Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-295-2010.pdf
PDF · 150.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/295/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Barbora Reháková, s miestom podnikania Limbová 3058/18, 010 01 Žilina, IČO: 41 752 341, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého 31, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Obec Lietavská Svinná - Babkov, 013 11 Lietavská Svinná 160, IČO: 00 321 443, právne zastúpenému: JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.708,23 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 582 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 3.205,88 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 30.7.2010 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.708,23 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 10.6.2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol, že žalobca na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 1.3.2005 mal v prenájme od žalovaného dom súpisné č. XXX na pozemku parc.č. XXX v katastrálnom území B. D.. Na základe Nájomnej zmluvy z 5.6.2006 o dočasnom užívaní pozemku mal žalobca v nájme ako nájomca od žalovaného ako prenajímateľa pozemok o výmere 125 m2 na parc.č. XXX v katastrálnom území B. D., zapísaný na LV č. XXX. Oba predmety nájmu mal žalobca prenajaté za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti, a to predaja potravín a zmiešaného tovaru a za účelom umiestnenia letnej terasy, pokiaľ ide o pozemok. Výpoveďou zo strany žalovaného zo 14.1.2010 a z 11.3.2010 bol nájom domu i pozemku skončený ku dňu 30.4.2010. Ako dôvod výpovede žalovaný uviedol, že mieni priestory odpredať. Na základe preberacieho protokolu zo 6.5.2010 žalobca po ukončení nájmu predmety nájmu odovzdal žalovanému. Počas trvania nájmu vykonal na predmetoch nájmu z vlastných finančných prostriedkov zmeny a teda do predmetov nájmu investoval. Konkrétne vybudoval nové priečky, nové sociálne zariadenia, zabudoval barový /výčapný/ pult, vybudoval novú terasu a podobne. Súhlas na realizáciu týchto zmien bol zo strany žalovaného daný písomne dňa 26.5.2006. Žalobca v dôvodoch žaloby poukázal na úpravu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka /správne § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Žalobca vyzval žalovaného listom z 21.4.2010 žalovaného na zaplatenie sumy 9.910,91 EUR a túto svoju žiadosť doložil i znaleckým posudkom, ktorý si zadal vypracovať práve za účelom preukázania investícií do prenajatých priestorov. Z predmetného znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalecká organizácia R., D..O..M.. pod č. X/XXXX vyplýva, že žalobca do predmetu nájmu investoval vlastné finančné prostriedky v rozsahu: časť elektrotechnická 1.912,- EUR, časť
stavebná 8.482,88 EUR a časť reštauračného nábytku a reštauračných doplnkov 2.095,84 EUR, teda celkom 12.490,72 EUR vrátane DPH. Veci, ktoré sa dali oddeliť, žalobca po skončení nájmu odniesol, išlo o chladničky, elektrospotrebiče, stoličky, reštauračný nábytok a podobne. Hodnota týchto vecí je tiež stanovená znaleckým posudkom, avšak v konaní túto sumu zodpovedajúcu hodnote odnesených vecí, žalobca nežiada. Vyhotovenie znaleckého posudku si vyžiadalo náklady v rozsahu 766,12 EUR. Žalobca má nárok na zaplatenie protihodnoty vo výške 9.539,60 EUR a na zaplatenie nákladov znaleckého posudku 766,12 EUR, teda celkom 10.305,72 EUR. Nakoľko žalobca dlhoval žalovanému sumu 597,49 EUR ako nezaplatené nájomné za mesiace január až apríl 2010, zrealizoval listom z 10.6.2010 jednostranný právny úkon započítania svojej pohľadávky 10.305,72 EUR so svojím záväzkom v sume 597,49 EUR, v dôsledku čoho je na strane žalobcu pohľadávka vo výške 9.708,23 EUR. Realizáciu uvedeného právneho úkonu jednostranného započítania žalobcu žalovaný nenamietal a ani nespochybňoval. Na základe toho od takéhoto správania sa žalovaného žalobca v priebehu ďalšieho konania odvodil právne dôsledky uznania zvyšku záväzku zo strany žalovaného v dôsledku zrealizovaného jednostranného právneho úkonu započítania žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že po ukončení nájmu predmetnú nehnuteľnosť odpredal žalovaný formou dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v opise nehnuteľnosti v oznámení o dražbe uviedol, v akom stave sa nehnuteľnosť nachádza a zahrnul tam aj tie veci, ktoré boli do domu zabudované z finančných prostriedkov žalobcu. V dražbe bol dom odpredaný za cenu 28.600,- EUR, vo väzbe na čo, keďže žalovaný túto cenu obdržal, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Právo na zaplatenie sumy 8.942,11 EUR zodpovedá v zmysle úpravy § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka právu žalobcu na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu po ukončení nájmu v dôsledku zmien, ktoré na predmetoch nájmu vykonal žalobca a zároveň je žalovaný povinný túto pohľadávku vrátiť žalobcovi i z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že neuznáva pohľadávku uplatnenú žalobcom, neuznáva ani znalecký posudok, ktorý si žalobca dal vypracovať, nakoľko má za to, že prácami, ktoré žalobca na prenajatej nehnuteľnosti uskutočnil, nedošlo ku zvýšeniu, ale naopak ku zníženiu hodnoty prenajatej nehnuteľnosti. V priebehu ďalšieho konania doplnil tvrdenia uvedené v rámci procesnej obrany poukazom na obsah zmluvy o nájme pozemku, kde mali zmluvné strany dohodnuté, že je žalobca po skončení nájmu povinný uviesť pozemok do pôvodného stavu, čo žalovaný neučinil. Z predloženého znaleckého posudku zo strany žalobcu nie je zrejmé, či predmetom ocenenia vnesených investícií na zhodnotenie veci je aj zhodnotenie pozemku, ktorý bol žalobca povinný dať do pôvodného stavu. Letná terasa, ktorá bola na pozemku inštalovaná, sa dala odniesť a teda odporca nie je ochotný uhrádzať náklady v súvislosti s jej vybudovaním. Pri udelení súhlasu na realizáciu stavebných úprav udelil žalovaný žalobcovi súhlas, avšak pokiaľ ide o vybudovanie barového pultu, k tomuto súhlas udelený nebol, nakoľko z písomného vyhotovenia súhlasu vyplýva, že bol daný súhlas k zabudovaniu výčapného pultu. Tak isto bol daný súhlas len ku zriadeniu letnej terasy a nie ku zriadeniu prevádzky kaviarne. Žalovaný zdôraznil, že znalecký posudok predložený žalobcom nehodnotí zvýšenie hodnoty veci, ale vynaložené náklady. Na úhradu nákladov sa však žalovaný v rámci zmluvných vzťahov uzatvorených so žalobcom nikdy nezaviazal. Pokiaľ žalobca v priebehu konania predložil špecifikáciu stavebných prác a ich ocenenia vrátane DPH, je to doklad, ktorý žalovaný namieta z hľadiska hodnovernosti a pravdivosti tejto listiny. Nepreukazuje výšku protihodnoty, teda toho, o čo sa reálne zvýšila hodnota predmetov nájmu v dôsledku tvrdených investícií žalobcu, ale dokladá ocenenie stavebných prác, ktoré o výške protihodnoty nič vecne nehovoria. Niektoré položky stavebných prác pri úpravách, ako napr. deklarovaný odvoz sutiny, montáže, poplatok za uloženie stavebného odpadu alebo vyčistenie budov, ako aj DPH pri týchto prácach, nepreukazujú existenciu zvýšenia hodnoty predmetu nájmu. Vykonanie úprav na predmete nájmu automaticky neznamená i zvýšenie hodnoty predmetu nájmu. V priebehu konania žalovaný rozporoval akýkoľvek zápočet nejakých vzájomných pohľadávok a poukazoval na to, že od počiatku vznesenia procesnej obrany žalobcom uplatnenú pohľadávku namieta.
