Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/44/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Yanfeng International Automotive Technology Slovakia s.r.o., so sídlom Twin City C, Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 988 673, zastúpený: PRK Partners s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 978 643 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100615226/2024 zo dňa 15.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.04.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100615226/2024 zo dňa 15.02.2024, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102006042/2023 zo dňa 07.08.2023, ktorým bol v zmysle a žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2 220 396,34 Eur a neuznaná daňová strata v sume 5 471 923,- Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda, ako aj iný vážny a nenapraviteľný následok. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bola uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane v sume 2 220 396,34 Eur, taktiež je správca dane povinný v nadväznosti na uvedené rozhodnutie vyrubiť pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane, t. j. 12,75% p. a., čo pri výške vyrubenej dane bude predstavovať niekoľko sto tisíc eur. V prípade, ak by žalobca v lehote neuhradil rozdiel dane v plnej výške, príde zo strany správcu dane k jej vymáhaniu. Rozdiel dane a pokuta vo výške cca 2,5 mil. eur nepochybne predstavuje hrozbu závažného zásahu do majetkový práv žalobcu, a teda predstavuje hrozbu závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody. Konštatoval, že tieto sumy majú už v dôsledku svojej výšky objektívne zničujúci charakter a ich výška sama osebe odôvodňuje, aby bol žalobe priznaný odkladný účinok, pričom existuje odôvodnená obava, že bude ohrozený aj samotný chod žalobcu, keďže sa stane platobne neschopným. Uvedené tvrdenia preukazuje žalobca stavom bankových účtov k 31.12.2023, priebežnou účtovnou závierkou k 31.12.2023 a pomerovými finančnými ukazovateľmi likvidity. Z priložených dokumentov vyplýva, že žalobca nebol a stále nie je vzhľadom na aktuálny pomer disponibilných aktív a záväzkov schopný uhradiť rozdiel dane v stanovenej lehote, ak by použil aj všetky disponibilné prostriedky na úhradu rozdielu dane, ohrozilo by to platobnú schopnosť žalobcu a tiež jeho schopnosť prevádzkovať ďalej jeho podnikateľskú činnosť. Okamžitý výkon napadnutých

rozhodnutí bude viesť k odčerpaniu úplne všetkej voľnej hotovosti žalobcu, čo zásadným spôsobom negatívne zasiahne do platobnej schopnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v súčasnosti zamestnáva 1 351 zamestnancov, pričom jeho potencionálnym vstupom do konkurzu by tieto pracovne miesta bez náhrady zanikli, v lepšom prípade by minimálne na určitý čas bola ohrozená schopnosť žalobcu platiť mzdové záväzky voči týmto zamestnancom. Podľa žalobcu by to predstavovalo značnú hospodársku škodu v kontexte ust. 185 písm. a) . Taktiež poukázal na to, že zaplatenie rozdielu dane sa v tejto súvislosti môže prejaviť na ochromení dodávateľskej siete žalobcu, keďže táto prevádzka je priamo naviazaná na pravidelné dodávky surovín a dielov od dodávateľov. Žalobca by sa v dôsledku zaplatenia rozdielu dane dostal voči týmto dodávateľom do omeškania s úhradou platieb za dodaný tovar, resp. by tento tovar musel prestať odoberať. To by malo negatívny dopad na finančné a hospodárske postavenie týchto subjektov.

3. Iný vážny nenapraviteľný následok vidí žalobca v zhoršení Indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý je zverejňovaný, čím dochádza do vážneho zásahu do povesti žalobcu a môže významne ovplyvniť podnikateľskú činnosť žalobcu, napr. zhoršením ratingu spoločnosti. Uvedené bude veľmi pravdepodobne negatívne vnímané zo strany obchodných partnerov žalobcu, čo nepriaznivo ovplyvní ich vnímanie žalobcu ako kredibilného, seriózneho a poctivého odberateľa. Žalobca poukázal na obdobné prípady vedené správnymi súdmi (napr. rozhodnutie správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , , , ), kde už boli vydané rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, kde správny súd akceptoval reálne hroziacu platobnú neschopnosť ako závažnú ujmu ohrozujúcu samotnú existenciu podnikajúceho subjektu a taktiež prihliadol na to, že bol žalobca významným zamestnávateľom.

4. Z vyššie uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného žalovaným, v podobe jeho premietnutia do nadväzujúcich rozhodnutí, vznikne žalobcovi závažnú ujma, značná hospodárska škoda a finančná strata, ako aj nenapraviteľný následok vo forme poškodenia podnikateľskej povesti žalobcu. Priznanie odkladného účinku by teda v žiadnom prípade nebolo v rozpore s verejným záujmom, ba práve naopak, bolo by v súlade s ním.

II.

5. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vo svojom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 05.06.2024 osobitne nevyjadril.

III.

6. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

12. pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca dostatočne neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, ako aj iný vážny a nenapraviteľný následok. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že návrh na priznanie odkladného účinku sa vzťahuje ku konkrétnemu rozhodnutiu, ktoré je predmetom prieskumu, preto argumentácia žalobcu, týkajúca sa povinnosti žalovaného vyrubiť pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň doručenia

rozhodnutia o vyrubení dane a započítavanie uvedenej sumy do celkovej dlžnej sumy, nie je v danom prípade relevantná. Rozhodnutím správcu dane bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane v sume 2 220 396,34 Eur, nie pokuta, preto súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku vychádza z uvedenej sumy, ktorej výška podľa tvrdenia žalobcu ohrozuje samotný chod spoločnosti a jeho platobnú schopnosť. Správny súd vychádzajúc zo žalobcom predložených dokladov, priebežnej účtovnej závierky k 31.12.2023, zo stavu bankových účtov k 31.12.2023 a z pomerových finančných ukazovateľov likvidity, dospel k záveru, že uvedené ukazovatele neosvedčujú žalobcom tvrdenú dôvodnú obavu z hrozby závažnej ujmy a zákonom predpokladaných následkov výkonu napadnutého rozhodnutia. Hospodársky výsledok žalobcu vykázaný v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2023 je vo výške 4 190 763,- Eur, pričom vlastné imanie predstavuje sumu vo výške 40 810 375,- Eur. Uvedené kladné ukazovatele preukazujú, že nie je bezprostredne ohrozená hospodárska činnosť a existencia žalobcu ako obchodnej spoločnosti a táto je v dobrej ekonomickej kondícii. Taktiež v danom účtovnom období dosiahol žalobca zisk vo výške 4 190 763,- Eur, pričom dosiahol tržby z predaja vlastných výrobkov vo výške 148 426 635,- Eur, čo s prihliadnutím na sumu peňažných prostriedkov na účtoch v bankách ku dňu 31.12.2023 (4 740 611,50 Eur) nenasvedčuje o neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky aj v prípade nízkych hodnôt likvidných aktív. Z podania žalobcu taktiež nevyplýva, že by v dohľadom čase mal začať alebo začal nútený výkon prvostupňového rozhodnutia, ani tá skutočnosť, že by nebolo zo strany správcu dane vyhovené žiadosti žalobcu o zaplatenie uloženej peňažnej povinnosti v splátkach alebo by nebol povolený odklad exekúcie, prípadne, že sa žalobca o využitie týchto inštitútov daňového poriadku aspoň pokúsil. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

14. Žalobca časť svojej argumentácie založil na čisto hypotetickom tvrdení, keď uviedol, že potencionálnym vstupom do konkurzu by pracovné miesta jeho zamestnancov zanikli. Žalobca navyše nepredložil žiadne dôkazy o tom, že je v úpadku, resp. tento bezprostredne hrozí. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o zhoršení Indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý je zverejňovaný, čím dochádza do vážneho zásahu do povesti žalobcu a môže významne ovplyvniť podnikateľskú činnosť žalobcu, správny súd poukazuje na to, že Index daňovej spoľahlivosti má motivačný, a nie sankčný charakter. Každý hodnotený daňový subjekt pozná dôvody svojho hodnotenia, a v prípade nesúhlasu má možnosť podať opravný prostriedok, ktorým je námietka. Tvrdenie o tom, že zníženie ratingu spoločnosti bude pravdepodobne negatívne vnímané zo strany obchodných partnerov žalobcu, je hypotetické a nepreukázané.

15. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca taktiež tento predpoklad pre priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. Zároveň súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

16. Poukazovanie žalobcu na obdobné rozhodnutia správnych súdov sú pre danú vec právne bezvýznamné, keďže splnenie podmienok pre vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe je potrebné skúmať jednotlivo, s ohľadom na konkrétne okolnosti prejedávaného prípadu.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na ust. zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .