Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/133/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava 26, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava proti odporkyni: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/X, A., o zaplatenie 322,50 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra 2013, č.k. -30, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu mení takto:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 84,45 Eur, a to v splátkach po 10 Eur mesačne splatných vždy do 27. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celej sumy.

Vo zvyšku návrh zamieta.

II. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu a odporkyňu zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 322,50 Eur za obdobie od 10.9.2010 do 1.8.2013 (84,05 Eur) v mesačných splátkach po 5 Eur, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 322,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne za obdobie od 10.9.2010 do zaplatenia titulom dlžného poistného. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že odporkyňa žalovaný dlh 322,50 Eur uhradila dňa 2.8.2013, čo mal preukázané z výpisu z účtu odporkyne, a preto čo do istiny návrh zamietol pre splnenie dlhu a navrhovateľovi priznal iba úrok z omeškania za obdobie omeškania so zaplatením žalovanej istiny. Právne vec posúdil podľa ust. § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O povolení splátok rozhodol okresný súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a zohľadnil, že odporkyňa poberá príjem iba 340 Eur mesačne, je rozvedená a má vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý maturuje. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v časti istiny, t.j. v prevažnej časti, v konaní neúspešný.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože postupom okresného súdu sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom a došlo k nesprávnemu posúdeniu okamžiku splnenia dlhu. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. K dôvodom odvolania uviedol, že navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniu odporkyne,

že žalovaný dlh zaplatila ani k dôkazu o tejto skutočnosti, ktorým mal byť výpis z účtu odporkyne. Tento dôkaz okresný súd vykonal na pojednávaní bez prítomnosti navrhovateľa a na jeho základe na tom istom pojednávaní aj rozhodol. Navrhovateľ ďalej namietal, že z vykonaného dôkazu o zaplatení žalovanej istiny neprijal okresný súd správne skutkové zistenia. Splnenie peňažného dlhu totiž nemožno mať za preukázané iba odoslaním z účtu dlžníka, ale až pripísaním prostriedkov na účet veriteľa. Súčasne okresný súd nesprávne zistil okamžik zaplatenia istiny, keď zaň považoval deň, kedy bola podľa výpisu z účtu odporkyne istina odoslaná, t.j. 2.8.2013. Pritom sa v zmysle ust. § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje dlh za splnený až pripísaním na účet veriteľa a ako je z praxe známe, bankový prevod od poukázania peňažných prostriedkov do ich pripísania na účet trvá aj niekoľko dní. V danom prípade bola podľa navrhovateľa dlžná suma 322,50 Eur pripísaná na účet navrhovateľa až dňa 06.08.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo krajský súd zistil, že námietka navrhovateľa o odňatí možnosti konať pred súdom nie je v danom prípade dôvodná. Okresný súd síce vykonal pre vec podstatný dôkaz na pojednávaní bez prítomnosti navrhovateľa, no pre tento postup ho oprávňovalo to, že navrhovateľ po vytýčení pojednávania na deň 26.9.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím bez svojej účasti. Pojednávanie predstavuje práve ten priestor, kde má účastník možnosť oboznámiť sa s tvrdeniami protistrany, vykonanými dôkazmi a k tvrdeniam i dôkazom sa tu môže vyjadriť. Pokiaľ súhlasí s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti, vyjadruje tým vlastnú vôľu, že na využití uvedených možností netrvá. Akceptovanie vôle účastníka a uskutočnenie pojednávania, vrátane dokazovania a rozhodnutia vo veci bez prítomnosti takéhoto účastníka preto nemôže voči nemu predstavovať odňatie možnosti konať pred súdom.

V ďalšom odvolacom dôvode však bolo odvolanie navrhovateľa dôvodné. Okresný súd skutočne nesprávne posúdil právnu otázku okamžiku splnenia peňažného dlhu poukázaním na bankový účet. Tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Ten je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Tak ako uvádza navrhovateľ vo svojom odvolaní, je peňažný dlh splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa (ust. § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Záver okresného súdu, že k splneniu dlhu došlo v danom prípade vykonaním úhrady zo strany odporkyne dňa 2.8.2013 tak nie je správny a dlh je v danom prípade podľa uvedeného ustanovenia § 567 ods. 2 potrebné považovať za splnený až pripísaním na účet navrhovateľa, čo podľa jeho vyjadrenia bolo dňa 6.8.2013. Nesprávnosť záveru okresného súdu o okamžiku splnenia dlhu má vplyv iba na rozhodnutie o úroku z omeškania, pretože na závere o samotnom zaplatení istiny nič nemení. V prípade nároku na úrok z omeškania má uvedené odlišné posúdenie okamžiku splnenia dlhu za následok iba rozdiel v dĺžke omeškania, ktoré trvalo o štyri dni dlhšie ako ustálil okresný súd. Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia okresného súdu tak navrhovateľovi patrí úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 322,50 Eur za obdobie od 10.9.2010 až do 5.8.2013 (84,45 Eur), teda o 0,40 Eur viac ako bolo navrhovateľovi priznané z titulu úroku z omeškania napadnutým rozsudkom.

Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na výšku plnenia, ktoré navrhovateľ urobil predmetom odvolacieho konania (0,40 Eur), tak nebolo dôvodné navrhovateľom požadované zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že navrhovateľovi priznal o uvedených 0,40 Eur úroku z omeškania viac ako napadnutým rozhodnutím okresný súd. Krajský súd v záujme väčšej inštruktívnosti rozhodnutia priznaný nárok na úrok zo meškania vyčíslil tak ako je uvedené vo výroku. Súčasne podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil plnenie priznanej peňažnej sumy v splátkach, a to z rovnakých dôvodov ako okresný súd. Dôvody spočívajú v pomeroch odporkyne, a to najmä v nízkom príjme a súčasnej vyživovacej povinnosti na plnoleté študujúce dieťa. Súčasne nie sú zrejmé žiadne dôvody, pre ktoré by plnenie v splátkach neprimerane zasiahlo do pomerov navrhovateľa. Na rozdiel od okresného súdu však považoval krajský súd za primerané splátky vo výške 10 Eur mesačne, a to jednak z dôvodu, aby sa splácanie samotného príslušenstva neprimerane nepredlžovalo, ako aj preto,

že počas odvolacieho konania mala odporkyňa príležitosť splatiť nezanedbateľnú časť dlhu aj v pôvodne určených splátkach 5 Eur mesačne.

O trovách prvostupňového konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na prevažný neúspech navrhovateľa (neúspech v istine 322,50 Eur / úspech v úroku z omeškania 84,45 Eur) ani krajský súd náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal. Čo sa týka trov odvolacieho konania, v ktorom bol navrhovateľ plne úspešný a patrila by mu v súlade s § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. plná náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na hodnotu pohľadávky, ktorá bola predmetom odvolacieho konania (0,40 Eur) však krajský súd považoval navrhovateľom uplatnené trovy odvolacieho konania 31,28 Eur, teda takmer osemdesiatnásobok predmetu odvolacieho konania za neprimerané takejto pohľadávke, a pretože sa jedná o drobný spor, nepriznal podľa § 150 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania ani len čiastočne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .