Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX/XX, XXX XX F., v konaní zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ulica 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 45662-2/2017-BA zo dňa 14.12.2017 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou, súdu doručenou dňa 28.2.2018 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej – Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 45662-2/2017-BA zo dňa 14.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 700-0411164817-GC04/17 zo dňa 27.4.2017 vo veci predpísania penále žalobkyni za obdobie júl až december 2009, január 2010 až jún 2010, júl 2011 až december 2011 (okrem septembra 2011), január 2012 až december 2012 (okrem mesiacov marec 2012 a august 2012), jún 2013 až december 2013, marec 2014 až december 2014 (okrem októbra 2014) a január 2015 až jún 2015 (okrem apríla 2015) v celkovej výške 2 846,95 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a povinné príspevky), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa , keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

V žalobe namietala, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.4.2017 boli citované jej povinnosti ako fyzickej osoby vo vzťahu k povinnosti odvádzať poistné a povinné príspevky s uvedeným ustanovení zákona, ďalej uvedený obsah zákonných ustanovení týkajúcich sa predpísania penále a konštatácia, že vzhľadom k tomu, že je samotne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať poistné a povinné príspevky, ktoré neodviedla včas za rozhodné obdobie. Poukázala na to, že takéto odôvodnenie nezodpovedá zákonnej požiadavke o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poukázala na to, že priloženie prílohy s rozpisom penále nemôže konvalidovať nedostatok rozhodnutia, spočívajúci v absencii riadneho odôvodnenia. Za tohto stavu

