Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-115-2014.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/115/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému T. G., pre prečin týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písm. b/, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 09.06.2014 sp. zn. 1T/17/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného T. G. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante sp.zn. 1 Pv 16/10 z prečinu týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písm. b/, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
v dňoch 09.03.2009 až 13.03.2009 v objekte Poľnohospodárskeho družstva Javorinka číslo 89 ako zodpovedný pracovník - zootechnik u asi 50 kusov hovädzieho dobytka - kráv a to dojníc a vysokoteľných tzv. jalovíc, bez prítomnosti odbornej pomoci, najskôr uzatvorením do klietky, potom priložením elektrických káblov ku krku a bruchu zvierat, týmto spôsobil elektrický šok, sprevádzajúci trasením a kŕčovitosťou a následne pomocou uhlovej karbobrúsky so zúbkovým kotúčom o priemere 160 mm odrezal z hláv rohy a u niektorých aj živé mäso, pričom im zostali otvorené a neošetrené rany, z ktorých im ešte niekoľko dní, následkom odrezania rohov, vytekala z rán krv, čím im spôsobil neprimeranú bolesť, poranenie a utrpenie a u teľných kráv aj predčasný pôrod,
pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nezákonné. Má za to, že zo zadovážených dôkazov vyplýva, že v prípravnom konaní ako aj v konaní na súde bola obžalovanému vina preukázaná, pričom v tejto súvislosti veľmi podrobne rozoberá vo veci vykonané dôkazy, pričom má za to, že svedecké výpovede svedkov G. W., O. Y. a S. Y., ale i ďalšie podporné dôkazy obžalovaného jednoznačne usvedčujú, nakoľko títo svedkovia vo svojich výpovediach v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní v podstatných rysoch vypovedali zhodne, pričom podrobne popísali okolnosti popísané v skutkovej vete obžaloby. Pokiaľ okresný súd odôvodňoval oslobodzujúci výrok rozsudku výsledkami vykonaného dokazovania s poukazom na výsluchy ďalších svedkov ako sú svedok Z. Y. a K. W., tieto výpovede okresný prokurátor považoval za nevierohodné, ktoré boli učinené s cieľom vyviniť obžalovaného, nakoľko tieto výpovede vykazujú zjavné rozpory, ktoré na hlavnom pojednávaní neboli odstránené. Taktiež poukazuje na to, že okresný súd nevyhodnotil ani ďalšie svedecké výpovede a to svedkov T. a J. R., ktorí mali byť prítomní pri paznechtovávaní a súčasne aj pri odrohovaní, čo potvrdili viacerí svedkovia. Má za to, že okresný súd v dostatočnej miere nevypočul ani svedka MVDr. W. W., ktorý chodil na kontroly skoro každý deň, avšak túto skutočnosť
svedok nepotvrdil resp. sa k tomuto nevyjadroval a nevypovedal. Taktiež vytýkal okresnému súdu, že sa v dostatočnej miere nevysporiadal ani s listinnými dôkazmi, ktoré boli podkladom pre podanie obžaloby, a to oznámením o výsledku šetrenia sťažnosti zo dňa 18.06.2010 v časti odrohovaní kráv, v ktorej sa uvádza, že výkon odrohovania robí na základe poverenia MVDr. W. ním poverená a vyškolená osoba pán Y. L.. Na túto skutočnosť mal byť vypočutý svedok MVDr. W.. Rovnako poukázal na to, že okresný súd postupoval v rozpore so zásadou uvedeného v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, nakoľko dôkazy nevyhodnocoval podľa ich závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, skúmal len ich zákonnosti, pretože usvedčujúce výpovede svedkov W., Y., Y. a T. vyhodnotil ako nejednoznačné a rozporné, ktorú skutočnosť považuje prinajmenšom za predčasné vyhodnotené, nakoľko neboli odstránené rozpory v ich výpovediach. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti sa preto okresný prokurátor domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu okresného prokurátora zaujal písomné stanovisko i obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, v ktorom jednoznačne argumentáciu okresného prokurátora považoval za neakceptovateľnú, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania v jednoznačnej miere nenasvedčovali tomu, že by sa bol dopustil trestného činu tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba. V písomnom vyjadrení poukázal predovšetkým na pochybné výpovede svedkov, ktorí obžalovaného zo spáchania uvedenej trestnej činnosti usvedčujú, a to krmičov G. W., O. Y. a S. Y., pričom títo svedkovia si nepamätajú ani toľko, na koľkých kusoch sa odrohovanie vykonávalo, akú mal pritom obžalovaný funkciu a čo tam vlastne obžalovaný rozbil, len vedeli s určitosťou povedať, že samotné odrohovanie vykonávali nejakí dvaja páni, ktorých oni nepoznali na podnet obžalovaného, ako zootechnika. Tvrdenia týchto svedkov sú účelové i z toho dôvodu, že samotný svedok veterinárny lekár MVDr. W. W. vo svojej výpovedi zo dňa 05.03.2014 uviedol, že ak by na omračovanie zvierat bol použitý elektrický prúd, prišlo by k úmrtiu konkrétneho zvieraťa, k čomu však nedošlo a taktiež nedošlo ani k žiadnemu potratu. Poukázal na ďalší dôležitý dôkaz v podobe výpovede svedka pracovníka regionálnej veterinárnej a potravinovej správy MVDr. Y. W., ktorý uviedol, že v prípade odrohovania kráv postup za použitia píl je možný, pretože v danom prípade sa jednalo o núdzové odrohovanie kráv, pretože tieto boli degenerované, rohy vyrastali z hlavy, nekontrolovateľne a pre ochranu zvierat je potrebné tieto rohy odstrániť. Za najdôležitejší dôkaz v tomto smere obžalovaný poukazuje na úradný záznam z veterinárnej kontroly ochrany teliat ako aj oznámenie Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Trnava o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 18.06.2010, kde sa uvádza, že odrohovanie kráv prebehlo bez akýchkoľvek následných zdravotných problémov a s minimálnou stratou dojivosti odrohovaných kráv. Za takéhoto stavu potom tvrdenia svedkov, ktorí obžalovaného usvedčujú, považoval obžalovaný jednoznačne za účelové i vzhľadom k tomu, že títo svedkovia s obžalovaným nemali dobré vzťahy. Rovnako poukázal i na to, že svedok O. T. v danom prípade nemal byť vypočutý ani ako svedok z dôvodu, že tento sa zúčastnil viacerých verejných pojednávaní ako verejnosť a bol aj pri výpovedi týchto krmičov. Dokonca týchto krmičov on osobne priniesol na súd ako svedkov. V závere poukazuje na to, že nielenže neboli splnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania zvierat v zmysle § 378 Trestného zákona, ale zásadným spôsobom tu absentuje aj subjektívna stránka, a to úmyselné zavinenie v zmysle § 15 Trestného zákona. Odrohovanie kráv sa nevykonalo v úmysle ubližovania zvieratám, čo sa preukázalo najmä ich následným ošetrením a podaním anestetika pred samotným zákrokom, ale toto sa vykonávalo, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia človeka resp. úhynu samotného zvieraťa.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého oslobodzujúceho výroku rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a správne postupoval, keď v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom.
Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba.
Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá vo veci vykonané dôkazy, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že všetky vo veci vykonané dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona.
V tejto súvislosti, pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, je potrebné poukázať na to, že okresný prokurátor vinu obžalovaného zakladá predovšetkým na výpovedi svedkov G. W., O. Y., S. Y., ktorí vo svojich výpovediach podľa názoru okresného prokurátora veľmi podrobne vypovedajú, za akých okolností došlo k týraniu predmetných zvierat, ktoré skutočnosti sa premietli potom i do skutkovej vety obžaloby. Na druhej strane však je potrebné poukázať na to, že tieto výpovede svedkov stoja proti celému radu výpovedí svedkov a ďalších dôkazov, ktoré jednoznačným spôsobom takéto tvrdenia spochybňujú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď predovšetkým svedka Z. Y., ktorý ako predseda družstva vedel o tom, že v uvedenom období sa vykonávali práce, a to paznechtovanie a odrohovanie, bol o tom informovaný zootechnikom T. G.. Tieto práce vykonávali na dobytku raz za jeden rok. Tieto práce sa vykonávali cez deň, pričom pracovníci, ktorí realizovali tieto práce, si priviezli so sebou klietku, kde umiestnili konkrétne zviera. Tento svedok tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní však rozhodne vyvrátil, že by boli zistené nejaké závažné okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, že došlo k týraniu zvierat. V roku 2009 na družstve bola vykonaná kontrola asi 2-krát, pričom neboli zistené žiadne pochybenia. On jednoznačne nevidel, že by pri výkone týchto prác bolo používané elektrické zariadenie.
Rovnako svedok K. W. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2009 v marci sa vykonávalo na družstve paznechtovanie a odrohovanie kráv, pričom popisuje, za akých okolností k týmto úkonom dochádzalo a uviedol, že odrohovanie sa robilo karbobrúskou tak, že hlava kravy bola upevnená, na čo sa jej odpílili rohy. Po týchto prácach videl, že sa nachádza krv na stenách. Keď sa hlbšie zarezalo, tak vznikla hlbšia rana v oblasti rezu. Rozhodne však dodal, že po odrezaní rohov boli rany dezinfikované. Ošetrovanie mali na starosti pracovníci, ktorí realizovali odrohovanie a paznechtovanie, on mal na starosti kŕmenie teliat. Potvrdil skutočnosť, že na družstvo chodieval takisto veterinár W. a to minimálne 2-3 krát týždenne.
Z výpovede svedka MVDr. Y. W. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v roku 2009 Regionálna veterinárna a potravinová správa Galanta obdržala podnet na prešetrenie týrania zvierat PD Javorinka. Následne inšpektori vykonali šetrenie v PD Javorinka, pričom po prešetrení veci skonštatovali, že podnet je neopodstatnený, o čom bola spísaná aj zápisnica. Tiež svedok uviedol, že pred týmto podnetom pracovníci regionálnej veterinárnej a potravinovej správy chodili pravidelne do PD Javorinka, a to približne raz za rok. Nikdy neboli zistené žiadne porušenia. Záverom tiež poznamenal, že pri odrohovaní je možné použiť pílky, pretože sú degenerované rohy, vyrastajú z hlavy nekontrolovateľne. Okrem píli je taktiež možné používať i karbobrúsku, nakoľko je to pre kravy šetrnejší spôsob.
Ďalej svedok T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2009 spoločne so svojím otcom J. R. vykonávali paznechtovanie, avšak už presne nevedel, či tieto práce vykonávali aj v PD Javorinka. Vo svojej výpovedi potom rozoberal, akým spôsobom resp. akými technikami paznechtovanie prebieha. Záverom uviedol, že on nevidel, že by kravy pri tom trpeli alebo krvácali. S otcom vykonávali iba paznechtovanie, odrohovanie nerobili.
Vo veci bol vypočutý svedok MVDr. W. W., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že on nebol prítomný pri paznechtovaní kráv ani odrohovaní. Na družstve bol zamestnaný zootechnik T. G., s ktorým riešil záležitosti so zvieratami. Tento svedok rozhodne potvrdil, že pred takýmito zákrokmi bol dobytok jednoznačne ošetrený, a to injekčnou formou, avšak iba vtedy, ak sa malo vykonať aj odrohovanie. Popisuje, za akých okolností takéto ošetrenie prebiehalo. Podľa jeho vedomostí, pokiaľ chodil na družstvo, nezistil nič podozrivé, kravy boli v dobrej kondícii, on v dôsledku týchto prác neošetril žiadnu kravu. Pri výkone týchto prác môže dôjsť ku krvácaniu niektorej kravy, väčšinou je to pri odrohovaní, a to vtedy, keď krava má rohy, ktoré nie sú riadne vyvinuté. Vtedy sa odporúča odrezať roh, a to čo najbližšie
k hlave. Tak sa zníži jej možnosť anomálneho rastu. Po tomto zákroku je potrebné dezinfikovať rany špeciálnymi sprejmi. Tento svedok tiež uviedol, že nemá poznatky o tom, či v roku 2009 bol privolaný k predčasnému pôrodu, avšak taký úkon musí byť zaznamenaný v ambulantnej knihe. Predčasný potrat sa zapisuje do zošita. Podľa jeho vedomostí v tom čase nedošlo k úmrtiu žiadnej kravy. Svedok tiež zdôraznil, že v prípade, že by nebolo realizované odrohovanie kráv, tak kravám by hrozilo uhynutie, pretože roh by mohol aj vrásť do hlavy. V prípade, ak by pri týchto prácach bol použitý elektrický prúd, došlo by k úmrtiu dobytka, k čomu však nedošlo, nakoľko takýto prípad nebol nikde zaznamenaný.
Svedok J. R. potvrdil výpoveď svojho syna svedka T. R. a uviedol, že oni vykonávali len paznechtovanie, ktoré bolo realizované v maštali, pričom za deň paznechtovali približne 40 kráv. Pri týchto prácach bol prítomný iba jeho syn, niekedy ich kontroloval aj obžalovaný ako zootechnik. Tieto práce vykonávali tak, že kravu umiestnili do klietky, následne realizovali paznechtovanie a to kliešťami. Elektrickú brúsičku nepoužívali. Rovnako nie je pravdou, že by kravy omračovali elektrickým prúdom. Pri týchto prácach nebol ani v jednom prípade prítomný veterinár. On svedka G. W. nepozná a taktiež nepozná iných pracovníkov družstva.
Z výpovede svedka O. T. okrem iného vyplýva podstatná skutočnosť v tom smere, on osobne nevidel, že by došlo nejakým spôsobom k týraniu kráv v kritickom období a to pri vykonávaní odrohovaní a paznechtovaní. Taktiež nevidel, že pred výkonom týchto prác sa požívalo technické zariadenie priložením elektrickým káblom ku krku a bruchu zvierat. Videl však karbobrúsku, ktorá bola v prívesnom vozíku prikrytá látkou a bola tam vec podobná malej zváračke, ktorá mala slúžiť na to, že kravám bol robený elektrický šok. Tiež osobne nevidel, že by niektorá krava v dôsledku týchto zákrokov potratila. Má však za to, že kravám nebola poskytnutá žiadna starostlivosť a tiež potvrdil, že so samotným obžalovaným nemal celkom dobré vzťahy, nakoľko ako poľovníci mali odlišné názory na výkon poľovníctva. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že obžalovaný sa mu mal vyhrážať za to. V roku 2009 resp. 2010 sa mu T. G. vyhrážal, že ho bude ohovárať, že je na tabletkách a že mu dá zobrať zbrojný preukaz a tiež sa mu vyhrážal stratou zamestnania. Preto sa obrátil so sťažnosťou na generálnu prokuratúru, a to aj z dôvodov, že polícia nevypočula svedkov, a to v prípade nebezpečného vyhrážania a potom aj v prípade týrania zvierat. Pokiaľ ide o podnet, ktorý bol poslaný na veterinu správu, túto spracoval on avšak ju podal W.. Pokiaľ išlo o samotné informácie, tieto získal od T. a Y.. Bál sa podpísať tieto podnety, a to i napriek tomu, že ich písal, pretože mal obavy, že príde o svoje zamestnanie. Jednoznačne uviedol, že obžalovaný bol voči nemu ako aj svedkom W. a ďalším zaujatý.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní prečítal i výpoveď svedkyne H. I., ktorá v kritickom čase pracovala vo funkcii podpredsedníčky družstva ako i ekonómky, ktorá však vo svojej výpovedi uviedla, že nemá vedomosti o žiadnom prípade týrania zvierat. Ona si myslela, že všetko bola osobná pomsta G. W., ktorý bol zo zamestnania prepustený. Tento sa aj sťažoval predsedovi družstva na zootechnika, ale nikdy nenahlásil, že ako G. zaobchádza so zvieratami.
Z listinných dôkazov je potrebné poukázať na podnet svedka G. W., z ktorého vyplýva, že obžalovaný ako i jeho nadriadený ho psychicky týral, hrubo urážal a taktiež ponižoval zamestnancov družstva. Obžalovaný ho nútil, aby pracoval na stroji, na ktoré práce nemal osvedčenie ani skúsenosť. Na družstve neexistovala žiadna hygiena. Kravám odrezávali rohy uhlovou brúskou. Zabité a utýrané zvieratá sa voľne rozkladali a šírili neuveriteľný smrad.
Z písomného vyjadrenia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 08.01.2010 okrem iného vyplýva, že v mesiaci december 2009 bola na Poľnohospodárskom družstve Javorinka vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu BOZP v živočíšnej výrobe. Ďalej bolo konštatované, že zamestnávateľ má na obsluhu dvoch kolesových nakladačov, ktoré vlastní a prevádzkuje, dostatok odborne spôsobilých zamestnancov. Preto nemá dôvod k tomu, aby niekoho nútil zo zamestnancov, bez odbornej spôsobilosti obsluhovať tieto kolesové nakladače. Tvrdenie o tom, že T. G. mal nútiť, respektíve prinútiť G. W. pracovať na stroji hon, jedná sa iba o tvrdenie, ktoré nebolo nijak nepreukázané.
