón, potom mu navrhol stretnutie u neho v kancelárii, kde mu naznačil, že práca síce bola ukončená, ale že mu nepatrí odmena ako bola dohodnutá a navrhol mu odmenu 200,- EUR, na čo vstal a odišiel. Viac sa nevideli. O tomto postupe oboznámil svojho nadriadeného, s ktorým prebrali túto vec. Záujemca, ktorého sprostredkoval, teda spoločnosť Z. Z., s. r. o. zásadne nevypláca provízie, ale je váženým partnerom na trhu, má 160 obchodov a prevádzok na území Slovenska, je silným a dlhodobým partnerom na trhu, a teda prenajímateľ má tak istotu dlhodobého obchodného nájmu. Keď jednal so žalovaným pri telefonickom rozhovore mu uviedol, že je zástupcom spoločnosti GAMA INVESTMENT, s. r. o. realitnej kancelárie, pracuje na základe provízie a ponúka obsadiť priestor spoločnosťou B. J.. Žalovanému dal aj vizitku. Štandardne, keď sa obsadzuje takýto obchodný priestor je výška provízie 1 - mesačné nájomné. Žalovaný vystupoval seriózne a vyjadril sa, že keď mu obsadia tento priestor tak vyplatí mesačné nájomné. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol ani dôvod uzatvárať písomnú sprostredkovateľskú zmluvu. Faktúru na vyplatenie provízie nevystavil, keďže pri poslednom jednaní žalovaný mu navrhol len 10 % odmeny, čo odmietol. Toto sa odohralo v apríli alebo v máji 2013. Provízna odmena mu patrí až po pripísaní vyplatených peňazí na účet. Faktúra nebola v tejto veci vystavená. Pri rokovaniach, ktoré prebehli medzi ním a žalovaným a záujemcom o prenájom sa preberali aj otázky provízie a províziu mal zaplatiť prenajímateľ. Keď jednali o tom, kto zaplatí províziu, pozrel sa na žalovaného, ukázal rukou naňho s tým, že je medzi nimi dohoda a žalovaný pokýval hlavou na znak súhlasu.
Podľa §§ 774, 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 43a Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
Podľa § 43b ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.
Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
Podľa § 32 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
Žalobca si uplatňuje vyplatenie provízie, ktorá mala vzniknúť v súvislosti so sprostredkovateľskou zmluvou, na základe ktorej zabezpečil záujemcu, s ktorým bola uzatvorená nájomná zmluva o prenájme nebytových priestorov.
Sprostredkovateľská zmluva tak ako je vymedzená v ustanovení § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí mu do skupiny obstarávateľských zmlúv a zákon ju vymedzuje tak, že na základe nej záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy alebo za sprostredkovanie jej uzavretia za predpokladu, že sa výsledok dosiahne pričinením sprostredkovateľa. Ide o dvojstranný právny úkon medzi záujemcom na jednej strane a sprostredkovateľom na druhej strane, ktorého výsledkom má byť uzavretie ďalšej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Sprostredkovanie musí mať pracovný charakter. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou. Vznik sprostredkovateľskej zmluvy predpokladá zmluvný konsenzus strán, ktorému musí predchádzať sľub záujemcu zaplatiť odmenu za sprostredkovanie a akceptácia takéhoto návrhu sprostredkovateľom, hoci je reálnym aktom tým, že začne so sprostredkovaním. Zákon nepredpisuje žiadnu právnu formu, teda sprostredkovateľská zmluva môže byť tak písomná ako aj nemusí mať písomnú formu. Účastníkmi sprostredkovateľskej zmluvy sú záujemca a sprostredkovateľ a medzi podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní patrí predmet záväzku sprostredkovateľa, t. j. sprostredkovanie uzavretia zmluvy a odmena sprostredkovateľa. Odmena za sprostredkovanie musí byť v sprostredkovateľskej zmluve viazaná na dosiahnutie výsledku pričinením sprostredkovateľa. Odmena spostredkovateľovi patrí v dohodnutej výške, a to len vtedy, ak výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. O pričinenie sprostredkovateľa ide v prípade, že medzi uzavretím požadovanej zmluvy záujemcu s treťou osobou a činnosťou sprostredkovateľa je príčinná súvislosť. Odmena za sprostredkovanie nemusí byť vyčíslená, ale musia byť aspoň určené kritériá pre jej výpočet. Miera pričinenia sprostredkovateľa na obstaraní možnosti uzavrieť zmluvu môže byť určená rôzne a môže spočívať v nadviazaní styku s osobami, ktoré môžu byť potencionálnou zmluvnou stranou, zisťovanie, či konkrétna osoba má úmysel uzavrieť sprostredkovanú zmluvu a informovanie druhej strany, t. j. záujemcu o takejto osobe. Určenie odmeny patrí medzi podstatné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy a ak sprostredkovateľská zmluva neobsahuje dojednanie o odmene, je neplatná (§ 39). Nárok na odmenu vznikne sprostredkovateľovi až dosiahnutím výsledku a smeruje proti záujemcovi.