Žalobca i po vznesení procesnej obrany trval na podanej žalobe, sumu vo výške 8.942,11 EUR uplatnil s poukazom na úpravu § 667 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že sa jedná o protihodnotu, o ktorú sa zvýšila hodnota predmetov nájmu v dôsledku zmien, ktoré so súhlasom žalovaného žalobca na predmetoch nájmu zrealizoval a suma 766,12 EUR predstavuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky zodpovedajúce cene vypracovaného znaleckého posudku a teda ide o príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Tvrdí, že nárok na uhradenie vložených investícií do predmetu nájmu vznikol žalobcovi, nakoľko stavebné práce a úpravy na predmetoch nájmu skutočne vykonal a ich výšku
preukázal znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveným znaleckou organizáciou R.. Realizácia prác na predmetoch nájmu bola potvrdená i svedeckými výpoveďami, i listinnými dokladmi preukazujúcimi nákup materiálu na realizáciu stavebných prác, ktoré doklady žalobca riadne viedol vo svojom účtovníctve. Sám žalovaný realizáciu týchto stavebných úprav ani nespochybňoval a vo svojich výpovediach v priebehu konania realizáciu týchto úprav potvrdil. Opätovne zdôraznil, že na strane žalovaného došlo zároveň aj k obohateniu - k bezdôvodnému obohateniu tým, že po skončení nájmu dom s pozemkom predal, obdržal za to od nového kupujúceho kúpnu cenu, v ktorej bola zahrnutá i cena investícií, ktoré do predmetov nájmu vložil žalobca. Rovnako opätovne zdôraznil poukaz na realizovaný právny úkon započítania zo strany žalobcu, keď s pohľadávkou vo výške 10.305,72 EUR započítal nezaplatený nájom. Žalovaný s takýmto zápočtom súhlasil a teda aj nárok žalobcu týmto uznal.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov G. O., G. O., W.. E. D., oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o prenájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. zo dňa 1.3.2005, ďalej Nájomnou zmluvou o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 5.6.2006, zápisnicou z prevzatia prenajatého objektu z 1.3.2005, výpoveďou Zmluvy o prenájme nebytového priestoru zo 14.1.2010, výpoveďou Nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku z 11.3.2010, preberacím protokolom zo dňa 6.5.2010, oznámením žalovaného adresovaným žalobcovi z 26.5.2006, zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 27.4.2006, znaleckým posudkom subjektu R., D..O..M.. č. X/XXXX, znaleckým posudkom W.. I. J., znaleckým posudkom W.. S. Y. č. X/XXXX, vyjadrením znalkyne W.. O. B., znalkyne z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác zo dňa 3.9.2014 na základe uloženej znaleckej úlohy podľa uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania č.k. 19Cb 295/2010-322 zo dňa 30.4.2014 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o prenájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. žalovaný prenajal žalobcovi dňa 1.3.2005 nebytové priestory, ktoré sa nachádzajú v budove vo vlastníctve žalovaného, súpisné č. XXX postavenej na pozemku č. XXX v katastrálnom území B. D., vedenej na LV č. XXX katastra nehnuteľností Žilina. Predmetom prenájmu je nebytový priestor o výmere 90 m2. Nájomca - žalobca sa zaviazal na základe tejto zmluvy prenajaté priestory užívať len pre vlastnú činnosť, a to predaj potravín a zmiešaného tovaru, prípadne iné služby, na ktoré má oprávnenie. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou ukončenia výpoveďou bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou tri mesiace počínajúcou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení. Podľa článku VI. tejto zmluvy po skončení nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje odovzdať prenajaté priestory v neporušenom stave. Bez súhlasu prenajímateľa nájomca nevykoná žiadne úpravy, ktoré by menili vzhľad, pôdorysné usporiadanie, prípadne iným spôsobom zasahovali do konštrukcií v prenajatých priestoroch.
Dňa 5.6.2006 uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako s nájomcom Zmluvu o dočasnom užívaní pozemku. Na základe tejto zmluvy prenajal žalovaný žalobcovi pozemok o výmere 125 m2 parc.č. XXX v katastrálnom území B. D. zapísaný na LV č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako prenajímateľa. Podľa článku III. si zmluvné strany dohodli, že sa nájomca zaväzuje prenajatý pozemok užívať na umiestnenie letnej terasy v letných mesiacoch máj až september. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou ukončenia výpoveďou ktorejkoľvek zo strán s výpovednou dobou jeden mesiac začínajúcou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa článku IV. bod 3 zmluvy v prípade ukončenia nájomného vzťahu je nájomca povinný vrátiť prenajatý pozemok v pôvodnom stave prenajímateľovi. Ak nájomca vykoná na pozemku zmeny, je povinný uviesť ho do pôvodného stavu na svoje náklady.
Zápisnicou z 1.3.2005 došlo k odovzdaniu a prevzatiu objektu, v ktorom sa nachádzajú priestory prenajaté žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy z 1.3.2005, pričom písomné vyhotovenie zápisnice je v spise na č.l. 8.
Výpoveďami zo dňa 14.1.2010 vo vzťahu k prenajatému priestoru a z 11.3.2010 vo vzťahu k pozemku vypovedal žalovaný žalobcovi predmetné nájomné zmluvy.
Na základe preberacieho protokolu zo 6.5.2010 došlo k preberaciemu a odovzdávaciemu konaniu vo vzťahu k domu B. D. č. súpisné XXX. V preberacom protokole je konštatované, že počas doby prenájmu nedošlo ku žiadnym nepovoleným úpravám, ani k poškodzovaniu predmetného objektu. V texte preberacieho protokolu je popísané zariadenie jednotlivých miestností a pozemku.
Na č.l. 16 spisu sa nachádza písomné vyhotovenie oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 26.5.2006, ktorým bolo žalobcovi na základe schválenia jeho žiadosti o stavebné úpravy obecným zastupiteľstvom žalovaného na zasadnutí 27.4.2006 povolené realizovať nasledovné úpravy:
- zamurovanie dverí v časti novej prístavby,
- vybudovanie 80 cm otvoru pre nové dvere vo vnútornej priečke /priečka medzi skladom a pôvodnou predajňou potravín/,
- vybudovanie dvoch nových sociálnych zariadení z pôvodnej predsiene WC,
- inštalácia pisoára, záchodu, umývadiel, vymurovanie priečok, výmena okna za menšie cca 50 x na 50 cm, vymurovanie pôvodného otvoru,
- zabudovanie výčapného zariadenia v pôvodnej predajni potravín. Všetky stavebné úpravy musia vyhovovať statike a príslušným normám a musia byť vykonané na náklady žiadateľa, teda žalobcu.
Žalobca ako prílohu žaloby predložil listinný dôkaz - znalecký posudok subjektu R., D..O..M.. č. X/XXXX vo veci výpočtu VŠH hnuteľného majetku a investícií stavebného charakteru v prenajatých objektoch pre potreby dražby nájomcu J. O., kde označený znalecký subjekt odpovedal na otázku v smere stanovenia všeobecnej hodnoty vyčlenených zložiek podniku a stavebných investícií s vypracovaním znaleckého posudku ku 15.3.2010. Podľa článku III. tohto znaleckého posudku: Záver, stanovil subjekt R., D..O..M.. znalec z odboru ekonomika a riadenie podnikov, oceňovanie a hodnotenie podnikov všeobecnú hodnotu hnuteľného majetku a stavebných investícií na ohliadanej adrese B. D. XXX vrátane DPH vo výške 12.490,72 EUR, z čoho stavebná časť predstavuje 8.482,88 EUR k 15.3.2010. Podľa časti B Stavebné investície je cena rozdielu medzi pôvodným a súčasným stavom s uvedením, že táto cena predstavuje protihodnotu, o ktorú sa prenajímateľovi zvýšila hodnota veci / čl. 36/.
Žalobca zároveň ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok W.. I. J., znalca z odboru lesníctvo, odvetvie výroba dreva okrem nábytku, bytové zariadenia, odvetvie nábytok, bytové doplnky vypracovaný k 15.3.2010 pod č. XX/XXXX za účelom stanovenia zostatkovej hodnoty všeobecnej hodnoty reštauračného nábytku a reštauračných doplnkov, ktorej majiteľom je žalobca. Na strane 12 tohto znaleckého posudku je pod položkou 6 uvedený barový pult s príslušenstvom vo výške všeobecnej hodnoty vrátane DPH stanovenej znalcom v sume 956,76 EUR.
Na č.l. 76 sa nachádza Oznámenie o dražbe hnuteľnej veci: dom so zastavaným pozemkom súpisné č. XXX na parcele XXX a parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2 zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie B. D., obec B. D., okres Ž.. V článku V. Oznámenia o dražbe je uvedený opis predmetu dražby a jeho stavu. Podľa článku VIII. cena predmetu dražby je určená sumou 25.500,- EUR podľa článku XI. najnižšie podanie je vo výške 28.300,- EUR.
Žalovaný v konaní predložil listinný dôkaz - znalecký posudok vypracovaný na žiadosť G., D..O..M.. znalcom W.. S. Y., znalkyňou vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku - dom súpisné č. XXX na parcele XXX podiel 1/1 a parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2 v podiele 1/1 vedené na LV č. XXX v katastrálnom území B. D., M. B. D. - J., okres Ž. zo dňa 16.2.2010. Podľa záveru tohto znaleckého posudku je všeobecná hodnota označenej stavby dom č. súpisné XXX vo výške 16.730,94 EUR, vonkajšie úpravy vo výške 1.679,31 EUR a pozemok parc.č. XXX vo výške 7.094,46 EUR.
Ako prílohu podania z 5.11.2012 žalobca predložil peňažný denník žalobcu z roku 2006, tak ako je v spise na č.l. 196 a nasledujúce, vo vzťahu ku ktorému listinnému dôkazu uviedol, že žalobca vykonanými prácami zhodnotil predmet nájmu, pričom náklady, ktoré na zmenu veci použil, sa z daňového pohľadu nesmú zahrnúť do výdavkov. Žalobca je podnikateľ fyzická osoba - samostatne zárobkovo činná osoba a na účely dane z príjmov sú výdavky na rekonštrukciu, modernizáciu a stavebné úpravy považované za technické zhodnotenie veci. Žalobca preto náklady na rekonštrukciu predmetov nájmu nedával do daňových výdavkov, o čom má svedčiť predložený peňažný denník.
Na pojednávaní dňa 11.6.2013 vypočul súd svedkov G. O. - brata žalobcu a G. O. - otca žalobcu, ktorí popísali rozsah zrealizovaných stavebných úprav a pri tom použitých materiálov zo strany žalobcu na predmetoch nájmu.
Na pojednávaní dňa 27.9.2013 vypočul súd svedka W.. E. D., ktorý bol jednou z osôb, ktorá sa podieľala na vypracovaní znaleckého posudku subjektu R., D..O..M.., ktorý žalobca predložil ako prílohu žaloby. Uviedol, že vypracovaniu posudku predchádzalo vyhodnotenie informácií, ktoré mal k dispozícii od zadávateľa vrátane výkresovej dokumentácie predošlého stavu, ktorá zahŕňala pôdorys nebytového priestoru. Ohodnocovanie sa uskutočnilo k máju 2006. Svedok uviedol, že sám v zásade nemal ani podrobnejšiu vedomosť o tom, aká situácia bola na tvári miesta pred realizáciou úprav zo strany žalobcu. Mal k dispozícii len to, čo uviedol, teda pôdorys pôvodnej stavby, a to sa oceňovalo predmetným znaleckým posudkom, nakoľko to zodpovedalo zadaniu zadávateľa a teda tomu, čo bolo povedané zo strany žalobcu, že skutočne vykonal. Potvrdil, že na tvári miesta bolo aj skutočne vidieť, že sa úpravy označené žalobcom na mieste technicky uskutočnili.
Súd nariadil vo veci uznesením č.k. 19Cb/295/2010-322 zo dňa 30.4.2014 znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác W.. O. B., ktorej uložil, aby po oboznámení s obsahom spisového materiálu v celom jeho rozsahu najmä s časťami, ktoré sú vymenované vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania za prípadného vykonania ohliadky predmetov nájmu, formou písomného znaleckého posudku vyjadrila, či realizáciou zmien a úprav vykonaných žalobcom a na jeho náklady na predmetoch nájmu, tak ako sú tieto zmeny a úpravy konkretizované nižšie vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania: po 1/ došlo ku 30.4.2010 ku zvýšeniu hodnoty predmetov nájmu a ak áno, v akom konkrétnom rozsahu, po 2/ o akú protihodnotu sa zvýšila hodnota predmetov nájmu vždy samostatne vo vzťahu k predmetu nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX B. B. z 1.3.2005 a samostatne vo vzťahu k predmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku z 5.6.2006. Súd v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania na základe výsledkov vykonaného dokazovania presne konkretizoval preukázaný druh a rozsah zmien a úprav na predmetoch nájmu, ktoré žalobca vykonal.
Po naštudovaní spisového materiálu a po vykonaní ohliadky, tak ako jej realizácia vyplýva zo záznamu z miestneho šetrenia 3.9.2014 /č.l. 350/ učinil označený ustanovený znalec vyjadrenie listom zo dňa 3.9.2014, ktorý list bol podrobne oboznámený čo do jeho obsahu na pojednávaní 13.1.2015. Ustanovený znalec uviedol, že zo stavebných prác, ktoré boli realizované žalobcom, neboli pri ohliadke viditeľné žiadne. To znamená, že sa na základe ohliadky nedá stanoviť hodnota stavebných prác zrealizovaných žalobcom. Stanoviť hodnotu stavebných prác je možné iba na základe výkazu výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou R., D..O..M.., na základe skutočnosti to možné nie je. Vo vzťahu k otázke č. 1 z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania znalec uviedol, že v danom prípade pri stanovení zvýšenia hodnoty predmetov nájmu by bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností k dátumu podpisu Nájomnej zmluvy z 1.3.2005. K tomu by mal byť zadokumentovaný stav a vypracovaný znalecký posudok so stavom k 1.3.2005, čo však dnes možné stanoviť nie je. Zároveň by mal byť vypracovaný znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností so stavom a k dátumu ukončenia nájmu 26.5.2010 / prípadne znalecký posudok X/XXXX vypracovaný k 16.2.2010 W.. S. Y./. Až po stanovení týchto dvoch všeobecných hodnôt nehnuteľností by bolo zrejmé, o koľko sa zvýšila hodnota nehnuteľností /spočítaním hodnoty stavebných prác vieme, koľko žalobca približne investoval do rekonštrukčných prác, no neurčuje to zvýšenie hodnoty predmetu nájmu. Čo sa týka zvýšenia hodnoty pozemku, znalec uviedol, že sa táto stanovuje metódou polohovej diferenciácie v zmysle príslušnej právnej úpravy. Pritom sa zohľadňujú i koeficienty povyšujúcich a koeficienty ponižujúcich faktorov, pričom vo vzťahu príkladmo uvedeným povyšujúcim faktorom uviedol, že ak boli na pozemku realizované úpravy ako napr. spevnená plocha a prístrešok, tie patria do vonkajších objektov pri nehnuteľnosti - budove a nezvyšujú hodnotu pozemku. Je možné stanoviť hodnotu stavebných prác na základe výkazu výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX subjektu R., D..O..M.., podľa skutočnosti to možné nie je. Zároveň sa nedá odpovedať na otázku, či a v akom rozsahu došlo ku zvýšeniu hodnoty predmetu nájmu, pretože nepoznáme - a nevieme určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 1.3.2005 a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 26.5.2010.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 667 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní zhodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa §1a veta prvá Z.č. 116/1990 Zb. o nájme podnájme nebytových priestorov: Tento zákon sa vzťahuje a/ na nebytové priestory , ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené k inému účelu než bývanie. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka: Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd, že žaloba nie je dôvodná a rozhodol o jej zamietnutí. Medzi účastníkmi konania neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 1.3.2005 v obsahu, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia na č.l. 7, ukončenie nájomného vzťahu založeného touto zmluvou podľa článku III. tejto zmluvy s účinkami k 30.4.2010 na základe výpovede žalovaného zo dňa 14.1.2010 /č.l. 13/, uzatvorenie Zmluvy o dočasnom užívaní pozemku medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom zo dňa 5.6.2010 pri dojednaní účelu využívania tohto pozemku na umiestnenie letnej terasy v letných mesiacoch máj až september a ukončenie nájomného vzťahu založeného touto nájomnou zmluvou výpoveďou žalovaného podľa článku IV. bod 2 písm. b/ z 11.3.2010 s účinkami k 30.4.2010, odovzdanie prenajatého nebytového priestoru a pozemku po skončení nájmu na základe preberacieho protokolu zo 6.5.2010 /č.l. 15/. Obe označené zmluvy uzatvoril žalobca ako podnikateľ.Tieto medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.
Žalobca primárne svojimi skutkovými tvrdeniami vymedzoval predmet konania ako pohľadávku žalobcu z titulu zhodnotenia predmetov nájmu podľa vyššie uvedených nájomných zmlúv, realizáciou zmien a stavebných úprav na predmetoch nájmu a vnesením investícií do predmetov nájmu z vlastných prostriedkov žalobcu, ktoré vykonal žalobca s písomným súhlasom prenajímateľa, teda žalovaného a v dôsledku ktorých sa zvýšila hodnota predmetov nájmu. V nadväznosti na to žalobca tvrdil, že má po skončení nájomných vzťahov voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 8.942,11 EUR ako právo na zaplatenie protihodnoty, o ktorú sa zvýšila hodnota prenajatých vecí. Zvyšok žalovanej pohľadávky v sume 766,12 EUR žalobca od počiatku čo do skutkového vymedzenia označoval za právo, ktoré mu vzniklo v súvislosti so zabezpečením listinného dôkazu pre potreby tohto konania - znaleckého posudku ako náklady na jeho vypracovanie. Pokiaľ v priebehu konania v tejto časti poukázal na úpravu § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nedošlo týmto ku zmene skutkového vymedzenia tejto časti žalovanej pohľadávky, ale len k tomu, že žalobca učinil právne posúdenie tejto časti žalovanej pohľadávky, čo je však výlučná kompetencia súdu a nebol v tomto smere dôvod pre postup podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené žalobcom učinené skutkové vymedzenie žalovanej pohľadávky súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania právne posudzoval. Pri žalobcom tvrdenom skutkovom vymedzení žalovanej pohľadávky bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu, aby preukázal, že mu takéto právo svedčí. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov G. O., G. O., W.. E. D., po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP a po skonštatovaní hodnovernosti obsahu svedeckých výpovedí s poukazom na zákonné poučenie svedkom dané podľa § 126 OSP a pri absencii zistenia, ktoré by odôvodňovalo záver o nedostatočnej hodnovernosti svedeckej výpovede svedkov G. O. a G. O.T. výlučne len na základe skutočnosti, že títo sú osobou blízkou vo vzťahu k žalobcovi, dospel súd k ustáleniu druhu a rozsahu zmien a stavebných úprav zrealizovaných žalobcom na predmetoch nájmu tak, ako ich vymedzil vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania č.k. 19Cb 295/2010-322 zo dňa 30.4.2014, a to osobitne vo vzťahu k prenajatému priestoru a osobitne vo vzťahu k pozemku. Znalecké dokazovanie v tejto veci navrhol žalobca, a to na okruh otázok, ktoré vyplývajú z jeho podania z 3.10.2013, keď navrhol, aby znalec určil obvyklú cenu stavebných prác, ktoré žalobca vložil ako investíciu do prenajatého domu s jeho presnou identifikáciou, s ktorými prácami obec - žalovaný súhlasil, ďalej aby určil obvyklú cenu altánku vybudovaného žalobcom pri dome vrátane terénnych úprav a aby určil, či rozsah a výška stavebných prác uvedených v znaleckom posudku vypracovanom R., D..O..M.. spočívajúcich: po a/ vo vybudovaní nového sociálneho zariadenia vrátane búracích a sanačných prác, po b/ vo vybudovaní výčapného zariadenia a po c/ vo vybudovaní altánku a terénnych úprav zodpovedá reálnej hodnote investícií, ktoré žalobca vložil a zabudoval do domu. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalovanej pohľadávky však súd formuloval otázky v rámci nariadeného znaleckého dokazovania tak, ako vyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v záujme zabezpečenia toho, aby výsledok vykonania dôkazu znaleckým dokazovaním dal odpoveď na otázku relevantnú pre meritórne rozhodnutie v tejto veci z hľadiska hmotného práva, a to či žalobcovi svedčí a ak áno, v akej konkrétnej výške ním vymedzená pohľadávka na zaplatenie protihodnoty, o ktorú sa zvýšila hodnota predmetov nájmu realizáciou zmien a stavebných úprav, ktoré žalobca na predmetoch nájmu vykonal. Pri rešpektovaní skutkového vymedzenia žalovanej pohľadávky, tak ako bolo učinené žalobcom, nebolo opodstatnené zisťovať znaleckým dokazovaním obvyklú cenu stavebných prác a zmien zrealizovaných žalobcom, ako ani výšku investícií žalobcu, tak ako to navrhol v označenom podaní žalobca, ale bolo relevantné znaleckým dokazovaním zisťovať, či realizáciou dokazovaním preukázaného druhu a rozsahu zmien a stavebných úprav došlo k zhodnoteniu predmetov nájmu a ak áno, v akej výške. K nariadeniu znaleckého dokazovania súd pristúpil vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania i oboznámením zápisnice z prevzatia objektu z 1.3.2005 spísanej pri začatí nájmov a preberacieho protokolu zo 6.5.2010, ktorý bol spísaný po skončení nájmov priestoru a pozemku podľa predmetných nájomných zmlúv a oboznámením listinných dôkazov: znaleckého posudku subjektu R., D..O..M.., ktorý zachytáva výsledky ohliadky spracovateľa posudku k 20.2.2010, ako i fotodokumentáciou pri tom vyhotovenou, oboznámením znaleckého posudku znalca W.. I. J., ktoré oba listinné dôkazy boli v konaní predložené žalobcom a oboznámením listinného dôkazu znaleckého posudku W.. S. Y., ktorý bol predložený ako listinný dôkaz žalovaným a je vypracovaný k 25.1.2010, všetko v spojení s obsahom oznámenia o dražbe v časti opisu predmetu dražby podľa článku V. / č.l. 76/, ako aj oboznámením príloh podania žalobcu z 24.10.2013 - fotodokumentáciou na č.l. 308 až 310 spisu, ktorá v zmysle tvrdení žalobcu mala preukazovať investície žalobcu do priestoru a pozemku, ktoré boli predmetom nájmu. Pri procesnom postupe, keď súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie zohľadnil procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento namietal pravdivosť žalobcom predložených znaleckých posudkov. Všetky uvedené listinné dôkazy, ako aj celý obsah spisového