Ďalej z listinného dôkazu, a to zápisnice Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy v Galante, ktorá prešetrovala podnet svedka G. W., vyplýva, že na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania považovali podnet za neopodstatnený. Rovnako ďalší podnet, ktorý prešetroval Inšpektorát práce v Trnave zo dňa 03.01.2011, skonštatovali podnet svedka G. W. za neopodstatnený.
Z oznámenia Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Trnava zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že sťažnosť podaná na postup Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy v Galante je neopodstatnená, nakoľko z výsledkov šetrenia vyplýva, že pri výkone prác súvisiacich s odrohovaním kráv nebol porušený zákon. č. 39/2007 Z.z. a postup Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy v Galante bol správny.
Na základe takto vykonaného dokazovania teda vyplynul záver, že v kritickom čase boli na PD Javorinka vykonávané práce súvisiace s odrohovaním a paznechtovaním hovädzieho dobytka, pričom výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že odrohovanie dobytka vykonával zootechnik družstva obžalovaný T. G. a paznechtovanie dobytka vykonávali na základe dohody paznechtári T. R. a J. R..
Výsledky vykonaného dokazovania však nepreukázali, že by obžalovaný postupoval spôsobom, ktorý mu je kladený za vinu obžalobou, že by v uvedenom období bez prítomnosti odbornej pomoci spôsoboval utrpenie hovädziemu dobytku, a to tak, že kravy - dojnice a vysoko teľné jalovice uzatváral do klietky, na čo im mal priložiť elektrické káble ku krku a bruchu a následne vykonával odrohovanie pomocou uhlovej karbobrúsky, pričom niektorým kravám zarezal aj do živého mäsa a tieto rany im odborne neošetril a takto im mal spôsobiť bolesť, poranenie a u teľných kráv aj predčasný pôrod. Je nepochybné, že vyššie uvedené dôkazy takéto tvrdenia v nijakom prípade nepotvrdzujú.
Rozhodujúcimi dôkazmi v tomto smere i podľa názoru krajského súdu sú výpovede svedka Z. Y., ktorý vylúčil, že v uvedenom čase by dochádzalo k týraniu zvierat, ale predovšetkým závery veterinárnej správy, ktorá nezistila žiadne porušenia ani týranie zvierat, ale i výpovede svedka MVDr. W. W., ktorý takýto postup jednoznačne vylúčil. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať na výpoveď svedka G. W., ktorý podal viacero podnetov i oznámení, ktoré boli v štádiu šetrenia a riešenia a ktoré všetky boli vybavené v jeho neprospech, nakoľko boli vyhodnotené ako neopodstatnené, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, že oznámenie, ktoré tento svedok v predmetnej veci aj podal, na základe ktorého došlo k samotnému trestnému stíhaniu, je dosť pochybné a sporné a vyplýva jednoznačne i podľa názoru krajského súdu z nedobrých vzťahov, ktoré mal s obžalovaným. Za takéhoto stavu ani krajský súd nemal preukázané, že by existoval nejaký relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval obžalobné tvrdenia, že by zo strany obžalovaného došlo k týraniu zvierat a že pri vykonaných zákrokov by nebola zvieratám poskytnutá dostatočná starostlivosť v podobe ošetrení. Tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú kompetentní pracovníci a pričom i samotný svedok O. T. vo svojej výpovedi potvrdil, že on priamo nevidel, že by malo dochádzať k týraniu kráv.
V ďalšom krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody I. stupňového rozhodnutia a keďže všetky dôkazy v danom prípade i krajský súd považoval za dostačujúce k vysloveniu jednoznačného záveru v tom smere, že by konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky žalovaného trestného činu, a preto postup okresného súdu v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku považoval krajský súd za plne legitímny a opodstatnený, podložený dostatočnou dôkaznou ale i právnou argumentáciou a keďže krajský súd nezistil ani žiaden iný dôvod, ktorý by viedol k zmene I. stupňového rozhodnutia, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.