Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36C/166/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobkyne: F. J., narodená: X.X.XXXX, bytom: J. Č.. X, A., zastúpená advokátkou: JUDr. Anna Lacová, sídlo: Pražská č. 4, Košice, proti žalovaným: 1. Správcovské bytové družstvo IV Košice, sídlo: Levočská č. 3, Košice, IČO: 00 216 666, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sásfai, sídlo: Fejova č.4, Košice, 2. P. O., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: Domov sociálnych služieb HUMANITÁR, n.o., Probstnerova cesta č. 6, Levoča, zastúpený opatrovníkom: Humanitár, n.o., sídlo: Škultétyho č. 19, Prešov, v konaní o zaplatenie 4.482,48 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni 4.411,57 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 3.7.2009 do zaplatenia.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.12.2010 domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaných zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4.482,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% z dlžnej sumy ročne od 2.7.2009 do zaplatenia. Žalobkyňa si tiež uplatnila aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.

Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila právom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tak, že v období, keď sa považovala za nájomníčku a neskôr za vlastníčku bytu č. 29 na 2. poschodí v bytovom dome na V. ulici č.7 v A.H. svojimi investíciami (rekonštrukcia bytu) predmetný byt zhodnotila o sumu 4.482,48 eur. Svoj návrh voči žalovaným podala z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol bytovým družstvom, ktorému predmetný byt patril a žalovaný v 2. rade bol členom družstva, ktorému po celý čas (kým žalobkyňa byt užívala a zhodnocovala) patril členský podiel v družstve, s ktorým bol spojený nárok na uzavretie nájomnej zmluvy k bytu a ktorý neskôr predmetný byt od žalovaného v 1. rade odkúpil.

Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu voči svojej osobe ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko nemá k predmetnému bytu žiadny vzťah. Konkrétne tiež namietal, že žalovaný v 2. rade od neho v zmysle zákona odkúpil predmetný byt, pričom cena bola zákonom pevne stanovená a na túto cenu nemalo prípadné zhodnotenie bytu žiadny vplyv. Z uvedených dôvodov sa podľa žalovaného v 1. rade mohol bezdôvodne obohatiť iba žalovaný v 2. rade, ktorý neskôr predal byt v trhovej cene. Žalovaný v 1. rade zároveň namietal hodnotu uplatneného bezdôvodného obohatenia a z opatrnosti tiež vzniesol námietku

premlčania. Túto námietku odôvodnil uplynutím premlčacej doby, pretože k zhodnoteniu malo dôjsť ešte niekedy v priebehu roka 2001.

Žalovanému v 2. rade bol Rozsudkom Okresného súdu Rožňava spisová značka zo dňa 26.2.2013 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. značka zo dňa 2.7.2014 ustanovený opatrovník z dôvodu jeho pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník žalovaného v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že predmet sporu mu je známy iba z písomností zaslaných súdom a že žalovaný v 2. rade si pre duševnú chorobu nepamätá na to, ako to s jeho bytom bolo. Zároveň uviedol, že žalovaný v 2. rade nemá financie na zaplatenie polovičnej čiastky uvedenej v žalobe.

Z Rozsudku Okresného súdu Košice II (č.l. 9 až 11 súdneho spisu) sp. značka zo dňa 12.11.2007 vyplývajú nasledovné a žiadnym z účastníkov konania nespochybnené skutočnosti (citované skutočnosti sú uvedené v kurzíve).

Dňa 17.6.2001 bola uzavretá Dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD IV Košice medzi žalovaným v 2. rade (ako členom družstva a s tým súvisiacim nájomcom bytu č. 29 v bytovom dome na V. ulici č. X v A.) a nadobúdateľkou členského podielu v družstve F. B.. Táto dohoda bola určená za neplatnú a to Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2003.

Dňa 15.8.2001 bola uzavretá Dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD IV Košice medzi F. B. (ako členom družstva a s tým súvisiacim nájomcom bytu č. 29 v bytovom dome na V. ulici č. 7 v A.) a nadobúdateľom členského podielu v družstve K. Š.. Táto dohoda bola určená za neplatnú a to Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka , ktorý v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2008. Účastníkom tohto konania bola aj žalobkyňa F. J..

