Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22P-8-2011.pdf
PDF · 100.95 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/8/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: K. D., R.. X.X.XXXX, bytom S. R. Č.. X, J., za účasti matky: O. D., R.. XX.X.XXXX, bytom S. R. Č.. X, J. proti odporcovi: S.R. Q., R.. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, V. Z., zast. advokátom JUDr. Rudolf Žikla, Advokátska kancelária, Tichá č. 18, Košice v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2005 č.k. 22P 151/2004 zo sumy 1.700,- Sk, t.j. 56,43 EUR, na sumu 80 EUR mesačne od 21.1.2011 do 31.8.2011 a na sumu 100 EUR mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 21.1.2011 do 31.1.2015 v sume 1.959,72 EUR, je otec povinný zaplatiť do rúk navrhovateľky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Matka, v tom čase mal. K. D., R.. X.X.XXXX, sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX domáhala zvýšenia výživného zo strany otca maloletej, zo sumy 1.700,- Sk mesačne na 150 EUR mesačne od dátumu zistenia zmeny pomerov do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2005, č.k. 22P 151/2004-89, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2005. Od toho času sa podstatne zvýšili potreby maloletej K. jednak tým, že je vekovo staršia a tiež všeobecným nárastom cien. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov a matka musí maloletej nakupovať oblečenie cenovo blízke potrebám dospelého človeka, okrem toho sa zvýšili poplatky v základnej umeleckej škole, ktorú maloletá navštevuje a od septembra 2010 maloletá absolvuje prípravný kurz pre úspešné absolvovanie prijímacích skúšok na strednú školu.
Otec vo veci písomné vyjadrenie nepodal.
Kolízny opatrovník v tomto konaní zastupoval mal. K. D. do dátumu dovŕšenia jej plnoletosti a zo správy, ktorú podal dňa X.X.XXXX vyplýva, že maloletá od 1.9.2011 nastúpila do 1. ročníka strednej školy, otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou a vlastne ju ani nepozná. Maloletá navštevuje aj umeleckú školu, kde matka platí 15 EUR mesačne, vreckové jej dáva 20 EUR mesačne a za mobil platí 11 EUR mesačne. V lete 2011 jej matka zaplatila pobyt v letnom tábore, ktorý stál 130 EUR. Matke pribudla vyživovacia povinnosť z manželstva, z ktorého pochádza K.. O. D., R.. XX.XX.XXXX. Kolízny opatrovník zistil, že otec maloletej je zamestnaný v J. A. a výživné má platiť vo výške 1.700,- Sk mesačne. Na základe uvedeného odporučil zvýšiť výživné zo strany otca s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa.
V priebehu konania mal. K. D. dovŕšila plnoletosť dňa X.X.XXXX a od tohto dátumu sa stala účastníčkou konania, vstúpila do konania ako navrhovateľka.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky navrhovateľky a odporcu, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, pripojenými spismi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Súd zistil, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. K. D. bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2005 č.k. 22 P 151/04-89. Výživné bolo od 1.9.2003 zvýšené zo sumy 1.200 SK na sumu 1.700 Sk. V tom čase bola mal. K. Ž. X. W. U. Š.. Matka bola znova vydatá a pribudla jej vyživovacia povinnosť voči K.. O., R.. XX.XX.XXXX, bola nezamestnaná, bez príjmu, absolvovala rekvalifikáciu. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom XX.XXX I. K. a poberateľom C. A. C. I. X.XXX I. K.. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že naposledy bolo upravené výživné v r. XXXX na sumu 1.700,- Sk mesačne. Už v tom čase mala mimo mal. K. vyživovaciu povinnosť aj voči I. O. D., pochádzajúcemu z druhého manželstva. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou rodinou C. X-X. byte, ktorý je v jej C., za tento byt platí jej manžel nájomné XXX E. mesačne a inkaso XX EUR mesačne. Matka je zamestnaná ako K. V. C. a jej príjem predstavuje XXX E. mesačne, daňový bonus XX EUR mesačne a rodinné prídavky XX EUR na dve deti.
Mal. K. nastúpila 1.9.2011 do 1. ročníka Z.U. R. V. B.. C. J., v školskom roku 2012/2013 navštevovala 2. ročník tohto Z., v školskom roku 2013/2014 3. ročník tohto Z. a v školskom roku 2014 až 2015 navštevuje 4. ročník Z., teda maturitný ročník, o čom navrhovateľka a jej matka predložili písomné potvrdenie. Matka uviedla, že dcéra sa stravuje v školskej jedálni, kde platí 16 EUR mesačne, za mesačník MHD 9,60 EUR a ročne ZRPŠ stojí 30 EUR. Okrem toho dcére nakupuje knihy, zošity cudzích jazykov, školské pomôcky, podľa potrieb. Maloletá navštevuje ZUŠ odbor husle, kde sa platilo 15 EUR, avšak od školského roka 2011 sa platí 18 EUR mesačne. Od 9/2012 dieťa navštevuje doučovanie z matematiky a za každú hodinu matka platí 20 EUR raz týždenne. V lete 2012 matka zaplatila maloletej pobyt v T. organizovaný školou, zaplatila za 260 EUR a vreckové stálo 150 EUR. Otec sa s maloletou nekontaktuje, vyživovaciu povinnosť plní exekučne, a to sumou 56 EUR mesačne. Pri príležitosti sviatkov dcéru neobdarúvava. Matka ukončila v r. 2012 C. Š., B. K. D. C. D. D., odbor učiteľstvo, postúpila do vyššej platovej triedy, plat sa jej zvýšil o 30 EUR a od toho času má matka titul K...
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že žije sám v W. A. C. H., ktorý dom si zakúpil za H. Ú., ktorý zobral vo výške XXX.XXX,- I.. Tento úver spláca sumou XXX E. K.. Tvrdil, že z tejto sumy zaplatil v čase jeho výsluchu iba X.XXX E.. Dom pozostáva z 3 izieb a príslušenstva, platí 48 EUR za elektriku, 16 - 17 EUR za plyn mesačne a daň vo výške 16 EUR ročne, odpad 15 EUR štvrťročne. V čase výsluchu dňa 4.10.2013 otec platil aj 20 EUR na dlžné výživné. Otec uviedol, že poberá výsluhový dôchodok vo výške 250 EUR mesačne. Otec predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce jeho dlžoby voči spoločnosti N. F. I..W..V.. C. I. XXX,XX E., voči spoločnosti O. C. I..W..V.. C. I. XXX,XX E., voči spoločnosti N. I. I..W..V.. C. I. XXX,XX E..
Otec vo svojej výpovedi dňa X.X.XXXX uviedol, že základom jeho príjmu je naďalej C.I. A., ktorý v r. XXXX N. XXX,XX E. K., C. W.. XXXX O. XXXX N. XXX,XX E. K.. Od X.X.XXXX S. C. A. S. XXX,XX E.. V čase podania návrhu bol krátky čas zamestnaný v spoločnosti O. C., ako C. J. A. a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX,XX E. a k tomu dostával A.. Podľa zistenia súdu, za obdobie od februára 2011 do septembra 2011 to bolo v celkovej sume X.XXX,XX EUR. Po oboznámení tohto dôkazu otec uviedol, že chodieval do zahraničia, a preto tieto diéty slúžili na spotrebovanie v zahraničí a bol na tieto príjmy z diét odkázaný. Pracoval v štátoch Európskej únie v rozpätí 3 až 6-tich týždňov. Otec nepopieral, že pracovný pomer v O. C. bol ukončený okamžitým skončením z dôvodu absencie, aspoň tak to uvádzal jeho zamestnávateľ, podľa neho však pravdivé bolo to, že spadol, mal problémy s chrbticou a jeho zamestnávateľ mu to nechcel uznať, potreboval, aby nastúpil do práce, tak to potom urobil tak, že ukončil takýmto spôsobom pracovný pomer. Otec nepopieral, že proti takémuto spôsobu skončenia pracovného pomeru on nenamietal, lebo nevidel perspektívu v tomto zamestnaní. V období od XX.X.XXXX A. XX.XX.XXXX potom pracoval na A. o vykonaní práce vo F. T. I..W..V.. na šrotovisku, kde bol platený denne na ruku sumou 12 až 18 EUR, avšak nepracoval každý deň. Okrem toho v r. 2013 vykonával N. N., N. O. U. C. F. W. N., kde pracoval celý rok s tým, že jeho príjmy predstavovali XXX O. XXX E. mesačne. C. W. N. ukončil pracovný pomer hodinovou výpoveďou z dôvodu slabej mzdy. Od X.X.XXXX I. U. C. T. I..W..V.. N., kde obdŕžal prvú výplatu v sume XXX E.. Otec predložil súdu pracovnú zmluvu v zmysle ktorej jeho pracovný pomer C. T. I..W..V.. S. uzavretý na dobu určitú A. XX.X.XXXX, a preto jeho ďalšie zamestnanie do budúcna je neisté. Žiadal, aby súd pri svojom rozhodnutí na túto skutočnosť prihliadol. Ďalej poukázal na to, že čiastky, ktoré takto zarobil z pracovného pomeru, neboli také, aby bol schopný splácať hypotekárny úver a keďže banka ho vyzývala na splatenie dlžných splátok, požičal si od N.. Ž. N. X.XXX E. dňa XX.X.XXXX, aby mohol vyrovnať svoje dlžné splátky na hypotekárnom úvere a začal túto sumu splácať tejto osobe po XX E. mesačne. O tom predložil súdu výpis zo svojho účtu. Ďalej otec uviedol, že v priebehu konania sa zmenili jeho výdavky tak, že od júna 2014 platí SIPO vo výške 68,40 EUR mesačne, telefón si znížil na sumu 10 EUR mesačne a hypotekárny úver spláca sumou 270,24 EUR mesačne, k tomu poistenie úveru 20,14 EUR mesačne. Vzhľadom na to, že v rodinnom dome, v ktorom býva, kúri drevom, náklady na palivo predstavujú mesačne 60 EUR.
Z výsluchu navrhovateľky, plnoletej K. D. súd zistil, že v čase výsluchu navštevovala X. W. Z.. Pripojila sa k návrhu svojej matky a žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 EUR mesačne. Uviedla, že žije s matkou v spoločnej domácnosti s ňou, s manželom matky, ktorého nazýva otcom a mal. bratom, ktorý má už 12 rokov. Žijú v X-X. D.. Výdavky s ňou spojené hradí matka, s otcom sa nestretáva, ani kontakt neudržiava. Medzi pravidelne sa výdavky patrí mesačník MHD za 10 EUR, mobil 25 EUR, doučovanie z matematiky 20 EUR mesačne a stravovanie v škole 20 až 26 EUR mesačne. Ďalej uviedla, že na stužkovú slávnosť, ktorá sa uskutočnila v decembri 2014, sa zbierali, za samotnú stužkovú zaplatila 200 EUR a okrem toho ďalšie výdavky, spolu so šatami predstavovali 260 EUR, takže spolu to stálo 460 EUR.
Otec v priebehu konania vzhľadom na prednesené skutočnosti žiadal, aby súd primerane zvýšil jeho výživné s prihliadnutím na jeho zárobkové možnosti a schopnosti na jeho dlhy a prihliadol na to, aby vôbec bol schopný zvýšené výživné platiť bez ohrozenia svojej existencie. Preto navrhoval, aby toto zvýšenie predstavovalo 80 EUR mesačne. Matka ani navrhovateľka s takýmto zvýšením výživného nesúhlasili.
Z opisu mzdového listu otca od I. O. C. vyplýva, že jeho pracovný pomer v tejto spoločnosti trval od 23.2.2011 do 19.10.2011, jeho priemerný čistý mesačný príjem u tohto zamestnávateľa spočíval v mzde, ktorú obdŕžal za toto obdobie v priemernej výške XXX,XX E. mesačne, ale dostával aj C. A., pretože pracoval v K. J.R. A. O. C.. Ako vyplýva zo správy jeho zamestnávateľa zo dňa 11.6.2014 za obdobie zamestnania obdŕžal A. v celkovej výške X.XXX,XX E., čo je v priemernej výške XXX E. mesačne. Zo správy zamestnávateľa (č.l. 21) však vyplýva aj to, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa z dôvodu absencie a otec proti takémuto spôsobu skončenia zamestnania nenamietal. Od toho času otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce v období od 21.3.2012 do 31.12.2012 C. T. I..W..V.., podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za toto obdobie úhrn príjmov predstavoval XXX EUR, v období od 9.9.2013 do 30.4.2014 pracoval pre W. N. a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX E. (č.l. 105) a v období od 5.5.2014 nastúpil pracovať pre T. I..W..V.. N., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX E..
Z opisu mzdového listu matky, súd zistil, že v období od 05/2010 do 04/2011 jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX,XX E., od 05/2011 do 04/2012- XXX,XX E., za rok 2012 - XXX,XX E., za rok 2013 - XXX,XX E., za rok 2014 - XXX E..
Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Napriek tomu, že súd pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča dokazuje aj pasíva, teda rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody a podobne, pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.
Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany odporcu pre plnoletú navrhovateľku, pretože od poslednej úpravy výživného sa podstatne zvýšili potreby navrhovateľky najmä jej fyzickým vývojom a prechodom na stredoškolské štúdium. Tým, že navrhovateľka stále študuje, je odkázaná na výživu svojich rodičov.
