Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-84-2013.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. R. W.G. M., O.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky W. M., O.. XX.X.XXXX, V. P. Č.. XXX a otca U. L., O.. XX.XX.XXXX, V. Z., F. X, Z..Č.. X. Ú. E., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. W. M., O.. X.X.XXXX zo sumy 700,- Sk na sumu 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 1.10.2013, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. R. W., O.. X.X.XXXX za obdobie od 01.10.2013 do 31.01.2015 vo výške 109,04 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.11.2006, č.k. 30P 113/2006-37.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom zo dňa 11.10.2013 žiadala, aby súd zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne č. k. 30P/113//2006-37 zo dňa 23.06.2006 a zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na mal. R. zo sumy 700,- Sk na sumu 70,- eur. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že pomery na strane dieťaťa sa zmenili a od poslednej úpravy výživného uplynula značná doba .V čase poslednej úpravy mal. R. navštevovala 1. ročník základnej školy. Zvýšené výdavky sú spojené najmä so školskou dochádzkou, zakúpením potrebného ošatenia, ako aj výdavky na bežné veci. Matka maloletej bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške X.XXX,- Sk a otec bol poberateľom dávky v hmotne núdzi vo výške X.XXX,- Sk mesačne.
Otec maloletej bol vypočutý dožiadaným súdom, nakoľko aj v súčasnosti sa nachádza vo X. Z. D. F.. Vo výpovedi uviedol, že bol nezamestnaný od roku 1996, nevlastní žiaden majetok . Súhlasil, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť v minimálnej výške, nakoľko vo výkone trestu zo zdravotných dôvodov nemôže pracovať. Okrem maloletej R. W. nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec si neplnil vyživovaciu povinnosť, a boli mu odvádzané z odmeny za prácu vo X..
Matka maloletej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške XXX,XX eur a poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eur mesačne. Uviedla, že otec maloletej pri návrate z Z. D.R. F. navštívil maloletú, ale nakoľko bol vulgárny, maloletá sa odmieta s ním stretávať nielen v súčasnosti /X. Z./, ale ani v budúcnosti.
Kolízny opatrovník navrhol určiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca v zákonom určenej minimálnej výške.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca na dožiadanom súde Okresný súd Ružomberok dňa 30.12.2014, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, s rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 30P/113/2006, so správami o prešetrení pobytu otca, so správami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, so správami zo Sociálnej poisťovne, ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 30P/113/2006-37 zo dňa 23.11.2006 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 500,-Sk mesačne na sumu 700,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.04.2005.
Z výsluchu matky súd zistil, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne sama. Otec maloletej sa už jeden krát vo X.M. Z. nachádzal a počas výkonu trestu jej bolo poslané výživné asi päť krát.
Otec maloletej nevlastní žiaden nehnuteľný majetok , nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a počas X. Z. D. F. na výživu maloletej neprispieva.
Zo správy Sociálnej poisťovne, bolo zistené, že matka maloletej poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že matka maloletej je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine, ktoré umožňuje zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, ak dôjde k zmene pomerov na strane dieťaťa alebo na strane jeho rodičov. K tomu, aby mohla byť zmena uskutočnená, je potrebné porovnať relevantné okolnosti pre určenie výživného v dobe skoršieho i nového rozhodnutia. Musí ísť potom o takú zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov a podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkoch, celkových majetkových pomerov.
Posledná úprava výživného na maloleté dieťa bola uskutočnená v roku 2006. Matka bola v tom čase bola poberateľkou invalidného dôchodku a otec maloletej poberateľom dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti matka je poberateľkou invalidného dôchodku a otec maloletej sa opakovane nachádza vo X. Z. D. F..
Od poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov, maloleté dieťa má zvýšené potreby v súvislosti so školskou dochádzkou, ako i zdravotným stavom a každý rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Doposiaľ určené výživné nie je ani vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré sa k 01.07. každého roka mení. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade so zákonom o životnom minime a Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť od podania návrhu 01.10.2013 vo výške 27,13 Eur. Suma životného minima od 01.07.2014 zostala na rovnakej výške bezo zmeny ako v roku 2013.
Vzhľadom na spätne určené výživné od mesiaca, nasledujúceho po podaní návrhu t.j. od 01.10.2013 do 31.01.2015 vznikol otcovi detí dlh vo výške 109,04 Eur na maloleté dieťa (otec má zaplatiť výživné: 28 mes. x 27,13, Eur = 759,64 mínus 650,60 eur/. Súd uložil otcovi zaplatiť zameškané výživné v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. splátkach mesačne po10,- eur od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky pod stratou výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach. Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, už toto právo nemajú.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.