Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-38-2011.pdf
PDF · 106.67 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/38/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu FLYONESS s.r.o., Alžbetínske námestie 1194/1, Dunajská Streda, IČO: 35 909 846, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., Dolný Val 11, Žilina proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/227/1643-58115/2011/990271-r zo dňa 8.7.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 30.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného (bývalého Daňového riaditeľstva SR) č. I/227/1643-58115/2011/990271-r zo dňa 8.7.2011, ktorým ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Dunajská Streda č. 612/230/74150/Szak zo dňa 23.11.2010, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov) na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 2 002 408,54 eur.
V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že bol postupom správnych orgánov ukrátený na svojich právach a to tým, že daňovým orgánom vyhotovený Protokol č. 612/320/69212/2010/Haá dňa 26.10.2010 nebol s daňovým subjektom zákonným spôsobom prerokovaný a nebol mu ani doručený. Nesúhlasil s tvrdením daňového orgánu, že by došlo zo strany daňového subjektu k neoprávnenému uplatneniu odpočítania DPH z faktúr od spoločností FOX-STAV, s.r.o., Metropolis PG, s.r.o. a N FER, a tým porušeniu ust. § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti poukázal na nezákonný procesný postup správnych orgánov, spočívajúci v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že kúpnymi zmluvami zo dňa 16.7.2009 daňový subjekt preukázal nadobudnutie tovaru - sanity od vyššie uvedených spoločností v cenách a množstvách, tak ako boli týmito spoločnosťami fakturované. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že k dodaniu tovaru došlo na území SR (skladové priestory nachádzajúce sa v obci Kolárovo), čo vyplýva zo zápisnice z miestneho šetrenia zo dňa 26.1.2010, pričom neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa nejednalo o tovar, ktorý bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťami FOX-STAV, s.r.o., Metropolis PG, s..r.o. a N FER, spol. s r.o. . Konštatoval, že to vyplýva jednak z výsluchov štatutárnych zástupcov týchto spoločností, ktorí potvrdili, že tovar v zmysle
kúpnych zmlúv bol dodaný žalobcovi ako daňovému subjektu, bez ohľadu na to, že tieto spoločnosti ako predávajúci subjekt nevedeli preukázať nadobudnutie tovaru. Ďalej namietal, že daňový úrad porušil ustanovenie § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov o maximálnej dĺžke daňovej kontroly a o spôsobe jej možného predĺženia, pretože daňová kontrola mala byť ukončená do 12- tich mesiacov odo dňa jej začatia (12.11.2009), t.j. do 12.11.2010. Taktiež aj Protokol č. 612/320/69212/2010 Haá nebol prejednaný v súlade s ust. § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov, pretože daňový úrad stanovil termín prerokovania protokolu na 19.11.2010, pričom právny zástupca žalobcu sa na uvedený deň ospravedlnil z dôvodu kolízie termínu s pojednávaním, pričom s primeraným predstihom požiadal o stanovenie nového termínu na prerokovanie, na čo daňový úrad nereagoval. Za tohto stavu mal za to, že žalovaný nedodržal lehotu na rozhodnutie o odvolaní, pričom ku dňu podania žaloby mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie príslušného ústredného orgánu o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 20.11.2010.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca nakúpil predmetný tovar - sanitu od slovenských platiteľov DPH, registrovaných pod slovenským indentifikačným číslom, pričom tovar sa nachádzal v čase jeho dodania žalobcovi v Českej republike. Vyplýva to z výpovedí vtedajších konateľov predávajúcich spoločností a tiež zo samotného vyjadrenia žalobcu k protokolu zo dňa 8.11.2010. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa nepotvrdila preprava tovaru - sanity spoločnosťou TOP R servis, s.r.o. zo skladov vo Veľkej Hledsebe do skladov nachádzajúcich sa v Kolárove, čo potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti TOP R servis, s.r.o. A. L., ktorý nemal žiadne vedomosti o prepravách tovaru - sanity, ktoré sa mali vykonať na základe medzinárodných nákladných listov, tieto nepodpísal a prepravy tohto tovaru ani nevykonal. Ďalej uviedol, že podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká právo odpočítať daň z pridanej hodnoty sú stanovené v § 49 zák.č. 222/2004 Z.z., pričom platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Znamená to, že ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti a z uvedeného dôvodu, potom nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie DPH, nakoľko tovar nebol dodaný v tuzemsku, t.j. na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa začatia ako aj dĺžky daňovej kontroly tak uviedol, že vzhľadom k tomu, že medzi ním a žalobcom nedošlo k dohode o začatí daňovej kontroly, tak daňová kontrola bola začatá podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov 40-ty deň od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, t.j. 21.11.2009. Taktiež k predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia z roku 2009 bolo realizované v súlade s ustanoveniami § 15 ods. 17 zákona o správe daní do dňa 20.11.2010, keď žalobca o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly bol upovedomený.
Súd preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 bolo vydané Daňovým úradom Dunajská Streda ako príslušným správcom dane rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 612/230/74150/10/Szak zo dňa 23.11.2010. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že daňovému subjektu z dodávateľských faktúr predávajúcich spoločností nevznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe zistených skutočností bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 2 002 408,54 eur, nakoľko zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému uplatneniu odpočítania DPH. Bolo zistené, že dodávateľskými faktúrami spoločnosť FOX - STAV, s.r.o. (od 23.2.2010 zmena názvu ROKAS STAV, s.r.o.) fakturovala daňovému subjektu tovar - sanitu v množstve 680 paliet v celkovej sume 3 499 995,12 eur bez DPH, na základe ktorých si daňový subjekt v zdaňovacom období august 2009 uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 664 999,72 eur, keď nákup sa uskutočnil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2008 uzavretej medzi daňovým subjektom ako kupujúcim a spoločnosťou FOX - STAV, s.r.o. ako predávajúcim, pričom predmet kúpy sa nachádzal v skladových priestoroch v Českej republike. Spoločnosť FOX- STAV, s.r.o. mala nakúpiť predmetný tovar - sanitu od spoločností REMOVING, s.r.o., na základe dodávateľských faktúr od tejto spoločnosti a podľa kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2009, uzavretej medzi spoločnosťou REMOVING, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou FOX- STAV, s.r.o. ako kupujúcim, pričom tovar bol uskladnený v skladových priestoroch zabezpečených spoločnosťou REMOVING, s.r.o. v Českej republike. Ďalšími dodávateľskými faktúrami spoločnosť Metropolis PG, s.r.o. (od 26.6.2010 zmena názvu na Szerkézet, s.r.o.) fakturovala daňovému
subjektu tovar - sanitu v množstve 680 paliet v celkovej sume bez DPH 3 499 995,12 eur bez DPH, na základe ktorých si daňový subjekt v zdaňovacom období august 2009 uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 664 999,72 eur, keď nákup sa uskutočnil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2009 uzavretej medzi daňovým subjektom ako kupujúcim a spoločnosťou Metropolis PG, s.r.o. ako predávajúcim, pričom predmet kúpy sa nachádzal v skladových priestoroch v Českej republike. Spoločnosť Metropolis PG, s.r.o. mala nakúpiť predmetný tovar - sanitu od spoločnosti REMOVING, s.r.o., na základe dodávateľských faktúr od tejto spoločnosti a podľa kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2009, uzavretej medzi spoločnosťou REMOVING, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Metropolis PG, s.r.o. ako kupujúcim, pričom tovar bol uskladnený v skladových priestoroch zabezpečených spoločnosťou REMOVING, s.r.o. v Českej republike. Ďalšími dodávateľskými faktúrami spoločnosť N FER, spol. s r.o. fakturovala daňovému subjektu - sanitu taktiež v množstve 680 paliet v celkovej sume 3 499 999,78 eur bez DPH, na základe ktorých si daňový subjekt v zdaňovacom období august 2009 uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 664 999,10 eur, keď nákup sa uskutočnil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2008, uzavretej medzi daňovým subjektom ako kupujúcim a spoločnosťou N FER, spol. s r.o. ako predávajúcim, pričom predmet kúpy sa nachádzal v skladových priestoroch v Českej republike. Spoločnosť N FER, spol. s r.o. mala predmetný tovar zabezpečovať od spoločností REMOVING, s.r.o., pričom tovar bol uskladnený v Českej republike, vo vojenskom objekte pri Mariánskych lázňach. Vzhľadom k tomu, že preprava tovaru - sanity, deklarovaného spornými faktúrami spoločnosťami FOX
- STAV, s.r.o., Metropolis PG, s.r.o. a N FER, spol. s r.o. v celkovom množstve 2040 paliet z Českej republiky do skladov daňového subjektu v Kolárove sa nepotvrdila a nepreukázala, tak správca dane dospel k záveru, že miestom dodania tovaru - sanity podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, t.j. v Českej republike. Za takéhoto stavu si preto daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od vyššie uvedených spoločností, pretože predmetné dodania tovaru - sanity neboli uskutočnené v tuzemsku a spoločnostiam Metropolis PG, s.r.o., N FER, spol. s r.o. a FOX - STAV, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH, keď daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať DPH z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a správca dane nepriznal vznik práva na odpočítanie DPH zo sporných faktúr od jednotlivých spoločností. V súvislosti s nepreukázaním prepravy tovaru - sanity z Českej republiky na Slovensko správca dane poukázal i na skutočnosť, že daňový subjekt nenadobudol predmetný tovar ani podľa ust. § 11 zákona o DPH, z odseku 1, z ktorého vyplýva, že nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom, ktorý bol odoslaný alebo prepravený nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu a okrem iného za predpokladu, že dodávateľom je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej konštatované, že odberateľské faktúry vystavené pre spoločnosť Gordika, a.s. Karlove Vary a predložené správcovi dane v súvislosti s iným daňovým konaním, ktorými daňový subjekt deklaroval predaj tovaru - sanity v zdaňovacom období január 2011, nie sú dôkazom prepravy tovaru - sanity deklarovaného spornými faktúrami spoločností FOX - STAV, s.r.o., Metropolis PG, s.r.o. a N FER, spol. s r.o. na Slovensko spoločnosťou TOP R servis, s.r.o. .
Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom DPH je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie, alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.
Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
Podľa § 15 ods. 10 štvrtej a piatej vety zákona o správe daní a poplatkov, ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.
Podľa poslednej vety § 15 ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov, ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré= vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Krajský súd v predmetnej veci už raz rozhodol, a to rozsudkom č.k. 20S/38/2011-40 dňa 19.2.2013, ktorým súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudkom č.k. 5Sžf/50/2013 dňa 31.3.2014 rozhodnutie tunajšieho súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, že tunajší súd ako súd prvého stupňa sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca v podanej žalobe a mal za to, že takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe uplatní aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní, je potrebné sa nimi zaoberať a v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Zdôraznil, že pre správne súdnictvo platí, že nie je pokračovaním správneho konania, a preto určité skutočnosti možno posudzovať až v jeho rámci. Mal za to, že žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné, a nebráni tomu ani skutočnosť, že ich neuplatnil už v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy, hoci tak urobiť mohol.
Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú, pretože uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Aplikácia § 49 ods. 1 zákona o DPH podmieňuje vznik práva odpočítať DPH vznikom povinností odvodu DPH do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky dodávateľom z dôvodu dodania tovaru alebo služby, čo znamená, že, ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti potom nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie DPH. Odsek 2 písmeno a) vyššie uvedeného paragrafu ustanovuje, že na odpočítanie je spôsobilá len taká DPH, ktorú uplatnil platiteľ dane (dodávateľ) pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Ak uvedené nie je splnené, platiteľovi nevzniká právo odpočítať DPH z dodaného tovaru. Spoločnostiam FOX - STAV, s.r.o., Metropolis PG, s.r.o. a N FER, spol. s r.o. teda nevznikla daňová povinnosť podľa § 49 zákona o DPH platného v Slovenskej republike, pretože zrealizovali svoj predaj na území iného
členského štátu - Českej republiky a miestom dodania tovaru bol členský štát, kde sa tovar - sanita nachádzal v čase dodania, t.j. na území Českej republiky. Z predložených dokladov totiž vyplýva, že vyššie uvedené spoločnosti dodali predmetný tovar - sanitu žalobcovi bez prepravy a keďže sa tovar nachádzal na území Českej republiky, miestom dodania predmetného tovaru pre žalobcu v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH nebolo tuzemsko. Túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre prijatie záveru, že žalobcovi nevzniklo právo odpočítať DPH podľa § 49 zákona o DPH, nakoľko nebol naplnený zákonom stanovený predpoklad, miesto dodania tovaru v tuzemsku. Skutočnosť, že tovar deklarovaný spornými faktúrami sa v čase jeho dodania daňovému subjektu nachádzal v skladoch v Českej republike vyplýva i z vyjadrenia samotného daňového subjektu k protokolu zo dňa 08.11. 2010 a tiež z výpovedí vtedajších konateľov spoločnosti FOX - STAV, s.r.o., Metropolis PG, s.r.o. a N FER, spol. s r.o.. Taktiež nebola preukázaná preprava tovaru - sanity spoločnosťou TOP R Servis, s.r.o. zo skladov vo Veľkej Hledsebe v Českej republike do skladov daňového subjektu v Kollárove, keď vtedajší konateľ spoločnosti TOP R Servis, s.r.o. A. L., nemal žiadne vedomosti o prepravách tovaru - sanity, ktoré sa mali vykonať na základe medzinárodných nákladných listov, tieto nepodpísal a rovnako nemal vedomosť ani o vozidlách uvedených na medzinárodných nákladných listoch, tieto prepravy nevykonal, pričom daňový subjekt skutočne nevyvrátil pravdivosť týchto tvrdení.