mala za to, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa penále neobsahuje predpísané náležitosti, a teda je v rozpore s § 209 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení a absencia týchto predpísaných náležitostí zakladá nepreskúmateľnosť a nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Ďalej zdôraznila, že nedoplatok na poistnom a príspevkoch za uvedené obdobie júl 2009 až jún 2010 jej vznikol z dôvodu, že Sociálna poisťovňa po viac ako 7 rokoch odlišne posúdila začiatok vykonávania jej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2008 a z tohto potom určila počet mesiacov vykonávania podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2008. V tejto súvislosti žalovaná v odôvodnení rozhodnutia o penále zo dňa 14.12.2017 v odôvodnení uviedla, že žalobkyňa vo výpise z daňového priznania za rok 2008 mala poskytnúť Sociálnej poisťovni správne údaje ohľadom počtu mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, čím podľa tvrdení žalovanej ju uviedla do omylu, nakoľko žalobkyňou poskytnuté údaje, týkajúce sa relevantného obdobia neboli uvedené správne. V tejto súvislosti poukázala na to, že v rozhodnutí žalovanej zo dňa 14.12.2017 bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán za rozhodujúci pre určenie jej postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považoval zápis do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov, vedeného Slovenskou komorou stavebných inžinierov od 24. septembra 2008 a z tohto určila počet mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyne na účely sociálneho poistenia 4 mesiace. Podľa názoru Sociálnej poisťovne osvedčenie Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 18. februára 2008, že žalobkyňa je odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu budov pre miesto spotreby energie: tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov, nemá charakter oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, pretože ju neoprávňuje na samotný výkon činnosti. S týmito závermi správnych orgánov sa žalobkyňa nestotožňuje, postup Sociálnej poisťovne považuje za rozporný s princípom právnej istoty, predvídateľnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, s princípom ochrany účastníka konajúceho v dobrej viere a princípom konania v primeranej lehote. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v rozhodnom období rokov 2009 a 2010, v zmysle v tom čase platnej a účinnej úpravy zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ ako aj výšku poistného a príspevkov vypočítavala sama samostatne zárobkovo činná osoba. Zdôraznila, že si povinnosť podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činná osoba splnila, keď Sociálnej poisťovni predložila výpis z daňového priznania (daňové priznanie za rok 2008), v ktorom uviedla počet mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti „10“. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že pri určení počtu mesiacov vykonávania jej samostatnej zárobkovej činnosti vychádzala z vydania osvedčenia Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 18.2.2008, osvedčujúcom, že dňa 12.2.2008 úspešne vykonala skúšku odbornej spôsobilosti, pričom v nadväznosti na vydané osvedčenie Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 18.2.2008 o odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov bola ako samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná aj do štatistického registra organizácií vedeného Štatistickým úradom SR s dátumom vzniku 18.2.2008 a tiež v zmysle sa registrovala na príslušnom daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a zákona o dani z príjmov dňa 19.3.2008.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti jej v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase vzniklo 18.2.2008 a z tohto potom určila počet mesiacov vykonávania jej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2008 na 10 mesiacov, pričom poukázala na , ktorý upravuje vykonávanie energetickej certifikácie a podľa osvedčenia Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 18.2.2008 sa stala odborne spôsobilou na vykonávanie energetickej certifikácie. Mala preto za to, že poistné a príspevky za obdobie júl 2009 až jún 2010 má riadne a v správnej výške odvedené. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej týkajúceho sa penále zo dňa 14.12.2017 je uvedený rozpis, ako boli zaúčtované platby žalobkyne ohľadne poistného a príspevkov prijaté od augusta 2009 do júla 2010 (išlo o poistné a príspevky za obdobie júl 2009 až jún 2010), ktoré platila v sume, ktorú si vypočítala z vymeriavacieho základu určeného z počtu mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2008 – 10 mesiacov. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že z rozpisu žalovanej vyplýva, že časť platieb, ktoré žalobkyňa zaplatila v období mesiacov júl 2009 až jún 2010 jej Sociálna poisťovňa dňa 14. mája 2012 vrátila na účet, z čoho vyplýva, že v roku 2012 Sociálna poisťovňa nezastávala názor, že žalobkyňa mala nesprávne určený vymeriavací základ alebo nižšiu výšku poistného a príspevkov za obdobie júl 2009 až jún 2010. Poukázala ďalej na to, že až dňa 21.6.2016 jej bolo doručené rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0411155516-GC04/16 zo dňa 14.6.2016, ktorým jej bolo predpísané poistné a príspevky za obdobia júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a jún 2010 spolu v sume 2 843,80 eur. V tomto rozhodnutí bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu konštatované, že žalobkyňa poistné a príspevky za uvedené obdobia odviedla v nesprávnej výške, avšak v odôvodnení tohto rozhodnutia nebolo uvedené na základe akých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava dospela k takémuto názoru. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pričom žalovaná ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016 jej odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že počet mesiacov výkonu samostatnej zárobkovej činnosti je „4“ (od 24. septembra 2008 do 31. decembra 2008) a tento údaj bol použitý pre určenie vymeriavacieho základu, z ktorého bola žalobkyňa povinná odvádzať poistné a príspevky. Žalobkyňa mala za to, že si povinnosti samostatne zárobkovej činnej osoby, a to povinnosť podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok ako aj povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní do vzniku týchto poistení splnila. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemožno od nej ako účastníčky konania v postavení fyzickej osoby spravodlivo žiadať, aby predvídala akým spôsobom bude vykladať príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa ako správny orgán pri posudzovaní jej postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v roku 2008 a už nemohla predvídať ani očakávať, že k odlišnému posúdeniu dospeje po viac ako siedmich rokoch. Žalovaná v podstate až po viac ako siedmich rokoch dospela k odlišnému určeniu počtu mesiacov, v ktorých mala žalobkyňa v roku 2008 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto vydaním takéhoto rozhodnutia o nedoplatku na poistnom po takejto dobe došlo zo strany Sociálnej poisťovne k porušeniu princípu právnej istoty a princípu ochrany účastníka konajúceho v dobrej viere. Mala za to, že penále za obdobie júl 2009 až jún 2010 jej bolo predpísané z nedoplatku na poistnom a príspevkoch, ktorý nedoplatok vznikol v dôsledku postupu Sociálnej poisťovne porušujúci princíp právnej istoty, predvídateľnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, princíp ochrany účastníka konajúceho v dobrej viere a princíp konania v primeranej lehote, t.j. v dôsledku nezákonného postupu Sociálnej poisťovne a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré bolo výsledkom tohto nezákonného postupu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS16/06 zo dňa 24.6.2009, ďalej na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS10/04 zo dňa 6.2.2008 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 11.1.2018, keď z týchto rozhodnutí, resp. Nálezov Ústavného súdu SR vyplýva princíp legitímneho očakávania a tiež princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Žiadala preto rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakovala priebeh administratívneho konania, pričom poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu číslo: 700-0411164817-GC04/17 zo dňa 27. apríla 2017, týkajúce sa predpísania penále žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za rozhodné obdobie, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutím číslo: 45662-2/2017- BA zo dňa 14.12.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania penále žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za sporné obdobie a nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov žalobkyni za obdobie júl 2009 až jún 2010. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak táto bola povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činnou osobou v období od 1. júla 2009 do 23. mája 2016, pričom v období od 1. júla 2015 do 23. mája 2016 nemala s poukazom na povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky. Zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a povinné príspevky za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila v súlade s zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. v súlade s v znení neskorších predpisov, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa ust. zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. Pri predpísaní penále vychádzala Sociálna poisťovňa z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za sporné obdobie,