Dňa 24.9.2001 bola uzavretá Dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD IV Košice medzi K. Š. (ako členom družstva a s tým súvisiacim nájomcom bytu č. 29 v bytovom dome na V. R. č. 7 v A.) a nadobúdateľom členského podielu v družstve F. J.. Táto dohoda bola určená za neplatnú a to Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka , ktorý v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2008.

Žalobkyňa (ako člen družstva a nájomca bytu č. 29 v bytovom dome na V. R. Č.. X V. A.) ako kupujúca a žalovaný v 2. rade ako predávajúci uzatvorili Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, podľa ktorej bola žalobkyňa príslušným Katastrálnym úradom ku dňu 7.7.2004 zaevidovaná ako vlastníčka tohto bytu. Táto zmluva bola určená za neplatnú a to Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka zo dňa 12.11.2007, ktorý v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2008.

Citovaným Rozsudkom Okresného súdu Košice II bolo tiež určené, že P. O. (žalovaný v 2. rade) je nájomcom bytu č. 29 v bytovom doma na V. ulici č. 7 v A. a tiež že je výlučným členom družstva.

Žalobkyňa predmetný byt užívala najskôr ako nájomníčka a neskôr ako jeho vlastníčka a to v období od 10.10.2001 do 2.7.2009, kedy žalobkyňa na základe vyššie citovaného Rozsudku Okresného súdu Košice II odovzdala predmetný byt do užívania jeho nájomcovi - žalovanému v 2. rade. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z Úradného záznamu zo dňa 2.7.2009 (č.l. 13 súdneho spisu).

Žalobkyňa počas užívania predmetného bytu (ešte pred rokom 2004) vykonala rôzne stavebné úpravy predmetného bytu. Na zistenie hodnoty stavebných úprav, ktoré žalobkyňa vykonala si žalobkyňa nechala vyhotoviť znalecký posudok znalkyňou Ing. F. Egedovou. I. Ing. M. vo svojom Znaleckom posudku č. 5/2009 zo dňa 18.6.2009 konštatovala, že cena stavebných prác zabezpečených žalobkyňou predstavuje sumu 4.394,78 eur. Za vyhotovenie citovaného znaleckého posudku žalobkyňa zaplatila znalkyni odmenu vo výške 87,70 eur. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovaného znaleckého posudku (č.l. 14 až 34 súdneho spisu) a tiež z príjmového pokladničného dokladu znalkyne zo dňa 22.6.2009 (č.l. 34 súdneho spisu).

Žalobkyňa svojim listom zo dňa 30.6.2009 vyzvala žalovaného v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia za zhodnotenie predmetného bytu. Tento list spolu so Znaleckým posudkom č. 5/2009

znalkyne Ing. F. M. doručila žalovanému v 1. rade dňa 2.7.2009 pri odovzdaní bytu. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu (č.l. 67 súdneho spisu ) a z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 1.6.2011.

Žalobkyňa svojim listom zo dňa 30.6.2009 vyzvala žalovaného v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia za zhodnotenie predmetného bytu. Tento list spolu so Znaleckým posudkom č. 5/2009 znalkyne Ing. F. M. doručila žalovanému v 2. rade dňa 2.7.2009 pri odovzdaní bytu. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu (č.l. 68 súdneho spisu) a z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 1.6.2011.

Žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzavreli dňa 30.9.2009 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva družstevného bytu č. 29 na 2. poschodí bytového domu v A. na V.j ulici č. 7 do vlastníctva člena družstva a nájomcu (žalovaného v 2. rade). Cena za prevod bytu bola určená na 340,90 eur. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností nastal dňom 30.10.2009. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy (č.l. 72 - 74 súdneho spisu) a z Rozhodnutia Správy katastra Košice č. vkladu V 7692/09 zo dňa 30.10.2009 (č.l. 70 súdneho spisu).

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.5.2011 uviedla nasledovné skutočnosti. Predmetný byt som zakúpila prostredníctvom realitnej kancelárie, niekedy v priebehu roka 2001 som sa stala členkou Stavebného bytového družstva IV Košice s tým, že som dostala príslušný byt do nájmu. Neskôr som tento byt od žalovaného v 1. rade odkúpila. Predmetný byt som si prerobila podľa svojich vlastných predstáv a investovala som do neho peniaze a týchto peňazí sa vlastne domáham v tomto konaní. Okrem peňazí, ktoré sú podchytené v znaleckom posudku, som do bytu zainvestovala aj iné peniaze, dala som namontovať bezpečnostné dvere za čiastku okolo 20.000,- Sk a tiež som do bytu dala vbudovať vstavanú skriňu, ktorá v byte zostala. Neskôr ma žalovaný v 1. rade upozornil, že ohľadom bytu je tu nejaký problém a odporučil mi zabezpečiť si právneho zástupcu, ktorý ma bude zastupovať. Po tom ako bolo rozhodnuté, že byt mi nepatrí a že ani nie som členkou družstva, som bola nútená byt vrátiť, pričom ja som ho vrátila v takom stave ako som do neho investovala. Zabezpečila som napríklad novú kuchynskú linku, ktorá tam zostala, vymenila som komplet bytové jadro, je tam nová sanita, omietky, proste všetko som prerobila. Tak ako som to prerobila, všetko to tam takto zostalo, ja som si iba zobrala svoj vlastný nábytok. Byt som vrátila dňa 2.7.2009 a k tomuto dňu som si zabezpečila vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý som dala právničke žalovaného v 1. rade a žalovanému v 2. rade som ho zaslala. Investície do bytu boli vo väčšej miere ešte pred odkúpením bytu pred rokom 2004 a vstavané skrine som dala namontovať až po odkúpení bytu do môjho vlastníctva. Kuchynskú linku, sporák a digestor som si z bytu nevzala preto, lebo v novom byte som ich už mala a teda som ich nemala kde dať, pričom žalovaný v 2. rade na mňa dosť tlačil, aby som mu byt odovzdala a neskôr sa mi s ním už nepodarilo stretnúť.

Na pojednávaní dňa 13.1.2015 bol vo veci vypočutý žalovaný v 1. rade a to prostredníctvom jeho štatutárnej zástupkyne JUDr. F. E.. Žalovaný v 1. rade uviedol nasledovné skutočnosti. Žalobkyňa vykonala stavebné úpravy v predmetnom byte dokonca ešte v čase, keď ani nebola nájomníčkou. Úpravy vykonala aj neskôr ako nájomníčka a členka družstva, ale chcem poukázať na článok 45 a 46 stanov družstva, kde je striktne uvedené, že akékoľvek úpravy bytu je možné robiť iba na základe súhlasu bytového družstva. Tiež poukazujem na článok 45 ods. 2 stanov družstva, podľa ktorých nájomca je povinný vykonávať drobné opravy bytu. Z nášho pohľadu sa byt nijako nezhodnotil, zhodnotenie by sa mohlo odraziť v tom, že by napríklad vzrástla hodnota členského podielu, ale ja o tom nemám vedomosť. Vykonanými úpravami družstvo určite nezískalo nijaké finančné prostriedky navyše.

Za účelom zistenia výšky prípadného zhodnotenia bytu úpravami žalobkyne súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. Vo veci ustanovený súdny znalec Ing. X. V. ku dňu 24.3.2013 vyhotovil svoj Znalecký posudok č. 14/2013. V záveroch tohto posudku súdny znalec konštatoval, že žalobkyňa do úpravy bytu zainvestovala sumu vo výške 4.465,66 eur a na základe vykonaných úprav došlo k zhodnoteniu bytu o sumu 4.411,57 eur. Tieto skutočnosti sú zrejmé z citovaného znaleckého posudku (č.l. 131 až 159 súdneho spisu).

Na pojednávaní dňa 13.1.2015 bol vypočutý vo veci ustanovený súdny znalec Ing. X. V., ktorý k veci uviedol nasledovné skutočnosti. V plnom rozsahu zotrvávam na záveroch svojho znaleckého dokazovania ohľadom zhodnotenia predmetného bytu. Pokiaľ by nedošlo k vymaľovaniu bytu po vykonaní nových stierok v byte, tak by som toto dielo nepovažoval za ukončené. Vymaľovanie bytu

má vplyv na jeho zhodnotenie, byt by sa mohol drahšie predať. Kuchynská linka je podľa Metodiky súdneho inžinierstva v Žiline jednoznačne súčasťou bytu a má vplyv na jeho zhodnotenie. Pokiaľ bola do bytu vnesená nová sanita a táto aj bola namontovaná, tak toto má tiež vplyv na hodnotu bytu. Znalecký posudok som vyhotoviť v 2 rovinách, jedna z pohľadu rozpočtu vykonaných prác a druhá z pohľadu východiskových hodnôt bytu na základe technických parametrov predmetného bytu v čase pred rekonštrukciou a v čase po rekonštrukcii. Pri určení zhodnotenia bytu som vychádzal z hodnôt bytu na základe technických parametrov predmetného bytu v čase pred rekonštrukciou, ktorú som určil na sumu 26.534,06 eur a v čase po rekonštrukcii, ktorá predstavovala sumu 30.946,63 eur. Pri zhotovovaní posudku som zohľadnil aj amortizáciu bytu príslušným percentom.

Podľa : „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

Podľa : „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“

Podľa : „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa : „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“

Podľa : „Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.“

Bez ohľadu na skutočnosť, či vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade došlo zhodnotením bytu žalobkyňou k bezdôvodnému obohateniu (prípadne v akom rozsahu), tak s ohľadom na týmto žalovaným vznesenú námietku premlčania, je potrebné konštatovať, že takýto nárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa podľa svojho vlastného tvrdenia vykonala stavebné úpravy predmetného bytu ešte ako nájomníčka tohto bytu (iba čiastočne už ako vlastníčka bytu - zabudovanie vstavanej skrine) najneskôr do konca roka 2003. Žalobkyni sa jej nárok na požadovanie vydania takéhoto bezdôvodného obohatenia premlčal najneskôr uplynutím roka 2006 (objektívna 3 ročná lehota) a to podľa , pričom žaloba bola podaná až dňa 17.12.2010, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Žalobkyňa v konaní deklarovala svoje stanovisko, že námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade nie je možné súdom akceptovať a to z dôvodu, že takéto jeho konanie je výkonom jeho práva v rozpore s dobrými mravmi ( ). Toto svoje stanovisko žalobkyňa podporila stanoviskom Ústavného súdu Českej republiky v jeho rozhodnutí a tiež predložením časti odôvodnení Rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a sp. zn. (č.l. 104 a 108 súdneho spisu).

S týmto vyššie citovaným stanoviskom žalobkyne sa konajúci súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru citované rozhodnutia nie je možné aplikovať na tento skutkový veci. Obrana žalovaného v 1. rade (vznesenie námietky premlčania) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade svojim vlastným konaním nespôsobil vznik sporu (a ako z nižšie uvedeného vyplýva, dokonca

sa ani na úkor žalobkyne neobohatil), preto jeho vznesenie námietky premlčania je pochopiteľným a oprávneným výkonom práva daného .

V súvislosti s premlčaním nároku voči žalovanému v 1. rade súd tiež poznamenáva, že aj keby premlčacia doba mala začať plynúť až na základe Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. značka , tak subjektívna 2 ročná premlčacia doba žalobkyne uplynula najneskôr do 2 rokov od doručenia tohto rozsudku, k čomu nesporne došlo ešte v priebehu mesiaca december 2007 (vyplýva to z doložky právoplatnosti na rozsudku). T. j. najneskôr ku koncu roka 2009 by tiež došlo k márnemu uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty žalobkyne. Z doručeného rozsudku sa žalobkyňa (zastúpená kvalifikovanou advokátkou) musela dozvedieť, že došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia a to aj v prípade, že s obsahom rozsudku nemusela vnútorne súhlasiť (vo veci bolo podané odvolanie).

Bez ohľadu na premlčanie nároku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade je tento nárok žalobkyne neoprávnený a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa na úkor žalobkyne vykonaním stavebných úprav predmetného bytu nijako neobohatil. Žalovaný v 1. rade nezískal týmito úpravami žiadny majetkový prospech. Žalovaný v 1. rade síce bol vlastníkom predmetného bytu v čase jeho zhodnotenia, avšak tento byt bol tzv. družstevným bytom, ktoré podliehajú špeciálnemu režimu. V prvom rade žalovaný v 1. rade musel tento byt prenajať členovi družstva, ktorý vlastnil príslušný členský podiel (nemohol ním teda svojvoľne nakladať) a v prípade žiadosti člena družstva (nájomcu) musel žalovaný v 1. rade predať tento byt za cenu stanovenú zákonom podľa vyššie citovaného o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to bez ohľadu na stav bytu a jeho zhodnotenie, ktoré vykonala žalobkyňa.

Žalovaný v 2. rade ako jediný mal majetkový prospech zo stavebných úprav vykonaných žalobkyňou, pretože sa stal vlastníkom predmetného bytu za zákonom stanovenú cenu (v tomto prípade to bolo 340,90 eur) a to už cca 3 mesiace od odovzdania bytu žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že plnením žalobkyne bez právneho dôvodu sa žalovaný v 2. rade v zmysle na jej úkor bezdôvodne obohatil, a preto je žalovaný v 2. rade povinný podľa toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.

Výšku bezdôvodného obohatenia súd zistil na základe znaleckého dokazovania vykonaného súdnym znalcom Ing.X. V., pričom toto obohatenie zodpovedá výške zhodnotenia bytu, ktorú znalec určil na sumu 4.411,57 eur. Námietky žalovaného v 1. rade ohľadom určenej výšky zhodnotenia boli dostatočne zrozumiteľne súdnym znalcom na pojednávaní dňa 13.1.2015 vyvrátené, preto sa súd stotožnil z vyššie zistenou hodnotou bezdôvodného obohatenia.

Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, tak žalobkyňa si svoj žalobný nárok voči žalovanému v 1. rade uplatnila neoprávnene a voči žalovanému v 2. rade si ho uplatnila neoprávnene v časti o zaplatenie nad sumu 4.411,57 eur. Z uvedených dôvodov súd takto uplatnené neoprávnené nároky žalobkyne zamietol.

Podľa : „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

Podľa a : „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

Čas vydania predmetného bezdôvodného obohatenia nebol účastníkmi konania (žalobkyňou a žalovaným v 2. rade) nijako dohodnutý a nie je ani špeciálne ustanovený právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v 2. rade preukázateľne dostal do omeškania s vydaním svojho bezdôvodného obohatenia podľa tak, ako je to uvedené v nasledujúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku.

Žalobkyňa vyzvala žalovaného v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia pri odovzdaní predmetného bytu žalovanému v 2. rade, k čomu došlo dňa 2.7.2009. Prvý deň po výzve na plnenie teda nastal dňa 3.7.2009, t.j. omeškanie vzniklo márnym uplynutím tohto dňa.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia : „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

Odo dňa 13.5.2009 do dňa 13.4.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške 1% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.

Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobkyni voči žalovanému v 2. rade vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 3.7.2009 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výroku I tohto rozsudku. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z omeškania v rozsahu nad zákonom stanovenú výšku, preto bola žaloba čiastočne zamietnutá aj ohľadom úroku z omeškania (nad 9% ročne).

Podľa ustanovenia : „V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

O trovách konania bude v súlade s vyššie citovaným rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pretože ide o pomerne zložitý spor s väčším množstvom účastníkov.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. ( 1 ) , 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.