Čo sa týka tvrdených nesprávností pri posudzovaní unesenia dôkazného bremena, resp. zavinenia žalobcu súd poukazuje na to, že zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu dôkaznej povinnosti daňovníka. Je to práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok, samozrejme za súčinnosti so správcom dane, nielen u seba, ale aj u svojho dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vieryhodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V danom prípade si správca dane zaobstaral všetky dostupné dôkazné prostriedky, vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie, aby zistil čo najúplnejšie skutkový stav. Správca dane nemôže zabezpečiť, aby si daňové subjekty riadne plnili svoje povinnosti, môže len preveriť, či postup daňových subjektov je v súlade s platnou legislatívou. Dôkazné bremeno v takýchto prípadoch teda nie je len na správcovi dane, ale aj na daňovom subjekte. V predmetnej veci nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočet dane z titulu, že u deklarovaných dodávateľov tovaru nebolo preukázané, že im daňová povinnosť skutočne reálne vznikla a tiež, že dodávatelia si splnili všetky svoje povinnosti ako platitelia DPH, a preto správca dane vychádzal zo zistených podkladov, pričom nemá v kompetencii skúmať, či daňový subjekt mohol alebo nemohol ovplyvniť splnenie si zákonných povinností zo strany jeho dodávateľov. Okrem toho nebola v danom prípade preukázaná preprava tovaru na územie SR a jeho nadobudnutie dodávateľmi - obchodnými partnermi daňového subjektu. V procese správy daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že tento je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania DPH, hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Dodanie tovaru jednotlivými dodávateľmi daňovému subjektu nemohlo byť podľa ust. 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom DPH podľa tohto zákona, pretože nebol naplnený zákonom stanovený predpoklad, miesto dodania tovaru v tuzemsku, čím je pri označených dodaniach tovaru vylúčená i možnosť vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bol poškodený na svojich právach pre nedodržanie ust. § 15 ods. 17 o správe daní a poplatkov, týkajúceho sa maximálnej dĺžky daňovej kontroly a o spôsobe jej možného predĺženia súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade žalovaný, resp. správca dane rešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, a teda postupoval v súlade s ust. § 15 ods. 17 o správe daní a poplatkov. V predmetnej veci výkon daňovej kontroly bol žalobcovi oznámený oznámením o výkone daňovej kontroly č. 612/320/58837/2009/Haá s dňom začatia 28.10.2009, ktoré bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 12.10.2009. Vzhľadom k tomu, že žalobca listom zo dňa 13.10.2009 správcovi dane oznámil, že nesúhlasí s termínom začatia daňovej kontroly (28.10.2009) a žiadal stanoviť termín začatia daňovej kontroly na deň 20.11.2009 (znamená to, že z dôvodov na strane daňového subjektu nebolo možné začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly), tak správca dane listom č. 612/320/62491/2009/Haá stanovil žalobcovi nový termín začatia daňovej kontroly na deň 12.11.2009, keď s týmto termínom žalobca nesúhlasil a trval na ním navrhovanom termíne (20.11.2009). Vzhľadom k tomu, že k dohode o termíne začatia daňovej kontroly medzi účastníkmi konania nedošlo, je potrebné vychádzať z ust. § 15 ods. 2 zákona o správe daní a štyridsiaty deň od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly je potrebné považovať za
deň začatia daňovej kontroly, ktorý pripadol na 21.11.2009. Samotná skutočnosť, že dňa 19.11.2009 si žalobca ako daňový subjekt zvolil splnomocneného zástupcu vo veci výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2009, nemá vplyv na termín začatia daňovej kontroly a nesúvisí s dňom začatia daňovej kontroly. K tejto dĺžke daňovej kontroly je potrebné ešte uviesť, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nemohol o odvolaní rozhodnúť v lehote 60 dní, v súlade s ust. § 30a ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly č. 612/320/23623/2010/Haá, pričom Ministerstvo financií SR žalovanému písomne oznámilo predĺženie lehoty do 18.7.2011 listami č. MF/12501/2011-71 a č. MF/16141/2011-71, pričom Ministerstvo financií Slovenskej republiky nebolo povinné vydať rozhodnutie o predĺžení lehoty, nakoľko mu takáto povinnosť zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva. Naviac o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly bol žalobca s poukazom na ust. § 15 ods. 18 zákona o správe daní písomne upovedomený upovedomím č. 612/320/26461/2010/Haá. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu smerovanou k tomu, že právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil z neúčasti na prerokovaní protokolu dňa 19.11.2010 z dôvodu kolízie pojednávaní súd uvádza, že správca dane správne neprihliadal na právnym zástupcom uvádzaný dôvod a takáto situácia neumožňuje správcovi dane určiť náhradný termín na prerokovanie protokolu, ktorý by bol stanovený v neskoršom termíne, pričom právny zástupca žalobcu si mohol s poukazom na ust. § 15 ods. 12 zákona o správe daní zvoliť zástupcu, ktorý by sa mohol zúčastniť na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.