Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-5-2024.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 300,- eur od 20.07.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.01.2024 domáhal zaplatenia sumy 300 eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania 1200 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.05.2021 požičal žalovanému hotovosť 300 eur, v zmluve o pôžičke bola dohoda, že sa jedná o bezúrokovú pôžičku na dobu 2 mesiacov do 19.07.2021. Keď dohodnutý termín žalovaný z hocakých dôvodov nedodrží, zaväzuje sa uhradiť 10 % úrokov z požičanej sumy, za každý, aj za každý mesiac omeškania na jeho bankový účet. Žalovaný mu doteraz peniaze nevrátil, aj keď bol vyzvaný výzvou, preto žiada, aby súd o jeho nároku rozhodol.
2. Uznesením z 22.01.2024 súd vyzval žalobu, aby konkretizoval žalobu v časti úrokov z omeškania, žalobca na výzvu súdu nereagoval.
3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s poučením o jeho procesných právach dňa 13.05.2024, prostredníctvom G. D., žalovaný nevyužil svoje zákonné právo k žalobe sa vyjadriť, nepoprel žiadnu zo skutkových tvrdení žalobcu, nepredložil žiadne dôkazy.
4. Na pojednávaní dňa 08.07.2024 žalobca uviedol, že pôžičku, ktorú požičal žalovanému dňa 19.05.2021, mu žalovaný nevrátil. Spísali spolu zmluvu o pôžičke, pôžička mala byť vrátená do 18.06.2021 prevodom na účet, potom sa dohodli, že pôžičku vráti žalovaný do 19.07.2021, a ak ju nevráti ani do tohto dátumu, bude platiť každý mesiac úrok vo výške 10 % z požičanej sumy. Obsah zmluvy sťahoval z internetu, nevie, prečo v zmluve bola uvedená klauzula o tom, že strany sa obrátia na rozhodcovský súd, žalobca podal žalobu na Okresný súd Nové Zámky, lebo podľa rajonizácie má podať žalobu sem. Žalovaného niekoľkokrát vyzval telefonicky na vrátenie pôžičky, potom bol za ním osobne, pretože žalovaný býva v D. H. A. I. X/X.
Žalobca okrem toho uviedol, že žiada 10 % úrok z omeškania z požičanej sumy od druhého mesiaca po poskytnutí úveru do zaplatenia, a to vo výške 930 eur, takže spolu žiadal zaplatenie sumy 1230 eur, pričom v žalobe je uvedené, že žiada 1200 eur a žiada od žalovaného vrátiť sumu 1200 eur.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou, predžalobnou výzvou, Zmluvou o pôžičke z 19.05.2021, podacím lístkom, vráteným listom od žalovaného, uznesením z 22.01.2024, z 18.03.2024, poučením, správou z G. D. zo 14.05.2024, z 23.05.2024, z 18.06.2024 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 300 eur titulom poskytnutej pôžičky žalovanému dňa 19.05.2021 v zmysle Zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi stranami spísaná týmto dňom, pričom podpis žalovaného bol overený tým istým dňom. Žalobca žiadal najprv v žalobe vyplatiť sumu 1200 eur, a to okrem istiny vo výške 300 eur aj úroky vo výške 900 eur, keď v zmluve boli takéto úroky dohodnuté vo výške 10 % za každý mesiac omeškania. Žalovaného vyzval výzvou z 11.12.2023 na zaplatenie, ale žalovaný na jeho výzvu nereagoval.
7. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2021 bolo zistené, že predmetom je požičanie peňazí vo výške 300 eur, peniaze mali boli odovzdané dlžníkovi pri podpise zmluvy v hotovosti, čo dlžník potvrdil svojim podpisom. V článku III. zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi požičanú sumu bezúročne, podľa článku IV. jednorazovo v lehote do 18.06.2021 na účet žalobcu. V článku V. je uvedené, že splatnosť pôžičky bezúroková bude do 19.07.2021, ak dlžník nedodrží termín vrátenia pôžičky uhradí 10 % z požičanej sumy za každý aj za začatí mesiac. V článku VI. zmluvy je uvedené, že všetky spory budú riešené rozhodcom, a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie s.r.o. so sídlom Bratislava, Žilinská 14.
8. Z predžalobnej výzvy z 11.12.2023 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1170 eur aj s úrokmi a s trovami súdneho konania. Na druhej strane podania je uvedené, že žalovaný má vyplatiť sumu 845 eur do 5 pracovných dní od doručenia výzvy.
9. Z doručenky je zrejmé, že predžalobná výzva žalovanému doručená nebola a vrátila sa žalobcovi dňa 20.12.2023 s poznámkou adresát neznámy.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Ide o právny úkon, pre ktorý zákon nevyžaduje osobitnú právnu formu. Nemusí mať písomnú formu, možno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke je prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti.
12. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 z 16. 12. 2015).
13. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 238/2010).
14. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.
15. Súd mal v tomto konaní za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 300 eur. K odovzdaniu peňazí došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalobca v konaní uvádzal, ako aj v písomnej zmluve o pôžičke bolo uvedené, že žalovanému požičal sumu 300 eur, teda súd túto skutočnosť považoval za nespornú. Z toho dôvodu mal súd za to, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by požičanú sumu žalobcovi vrátil, teda nárok žalobcu o zaplatenie sumy považoval súd za odôvodnený, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 300 eur žalobcovi titulom poskytnutej pôžičky.
16. Žalobca okrem sumy 300 eur žiadal aj vyplatenie sumy 900 eur titulom úrokov z omeškania z požičanej sumy, a to od 19.07.2021, za každý kalendárny mesiac. Výška úrokov z omeškania ročne takto činila 120 %.
17. Podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Ak dlžník nesplní svoj dlh vôbec, omeškania dlžníka vzniká uplynutím doby splatnosti dlhu bez toho, aby sa dlžník pokúsil aspoň o splnenie dlhu. V ust. § 517 OZ sú upravené priame právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. Omeškanie dlžníka nemá vplyv na základný záväzkový vzťah, pričom dlžník je v omeškaní, pretože mu uplynula povinnosť plniť zo zmluvy a uplynula doba splatnosti dlhu. V prípade zmluvných záväzkov sa môžu veriteľ a dlžník dohodnúť, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Omeškania s plnením peňažného dlhu v takom prípade nastane a úroky z omeškania možno požadovať od času, ktorý bol dojednaná v zmluve. V ust. § 517 ods. 2/ OZ sú sankcie spojené s omeškaním dlžníka s plnením peňažného dlhu. Touto sankciou je predovšetkým povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, ktoré sa týkajú iba peňažného dlhu, pričom predstavujú paušalizovanú náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť istinu dlhu. Úroky z omeškania sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom a právo veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania nastáva v momente, kedy nastala splatnosť peňažného dlhu, preto možno úroky z omeškania žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch stanovená v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z. Od 01.02.2013 vo veciach občianskoprávnych sa úroková sadzba počíta podľa úrokovej sadzby ECB + 5 percentuálnych bodov. Z hore uvedeného ustanovenia vyplýva, že je kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné, veriteľ môže požadovať od dlžníka, ktorý je v omeškaní, úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje citovaný právny predpis (R 5/2000). Takto výšku úrokov z omeškania nemožno stanoviť inak, teda ani dohodou účastníkov a je stanovená pre účastníkov pre občianskoprávnych vzťahov záväzne.
19. Súd vychádzajúc z kogentného ustanovenia § 517 ods. 2/ OZ dospel k tomu záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úrok z omeškania vo výške 10 % za každý mesiac omeškania, pretože zákon stanovuje aká je maximálna výška úrokov z omeškania, tak ako to už súd vyššie uviedol, na čom nič nemení ani skutočnosť, že tieto úroky boli medzi stranami zmluvy dohodnuté. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu na úrok z omeškania vychádzal z uvedeného zákonného ustanovenia, aj keď v zmluve o pôžičke bolo uvedené, že žalovaný má platiť úrok z omeškania vo výške 10 % mesačne z požičanej sumy, t. j. 30 eur mesačne titulom úrokov z omeškania (zo sumy 300 eur činí 10 % 30 eur), výsledná suma úrokov požadovaných žalobcom takto činila 930 eur (za omeškanie od júla 2021 do januára 2024 za 31 mesiacov po 30 eur), čo je však v príkrom rozpore s literou zákona. Ako už súd uviedol, zákon stanovuje vo svojom vykonávacom predpise striktne výšku úrokov z omeškania, ktorá podľa dohody strán môže byť nižšia ako zákonom stanovená, ale nikdy nie vyššia. Takto žalobcovi prináleží výška úrokov z omeškania ročne 5 % z istiny, t. j. 5 % zo sumy 300 eur od prvého dňa omeškania, t. j. 20.07.2021 (dohodnutá splatnosť bola najneskôr do 19.07.2021) do zaplatenia, keď súd mal za preukázané, že úroková sadzba
ECB k prvému dňu omeškania činila 0 % a žalobca mal nárok na úrok z omeškania zvýšený o 5 percentuálnych bodov, t. j. výška úrokov činila 5 %. Takúto výšku úrokov z omeškania ročne súd priznal žalobcovi a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (v časti uplatnenej istiny), o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.