Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobkýň: 1/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, L. štátna príslušnosť, s L. cestovnými pasmi číslo XX XXXXXXXX platným do XX.XX.XXXX a číslo XX XXXXXXX platným do XX.XX.XXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí mesto W., ulica I. č. XX, byt číslo X, L. J., t. č. na základe povolenia na pobyt mimo B. tábora T. I. O. na adrese: ulica K. W. XXXX/XX, XXX XX Z., M.a a 2/ mal. N. Z., nar. XX.XX.XXXX v W., L. J., L. štátna príslušnosť, cestovný pas číslo XX XXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí ako matka, t. č. na základe povolenia na pobyt mimo B. tábora T. I. O. na adrese ako matka (žalobkyňa 1/), obe zastúpené: Doc. Dr. Iur. Mgr. Martin Husovec, advokát so sídlom Haviarska 6, 040 01 Košice, IČO: 53924380, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-103-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, o neudelení azylu a doplnkovej ochrany žalobkyniam 1/ a 2/, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, ČAS: MU-PO-103-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, ktorým žalobkyni 1/: I. Z., číslo pasu: XX XXXXXXX, ID: XXX XXX a žalobkyni 2/: N. Z., číslo pasu: XX XXXXXXX, nebol udelený azyl a nebola udelená doplnková ochrana z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyniam 1/ a 2/ voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa 1/ dňa 01.03.2022 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné v mene svojom a v mene svojej maloletej dcéry, žalobkyne 2/, požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o ich životy, nakoľko na Ukrajine prebieha vojnový konflikt a z dôvodu, že v Rusku bol jej manžel a zároveň otec maloletej, ako člen strany F. I., prenasledovaný za svoje politické názory.

2. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobkyne o azyl s ňou bol vykonaný dňa 21.03.2022 vstupný pohovor, počas ktorého uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany a nevyvíjala žiadne politické aktivity. Poukázala však na to, že politicky aktívny bol jej manžel. V súvislosti s politickými aktivitami manžela uviedla, že keď prišiel v Rusku k moci súčasný prezident, po istej dobe ich rodina pochopila, že krajina sa od prevzatia moci Putinom prikláňa k autoritatívnemu zriadeniu. Keďže bol jej

manžel veľmi aktívny človek, od roku 2009 vyjadroval svoju protirežimnú pozíciu tým, že sa zúčastňoval viacerých oficiálnych a neoficiálnych politických aktivít, pričom bol jeden zo zakladateľov politickej strany F. I. s názvom Národná aliancia. Ďalej uviedla, že jej manžel mal v krajine pôvodu problémy so štátnymi orgánmi, a to v súvislosti s vyšetrovaním spoločnosti Apteka no. 53. V rámci vyšetrovania bola v januári 2020 v ich byte vykonaná domová prehliadka, kde zobrali manželov počítač a telefón. Následne v októbri 2020 v ranných hodinách bola vykonaná druhá prehliadku ich bytu, počas ktorej bolo zaistených 30 000 USD, čo mali peniaze z predaja chaty, ktorá bola vlastníctvom žalobkyne 1/ a syna. Po zadržaní týchto finančných prostriedkov sa obrátili na súd, aby im peniaze, ktoré im vzala polícia, boli vrátené, avšak dostali odpoveď, že ešte sa skúma pravosť týchto peňazí. Dňa 04.02.2021 prišli do bytu žalobkyne 1/ dvaja muži, preukázali sa preukazom čečenskej polície, vyhrážali sa im a kričali, že im manžel dlhuje peniaze. Keďže následne pokračovali vyhrážky aj v telefonickej podobe, rozhodla sa žalobkyňa 1/ spoločne s dcérou a matkou z bezpečnostných dôvodov odísť do synovho bytu a následne na Ukrajinu, kde sa už v tej dobe zdržiaval jej manžel. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

3. V administratívnom spise je na č.l. 91 založená Správa o krajine Rusko - polytematická, z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Rusko č. p.: MU-ODZS-2022/000360-008 z 30.5.2022, ktorá obsahuje odpovede na otázky ohľadom bezpečnostnej situácie v Rusku a tlačové informácie z obdobia február, marec a apríl 2022. Na č. l. 81 sa nachádza Správa o krajine Rusko - polytematická č. p.: MU- ODZS-2022/000360-002 zo 16.5.2022 a obsahuje odpovede na otázky ohľadom osoby A. Z..

4. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-103-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalobkyniam 1/ a 2/ neudelil azyl podľa 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa 13c ods. 1 písm. b) a 20 ods. 5 zákona o azyle. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v azylovom konaní rozdelené rovnomerne medzi žiadateľa a orgán, ktorý jeho žiadosť posudzuje, zo strany migračného úradu okrem vykonania vstupného pohovoru boli do konania zaistené aj aktuálne informácie o politicko-bezpečnostnej situácii v Ruskej federácii a tiež ďalšie relevantné materiály, vrátane materiálov, týkajúcich sa trestného stíhania manžela žalobkyne 1/. Na základe nich sa pristúpilo k vyhodnoteniu jej žiadosti o medzinárodnú ochranu.

5. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že žalobkyňa 1/ dôvody svojej žiadosti zakladala na problémoch svojho manžela, bolo v zmysle 19a zákona o azyle potrebné skúmať hlavne dôvody, ktoré sa týkali jej osobnosti a ktoré by mohli preukázať jej opodstatnené obavy z prenasledovania. K problémom manžela žalobkyne 1/ (či už politického alebo osobného charakteru) konštatoval, že tieto žalovaný taktiež vyhodnotil a dospel k záveru, že nie sú relevantné z hľadiska udelenia azylu v zmysle 8 zákona o azyle. V konaní manžela nebolo objektívne preukázané, že by mal v krajine pôvodu kvôli svojim politickým aktivitám opodstatnené obavy z prenasledovania. Materiály, ktoré sú obsahom jeho spisového materiálu svedčia naopak o rozsiahlej trestnej činnosti, s ktorými bol menovaný spájaný. Na základe uvedenej skutočnosti dospel migračný úrad k záveru, že práve obava z pokračovania šetrenia uvedenej trestnej činnosti a možného odsúdenia boli hlavným dôvodom, prečo z krajiny pôvodu odišiel a útočisko hľadal na Ukrajine. Vzhľadom na to, že po vypuknutí ozbrojeného konfliktu sa ani v tejto krajine necítil v bezpečí, odišiel manžel so žalobkyňami a svojou svokrou na Slovensko, kde všetci požiadali o medzinárodnú ochranu. Berúc do úvahy všetky vyhlásenia žalobkyne, ako aj vyhodnotenie všetkých dôkazných prostriedkov týkajúcich sa konania jej manžela, od ktorého odvodzuje svoje potenciálne problémy, žalovaný dospel k záveru, že jej manžel krajinu pôvodu opustil z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu a nie z politických dôvodov. Rovnako ani žalobkyňa teda nemôže byť vnímaná ako osoba, ktorá by v Rusku čelila perzekúcii z politických dôvodov. Po komplexnom posúdení dôvodov žalobkyne dospel žalovaný k záveru, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v 8 zákona o azyle. Na základe uvedenej skutočnosti považuje žalovaný dôvody jej žiadosti za irelevantné z hľadiska možnosti udelenia azylu v zmysle 8, a preto jej azyl na území Slovenskej republiky podľa 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany, neudelil.

6. Pri posudzovaní, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, žalovaný uviedol, že keďže počas pobytu v krajine pôvodu žalobkyňa nikdy nečelila mučeniu, krutému alebo neľudskému

zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by tomu tak mohlo byť v prípade jej návratu do Ruska. Žalobkyni v Rusku nehrozí ani samotné trestné stíhanie, toto hrozí iba jej manželovi. Táto forma vážneho bezprávia jej nehrozí ani za odchod z krajiny pôvodu, nakoľko z Ruska vycestovala legálne, bez akýchkoľvek problémov. Okrem toho, v Rusku je zákonom stanovená sloboda pohybu v krajine, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda toto právo pre určité skupiny obmedzila. V Ruskej federácii totiž aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, čím je hrozba tejto formy vážneho bezprávia v prípade návratu menovanej do krajiny pôvodu vylúčená. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu neexistujú žiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle 2 písm. f) zákona o azyle, a preto jej doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky podľa § 13c ods. 1 písm. a) neposkytol.