materiálu zachytávajúci zápisnice z pojednávaní vrátane výpovedí svedkov vo veci vypočutých bol k dispozícii v rámci nariadeného znaleckého dokazovania ustanovenému znalcovi W.. O. B. a znalcovi bola uložená znalecká úloha, tak ako vyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, a to uviesť, či realizáciou zmien a úprav vykonaných žalobcom a na jeho náklady na predmete nájmu podľa Zmluvy o prenájme priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. z 1.3.2005 a podľa Nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku z 5.6.2006 /ďalej už len predmety nájmu/, tak ako sú tieto zmeny a úpravy konkretizované v ďalšej časti výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania: po 1/ došlo ku dňu 30.4.2010 ku zvýšeniu hodnoty predmetov nájmu a v akom konkrétnom rozsahu a po 2/ o akú protihodnotu sa zvýšila hodnota predmetov nájmu vždy samostatne vo vzťahu k jednému i druhému predmetu nájmu. Ustanovenému znalcovi bolo uložené v prípade potreby vykonať ohliadku, ktorú ako vyplýva zo záznamu o miestnom šetrení podľa č.l. 350 znalec i vykonal. Na základe takejto vedomosti znalec podal písomné vyjadrenie zo dňa 3.9.2014, v ktorom uviedol, že zo stavebných prác, ktoré boli realizované žalobkyňou, neboli viditeľné žiadne. Na základe ohliadky sa teda nedá stanoviť hodnota stavebných prác zrealizovaných žalobkyňou. Stanoviť hodnotu stavebných prác je možné iba na základe výkazu - výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou R., D..O..M.., na základe skutočnosti to možné nie je. K otázke č. 1 uviedol, že v prípade stanovenia zvýšenia hodnoty predmetov nájmu by bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k dátumu podpisu nájomnej zmluvy - k 1.3.2005. K tomuto by mal byť zadokumentovaný stav a vypracovaný znalecký posudok so stavom a dátumom k 1.3.2005 /čo dnes možné stanoviť nie je/. Zároveň by mal byť vypracovaný znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti so stavom a k dátumu ukončenia nájmu 26.5.2010 /prípadne znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný k 16.2.2010 W.. S. Y./. Až po stanovení týchto dvoch všeobecných hodnôt nehnuteľnosti by bolo zrejmé, o koľko sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti /spočítaním hodnoty stavebných prác vieme, koľko žalobkyňa približne investovala do rekonštrukčných prác, no neurčuje to zvýšenie hodnoty predmetov nájmu/. Čo sa týka zvýšenia hodnoty pozemku, hodnota pozemkov sa stanovuje metódou polohovej diferenciácie v zmysle Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a novelizácie 254/2010 Z.z.. Postupuje sa stanovením východiskovej hodnoty danej lokality a upravuje sa koeficientmi, ktoré znalkyňa príkladmo uviedla a v rámci nich sa zohľadňujú i koeficienty povyšujúcich a ponižujúcich faktorov. Medzi povyšujúce faktory patria tie, ktoré sú príkladmo uvedené v ďalšom texte s tým, že ak boli na pozemku zrealizované úpravy ako napr. spevnená plocha a prístrešok, tie patria do vonkajších objektov pri nehnuteľnosti - budove a nezvyšujú hodnotu pozemku. Na základe uvedených skutočností je možné stanoviť hodnotu stavebných prác na základe výkazu výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX vypracovaného R., D..O..M.., podľa skutočnosti to možné nie je. Nedá sa odpovedať na otázku, či a v akom rozsahu došlo ku zvýšeniu hodnoty predmetu nájmu, keďže nepoznáme - a nevieme určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 1.3.2005 a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 26.5.2010. Vychádzajúc z tohto stanoviska znalca súd nariadil termín pojednávania na 13.1.2015, na ktorom toto stanovisko podrobne oboznámil a dal účastníkom konania priestor činiť dôkazné návrhy. Žiaden z účastníkov konania žiaden návrh na dokazovanie neučinil. Za takejto dôkaznej situácie nebolo dôvodné, aby súd vykonával dôkazy na základe vlastnej iniciatívy v smere zisťovania podkladov pre znalecké dokazovanie na otázku zistenia, či realizáciou zmien a stavebných úprav vykonaných žalobcom došlo ku zhodnoteniu predmetov nájmu a teda či žalobca má právo na zaplatenie protihodnoty a ak áno, v akom rozsahu. Súd zdôrazňuje, že v tomto konaní ťažilo dôkazné bremeno preukázania skutočností potrebných pre zodpovedanie otázky uloženej znalcovi na odborné posúdenie, podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP žalobcu. Bolo teda dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať v skutkovej rovine stav predmetov nájmu k momentu začatia nájmu a tiež ich presný stav k momentu skončenia nájmu /tu je irelevantný moment skončenia nájmov tak ako bol vymedzovaný znalcom v jeho vyjadrení dátumom 26.5.2010, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že ku skončeniu nájmov došlo k 30.4.2010/ a umožniť tak znalcovi určiť na základe odborného posúdenia všeobecnú hodnotu predmetov nájmu v čase začatia nájmu a túto porovnať so všeobecnou hodnotou predmetov nájmu k momentu skončenia nájmu /i vo vzťahu k stavu predmetov nájmu pri skončení nájmu na základe žalobcom jednoznačne a spoľahlivo preukázaného stavu predmetov nájmu k momentu skončenia nájmu/ a tým umožniť znalcovi zodpovedať uloženú znaleckú úlohu. Uvedenú dôkaznú povinnosť si žalobca, hoci mu bol na to vytvorený priestor, náležite nesplnil. Žalobca produkoval v konaní listinné dôkazy: znalecký posudok subjektu R., D..O..M.., znalecký posudok znalca W.. I. J., listinné dôkazy, ktorými preukazoval zakúpenie materiálu na realizáciu predmetných zmien a stavebných úprav, špecifikoval stavebné úpravy svojím podaním zo dňa 11.10.2011, predložil peňažný denník žalobcu ako prílohu podania z 5.11.2012 a označil na preukázanie druhu a rozsahu vykonaných zmien a stavebných úprav svedkov G. O. a G. O.. Po vyhodnotení týchto žalobcom produkovaných dôkazov podľa § 132 OSP v spojení so záverom, ktorý vyplýva zo stanoviska znalca, tak ako je uvedené