ktoré žalobkyňa uhradila po lehote splatnosti poistného a povinných príspevkov. Vzhľadom k tomu, že vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za sporné obdobie, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava postupovala v zmysle § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a žalobkyni predpísala penále len do výšky dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov. V tejto súvislosti zdôraznila, že žalobkyňa nadobudla na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 až dňa 24.9.2008, a to zápisom do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov (znamená to, že názor žalobkyne, že status samostatne zárobkovo činnej osoby nadobudla už skôr, a to dňa 18.2.2008, vydaním osvedčenia Slovenskej komory stavebných inžinierov o odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu pre miesto spotreby energie, nie je správny). V tejto súvislosti žalovaná poukázala na o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktorí v ustanovuje, že autorizovaným stavebným inžinierom je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov, pričom v sa ďalej uvádza, že takýto autorizovaný stavebný inžinier je oprávnený poskytovať služby odo dňa zapísania do zoznamu do dňa vyčiarknutia z predmetného zoznamu. Za tohto stavu preto Sociálna poisťovňa pri výpočte výšky poistného a povinných príspevkov, ktoré mala žalobkyňa odvádzať v období júl 2009 až jún 2010 (rozhodným obdobím pre výpočet výšky poistného a povinných príspevkov za toto obdobie bol v zmysle zákona o sociálnom poistení rok 2008), vychádzala zo štyroch mesiacov činnosti žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. od 24. septembra 2008, kedy žalobkyňa na účely sociálneho poistenia nadobudla status SZČO podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, do 31. decembra 2008. Ďalej uviedla, že práve odvádzatelia poistného a povinných príspevkov sú zodpovední za plnenie povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom sú povinní Sociálnej poisťovni uvádzať pravdivé údaje. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobkyňa v daňovom priznaní za rok 2008, z ktorého Sociálna poisťovňa vychádzala pri výpočte výšky poistného a povinných príspevkov, uviedla nesprávny počet mesiacov výkonu činnosti (10 mesiacov) a Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, až na základe vlastnej kontrolnej činnosti zistila všetky skutočnosti relevantné pre výpočet výšky poistného a povinných príspevkov. Za tohto stavu preto žalobkyni dopredpísala dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za obdobie júl 2009 až jún 2010 vo výške 2 843,80 eur, a to rozhodnutím číslo: 700-0411155516-GC04/16 zo dňa 14.6.2016, pričom toto prvostupňové správne rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne predmetom preskúmania zákonnosti pred Sociálnou poisťovňou, ústredím. Žalovaná ako odvolací správny orgán po preskúmaní skutkového stavu veci rozhodnutím číslo: 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016 potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia nadobudlo právoplatnosť dňa 5. decembra 2016. Žalobkyňa s týmto rozhodnutím žalovanej ako odvolacieho správneho orgánu nesúhlasila, podala v zákonom o sociálnom poistení v ustanovenej lehote návrh na obnovu konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia, číslo: 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016.

Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že rozhodnutiu o predpísaní penále predchádzalo vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, číslo: 700-0411155516-GC04/16 zo dňa 14. júna 2016, ktorým bola žalobkyni predpísaná dlžná suma poistného a povinných príspevkov za obdobie júl 2009 až jún 2010 vo výške 2 843,80 eur. Toto rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho správneho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016, pričom na tunajšom súde prebiehalo konanie vo veci návrhu žalobkyne na obnovu konania pod sp.zn. .