7. V prípade žalobkyne neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohla po splnení zákonných podmienok zlúčiť, a preto jej azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o azyle neudelil.

8. Čo sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle 13b zákona o azyle, t. j. za účelom zlúčenia rodiny, ani táto podmienka nebola v prípade žalobkyne podľa žalovaného splnená, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohla po splnení zákonných podmienok zlúčiť, a preto jej doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) zákona o azyle neposkytol.

9. Konštatoval, že meno manžela žalobkyne 1/ sa nikde nespája s politicky prenasledovanými osobami v Rusku, hoci tieto sú v rámci Ruska až do vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine dokonale zmapované. Rovnako sú zmapované prípady, kedy sa ruská štátna moc pokúšala vykonštruovať trestné stíhania voči politickým oponentom. Ak by teda bol manžel menovanej hľadaný z politických dôvodov, tak by to neuniklo medzinárodnej pozornosti. Z tohto dôvodu nie je podľa žalovaného možné aplikovať materiály predložené žalobkyňou na jej osobu, nakoľko nejde o politicky prenasledovanú osobu. K stanovisku žalobkyne je pritom podľa žalovaného potrebné uviesť, že v ňom úplne opomenula trestné stíhanie manžela, čo však pri vyhodnotení ich žiadosti o medzinárodnú ochranu zohráva významnú rolu. Na základe uvedených skutočností sa žalovaný s názorom žalobkyne nestotožnil a azyl z politických dôvodov jej a ani jej maloletej dcére na území Slovenskej republiky neudelil.

10. Na záver uviedol, že za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobkyne boli využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Rusko č. p.: MU-ODZS-2022/000360-008 z 30.5.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000360-002 zo 16.5.2022.

II. Žaloba

11. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.10.2022, sa žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobkyňa 1/ vo svojom mene a mene svojej dcéry, žalobkyne 2/, požiadala o azyl z dôvodu strachu o svoj život kvôli prenasledovaniu jej manžela A. Z. z politických, dôvodov v krajine pôvodu a z dôvodu, že má strach o svoj život a život svojej rodiny pre vojnu na Ukrajine.

12. Namieta, že žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosť, že vo februári 2021 ich byt navštívili neznámi muži s preukazmi čečenskej polície a vyhrážali sa jej kvôli údajným dlžobám manžela. K uvedenému je potrebné podľa žalobkýň uviesť, že aj v tomto prípade uvedené vyhrážky nesúviseli s aktivitami menovanej, ale s aktivitami jej manžela. Nesprávnym právnym posúdením veci je záver žalovaného, že bez ohľadu na uvedenú skutočnosť a tiež to, či v prípade neznámych mužov išlo o oficiálne štátne orgány alebo iba za osoby vydávajúce sa za štátne orgány, bolo povinnosťou žalobkyne v prvom rade tieto vyhrážky nahlásiť na polícii, a tým podniknúť kroky k zaisteniu vlastnej bezpečnosti a tiež bezpečnosti svojej rodiny. Žalobkyňa však políciu nekontaktovala, a tým nevyužila možnosť vnútroštátnej ochrany. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj záver žalovaného, že v konaní manžela nebolo objektívne preukázané, že by mal v krajine pôvodu kvôli svojim politickým aktivitám opodstatnené

obavy z prenasledovania. Materiály, ktoré sú obsahom jeho spisového materiálu svedčia naopak o rozsiahlej trestnej činnosti, s ktorými bol menovaný spájaný. Na základe uvedenej skutočnosti dospel žalovaný k záveru, že práve obava z pokračovania trestnej činnosti a možného odsúdenia boli hlavným dôvodom, prečo z krajiny pôvodu odišiel a útočisko hľadal na Ukrajine. Žalovaný dospel k záveru, že manžel žalobkyne 1/ krajinu pôvodu opustil z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu a nie z politických dôvodov. Rovnako ani žalobkyňa 1/ teda nemôže byť podľa žalovaného vnímaná ako osoba, ktorá by v Rusku čelila perzekúcii z politických dôvodov. S uvedeným názorom žalovaného o neexistencii spojitosti medzi politickými aktivitami manžela žalobkyne 1/ a jeho trestným stíhaním, a názorom žalovaného, že manžel žalobkyne 1/ krajinu pôvodu opustil z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu a nie z politických dôvodov, žalobkyne nesúhlasia a považujú ho za nesprávne právne posúdenie veci, pričom v žalobe rozsiahlo poukázali na politické aktivity manžela žalobkyne 1/.

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa žalobkýň aj záver žalovaného, že v konaní manžela žalobkyne 1/ nebolo objektívne preukázané, že by mal v krajine pôvodu kvôli svojim politickým aktivitám opodstatnené obavy z prenasledovania. Materiály, ktoré sú obsahom jeho spisového materiálu svedčia naopak o rozsiahlej trestnej činnosti, s ktorými bol menovaný spájaný. Uvedené plynie zo skutočnosti, že žalovaný dospel k chybnému záveru o tom, že p. Z. V. O.. ktorý spolu s rodinou požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a Z. V. R., o ktorom žalovaný našiel na internete informáciu, že je členom známeho Tsapkovovho gangu v Rusku, je jedna a tá istá osoba.

14. Sú toho názoru, že žalovaný napriek svojmu vyjadreniu v rozhodnutí p. Z. v azylovom konaní, že predmetom azylového konania nie je dokazovanie, či sa p. Z. uvedeného skutku dopustil alebo nedopustil, svojim vyššie uvedeným záverom a samotným prístupom k posúdeniu azylového prípadu p. Z., nerešpektoval zásadu prezumpcie neviny, práve naopak, vo svojom rozhodnutí ho vykresľuje ako zločinca vinného z rôznych trestných činov, od prania špinavých peňazí až po trestné činy úmyselného podvodu.

15. Nesprávnym právnym posúdením je podľa žalobkýň aj zhodnotenie prípadu žalovaným, že práve obava z pokračovania šetrenia trestnej činnosti manžela žalobkyne 1/ a možného odsúdenia boli hlavným dôvodom, prečo z krajiny pôvodu odišiel a útočisko hľadal na Ukrajine žalovaný dospel k záveru, že manžel žalobkyne 1/ krajinu pôvodu opustil z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu a nie z politických dôvodov. Keďže sa čečenskí policajti opakovane vyhrážali smrťou celej rodine, nielen p. Z., z uvedeného vyplýva odôvodnenosť obavy žalobkýň o svoj život v prípade návratu do krajiny pôvodu.

16. K veci trestného stíhania p. Z. v krajine pôvodu uviedli, že P. Z. viac ako rok vystupoval v trestnej veci č.XXXXXXXXXXXXXXXXX v postavení svedka, pričom v tomto postavení bol aj v čase, keď opustil Rusko a utiekol na Ukrajinu. K rozhodnutiu utiecť z Ruska dospel po tom, ako sa presvedčil, že po podaní žiadosti orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 31. januára 2022 o vyšetrovanie zjavného falšovania materiálov trestného prípadu vyšetrovateľom Tochčukovom a o vydieraní a vymáhaní úplatkov vyšetrovateľom odp. Z., úrady na jeho žiadosti nereagovali. Úrady taktiež nereagovali a nezaznamenali jeho vyhlásenia o vyhrážaní sa smrťou jemu a jeho rodinným príslušníkom dňa 4. februára 2022 zo strany čečenských policajtov, ktorí sa pokúsili dostať do bytu Z., pričom predložili identifikačné preukazy čečenských policajtov. Podľa zákonov Ruskej federácie, ak občan predloží orgánom činným v trestnom konaní žiadosť o vyšetrovanie spáchania trestného činu, táto žiadosť musí byť zaregistrovaná a musí jej byť pridelené registračné číslo. Ani jedno vyjadrenie p. Z. po 4. februári 2021 orgány činné v trestnom konaní nezaregistrovali, a ani on, ani jeho rodinní príslušníci neboli vypočúvaní tak, ako to vyžaduje zákon.