vyššie, nie je možné konštatovať, že by bol dostatočne preukázaný stav predmetov nájmu predovšetkým k momentu začatia nájmu a vo väzbe na záver vyplývajúci zo stanoviska znalca ani vo vzťahu k momentu ukončenia nájmu tak, aby mohli byť tieto zistenia základom pre stanovenie všeobecnej hodnoty predmetov nájmu v čase začatia a v čase skončenia nájmu, len porovnaním ktorých by v zmysle stanoviska znalca bolo možné zistiť, či a o koľko sa zvýšila hodnota predmetov nájmu realizáciou zmien a stavebných úprav, ktoré žalobca vykonal. Súd vo väzbe na to uvádza, že na základe vykonaného dokazovania nie je možné určiť, či vôbec a ak áno, v akej konkrétnej výške došlo ku zvýšeniu hodnoty predmetov nájmu vykonaním zmien a stavebných úprav na predmetoch nájmu žalobcom a či a ak áno, v akej konkrétnej výške má teda žalobca právo na protihodnotu v zmysle § 667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nič nemení a ani skutočnosť vyplývajúca z vykonaného dokazovania, podľa ktorej žalobca skutočne zrealizoval stavebné práce a zmeny v druhu a v rozsahu, ako vyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a tieto vykonal so súhlasom žalovaného ako prenajímateľa, ktorého rozsah vyplýva vo vzťahu k prenajatému priestoru z oznámenia z 26.5.2006 / č.l. 16/ a vo vzťahu k prenajatému pozemku zo samotného obsahu Zmluvy o nájme o dočasnom užívaní pozemku z 5.6.2006 z článku III., kde si zmluvné strany dohodli, že si nájomca pozemok prenajíma za účelom umiestnenia letnej terasy v letných mesiacoch máj až september. V nadväznosti na to súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí právo na zaplatenie protihodnoty, tak ako ho uplatnil, a preto súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že protihodnota v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka je identická s obsahom pojmu zvýšenie hodnoty, čo však nezodpovedá hodnote - cene zrealizovaných stavebných úprav a zmien a teda ani sume, ktorú žalobca zo svojich prostriedkov vynaložil na realizáciu úprav v podobe ceny materiálu a ceny prác /hoci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, niektoré z prác boli realizované žalobcom svojpomocne/. Súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že z dokazovania vyplýva, že žalovaný sa v žiadnej z nájomných zmlúv nezaviazal na úhradu nákladov úprav zrealizovaných žalobcom a z oznámenia žalovaného o udelení súhlasu na vykonanie úprav z 26.5.2006, ako aj z uznesenia č. XX/ XXXX z 20. zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalovaného z 27.4.2006 vyplýva, že tieto úpravy majú byť zrealizované so súhlasom prenajímateľa, teda žalovaného v rozsahu, ktorý je presne vymedzený, ale na náklady žiadateľa, teda žalobcu. Listinné dôkazy, ktoré v konaní produkoval žalobca, tak ako sú vymenované vyššie, neboli relevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko riešili práve cenu - výšku nákladov a investícií a nie zhodnotenie predmetov nájmu a vo väzbe na to nepreukazovali existenciu a výšku protihodnoty v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka. Rovnako irelevantný bol aj peňažný denník predložený žalobcom ako príloha podania z 5.11.2012, pretože pre posúdenie žalovanej pohľadávky pri rešpektovaní jej skutkového vymedzenia učineného žalobcom podľa § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k predmetu tohto konania irelevantné, akým spôsobom žalobca účtoval daňové výdavky - náklady na rekonštrukciu predmetu nájmu. Pre úplnosť odôvodnenia v tejto časti súd uvádza, že pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento poukazoval na skutočnosť dojednania vyplývajúceho zo zmluvy o dočasnom užívaní pozemku podľa článku IV. bod 3 druhá veta, podľa ktorej ak nájomca vykoná na pozemku zmeny, je povinný uviesť ho na svoje náklady do pôvodného stavu, je toto dojednanie pri vyhodnotení článku III. bod 1 tejto zmluvy ako dojednania, ktoré je základom pre záver o tom, že žalobcovi bol udelený súhlas na vykonanie zmien a úprav pozemku práve v článku III. bod 1 /čím bol naplnený zmluvnými stranami dispozitívny charakter úpravy podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, irelevantné. Vo vzťahu ku Zmluve o nájme nebytových priestorov z 1.3.2005 poukazuje súd na článok VI. veta druhá, podľa ktorého bez súhlasu prenajímateľa nájomca nevykoná žiadne úpravy, ktoré by menili vzhľad, pôdorysné usporiadanie, prípadne iným spôsobom zasahovali do konštrukcií v prenajatých priestoroch a v ktorom článku je teda výslovne dojednaný predpoklad udelenia súhlasu prenajímateľa so zmenami a úpravami, ktorý bol žalobcovi i udelený, ako to vyplýva z písomného oznámenia z 26.5.2006. Samotnú zmluvu z 1.3.2005 hodnotí súd ako nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nebol produkovaný dôkaz o vydaní rozhodnutia stavebného úradu, ktorým by bolo rozhodnuté o určení užívania tohto predmetu nájmu na iný účel ako na bývanie podľa § 1a veta prvá Z.č. 116/1990 Zb..
Pokiaľ žalobca vymedzoval uplatnenú pohľadávku aj ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného na úkor žalobcu v súvislosti s predajom predmetov nájmu v rámci dražby vrátane stavebných úprav a zmien, ktoré boli vykonané žalobcom na náklady žalobcu a po realizácii ktorej dražby obdržal žalovaný za predaj predmetu dražby 28.600,- EUR súd konštatuje, že uplatnené právo žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia nesvedčí a ani vykonaným dokazovaním nebol spoľahlivo preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia a jeho výška. Pri tomto konštatovaní poukazuje súd na odôvodnenie rozsudku NS ČR sp.zn. 26Cdo/410/2010 zo dňa 23.11.2011, podľa ktorého: Ustanovenie § 667 ods.