Vzhľadom k tomu, že na tunajšom súde pod sp.zn. prebiehalo konanie o obnove konania vo veci predpísania poistného a príspevkov samostatne zárobkovo činnej osobe týkajúce sa žalobkyne, ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016 a v ktorom sa riešila otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu ohľadne vyrubeného penále, tak správny súd uznesením č.k. -97 zo dňa 21.1.2020 prerušil konanie vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. do právoplatného skončenia konania o obnove konania vo veci predpísania poistného a príspevkov samostatne zárobkovo činnej osobe – žalobkyni, ukončenej právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 56135-2/2016- BA zo dňa 10. novembra 2016.

Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v rozhodnom znení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v rozhodnom znení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v rozhodnom znení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2010, Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť

predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( ), neviazaný rozsahom žalobných dôvodov ( , a ), pričom vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 9.1.2023 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

V konaní vypočutá právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobných dôvodov uvedených v samotnej žalobe ako aj v jej ďalších písomných podaniach. Žiadala, aby súd zrušil tak rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné a predpísané penále nie je v zhode s princípmi právneho štátu. Zdôraznila, že nedoplatok na poistnom a príspevkoch za uvedené obdobie júl 2009 až jún 2010 žalobkyni vznikol z dôvodu, že Sociálna poisťovňa po viac ako 7 rokoch odlišne posúdila začiatok vykonávania SZČO žalobkyne v roku 2008 a z toho potom určila počet mesiacov vykonávania podnikania a inej zárobkovej činnosti v roku 2008. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že takýto postup Sociálnej poisťovne bol v rozpore s princípom právnej istoty. Za rozhodujúci dátum pre určenie postavenia žalobkyne ako SZČO na účely sociálneho poistenia považovala zápis do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov a nie dátum, kedy bolo žalobkyni vydané osvedčenie Slovenskej komory stavebných inžinierov. Mala za to, že takýto postup Sociálnej poisťovne ako aj vydané rozhodnutie je v rozpore s princípom spravodlivosti, nakoľko v tomto období, t.j. medzi obdobím, za ktoré bolo predpísané poistenie a príspevky a obdobím kedy o tomto predpísaní Sociálna poisťovňa rozhodla bola minimálne dvakrát uplatňovaná tzv. amnestia na penále, kedy v prípade úhrady dlžného poistného a príspevkov bolo penále odpustené, pričom túto možnosť žalobkyňa nemohla využiť, nakoľko v danom období nemala vedomosť o tom, že nemá poistné a príspevky zaplatené v správnej výške.

V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov a argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.4.2018. Mala za to, že predpísané penále bolo vo vzťahu k žalobkyni predpísané dôvodne. Zdôraznila, že rozhodnutie týkajúce sa vyrubenia poistného je už právoplatné, keď toto konanie bolo už skončené a preto Sociálna poisťovňa následne je povinná vyrubiť penále, pokiaľ poistné nebolo zaplatené v riadnej výške a včas. Skutočnosť, že penále bolo žalobkyni predpísané až po 7 rokoch Sociálna poisťovňa odôvodňuje tým, že žalobkyňa jej v relevantnom období neoznámila všetky skutočnosti, keď vychádzala z 10 mesiacov, čo znamená, že žalobkyňa uviedla nesprávny počet mesiacov výkonu činnosti, pričom bolo potrebné vychádzať zo štyroch mesiacov činnosti žalobkyne ako SZČO, pretože táto bola od 24.9.2008 zapísaná do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov, a od tohto dátumu preto žalobkyňa nadobudla status SZČO. Znamená to, že takýmto konaním žalobkyne (neuviedla správny počet mesiacov výkonu SZČO) došlo k poskytnutiu nesprávnych údajov z jej strany, čo malo vplyv na výšku poistného. Za tohto stavu preto nemohla využiť generálny pardon podľa § 293bl zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že rozhodnutie o poistnom bolo vydané po 7 rokoch uviedla, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia, pokiaľ ide o predpísanie penále. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.10.2018, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že princíp právnej istoty a spravodlivosti znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Ohľadne prejednávanej veci bolo zistené, že v konaní vedenom pod sp.zn. tunajší súd posudzoval žalobkyňou podaný návrh na obnovu konania vo veci predpísania dlžného poistného a povinných príspevkov žalobkyni za obdobie júl 2009 až jún 2010. Bolo zistené, že toto nedávkové konanie vo veci predpísania povinného poistného bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredia č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016. Súd zistil, že konanie vedené pod sp.zn. tunajší súd rozsudkom zo dňa 22.12.2021 žalobu žalobkyne o obnovu konania zamietol a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám povinnosť odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Pokiaľ fyzická osoba alebo právnická osoba ako osoba povinná odvádzať sociálne poistenie, si svoju povinnosť riadne a včas v zákonom stanovenej lehote nesplní, Sociálna poisťovňa predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ho odviedla v nesprávnej sume (§ 144 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení). Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 240 ods. 1 uvedeného zákona stanoví povinnosť Sociálnej poisťovni predpísať osobe povinnej odvádzať poistné a povinné príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ako sankciu za nesplnenie si svojej povinnosti odviesť sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie riadne a včas v zákonom stanovenej lehote.

