Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-649-2009.pdf
PDF · 71.13 KB
Case nature
Subarea
3Er/649/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436, proti povinnému Anna Rusinová MINI FAMILY BISTRO, so sídlom Hodžova 3, Liptovský Mikuláš, IČO: 17 874 912, o vymoženie 423,81 eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislave Kolesárovej trovy exekúcie v sume 47,32 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 22.9.2008 č. 5505 022380* poveril súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 423,81 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Martine, číslo PV 501/08707/2008 zo dňa 29.5.2009.
Dňa 04.12.2014 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi písomné podanie, ktorým podal návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému. Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu písomné podanie oprávneného dňa 10.12.2014 na rozhodnutie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi. Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.
V exekučnej veci súdny exekútor na podklade vykonaných šetrení zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na pokrytie nákladov exekúcie.
Súd preto exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie prvá veta, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky.
Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 51,54 Eur, pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis značka EX 1077/2009.
V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti len v minimálnej sume 33,19 Eur. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom oprávneného, ktorý vyslovil vo svojom podnete na zastavenie exekúcie, keď uviedol, že exekúcia bola vedená na exekútorskom úrade poverenej súdnej exekútorky od roku 2009 t. j. 5 rokov, pričom za toto obdobie neboli od povinného vymožené žiadne peňažné prostriedky.
Súd podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor nevyhnutne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Suma priznanej náhrady hotových výdavkov predstavuje hodnotu 7,50 Eur. Hotové výdavky boli vynaložené v súvislosti s poštovým doručovaním písomností v rámci vykonávania exekučnej činnosti, ktoré vyplývali z predloženého exekučného spisu. Išlo o doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu, príkazu na začatie exekúcie a žiadosti o poskytnutie súčinnosti. Iba pri týchto uvedených dokumentoch sa v exekučnom spise nachádzali doručenky ako potvrdenia o vykonaní doručenia prostredníctvom poštového doručovateľa. Ostatné uplatnené hotové výdavky, súd nemal za preukázané z predloženého exekučného spisu, preto ich náhradu nepriznal.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur, v sume 6,63 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 47,32 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 5 M Cdo/12/2004 z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho
trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).