1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka upravuje špeciálne právo nájomcu na vysporiadanie investícií vložených do prenajatej veci so súhlasom prenajímateľa; vznik tohto práva je viazaný na zánik nájmu a toto právo sa premlčuje vo všeobecnej /trojročnej/ premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka; ak ide o zákonom upravené špeciálne právo nájomcu, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie.
Keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného práva na zaplatenie protihodnoty alebo bezdôvodného obohatenia, nie je z jeho strany dôvodne uplatnené právo ani na zaplatenie príslušenstva v rozsahu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zodpovedajúcich cene vypracovaného znaleckého posudku, ktorý žalobca v konaní predložil ako listinný dôkaz. Vo väzbe na to rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
Pokiaľ sa žalobca domáhal právnych dôsledkov uznania pohľadávky, ktorú v konaní uplatnil, v dôsledku jednostranného úkonu započítania, ktorý zrealizoval žalobca, s odkazom na list žalobcu z 10.6.2010 - č.l. 75 a reakciu žalovaného z 25.6.2010 - č.l. 74, poukazuje súd na úpravu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorej: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené ustanovenie teda spája právne dôsledky uznania zvyšku dlhu s plnením a teda s aktívnym správaním dlžníka, v tomto prípade žalovaného. Pri tvrdenom započítaní však jednostranný právny úkon započítania zrealizoval sám žalobca, a preto nie je možné z tohto dovodzovať dôsledky uznania zvyšku pohľadávky žalobcu z titulu protihodnoty podľa § 667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, všetko vo väzbe na skutkové vymedzenie učinené žalobcom zo strany žalovaného, a to ani ak žalovaný toto započítanie nenamietal, čo však výsledky vykonaného dokazovania ako tvrdenie žalobcu spochybňujú vzhľadom na stanovisko žalovaného podľa jeho listu z 25.6.2010 /č.l. 74/.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako účastníkovi v konaní úspešnému v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania v nadväznosti na špecifikáciu právneho zástupcu žalovaného zo 14.1.2015. Žalovanému priznal ako dôvodne uplatnené trovy konania v rozsahu súdneho poplatku za odpor v sume 582,- EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, (č.l 89) 2. písomné podanie na súd - odpor, (č.l. 88) 3. účasť na pojednávaní 6.12.2011, (č.l. 137) 4. účasť na pojednávaní 5.10.2012, (č.l. 189) 5. spísanie vyjadrenia zo dňa 21.3.2013, (č.l.250) 6. účasť na pojednávaní 9.4.2013, (č.l.254a) 7. účasť na pojednávaní 11.6.2013 (č.l.274) 8. spísanie návrhu otázok znalcovi 28.11.2013 (č.l.315) 9.účasť na ohliadke konanej 3.9.2014, 10. spísanie vyjadrenia a doloženie dôkazov 31.12.2014 (č.l.359) 11. účasť na pojednávaní dňa 13.1.2015 (č.l. 363) pri výške dôvodne uplatnenej tarifnej odmeny za úkony právnej služby 11 krát 253,94 EUR +2x 7,21 EUR ako režijný paušál za prvý a druhý úkon právnej služby + 7,41 EUR ako režijný paušál za tretí úkon právnej služby + 7,63 EUR ako režijný paušál za štvrtý úkon právnej služby +4x7,81 EUR ako režijný paušál za piaty, šiesty a siedmy a ôsmy úkon právnej služby +2x 8,04 EUR ako režijný paušál za deviaty a desiaty úkon právnej služby + 8,39 EUR ako režijný paušál za jedenásty úkon právnej služby + za siedmy až jedenásty úkon právnej služby tarifná odmena a režijný paušál za jednotlivé úkony navýšený o 20 % DPH + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalovaného na ceste na pojednávanie dňa 13.1.2015 na trase Rajecké Teplice - Žilina a späť celkom za 2 polhodiny á 13,98 EUR + 20 % DPH, spolu 33,55 EUR+ náhrada cestovných nákladov na rovnakej trase, celkom 24 km x0,183 eur/km+ 20 % DPH + náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 6,7 l/100 km, vo výške 0,067/ km x 24 km x 1,278eur/l + 20 % DPH, spolu 7,77 EUR + náhrada za stratu času na ceste na ohliadku 3.9.2014 za 2 polhodiny +20% DPH celkom vo výške 32,16 EUR+ náhrada cestovných nákladov na cestu na ohliadku 3.9.2014 na trase Žilina Lietavská Svinná a späť, pri použití rovnakého motorového vozidla ako na cestu na pojednávanie 13.1.2015, celkom vo výške 6,48 EUR. Celkom dôvodne uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedá právnym zástupcom žalovaného uplatnenej sume 3 205,88 EUR. Trovy právneho zastúpenia v uvedenom členení boli ako dôvodne uplatnené zo strany žalovaného vyhodnotené na základe aplikácie § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a,b,c, , § 13a ods.1 písm.
c, d, § 16 ods. 3,4 § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Pre úplnosť súd uvádza, že návrh žalovaného na náhradu hotových výdavkov - náhrada za stratu času na trase Lietavská Svinná a späť dňa 13.1.2015 + cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla dňa 3.9.2014, posúdil ako chybu v písaní a v priznanej časti náhrady hotových výdavkov vychádzal z toho, že žalovaný si uplatnil náhrady za cestu na pojednávanie dňa 13.1.2015, aj s poukazom na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sídli od 1.1.2015 na adrese Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice. Tomuto korešponduje i predložené opravené vyčíslenie trov právneho zastúpenia z 10.2.2015. Súd tiež poznamenáva, že pri výpočte náhrady za použitie vlastného motorového vozidla nevychádzal z údajov o cene benzínu uvedených žalovaným, ale z údajov voľne dostupných na internetových stránkach Štatistického úradu SR, nakoľko žalovaný nepredložil doklad preukazujúci cenu benzínu v čase cesty na ohliadku a na pojednávanie. Dôvodne uplatnené trovy konania a trovy právneho zastúpenia boli žalovanému priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.