Primerané, a v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, ako aj s odôvodnenými potrebami navrhovateľky je podľa zváženia súdu, zvýšenie výživného za obdobie od podania návrhu, t.j. od 21.1.2011 do 31.8.2011, t.j. za obdobie, kým navrhovateľka navštevovala 9. ročník ZŠ a teda jej výdavky boli nižšie, zvýšenie na sumu 80 EUR mesačne. Za obdobie, odkedy navrhovateľka nastúpila študovať na strednú školu, t.j. od 1.9.2011 primerané výživné predstavuje sumu 100 EUR mesačne.
Rodičom navrhovateľky vyživovacia povinnosť nepribudla.
Matka svoju vyživovaciu povinnosť aj v súčasnosti plní v prevažnej miere svojou osobnou starostlivosťou o dcéru, ktorá žije s ňou v spoločnej domácnosti a teda denno- denne zabezpečuje jej potreby. Príjmové pomery na strane matky sa zlepšili, pretože je zamestnaná a tým môže v širšej miere dopĺňať aj finančne odôvodnené potreby navrhovateľky. Na tieto skutočnosti súd vo svojom rozhodnutí prihliadol.
Súd prihliadol na zárobkové možnosti otca u zamestnávateľa O. C., v ktorej spoločnosti skončil pracovný pomer jeho zamestnávateľ z dôvodu absencie okamžitým skončením pracovného pomeru a otec proti takémuto spôsobu skončenia zamestnania nenamietal. Týmto spôsobom sa podľa súdu otec jednoznačne vzdal výhodnejšieho zamestnania, preto súd už neprihliadal na ďalšie zárobky na strane otca, resp. na obdobie, keď zamestnaný nebol, pretože otec mohol mať zabezpečený príjem, pokiaľ by nedošlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru okamžitým skončením. Z tohto príjmu je podľa zváženia súdu otec schopný platiť výživné v sume, ktorá je uvedená vo výroku rozsudku súdu. Následne bol otec bez pracovného pomeru, resp. bez preukázateľného príjmu, potom pracoval iba na dohodu o vykonaní práce. Až od 9.9.2013 sa opätovne zamestnal, avšak s nižším príjmom a k 4.4.2014 opäť skončil sám pracovný pomer údajne z dôvodu nízkeho príjmu. V súčasnosti pracuje na základe riadnej pracovnej zmluvy s príjmom XXX E., teda s takým príjmom ako mal C. O. C.. Otcov príjem však stále pozostáva aj z výsluhového dôchodku, na čo súd taktiež prihliadol.
Súd nemohol prihliadnuť na záväzky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, na tie úvery, ktoré si otec zobral, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným. Pokiaľ otec si zobral hypotekárny úver za účelom zabezpečenia bývania, z tohto úveru nadobudol rodinný dom, teda protihodnota tohto hypotekárneho úveru predstavuje jeho majetok, ktorý takto nadobudol. Preto súd má za to, že otec, je schopný prispievať na výživu plnoletej navrhovateľky sumami, ktoré súd určil vo výroku rozsudku súdu bez ohrozenia svojej existencie.
Vzhľadom na to, že otec doposiaľ mal určené výživné vo výške určenej súdom, 1.700 Sk t.j. po prepočte konverzným kurzom 1 EURO = 30,126 Sk je to 56,43 EUR, vzniklo mu dlžné výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 21.1.2011 do 31.8.2011, t.j. za 11 dní a 7 mesiacov dlžné výživné: 11 dní x 0,76 = 8,36 EUR a 7 x 23,57 = 164,99 EUR, spolu 173,35 EUR. Za obdobie od 1.9.2011 do 31.1.2015, t.j. do konca mesiaca v ktorom bol vyhlásený rozsudok mu vzniklo dlžné výživné za 41 mesiacov po 43,57 EUR = 1.786,37 EUR, spolu dlžné výživné 1.959,72 EUR.
Súd zaviazal otca zaplatiť takéto dlžné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu s prihliadnutím na to, že toto konanie prebiehalo od januára 2011 a bolo ukončené až v januári 2015, teda po dobu štyroch rokov, otec mohol predpokladať, že k zvýšeniu výživného dôjde, sám navrhoval sumu 80 EUR a teda mohol sa zariadiť tak, aby toto dlžné výživné bol schopný zaplatiť naraz, resp. mohol začať platiť vyššie výživné už v priebehu konania v záujme toho, aby nevzniklo tak vysoké dlžné výživné. Vzhľadom na vek navrhovateľky a výšku dlžného výživného, súd nepovažoval za správne povoľovať otcovi splácanie dlžného výživného v splátkach.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, pretože pre priznanie vyššieho výživného neboli splnené zákonné podmienky, a neumožňovali to ani príjmové a majetkové pomery otca.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.