Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sd-8-2014.pdf
PDF · 95.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sd/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa: B. C., bytom I. T. XXX, XXX XX J. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 520 XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2014, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2014
sa p o t v r d z u je .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2014 odporkyňa rozhodla podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že navrhovateľovi od 11. augusta 2014 priznáva starobný dôchodok v sume 422,- EUR mesačne. Súčasne vo výrokovej časti rozhodnutia uviedla, že starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ k 11. augustu 2014 získal 10 625 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Takto navrhovateľ získal celkovo 29 rokov a 40 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, a to 11. augusta 2014 (keď dovŕšil dôchodkový vek).
Súčasne odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že sumu starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Suma starobného dôchodku potom určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Odporkyňa následne podrobne odôvodnila spôsob určenia hodnoty priemerného osobného mzdového bodu. Taktiež konštatovala, že k 11. augustu 2014 bola suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z.z. 10,2524 EUR. Suma starobného dôchodku potom bola určená ako 1,3843 (priemerný mzdový bod) x 29,1096 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková
hodnota 10,2524. Výsledná suma bola zvýšená o 8,80 EUR mesačne (pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z.).
Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že bol osobne prítomný pri zisťovaní období dôchodkového poistenia v pobočke odporkyne v Topoľčanoch, kde okrem iného poverenému pracovníkovi oznámil, že v období rozhodnom pre určenie výšky dôchodku pracoval aj v Taliansku, a to u zamestnávateľa, ktorého presne označil. Namietal, že v zistenom období 29 rokov a 40 dní, ktoré predstavuje odporcom zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia, nebola zohľadnená doba rokov 2007-2014, počas ktorej pracoval v Taliansku. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že pri výpočte sumy dôchodku malo byť zohľadnené vyššie uvedené obdobie rokov 2007-2014, počas ktorého bol zárobkovo činný v zahraničí, konkrétne v Taliansku. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie odporkyni.
Odporkyňa podala k odvolaniu písomné stanovisko, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zopakovala v ňom postup a spôsob určenia sumy starobného dôchodku tak, ako ho uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pričom zdôraznila, že obdobie dôchodkového poistenia a osobné vymeriavacie základy sú v súlade s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne. Taktiež trvala na tom, že suma starobného dôchodku bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi. Uviedla, že podľa čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 je možné sumu starobného dôchodku vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma vypočítaná podľa zákona v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá alebo paušálna dávka.
Krajský súd v Trenčíne za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia nariadil pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ a odporkyňa nedostavili, hoci naň boli riadne predvolaní. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Odporkyňa svoju neúčasť neospravedlnila. Súd na základe uvedeného prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že odvolanie navrhovateľa nebolo podané dôvodne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu odvolania navrhovateľa, napadnutého rozhodnutia, písomného vyjadrenia odporkyne k podanému odvolaniu, administratívneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Predmetom prieskumu je rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 26. augusta 2014, ktorým bol podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi priznaný od 11. augusta 2014 starobný dôchodok v sume 422,- EUR mesačne. Súčasne je vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené, že starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 988/2009.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že sumu starobného dôchodku bolo možné v prípade navrhovateľa vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Suma starobného dôchodku potom bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia
dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Odporkyňa následne podrobne odôvodnila spôsob určenia hodnoty priemerného osobného mzdového bodu, ktorá bola určená na 1,3843. Taktiež konštatovala, že k 11. augustu 2014 bola suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z.z. 10,2524 EUR. Suma starobného dôchodku potom bola určená ako 1,3843 (priemerný mzdový bod) x 29,1096 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524. Výsledná suma bola zvýšená o 8,80 EUR mesačne (pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z.)
Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 14. augusta 2014 bola odporkyni doručená žiadosť navrhovateľa o dôchodok. Z tejto žiadosti, ktorá je podpísaná žiadateľom (navrhovateľom), okrem iného vyplýva, že navrhovateľ zatiaľ dôchodok z Talianska nežiadal a nepredložil žiaden doklad o dobe zamestnania v tomto štáte. Navrhovateľ odporkyni predložil len doklady preukazujúce jeho zamestnanie v období rokov 1971 až 1996.
Z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa vyplynulo, že tento získal k 11. augustu 2014 10 625 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 40 dní. Do tohto obdobia bolo započítané obdobie jeho poistenia do roku 2003, nie obdobie rokov 2007 až 2014. V nezohľadnenom období bol navrhovateľ podľa dokladov, ktoré predložil súdu zamestnaný v Taliansku u zamestnávateľa S.R.L. Byfinco a S.R.L. BYPELL.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
Podľa článku 50 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 všetky príslušné inštitúcie ustanovia nárok na dávku podľa všetkých právnych predpisov členských štátov, ktoré sa uplatňovali na danú osobu, ak sa predloží žiadosť o priznanie, pokiaľ daná osoba výslovne nežiada o odloženie priznania dávok v starobe podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.
Podľa článku 50 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 ak v danom čase daná osoba nespĺňa, alebo už viac nespĺňa podmienky ustanovené všetkými právnymi predpismi členských štátov, ktoré sa na ňu uplatňujú, inštitúcie uplatňujúce právne predpisy, ktorých podmienky boli splnené, nezohľadnia pri výpočte v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) alebo b) doby dosiahnuté
podľa právnych predpisov, podmienky ktorých ešte neboli splnené, alebo už nie sú viac splnené, ak toto vedie k nižšej výške dávky.
Podľa článku 50 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis, ak daná osoba výslovne požiadala o odloženie priznania dávok v starobe.
Podľa článku 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:
a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku;
ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.
Podľa článku 52 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.
Podľa článku 52 ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII.
Všeobecne možno povedať, že osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť v členskom štáte podliehajú právnym predpisom sociálneho a zdravotného poistenia toho členského štátu, v ktorom vykonávajú zárobkovú činnosť. Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v štátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009, ktoré sú účinné od 1. mája 2010. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe všeobecných a osobitných pravidiel, ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu. Tieto pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si vybrali výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j. aj na dôchodkové poistenie.
Pokiaľ ide dôchodkové dávky, podľa právnych predpisov Európskej únie sa pri posudzovaní nároku na niektorý z dôchodkov postupuje len vtedy ak žiadateľ o dôchodok získal obdobia dôchodkového poistenia podľa predpisov dvoch štátov európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácie.
Príslušná inštitúcia členského štátu, podľa právnych predpisov ktorého žiadateľ získal obdobia dôchodkového poistenia, posúdi nárok na dôchodok a ak nárok na dôchodok vznikne aj bez prihliadnutia na obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu, o nároku na dôchodok a jeho sume rozhodne len podľa svojich vnútroštátnych predpisov.
Ak teda na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vznikol nárok na dôchodok, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na dôchodok, nezohľadní aj obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu. K takémuto zohľadneniu dochádza len v prípade, že by na základe obdobia získaného v Slovenskej republike takýto nárok nevznikol. Na zárobky dosiahnuté v zahraničí sa pritom nikdy neprihliada.
V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol zárobkovo činný a dôchodkovo poistený tak v Slovenskej republike ako aj Taliansku. Bolo pritom zistené, že súčet dôchodkového poistenia v Slovenskej republike do vzniku nároku na dôchodok bol 29 rokov a 40 dní. V zmysle uvedeného mu na základe tejto doby poistenia vznikol podľa predpisov Slovenskej republiky, konkrétne zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na starobný dôchodok. V žiadosti o dôchodok, ktorá bola doručená odporkyni dňa 14. augusta 2014 navrhovateľ výslovne uviedol, že dôchodok z inej členskej krajiny (Talianska) zatiaľ nežiada.
Súd má za to, že za situácie, keď navrhovateľovi vznikol nárok na dôchodok aj bez prihliadnutia na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Talianskej republiky, odporkyňa postupovala správne, keď pri svojom rozhodovaní nezohľadnila dobu poistenia v inom členskom štáte. Súčasne súd uvádza, že aj keby odporkyňa prihliadala na túto dobu tak, ako to žiada navrhovateľ, na zárobky navrhovateľa v tomto období by prihliadať nemohla.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.