Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/465/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci navrhovateľky: O.. W.I. W.Á., H.., S.. T., F.. XX.X.XXXX, T. T. X, XXX XX P., proti odporcovi C. W., F.. XX.X.XXXX, T. H. XX, XXX XX P., o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu C. W., F.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P.

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania O.. W. W.R., S.. T., F.. XX.X.XXXX a C. W., F.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, W. R. P. E. E.É. Ú. P. O., R. W. XXX, S. XXXX F. J. XX H. H. Č.. XX s a r o z v á d z a .

Maloletého C. W., F.. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého C. W., F.. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým C. W., F.. XX.X.XXXX každý párny víkend, v tom ktorom mesiaci, a to od soboty v čase od 9 - tej hodiny do nedele do 17 - tej hodiny, v nepárnom týždni vo štvrtok v čase od 14 - tej hodiny do 17 - tej hodiny, každý rok počas letných prázdnin druhý júlový týždeň od pondelka od 9 - tej hodiny do nedele do 19 - tej hodiny a tretí augustový týždeň od pondelka od 9 - tej hodiny do nedele do 19 - tej hodiny, každý párny kalendárny rok počas zimných prázdnin od 27.12. od 9 - tej hodiny do 2.1. do 17 - tej hodiny, každý nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 9

- tej hodiny do 25.12. do 17 - tej hodiny. Otec maloletého prevezme stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto maloletého odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu o priznaní znalečnej odmeny.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom na začatie konania domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo v súčasnosti už neplní ani v budúcnosti nemôže plniť svoj účel. V návrhu uviedla, že manželstvo účastníci uzatvorili po krátkej známosti a spočiatku toto manželstvo bolo harmonické. Poukázala na to, že asi rok po uzavretí manželstva, sa naplno prejavila agresívna povaha odporcu a keď sa narodil maloletý C., začala si uvedomovať ľahostajný prístup

odporcu k rodinným záležitostiam, ktorý začal prevažovať nad povinnosťami starať sa rodinu. Uviedla, že situácia v manželstve sa vyhrotila v roku 2006. Odporca začal vo väčšej miere holdovať alkoholu a pridala sa k tomu aj závislosť na počítačových hrách. Uviedla, že z manželstva pochádza maloletý C., ktorého navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu ako rodiča povinného zaviazať prispievaním výživného vo výške 80,- Eur mesačne.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise, znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, Z. Č. J. J. A. - W. R. P. E. E. Ú. P.Š. O., R. W. XXX, S. XXXX, F. J. XX H. H. Č.. XX. U obidvoch sa jednalo o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodil maloletý C., F.. XX.X.XXXX.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.2.2010 súd zistil, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu s maloletým synom, otec na jeho výživu v tom čase neprispieval. V prípade rozvodu kolízny opatrovník navrhol maloletého pochádzajúceho z manželstva zveriť do osobnej starostlivosti a otca zaviazať k povinnosti prispievať na jeho výživu podľa jeho schopností, možností, majetkových pomerov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a zároveň odporučil aj upraviť styk otca s maloletým.

Z opisu z mzdových listov navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka je toho času zamestnaná na Slovenskej pošte, a.s. s príjmom 800 Eur brutto.

Z listinného dôkazu doloženého navrhovateľkou týkajúceho sa špecifikácie nutných výdajov súd zistil, že jej pravidelné mesačné výdavky spolu činia sumu 493,14 Eur, a ktoré pozostávajú z platby nájomného vo výške 81,50 Eur, platby hypotekárneho úveru vo výške 129 Eur a zo sporenia na dôchodok vo výške 21,64 Eur. Ďalšie výdaje navrhovateľky predstavujú bežné výdaje v súvislosti so stravou ( 150 Eur mesačne ), s nákupom potrieb do domácnosti, s dopravou do práce ( 40 Eur mesačne ), s platbou za lieky.

Výdaje na maloletého C. W. činia sumu 320,26 Eur bez nákladov na bývanie, maloletý je toho času žiakom 7. ročníka základnej školy, je zdravý, nevenuje sa žiadnemu športu a nemá ani žiadne krúžky. V uvedenej sume sú zahrnuté výdavky na základné potreby maloletého vo výške 238,15 Eur, výdavky na duševnú činnosť maloletého činia sumu 66,72 Eur, platba životného poistenia so sporením činí 10,29 Eur mesačne, platba na detské stavebné sporenie činí 10 Eur mesačne.

Súd zistil, že odporca je toho času nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu, mesačne maloletému prispieva vo výške 30 Eur, avšak uvedenú platbu znáša jeho matka - E.. C. W., u ktorej aj býva, a ktorá je poberateľom starobného dôchodku.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.1.2012 sp. zn. súd zistil, že maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne od 1.12.2009 do budúcna, dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2011 vo výške 1.850 Eur otcovi súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným a o styku otca s maloletým rozhodol tak, že tento je oprávnený sa stretávať s maloletým tretiu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Uvedený rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.10.2012 sp. zn. nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2012 s tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol upravený styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený sa stretávať s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci od 9.00 hodiny do 18. 00 hodiny.

Na jednotlivých pojednávaniach účastníci konania zhodne uviedli, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, toto v súčasnosti neplní žiaden svoj účel ani žiadnu zo svojich funkcií. Manželstvo považujú sa formálny zväzok bez akýchkoľvek citových väzieb. Účastníci konania sa taktiež zhodli vo svojich výpovediach na tom, že nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Zhodli sa aj v tom, aby maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky.

Problematickou otázkou, ktorá vyplynula počas konania bola otázka úpravy styku maloletého C. s otcom a za týmto účelom bolo nariadenie znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného znalkyňou E.. A. A., psychologičkou vyplynulo, že maloletý C. má voči obidvom rodičom pozitívny vzťah, smerom k otcovi má podvedomo konfliktný vzťah, otca má rád, smerom k matke je kritickejší, avšak vníma ju ako láskavú a pozitívnu. Zo znaleckého dokazovania ďalej vyplynulo, že maloletý C. má záujem sa stretávať s otcom a zo strany psychologičky bol doporučený styk otca s maloletým nielen počas víkendov v tom ktorom mesiaci, ale aj počas prázdnin.

Z výpovede kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletý C. sa viackrát vyjadril v tom zmysle, že má záujem sa stretávať s otcom aj širšie a kolízny opatrovník poukázal na to, že je to v záujme maloletého dieťaťa. Navrhol úpravu styku počas sviatkov, ako aj počas prázdnin a poukázal na stretávanie sa otca s maloletým C. od podania návrhu na začatie konania.

Predmetom tohto konania je rozvod manželstva účastníkov konania a s tým spojená úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode (§ 18, § 19 ods. 1, 2, veta prvá, § 22, § 23 ods. 2, § 24, § 25 ods. 1, 2, § 62, § 65 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť , ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa zákona číslo o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za životné minimum sa považuje suma 90,42 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu maloletých detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18, 19) a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania taktiež neplní svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy

obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov konania na fungovanie ako aj udržanie manželstva.

V danom prípade účastníci konania sa vzájomne od seba citovo odcudzili, títo nemajú záujem na obnovenie manželského spolužitia a trvajú na rozvode manželstva. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že manželstvo účastníkov konania už neplní svoj účel a pri postoji účastníkov konania, ktorí odmietajú obnovenie spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov konania v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 23 Zákona o rodine, manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičov a tiež aj právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté deti v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca, na pravidelné informovanie o maloletých deťoch. Ďalej súd prihliadol na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tieto podmienky má maloletý vytvorené u matky, súd prihliadol aj na citové väzby a vývinové potreby maloletého a dospel k záveru, že navrhovateľka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre maloletého a preto súd zveril maloletého C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, vychádzal z jeho zárobkových možností, ako aj prihliadol na odôvodnené potreby maloletého pochádzajúceho z manželstva, a dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu maloletého je vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzhľadom na zistenú skutočnosť, že otec maloletého je toho času nezamestnaný a je bez akéhokoľvek príjmu, sumu 30 Eur titulom výživného na maloletého platí jeho matka.

Výživou maloletého, na ktorú sú povinní prispievať obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Výška odôvodnených potrieb maloletého mesačne činí spolu sumu 320,26 EUR, v ktorej sume nie je zahrnuté uspokojovanie potrieb bývania maloletého. Pri výpočte odôvodnených potrieb maloletého, súd vychádzal zo špecifikácie jeho odôvodnených potrieb učinených majúc na zreteli, že dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení výšky výživného, súd prihliadol na skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný, je bez akéhokoľvek príjmu, avšak vzhľadom na širšiu úpravu styku, sa otec bude musieť o maloletého postarať a zabezpečovať mu tak v čase stretávania sa uspokojovanie jeho základných potrieb.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku s maloletým sa viaže na ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade súd prihliadol na vykonané znalecké dokazovanie, prihliadol na to, čo všetko počas konania vyšlo najavo, prihliadol na to, že otec sa s maloletým C. od podania návrhu na začatie konania stretával okrem prázdnin 2 x do mesiaca cez víkend a taktiež sa stretával s ním aj vo štvrtok po jeho školských povinnostiach. Súdu sa javilo za potrebné upraviť styk otca s maloletým aj počas sviatkov a počas prázdnin, poukazujúc na to, že maloletý C. má záujem sa stretávať s otcom a otec sa tomuto stretávaniu nebráni, práve naopak žiadal, aby sa s maloletým mohol stretávať častejšie. Keďže súd vyhodnotil, že je v záujme maloletého sa stretávať s otcom aj počas prázdnin a aj počas sviatkov súd vyšpecifikoval úpravu stretávania sa otca s maloletým, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Výrok o trovách konania sa viaže na ustanovenie veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

O trovách štátu v tomto konaní rozhodnuté nebolo z dôvodu, že znalkyňa voči uzneseniu o priznaní znalečnej odmeny podala odvolanie a preto o trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu o priznaní znalečnej odmeny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V zmysle § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.