V prejednávanom návrhu žalobca žiada vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu od žalovaného. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola ponúkaná na prenájom, ale bol splnomocnený vlastníkom nehnuteľnosti, aby túto nehnuteľnosti ponúkol na prenájom. Konal teda ako splnomocnenec v medziach oprávnení zastupovať splnomocniteľa, t. j. vlastníka nehnuteľnosti.
Žalovaný, ktorý konal ako splnomocnenec vlastníka nehnuteľnosti nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní, pretože jeho úkony zaväzovali priamo splnomocniteľa, ktorým bol vlastník nehnuteľnosti U. S.. Preto pokiaľ bola žaloba o vymáhanie vyplatenia provízie podaná voči splnomocnencovi vlastníka nehnuteľnosti, ide o nedôvodný nárok, ktorý súd musel zamietnuť.
Vykonaným dokazovaním naviac nebolo ani preukázané, či došlo k uzavretiu Zmluvy o sprostredkovaní, teda či bol dohodnutý predmet záväzku sprostredkovateľa a odmena sprostredkovateľa.
Žalovaný tvrdil, že bol poverený nájsť nájomcu na nebytový priestor, ktorého vlastníkom bol U. S., žijúci v Maďarsku a za tým účelom dal oznam s ponukou prenájmu obchodných priestorov a cez rôzne média. Na základe toho ho oslovil zamestnanec žalobcu, ktorý sa prihlásil ako záujemca o prenájom a zisťoval, za akých podmienok je možné tento prenájom realizovať, pričom nepadlo slovo o tom, že by sa jednalo o sprostredkovanie a že za toto sprostredkovanie očakával odmenu, naopak vystupoval ako záujemca o prenájom. V tomto duchu sa niesli aj rokovania.
Medzi účastníkmi nebola uzavretá písomná Zmluva o sprostredkovaní a zákon síce nevylučuje aj uzavretie takejto zmluvy ústnou formou, avšak musí byť preukázané, že došlo k dohode o podstatných obsahových náležitostiach Zmluvy o sprostredkovaní, ktorým je predmet záväzku sprostredkovateľa a odmena sprostredkovateľa.
Proces vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu ustanovuje § 43a Občianskeho zákonníka a nasledujúce ustanovenia. Táto úprava má kogentnú povahu a účastníci sa od nej nemôžu odchýliť, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Proces uzavretia zmluvy zahrňuje návrh na uzavretie zmluvy, ktorý musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Určitosť tohto úkonu sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom
svedka U.. I. J. bolo preukázané, že nedošlo k určitému prejavu vôle, ktorá mala smerovať k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, lebo zo strany prejavu vôle týkajúcej sa obsahovej stránky zmluvy nebola vyjadrená určitá vôľa, čo do obsahu a podstatných náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy, teda odmeny a žiadaná provízia nebola akceptovaná, lebo ústny návrh nebol hneď prijatý, čím došlo k zániku návrhu podľa § 43b ods. 2 Občianskeho zákonníka a nedošlo ani k zavŕšeniu uzavretia zmluvy, t. j. prijatím návrhu v celosti bez výhrad, zmien a doplnkov a včas, čím by zmluva nadobudla účinnosť. Aj z týchto dôvodov súd preto tento návrh zamietol, keďže nárok nebol uplatnený dôvodne vo vzťahu k žalovanému a nedá sa takýto právny úkon ani nejakým spôsobom konvalidovať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca nebol v konaní úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania, tento nárok vznikol žalovanému, ktorý si uplatnil náklady trov právneho zastúpenia vo výške 358,01 EUR, ktoré predstavujú odmenu za úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej, zastúpenie na pojednávaní) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov vyúčtované z hodnoty veci 2.133,33 EUR, 1 úkon 91,23 EUR, za 3 úkony 273,87 EUR, 2 x režijný paušál po 8,04 EUR, 1 x 8,39 EUR, spolu režijný paušál 24,47 EUR, spolu 298,34 EUR, 20 % DPH z tohto základu je 59,67 EUR. Súd preto priznal náhradu trov konania tak ako boli vyúčtované právnym zástupcom žalovaného vo výške 358,01 EUR a zaviazal žalobcu uhradiť tieto trovy priamo na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Patrikovi Palšovi, advokátovi v Prešove, Advokátska kancelária PALŠA a PARTNERI, spol. s r. o., na účet vedený vo VÚB, č. ú. IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIX: SUBASKBX, VS: 20140601 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.