Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, št. prísl. SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: P. T., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N. Q., Q. J.. XXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom C.. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie Obcou Čaklov, o návrhu otca na zníženie výživného,

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného pre maloletého P. T.,nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 15.03.2013 sa otec domáhal zníženia výživného zo sumy pôvodne určenej vo výške 120 Eur mesačne na sumu 38 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na jeho strane k zásadnej zmene pomerov, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Súd sa pokúsil vypočuť otca k návrhu prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Vranov nad Topľou. Dožiadanie sa tunajšiemu súdu vrátilo ako nevybavené z dôvodu neznámeho pobytu otca.

Nakoľko sa otec v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval a iný jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, súd mu v zmysle ustanovenia ustanovil uznesením č. -30 zo dňa 20.10.2014 na konanie opatrovníka.

Opatrovník otca - Obec Čaklov ( príbuzní otca na žiadosť súdu o možnosť byť ustanovený za opatrovníka nereagovali) nevyužil právo osobne konať pred súdom, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd rozhodol s poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie konal v neprítomnosti Obce Čaklov ako opatrovníka otca maloletého dieťaťa za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania ( ).

Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že je samoživiteľka, je nezamestnaná, jej jediným príjem tvoria prídavky na dieťa, príspevok na bývanie a výživné od otca maloletého. Doplnila, že otec maloletého si od februára 2013, kedy prispel na jeho výživu sumou vo výške 60 Eur, vyživovaciu povinnosť neplní.

Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa žiadal návrh otca zamietnuť, nakoľko otec sa o dieťa zaujíma iba sporadicky, neprispieva plnou sumou na jeho výživu, nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Poukázal na skutočnosť, že pôvodné výživné bolo stanovené na základe dohody rodičov, takže otec si mal byť vedomý svojej povinnosti zabezpečiť si financie tak, aby mohol túto povinnosť splniť. Takisto poukazujeme na skutočnosť, že nastala zmena pomerov u maloletého P., ktorý začal chodiť do školy, takže jeho potreby sa prirodzene zvýšili. Ďalej poukázal na skutočnosť, že celkovú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, spisovým materiálom , potvrdením o príjme matky, potvrdením o návšteve školy maloletého, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že výživné pre maloletého P. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. -29 zo dňa 29.09.2011, ktorým súd schválil dohodu rodičov ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v zmysle ktorej bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 120 Eur mesačne, počnúc 01.10.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2011.

V tom čase mal maloletý P.tyri roky, navštevoval materskú školu, bol zdravý, náklady na jeho potreby boli primerané jeho veku.

Matka bola slobodná, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, spolu s maloletým žila u svojej matky, jej príjem tvorili dávky v hmotnej núdzi a zárobok z brigády vo výške 100 Eur mesačne, majetok väčšej hodnoty nevlastnila.

Otec bol slobodný, býval na ubytovni, s maloletým sa pravidelne stretával, matke prispieval pravidelne výživným vo výške 120 Eur mesačne.

Toho času má maloletý 7 rokov, od 01.09.2013 navštevuje Základnú školu N. Q., stravuje sa doma, v súvislosti s návštevou materskej školy vznikajú matke bežné výdavky, maloletému platí životné poistenie. Maloletý je zdravý.

Matka je slobodná, je zamestnaná v spoločnosti F., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 685 Eur netto, žije v rodinnom dome svojej matky. Jej zdravotný stav je dobrý, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, s maloletým sa stretáva sporadicky, naposledy s ním strávil jeden týždeň počas letných prázdnin v roku 2014, maloletého občas kontaktuje telefonicky, podľa vyjadrenia matky by mal byť zamestnaný v Českej republike, na výživu maloletého prispieva sumou vo výške 80 -100 Eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).

Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Súd procesom dokazovania, pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich okolností, s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný.

Súd posudzoval pomery ako oboch rodičov od poslednej úpravy výživného, tak aj pomery maloletého dieťaťa.

Súd konštatuje, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mal maloletý 4 roky, navštevoval materskú školu. Toho času je žiakom druhej triedy základnej školy v mieste svojho bydliska, je preto nepochybné, že vzhľadom k jeho veku, ako i k vývojovým potrebám, sa jeho osobné náklady úmerne k tomu zvýšili. Súd preto konštatuje, že v danom prípade nastala zmena rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorá však indikuje zvýšenie výživného pre maloletého ( jeho potreby sa vzhľadom na vek a školu, ktorú navštevuje zvýšili) a nie zníženie výživného, ktorého sa domáha otec dieťaťa.

Nakoľko sa otec maloletého zdržiava v súčasnosti na neznámom mieste, súdu sa nepodarilo prešetriť jeho pomery; podľa vyjadrenia matky maloletého (č. l. 37) i sestry otca (č. l. 26) by mal byť zamestnaný v Českej republike.

S maloletým sa otec stretáva len sporadicky, strávili spolu týždeň počas letných prázdnin v roku 2014. Na výživu maloletého prispieva sumou v rôznej výške (cca 80 - 100 Eur mesačne), vždy nižšou, ako je suma doteraz stanovená súdnym rozhodnutím, inak sa o maloletého, jeho potreby, zdravotný stav, výsledky v škole a pod. nezaujíma, nezaujíma sa ani o prípadné mimoriadne náklady maloletého.

Súd vykonaným dokazovaním hodnotil aj pomery matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Matkine pomery sa od poslednej úpravy výživného taktiež zmenili, je zamestnaná s priemerným príjmom vo výške 685 Eur netto, s maloletým žije v domácnosti svojej matky. Pri hodnotení pomerov matky je však nevyhnutné zohľadniť starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje a ktorá zahŕňa nielen materiálne potreby jeho sociálneho bytia, ale i citové potreby dieťaťa zabezpečujúce jeho zdravý duševný a psychickú vývoj. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, ale vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich, preto nie je možné stavať na roveň túto povinnosť u rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, oproti tomu, ktorý si len plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu mesačných opakujúcich sa dávok. V podstate matka ako jediný rodičov poskytuje maloletému všestrannú starostlivosť, supluje v tomto smere aj otca, ktorého záujem o maloletého je iba sporadický.

Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach, v neposlednom rade aj s poukazom na postoj otca k vlastnému návrhu ( otec inicioval súdne konanie, už v čase podania návrhu nebýval na adrese, ktorú v návrhu uviedol, o konanie sa nezaujímal, súd dôvodne z komunikácie s blízkou príbuznou otca mohol dôvodne predpokladať, že mu oznámila stále prebiehajúce konanie) konštatuje, že návrh otca je v celom rozsahu nedôvodný - otec nepredložil žiadne relevantný dôkaz o zmene jeho pomerov, ktoré by v negatívnom smere ovplyvňovali jeho schopnosť platiť výživné, v žiadnom smere nebol súdu nápomocný pri vykonávaní dokazovania, preto súd jeho návrh aj zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.