Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-92-2024.pdf
PDF · 106.11 KB
Case nature
Subarea
12CoP/92/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, so sídlom Litovelská 606, 024 01 Kysucké Nové Mesto ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. F. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154 a otca: G. A. B., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, H., zastúpený splnomocneným zástupcom: PK law firm s. r. o., so sídlom Konventná 636/6, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 231 191, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 3P/62/2024-79 zo dňa 03. mája 2024, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. m e n í tak, že:
Otec dieťaťa j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v piatok od 13.00 hod. do 16.00 hod., v sobotu od 13.00 do 16.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 16.00 hod.
Otec maloleté dieťa prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť.
Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní, v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť. Otec dieťaťa má v prípade, že sa neuskutoční styk zo závažných dôvodov na strane maloletého dieťaťa alebo matky právo na náhradný termín styku s maloletým dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré konanie prebieha na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3P/80/2024.
Vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) v odvolaním napadnutom uznesení č. k. 3P/62/2024-79 zo dňa 03.05.2024 nariadil neodkladné opatrenie v znení: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. každý párny týždeň v piatok od 14.00 hod. do 17.00 hod., v
sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod.; s tým, že otec si maloletého prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého A. B. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta (výrok II.). Pri rozhodovaní v rovine právnej sa okresný súd riadil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), § 24 ods. 5, § 28 ods. 1, 2 a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine). Vychádzal z účelu, ktorý má byť neodkladným opatrením podľa práva sledovaný, aké zákonné predpoklady musia byť splnené jeho nariadením súdom, osobitne v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Svoje teoreticko- právne úvahy okresný súd bližšie ozrejmil v bodoch 14., 15. písomného odôvodnenia rozhodnutia. Okresný súd konštatoval čiastočnú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v rozsahu v rozhodnutí konkrétne vymedzenom. Z obsahu spisu mal osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa. Títo sa nedokážu dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo vyplýva aj z návrhu otca. Od januára 2024 sa o maloleté dieťa osobne stará matka. Podľa názoru okresného súdu sú vzťahy medzi rodičmi vážne narušené a nemožno objektívne očakávať, že rodičia dokážu v pokoji a nekonfliktne stráviť vo svojej blízkosti súdom určený čas. Výrokom I. preto upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v dňoch piatok, sobota a nedeľa, a to v každom z týchto dní v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. s prihliadnutím na dochádzanie otca z väčšej vzdialenosti ako i na režim maloletého dieťaťa. Podľa súdu rodičom nebráni nič, aby si v prípade vzájomnej dohody upravili styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby bol najlepšie prispôsobený záujmu maloletého dieťaťa, jeho dennému režimu a súčasne záujmom oboch rodičov. Otcov návrh na uloženie povinnosti matke poskytnúť otcovi písomné informácie o zdravotnom stave a vývine maloletého zamietol, keď obaja rodičia ako zákonní zástupcovia maloletého majú možnosť zadovážiť si informácie prostredníctvom ošetrujúcej lekárky maloletého. Rodičia o záležitostiach maloletého napriek konfliktnosti ich vzťahu komunikovali. Súd tiež uviedol, že bude ďalej konať vo veci starostlivosti o maloleté dieťa o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. 3P/80/2024.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie zo dňa 17.05.2024 matka dieťaťa. Domáhala sa zmeny uznesenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamietne. Vytýkala okresnému súdu, že otcovi neuložil povinnosť podať návrh vo veci samej. Mala za to, že povaha konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne nepripúšťa, aby rozhodoval súd o neodkladnom opatrení výrokom, ktorý by bol totožný s výrokom vo veci samej. Keďže nemal postupovať podľa § 330 ods. 2 CSP bolo jeho povinnosťou aplikovať postup podľa § 330 ods. 1 CSP, t. j. určiť čas trvania neodkladného opatrenia napriek tomu, že otec žiadal vydať neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia. Vytýkala preto súdu nesprávne právne posúdenie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Taktiež poučenie o neuložení povinnosti podať návrh vo veci samej, keďže poukázala na ust. § 360 ods. 2 CMP, kedy začne súd konanie vo veci samej z úradnej povinnosti alebo poučuje účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Okresný súd takto nepostupoval, naopak zmätočne vyzval matku na vyjadrenie sa k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu už pri prvom úkone, t. j. vo výzve k návrhu zo dňa 08.04.2024. Matka dňa 30.04.2024 podala k sp. zn. 3P/62/2024 návrh/vyjadrenie k úprave rodičovských práv a povinností. Uviedla, že nebol jej doručený žiadny návrh na začatie konania, avšak okresný súd to vyhodnotil, že rodičia sa nevedia o rodičovských právach dohodnúť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 135/2017 v súvislosti s obligatórnou poučovacou povinnosťou. Podľa matky bola znevýhodnená pri možnosti procesnej obrany a súdnej ochrany. Ďalej vytýkala okresnému súdu, že nedostatočne posúdil predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keď absentuje prvok neodkladnosti v pomeroch strán. Poukázala na to, že otec sa o maloleté dieťa osobne nestaral počas spoločného žitia rodičov. Otec sa dňa 20.01.2024 z dôvodov na svojej strane s maloletým nestretol. Nekomunikuje a nedvíha telefón, neskontaktovali sa s ním pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) v Kysuckom Novom Meste ani v Bratislave. Taktiež podľa matky neboli prešetrené pomery otca ani v mieste, kde aktuálne žije ani v mieste, kde by mal zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa počas trvania neodkladného opatrenia a nie je zrejmé, kde otec vlastne žije. Adresu trvalého pobytu má na schránkovej adrese. Otec neosvedčil, že pozná a súd nezisťoval režim a potreby maloletého dieťaťa, keďže posunul čas styku na 17.00 hod., avšak z vyjadrenia matky vyplýva, že maloleté dieťa je zvyčajne medzi 13.00 hod. a 15.00 hod. na prechádzke a po prechádzke je kojené a má aj druhý denný spánok. Prečo čas od 14.00 hod. je vyhovujúcejší,
súd vôbec nezdôvodnil. Taktiež vytýkala okresnému súdu, že nezdôvodnil pokiaľ styk s maloletým dieťaťom nadviazal postupne. Matka súhlasila so stykom v dvojtýždňových intervaloch od piatku do nedele a žiadala, aby sa začalo s rozsahom 2 hodiny denne podľa režimu maloletého dieťaťa. Vyjadrila obavy v súvislosti s príspevkami o otcovi na internete, ktorého obsahom boli vyhrážky fyzickej likvidácie otca aj billboard s vyobrazením osoby podobnej otcovi. Vzhľadom na preventívnu ochranu maloletého dieťaťa sa obávala, aby sa niekto nepomstil otcovi v prítomnosti dieťaťa alebo prostredníctvom dieťaťa. Matka pripojila ako prílohy k odvolaniu printscreen príspevkov na sociálnej sieti facebook zo dňa 10.05., 29.04., 26.04. a 23.04.2024, fotografie y billboardu a printscreen príspevkov.
3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 13.06.2024 uviedol, že považuje námietky matky za nezrozumiteľné, keďže na Okresnom súde Žilina prebieha konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vedené pod sp. zn. 3P/80/2024. Matkine tvrdenia sú podľa neho účelové, keďže matka 4 mesiace bránila v styku s maloletým. Predložil e-mailovú a whatsapp komunikáciu, z ktorej vyplýva, že matka rušila stretnutia, ktoré mal mať otec s maloletým, pričom ich podmieňovala plnením finančného charakteru, resp. úhradou údajnej škody. Matka odlúčila otca od maloletého na základe svojvôle, preto je daný prvok neodkladnosti. Pokiaľ matka udávala, že nedvíha telefón, otec uviedol, že nemôže neustále dvíhať telefón počas dňa, pričom predložil popis komunikácie s pracovníčkami ÚPSVaR v Kysuckom Novom Meste a Bratislave. Od 06.06.2024 sa už otcovi z ÚPSVaR neozvali. Pokiaľ matka namietala styk, otec uvádzal, že tento mu ako krátky časový úsek nevyhovuje a postupne sa bude dožadovať rozšírenia styku. Pokiaľ by matka chcela, len aby sa otec prechádzal po dedine, kde býva matka, poukázal na to, že sa tam nenachádzajú žiadne chodníky, krajnice, stredové čiary na ceste a predmetné prechádzky hodnotí ako riskantné vo vzťahu k ohrozeniu maloletého. Otec mal zato, že matka sa domáhala, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, de facto sa snaží, aby on nemal absolútne žiaden styk s maloletým. Matka podľa otca neosvedčila, že dieťa sa v čase medzi 13.00 hod. a 15.00 hod. je na prechádzke. Otec sa taktiež dokáže prejsť s maloletým v dni kedy má s ním styk. V zmysle neodkladného opatrenia prebehol prvý styk v piatok 17.05.2024 až do nedele 19.05.2024 od 14.00 hod. do 17.00 hod. Matka 15 minút pred uvedeným stykom dňa 17.05.2024 poslala otcovi správu, že maloletý mal očkovanie, pričom otec sa domnieva, že mu tým chcela brániť v styku, keďže mu zároveň oznámila, že maloletý syn má vysoké teploty a musí mať kľudový režim. Matka maloletého na styk s otcom riadne nepripravila. Otec nie je informovaný matkou o zdravotnom stave dieťaťa, matka neposkytla otcovi informácie o zdravotnom stave, termíny vyšetrenia z dôvodov, aby sa nemohol zúčastniť týchto vyšetrení a mal vedomosť o tom, aké má dieťa problémy so stravou, prijímaním potravy a problémami s pitným režimom. Matka podľa otca mu sťažila styk tým, že otec si zabezpečuje potraviny a pitný režim, keďže matka neodovzdá maloleté dieťa pripravené na styk. Taktiež poukázal na to, že bol zastavený políciou pre údajné nepripútanie dieťaťa zo strany neznámej osoby, na čo podal oznámenie z podozrení zo spáchania trestného činu dňa 01.06.2024. Otec tiež uviedol, že poslal matke kuriérom oblečenie pre maloletého, keďže matka tiež odovzdala maloleté dieťa bez akýchkoľvek vecí na maloletého. Odvolával sa na svoju argumentáciu v rámci konania sp. zn. 3P/80/2024. Matkiným tvrdeniam ohľadom vyhrážok, fyzickej likvidácie otca uviedol, že matka účelovo používa takéto informácie proti nemu napriek tomu, že vie, že v minulosti nebol terčom vyhrážok a nemal s nikým konflikty. Uviedol, že na sociálnej sieti facebook niekto spojil jeho podobizeň s príspevkami, ktorých obsah sa nezakladá na pravde, na čo podal trestné oznámenie. Zápisnicu o trestnom oznámení predložil len z prvej a poslednej strany, keďže bude potrebné vypočuť v danom konaní aj matku. K billboardu priloženému matkou uviedol, že nie je vidno podobizeň osoby a má za to, že sa nejedná o jeho osobu. Maloletému v prítomnosti otca vôbec nič nehrozí, nikto sa mu nevyhráža, žije pokojným životom, chce sa o maloletého starať a tráviť s ním najviac času. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Otec doložil oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu z 01.06.2024, pokladničné doklady, faktúry, e-mail zo dňa 04.06.2024, vyjadrenie k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu z 27.05.2024 a zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 05.06.2024.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie uplatnil účastník konania včas (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti, rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I. zmenil podľa § 388 CSP.
5. Predmetom odvolacieho konania, je posúdenie postupu a rozhodnutia okresného súdu, ktorým upravil neodkladným opatrením – úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia v neodkladných opatreniach (§ 360 - § 368 CSP), preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní (ako tomu je v súdenom prípade) v súlade s § 2 ods. 1 CMP všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 CSP obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu ako vypočítava Civilný sporový poriadok, aj iné neodkladné opatrenia, ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí tvrdený právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
11. Okresný súd neodkladné opatrenie nariadil počas konania, keďže ešte pred vydaním neodkladného opatrenia matka dňa 30.04.2024 podala aj návrh vo veci samej – o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré sa vedie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3P/80/2024. Uvedené odvolací súd zistil dopytom na okresný súd.
12. Odvolací súd po oboznámení sa s doterajším obsahom spisového materiálu konštatuje, že otec osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osobitne zmyslom právnej úpravy formou neodkladných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí s odkazom na najlepší záujem maloletých detí. V súlade s čl. 5 písm. h/ Zákona o rodine sa pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadňujú aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi a teda aj s rodičom, u ktorého sa dieťa nenachádza. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a jeden z rodičov žije s maloletým dieťaťom samostatne, je spravidla daná potreba neodkladnej úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom.
13. Matka v odvolaní uvádzala, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení otca. Jej tvrdenia o tom, že otec nebol obmedzovaný v styku s maloletým dieťaťom, však nezodpovedajú písomnej komunikácie medzi rodičmi, a to s prihliadnutím aj na vzájomný ex-partnerský konflikt, ktorý zasahuje do bezproblémového umožňovania kontaktu s maloletým dieťaťom. Okolnosti súvisiace s prenájmom bytu rodičmi (ktorými v komunikácii odôvodňovala neuskutočnenie styku) sú nezávislé od vzťahu rodiča k dieťaťu a nemožno nimi podmieňovať uskutočnenie styku. Či sa jednalo zo strany matky len o jednorázovú záležitosť ako matka naznačuje, bude na nej, aby preukázala v konaní vo veci samej. V danom prípade tak rodičia nežijú spolu a matka žije s maloletým dieťaťom samostatne. Aj odvolací súd mal preto osvedčené, že styk otca s dieťaťom neprebieha z dôvodov na strane matky a je v súlade s § 325 ods. 1 CSP daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov za účelom dočasnej úpravy styku s maloletým dieťaťom.
14. Odvolací súd mal zato, že dôvodom pre nenariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku nie sú ani skutočnosti, ktoré označila v odvolaní matka, t. j. že otcovi potenciálne hrozí fyzický útok, ktorého objektom môže byť aj maloleté dieťa. Z predložených fotografií billboardov (so zamazanou, neidentifovateľnou tvárou), ktoré matka predložila, naozaj nemožno zistiť, či sa jedná o osobu otca. Otec v nadväznosti na ďalšie informácie matky uviedol, že takéto označenie jeho osoby je neoprávnene spájané s uvedenými informáciami. Na základe uvedeného otec podľa svojho tvrdenia inicioval trestné konanie, kde môže byť vypočutá aj matka, preto predložil len prvú a poslednú stranu z trestného
oznámenia. Aj keď tým otec neosvedčil, že uvedené trestné oznámenie súvisí s uvedenou záležitosťou, keďže len z predložených strán nemožno zistiť, k akému skutku toto oznámenie prislúcha, nie sú uvedené informácie spôsobilé pre záver o zamietnutí návrhu otca na dočasnú úpravu styku s dieťaťom, keďže otec nie je pozbavený rodičovských práv a má právo stýkať sa s dieťaťom. Z týchto dokladov tak nebolo osvedčené, že hrozí maloletému dieťaťu ujma, pre ktorú je styk s otcom neprípustný.
15. Pokiaľ matka v odvolaní argumentovala nevhodnosťou času stretávania s poukazom na to, že vykonáva s maloletým dieťaťom vychádzky od 13.00 hod. do 15.00 hod., kedy maloleté dieťa vykonáva aj spánok a následne je kojené, odvolací súd je toho názoru, že styk otca s dieťaťom nebráni tomu, aby došlo k spánku dieťaťa počas prechádzky s otcom a k vykonaniu kojenia maloletého počas styku otca s dieťaťom príp. aj kŕmením z dojčenskej fľašky. Musí byť aj v záujme otca dieťaťa, aby maloletému dieťaťu boli aj počas uskutočňovania styku s ním naplnené všetky nevyhnutné životné potreby. Pokiaľ matka preto uviedla, že v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. prebiehali prechádzky s dieťaťom, kojenie dieťaťa a spánok, odvolací súd v záujme maloletého dieťaťa s prihliadnutím nato, zmenil čas styku otca s dieťaťom od 13.00 hod. do 16.00 hod., čím vyhovel čiastočne námietkam matky. Pri tejto úprave, ale prihliadol aj nato, že dieťa sa vyvíja a jeho potreby sa rýchlejšie menia s ubiehajúcim časom, preto považoval za potrebné ponechať dobu styku aspoň tri hodiny a primerane tomu upravil čas dokedy bude tento styk trvať. Takáto úprava je v záujme maloletého dieťaťa s prihliadnutím na potrebu rozvíjania vzťahov s otcom.
16. Zároveň považoval vzhľadom na to, že účastníci sa nevedia dohodnúť na styku s dieťaťom, z odvolania a podaní matky vyplýva, že nechce umožniť styk otca s dieťaťom resp. len za plnenia jej požiadaviek, aby boli upravené aj situácie, kedy nebude možné styk otca s dieťaťom uskutočniť zo závažných dôvodov. Uložil preto obom rodičom v takýchto prípadoch povinnosť vzájomného informovania najneskôr do 24 hodín pred stykom a v prípadoch, kedy to nebude možné bezprostredne po vzniku takejto závažnej prekážky. Zároveň považoval za nevyhnutné, aby mal otec právo na náhradný styk v prípade, že pre závažnú prekážku na strane matky resp. dieťaťa nebude možné vykonať styk, čím sa zabráni znižovaniu potrebnej intenzity styku na vytváranie a posilňovanie vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a rodičom.
17. Nedôvodné boli podľa odvolacieho súdu námietky matky, týkajúce sa potreby odôvodnenia postupného styku, skúmania majetkových a bytových pomerov otca, či skúmania intenzity vzťahu otca s dieťaťom. Zisťovanie uvedených skutočností je relevantné pre meritórne rozhodovanie vo veci samej, nie však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje rýchlu úpravu pomerov účastníkov konania a kde sa nevykonáva širšie dokazovanie, ale len osvedčovanie podstatných skutočností.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Odvolací súd videl potrebu v súlade s § 330 ods. 1 CSP s odkazom na § 2 ods. 1 CMP určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod. sp. zn. 3P/80/2024, keďže neodkladné opatrenie nariadené okresným súdom bolo vydané po začatí tohto konania. V danom konaní je jeho predmetom úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Čiastočne tak vyhovel námietke matky, ale nestotožnil sa s ňou pokiaľ matka argumentovala, že došlo k pochybeniu okresného súdu v tom, že ak rozhodol o neodkladnom opatrení v nadväznosti na § 360 ods. 2 CMP, nezačal konanie vo veci samej, resp. nepoučil účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Matkou podaným návrhom vo veci samej elektronicky dňa 30.04.2024 bolo totiž začaté konanie vo veci samej.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu matky dieťaťa, ktorá sa domáhala zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevyhovel a uznesenie okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. zmenil tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté, nakoľko nebolo napadnuté odvolaním.
21. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, predmetný procesný nárok bude predmetom posudzovania súdom prvej inštancie v rámci rozhodovania o náhrade trov celého konania vo veci samej, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).