17. Žalobkyne tvrdia, že aj najvyšší politickí predstavitelia opozície v Rusku nie sú prenasledovaní pre svoje opozičné politické aktivity, ale sú prenasledovaní za vykonštruované trestné činy, ktoré boli na nich účelovo a úmyselne zosnované samotnou vládou Ruska, resp. za extrémistické trestné činy. Na jednej strane p. Z. hrozí vysoké riziko prenasledovania za kritické prejavy voči súčasnej vláde v Rusku a za založenie a podporu opozičnej politickej strany Ľudová aliancia v zmysle protiextrémistickej legislatívy, a na strane druhej mu hrozí prenasledovanie z politických dôvodov vo forme vykonštruovaného, falošného obvinenia z trestného činu podvodu v krajine pôvodu, ktorého jediným cieľom nie je stíhanie v skutočnosti nevinného človeka, ale potrestanie p. Z. za jeho opozičnú politickú aktivitu, kritiku Kremľa a odmietnutia sa podrobiť svojvôli a korupčným praktikám bezpečnostných a justičných zložiek štátu. Vzhľadom na to,

že aj samotný p. Z. bol jedným zo zakladateľov I. politickej strany, rovnako ako I. aj jemu hrozí obvinenie zo založenia a podpory extrémistickej skupiny, za čo mu hrozí 15 rokov väzenia.

III. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2022 navrhol žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že žalobkyne nespĺňajú podmienky na udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci považuje za neopodstatnené. Má za to, že všetky skutočnosti súvisiace s manželom žalobkyne 1/, boli na základe dostupných informácií dôkladne a individuálne posúdené.

19. Vyhrážky čečenskej polície v ich byte nesúviseli podľa žalovaného s aktivitami žalobkýň, ale s činnosťou manžela žalobkyne 1/. Táto skutočnosť nemá priamy vplyv na žalobkyne a nezakladá dôvod na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. V súvislosti s trestným stíhaním manžela žalobkyne poukázal na skutočnosť, že na menovaného je vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz. Dôvod trestného stíhania menovaného je však iný ako uvádza žalobkyňa. Žalovaný okrem iného vyhodnotil aj možné riziko, ktoré by mohlo hroziť žalobkyniam v súvislosti s problémami manžela a otca maloletej a dospel k záveru, že v jeho prípade nebolo preukázané, že by mal v krajine pôvodu kvôli svojim politickým aktivitám opodstatnené obavy z prenasledovania.

20. Konštatoval, že zo žiadnych dostupných informácií nevyplýva, že akty perzekvačného charakteru zo strany štátu hrozia aj rodinným príslušníkom opozične politicky aktívnej osoby. Vo všetkých doložených správach sa hovorí len o zatýkaní popredných opozičných aktivistov ako o jednotlivcoch, z čoho vyplýva, že žalobkyni v tomto smere nehrozí prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle.

21. Žalovaný uviedol, že posudzoval žiadosť žalobkyne v zmysle § 19a zákona o azyle, z ktorého vyplýva, že každá žiadosť o udelenie azylu sa skúma individuálne na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Žalovaný tiež dôkladne zohľadnil a preskúmal aj dôvody, ktoré sa týkajú jej osobnosti a ktoré by mohli preukázať jej opodstatnené obavy z prenasledovania. V priebehu celého konania žalovaný také dôvody nenašiel. Žalobkyňa nebola členkou žiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne aktivity, nikdy nebola trestne stíhaná, ani väznená. V danom prípade neboli naplnené kritéria pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. V prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

IV. Replika a duplika

22. Žalobkyne 1/ a 2/ podaním zo dňa 16.11.2022 uviedli, že žalovaný vôbec nevysvetlil, prečo nezohľadnil neposkytnutie ochrany voči vtrhnutiu do bydliska za dôležitý dôkaz o tom, že otcove a manželove aktivity majú zjavný dopad aj na osobu žalobkýň. Aj im boli adresované vyhrážky fyzickej likvidácie. Aj ich príbytok bol predmetom násilného vniknutia, rovnako im bola odmietnutá akákoľvek ochrana zo strany ruských štátnych orgánov. Museli sa odsťahovať a utiecť mimo Ruskej federácie, aby získali pocit bezpečia. Namietajú, že represia štátnych orgánov neslobodných krajín na najbližšej rodine nie je žiadnou výnimkou a skutkový stav v tomto smere mal zistiť práve žalovaný - čo neurobil. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola priamo politicky aktívna nie je dostatočným argumentom pre zamietnutie žiadosti o azyl podľa § 8 zákona o azyle. Ako rodinná príslušníčka osoby, ktorá sa zúčastňovala protirežimových protestov, bola priamo ohrozená prenasledovaním zo strany štátnych orgánov, o čom svedčí aj nebezpečné vyhrážanie sa čečenských policajtov v ich spoločnom byte v Moskve dňa 05.02.2021. Poukázali na to, že žalovaný bez riadneho preverenia chybne stotožnil manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkyne 2/ s inou osobou a žalovaný tak vychádza z toho, že je vysokým predstaviteľom vo firme Kubangazprom a považuje sa za autora schém prania špinavých peňazí zločineckého zoskupenia Tsapkov v dedine Kushchevskaja. Žalovaný stotožnil osobu A. R. Z. s osobou A. O..

23. Žalovaný v duplike zo dňa 02.12.2022 uviedol, že nesprávne stotožnil účastníka konania s inou osobou. Dôvody, pre ktoré žiadajú žalobkyne o azyl sú odvodenými od tohto prípadu, a preto po

prehodnotení svojho vyjadrenia k správnej žalobe navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie, v rámci ktorého bude odstránená chyba, ku ktorej došlo v správnom konaní.

V. Relevantné právne predpisy

24. Podľa , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

26. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

27. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

28. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

29. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.

30. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.

31. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

32. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

33. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

34. Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a § 13.

35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

36. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.

38. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

39. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

40. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v - , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

41. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor“) definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj základné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov najdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement).

42. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne uvedených v zákona o azyle ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia Slovenskej republiky prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti

ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

43. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

44. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

45. Ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné na prípad žalobkýň aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 zákona o azyle). Za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je možné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou. Nie je povinnosťou žiadateľky o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazovala inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jej tvrdení a dôveryhodnosť jej osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 09.04.2013).

46. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ).

47. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobkyniam ako žiadateľkám, nakoľko nespĺňajú podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne že neboli vystavené objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej boli prenasledované za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

48. Z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu je otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení zásadná a pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym

orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú (viď. rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR zo dňa 21.12.2005 č. j. -57). Pokiaľ je možno výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu podané v priebehu konania i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 09.04.2013).

49. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom nezistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej samotnou žalobkyňou. Jej tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným nevytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak ako bol ustálený žalovaným je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a výpoveďou žalobkyne. V konaní nebol preukázaný ani opak tvrdení žalobkyne 1/, preto nepreukázanie tvrdení žalobkyne nemožno v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadňovať v neprospech žalobkýň.

50. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia obáv žalobkýň z prenasledovania z dôvodu imputovaného politického presvedčenia správny súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/, alebo samotné žalobkyne boli politicky aktívne. Zároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí byť nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod. V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne).

51. Zo strany žalovaného je vždy potrebné si zaobstarať dostatočné informácie vo vzťahu k súčasnej situácii potvrdzujúcej, resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv žiadateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zisteny´ skutocˇny´ stav veci. Za ty´m u´cˇelom je spra´vny orga´n rozhoduju´ci vo veci povinny´ obstaratˇ potrebne´ podklady na rozhodnutie a vykonatˇ na´lezˇite´ dokazovanie, pricˇom v odo^vodneni ´ rozhodnutia je povinny´ uviestˇ vsˇetky podstatne´ skutocˇnosti, ktore´ boli podkladom pre rozhodnutie, aky´mi u´vahami bol vedeny´ pri hodnoteni´ do^kazov, ako pouzˇil spra´vnu u´vahu.