Správny súd zdôrazňuje, že penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného a povinných príspevkov). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného a povinných príspevkov včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného a povinných príspevkov vôbec. Tiež treba uviesť, že zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak pri predpísaní penále Sociálna poisťovňa vychádzala z ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za sporné obdobie, ktoré žalobkyňa uhradila po lehote splatnosti poistného a povinných príspevkov. Tak ako už bolo konštatované v inom konaní () určenie počtu mesiacov vykonávania podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyňou v roku 2008 súvisí s aplikáciou ust. § 5 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2008, ktoré bolo potrebné pre účely vzniku právneho postavenia SZČO v prípade žalobkyne a pre účely vzniku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v postavení SZČO (podľa § 15 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2008) aplikovať na zistený skutkový stav, determinovaný zápisom žalobkyne do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov podľa zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch dňom 24.9.2008.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej a citovanej právnej úpravy správny súd ustálil, že v prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba neodviedla riadne, resp. v správnej výške poistné za rozhodné obdobie, nakoľko žalobkyňa nadobudla na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 až dňa 24.9.2008, a to zápisom do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov. Skutočnosť, že žalobkyňa bola od 19. marca 2008 registrovaná u príslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou, tak táto námietka nie je relevantná, nakoľko nemá vplyv na posúdenie právneho postavenia žalobkyne ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Registrácia podľa osobitného predpisu, t.j. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014, a to podľa v spojení s Z dôvodu, že žalobkyňa v daňovom priznaní za rok 2008, z ktorého Sociálna poisťovňa vychádzala pri výpočte výšky poistného a povinných príspevkov, uviedla nesprávny počet mesiacov výkonu činnosti (10 mesiacov), pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava až na základe vlastnej kontrolnej činnosti zistila všetky skutočnosti relevantné pre výpočet výšky poistného a povinných príspevkov, dopredpísala žalobkyni dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za obdobie júl 2009 až jún 2010 vo výške 2 843,80 eur, a to rozhodnutím číslo: 700-0411155516-GC04/16 zo dňa 14. júna 2016. Toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo na základe odvolania žalobkyne potvrdené

rozhodnutím žalovanej ako odvolacieho správneho orgánu, a to rozhodnutím číslo: 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že táto nemohla využiť generálny pardon podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tak tento nebolo možné vo vzťahu k žalobkyni aplikovať, nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Znamená to, že uvedené ustanovenie upravuje nepredpísanie penále, alebo odpustenie povinnosti platiť penále povinnému subjektu (tzv. generálny pardon), a to len v prípade, ak povinný subjekt dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatil najneskôr do 30. apríla 2010, čo však nie je prípad žalobkyne. Znamená to, že žalobkyňa by tento generálny pardon mohla uplatniť iba v prípade, že by k 30. aprílu 2010 nemala voči Sociálnej poisťovne žiaden peňažný záväzok.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam ako aj k dôvodom správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).