52. Do^vodmi pre udelenie medzina´rodnej ochrany mo^zˇu bytˇ take´ skutocˇnosti, ktore´ vyjdu´ najavo v priebehu konania a to predovsˇetky´m z vlastnej zˇiadosti a tiezˇ z vy´povedi´ zˇiadatelˇa; nie je preto podstatne´, cˇi su´ zˇiadatelˇom forma´lne oznacˇene´ ako do^vody, pre ktore´ zˇiada o medzina´rodnu ´ ochranu pretozˇe od neho nemozˇno ocˇaka´vatˇ taku´ znalostˇ azylove´ho pra´va, aby bol schopny ´ svoje tvrdenia kvalifikovatˇ z hlˇadiska mozˇny´ch do^vodov pre udelenie niektorej z foriem medzina ´rodnej ochrany, ale podstatne´ je, cˇi v priebehu spra´vneho konania skutocˇnosti relevantne´ z hlˇadiska mozˇne´ho udelenie niektorej z foriem medzina´rodnej ochrany vo^bec tvrdi´.

53. Správny súd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j. - 64, a z 27.03.2008, č. j. - 63, či rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 29.07.2014 sp. zn. ), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre žiadateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že žiadateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie.

54. Sˇpecifikom konania vo veci medzina´rodnej ochrany je rovnako za´sada, zˇe pri splneni´ dany ´ch podmienok sa uplatnˇuje pravidlo „v pri´pade pochybnosti´ v prospech zˇiadatelˇa o medzina´rodnu ´ ochranu“ („benefit of doubt“). Ak su´ dane´ skutocˇnosti, na za´klade ktory´ch mozˇno predpokladatˇ, zˇe k porusˇeniu za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d zˇiadatelˇov o azyl dosˇlo, alebo mohlo by vzhlˇadom na postavenie zˇiadatelˇa v spolocˇnosti, s prihliadnuti´m na jeho presvedcˇenie, na´zory, spra´vanie, atdˇ. do^jstˇ, a spra´vny orga´n nema´ dostatok do^kazov o tom, zˇe to tak nebolo, alebo

nemohlo by v budu´cnosti bytˇ, potom tieto skutocˇnosti musi´ spra´vny orga´n v situa´cii do^kaznej nu ´dze zohlˇadnitˇ, a to v prospech zˇiadatelˇa o azyl. (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.05.2015, .)

55. V tejto su´vislosti správny su´d poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dnˇa 19.08.2008, v zmysle ktore´ho „Posudzovanie do^veryhodnosti zˇiadatelˇa o udelenie azylu je vy´sledkom celkove´ho hodnotiaceho procesu a u´vah odporcu o osobnosti zˇiadatelˇa s prihliadnuti ´m k miere rea´lnosti, resp. vierohodnosti ni´m tvrdeny´ch do^vodov odchodu z krajiny po^vodu v konfronta´cii so vsˇeobecne zna´mymi informa´ciami o krajine po^vodu. Rozhoduju´cimi pre za´ver o nedo^veryhodnosti zˇiadatelˇa nemo^zˇu bytˇ len niektore´ nepatrne´ nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlene´ nejasnosti v tvrdeniach zˇiadatelˇa, ale za´sadne´ rozpory vo vy´povediach, ktore´ spra´vny orga´n rozpozna´.“

56. Je na spra´vnom orga´ne, aby preuka´zal cˇi vyvra´til pravdivostˇ zˇiadatelˇovy´ch tvrdeni´, a to budˇ u´plne nevyvra´titelˇne zisteni´m presny´ch okolnosti´ viazˇucich sa na tvrdenie zˇiadatelˇa o azyl, alebo asponˇ s takou mierou pravdepodobnosti, ktora´ nevyvola´va za´sadne´ pochybnosti o spra´vnosti u´sudku spra´vneho orga´nu.

57. Správny súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 30.06.2020, kde najvyšší súd konštatoval, že „úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na zistenie podstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera pravdepodobnosti- a musí sa brať do úvahy počas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade nesprávneho rozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny prenasledovania. Správny orgán si nemusí byť "istý", "presvedčený", alebo dokonca "spokojný" s pravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade stačí, že sa dá "akceptovať".

58. Každý prípad je však v zmysle § 19a ods. 1 zákona o azyle potrebné vyhodnotiť jednotlivo, pričom súčasťou hodnotiaceho procesu je okrem konzistentnosti výpovede aj dôveryhodnosť žiadateľa, vyhodnotenie pohnútok a motivácie konania žiadateľa. Pre posúdenie takéhoto prípadu je teda podstatné posúdenie individuálnej existencie alebo neexistencie primeranej miery pravdepodobnosti, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu.

59. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dospel k záverom, ktoré z výpovede žalobkyne nevyplývajú a nemajú oporu v administratívnom spise. Žalovaný bez riadneho preverenia chybne stotožnil manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkyne 2/ s inou osobou a vychádzal tak z toho, že je vysokým predstaviteľom vo firme Kubangazprom a považuje sa za autora schém prania špinavých peňazí zločineckého zoskupenia Tsapkov v dedine Kushchevskaja. Žalovaný stotožnil osobu A. R. Z. s osobou A. O. Z., pričom aj z dotazníka žiadateľky o udelenie azylu zo dňa 21.03.2022 bolo uvedené meno jej manžela (č. l. 35 admin. spisu), rovnako je v administratívnom spise na č. l. 22 priložená aj jeho fotografia. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s trestným stíhaním p. Z. je potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že sa nepodarilo z dostupných zdrojov zaistiť informácie ohľadom politických aktivít p. Z. jeho meno figuruje v niektorých médiách práve v súvislosti s finančnými transakciami. Žalovaný poukazuje na správy Média Free Russia, Sprievodca Kleptokraciou Karlove Vary zo dňa 31.01.2017, ktoré informujú o tom, že je zrejmé že V. hlavný inžinier v Kubangazprom, ktorého médiá nazvali autorom schém prania špinavých peňazí gangu Tsapkov v dedine Kushchevskaja, vlastní byt v Karlových Varoch. Na základe uvedenej správy žalovaný skonštatoval, že v prípade, že médiá označia osobu autorom schém prania špinavých peňazí a zároveň je takáto osoba stíhaná za finančný podvod v štádiu pokusu, nie je pravdepodobné, že by za takýmito nelegálnymi finančnými transakciami bolo nejaké politické pozadie. Uvedené plynie zo skutočnosti, že žalovaný dospel k záveru o tom, že p. Z. V. O., ktorý spolu s rodinou požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a Z. V. R., o ktorom žalovaný našiel na internete informáciu, že je členom známeho Tsapkovovho gangu v Rusku, je jedna a tá istá osoba, pričom z podania správy žalobkyne 1/ v dotazníku o udelenie azylu je zrejmé, že ide o inú osobu. Práve dôvody, a to imputované politické presvedčenie, od ktorého žiadali žalobkyne 1/ a 2/ o udelenie azylu, závisia od správneho stotožnenia tejto osoby a sú podstatné pre správne posúdenie opodstatnenosti obáv z prenasledovania. Samotný žalovaný v duplike žiadal svoje žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie, nakoľko nesprávne stotožnil účastníka konania s inou osobou.

60. Vzhľadom na uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia správny súd rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

61. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný sa vysporiadať so všetkými vytýkanými nedostatkami uvedenými v odôvodnení tohto rozhodnutia, aby následne rozhodol o žiadosti žalobkýň o udelenie azylu, resp. poskytnutí doplnkovej ochrany. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa žalovanému nepodarí preukázať, je žalovaný povinný dôsledne aplikovať právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , teda ak „...správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to takto nebolo alebo nemohlo v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácií dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“ Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie o obsahu žalobkyňou predložených listín, jej výpovede a o osobe jej manžela, doplniť správy o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobkýň.

62. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).