Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-398-2012.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1281/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: F. C., Z.. XX.X.XXXX, K. Z. B. Č.. XXX, za účastníka vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 so sídlom Važecká 16, Prešov, zast.: AK JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 1402,70 eura s prísl. takto
rozhodol:
V rozsahu sumy 905,36 eura s prísl. sa konanie zastavuje.
Súd vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 47,30 eura cestou Slovenskej pošty a.s.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 276,30 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne
- zo sumy 18,42 eura od 21.07.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.08.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.08.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.10.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.11.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.12.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.01.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.02.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.03.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.04.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.05.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.06.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.07.2009 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.08.2010 do zaplatenia
- zo sumy 18,42 eura od 21.09.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu 42949572/0200, VS: 35211163 v sume 201,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1402,70 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 1133,47 eura 9% ročne o d 25.3.2011 do zaplatenia, kapitalizovaného úroku z omeškania 168,45 eura, riadneho úroku 100,78 eura a náhrady trov konania.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.1.2013 vzniesol námietku premlčania s poukazom na tvrdenie žalobcu o to, že ak od zmluvy odstúpil, pričom ku dňu 24.3.2011 bola žalovaná v omeškaní 1281 dní, pohľadávka je premlčaná. Podal vyjadrenie k otázke Dohody o uznaní pohľadávky a úhrade v splátkach, ktorú posúdil ako nekalú obchodnú praktiku a preto je neplatná.
Na stanovisko vedľajšieho účastníka reagoval žalobca v podaní zo dňa 27.6.2013, v ktorom o.i. poprel oprávnenie vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, ktorá je hmotnoprávnym inštitútom a teda na takýto úkon je povolaný jedine hlavný účastník sám.
K tejto námietke vedľajší účastník písomne, dňa 27.1.2014, zaujal vecné stanovisko, v ktorom oponoval tvrdeniam žalobcu a poukázal na vysoké ciele politiky EÚ, zakotvených v normách primárneho i sekundárneho práva, premietnutých do právnej úpravy vnútroštátnej právnej úpravy v rámci ochrany spotrebiteľa. Poukázal na viacero rozhodnutí prešovského i košického krajského súdu ohľadom klasifikácie Dohôd, uzatváraných žalobcom so spotrebiteľmi v rámci dosiahnutia 10 ročnej premlčacej doby v dôsledku uznania dlhu a tiež na to, že úkon - námietka premlčania je úkonom, ktorý sa uskutočňuje práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktoré v spore vedľajší účastník podporuje. Hoci námietka premlčania je hmotnoprávna kategória, inak ako jej uplatnením v konaní ju uplatňovať nemožno.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe uvádzal, že pohľadávku nadobudol od právneho predchodcu - Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011.
Žalobca tvrdil, že právny predchodca - SLSP a.s. uzavrela so žalovaným zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX dňa 23.9.2005 na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania ako aj okolnosti pri neplnení zmluvných povinností boli upravené v zmluve a vo VOP.
Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný tento úveru nesplácal riadne, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a a preto postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia žalovaný dlhoval pohľadávku v celkovej výške 1402,70 eura, z toho istina 1133,47 eura, riadny úrok 100,78 eura a úroky z omeškania 168,45 eura. Na základe uvedeného sa preto domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1402,70 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 1133,47 eura 9% ročne o d 25.3.2011 do zaplatenia, kapitalizovaného úroku z omeškania 168,45 eura, riadneho úroku 100,78 eura a náhrady trov konania.
Na preukázanie svojich tvrdení boli súdu zo strany žalobcu predložené dôkazy
- zmluva o splátkovom úvere plus VOP (Všeobecné obchodné podmienky)
- oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 12.4.2011 (čl. 11) ktorým žalovaného upovedomili, že pohľadávku voči nemu postúpili dňa 24.3.2011 na žalobcu a že je treba zaplatiť ju v prospech a výlučne tomuto subjektu
- Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 (čl. 13) a prílohu č. 1, ktorou bola pohľadávka voči žalovanej bližšie konkretizovaná (čl. 20)
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.9.2005 (čl.4) mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému „MINIúver do 10 minút“ v sume 20.000 Sk, ktorý bol poukázaný na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bezhotovostným prevodom; a ktorý sa zaviazal spolu s pevne dohodnutým ročným úrokom 17,3% splatiť v 60 mesačných splátkach po 18,42 eura (555 Sk) do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2005 a končiac dňom 20.09.2010. Poplatok za správu úveru bol 60 Sk mesačne a RPMN bola v sadzbe 10,73% ročne.
Z výpisu z účtu žalovaného (čl 81 - 83) súd zistil, že posledná splátka, ktorú žalovaná na predmetnom úverovom prípade realizovala, bola na účet právneho predchodcu žalobcu pripísaná dňa 14.9.2007.
Po pojednávaní, konanom dňa 18..2014 bez vecného prejednania žalobca podaním zo dňa 24.2.2014 oznámil súdu, že si v tomto konaní uplatňuje iba nepremlčané splátky ku dňu podania žaloby t.j. v počte 27 nezaplatených splátok v období od splátok, splatných 20.7.2008 do 20.9.2010 v celkovej sume 497,34 eura s tým, že vo zvyšku zobral žalobu späť.
Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.
Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch : poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa ust. § 11 ods. 4 cit. zák. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1) sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený 1% najmenej o 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona účinného od 1.1.2015: Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona 7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Keďže k späťvzatiu žaloby došlo po začatí konania ale v období pred začatím dokazovania, súd rozhodol tak, že konanie v rozsahu sumy 905,36 eura konanie zastavil a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 47,3 eura (54 eura mínus 6,70 eura), ktorý mu bude po právoplatnosti uznesenia vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému.
Predmetom konania sa v dôsledku čiastočného späťvzatia stala suma 497,34 eura s príslušenstvom, preto súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k tomu, či súhlasia s rozhodnutím o veci aj bez nariadenia pojednávania a či a v akej výške si uplatňujú trovy konania.
K otázke pojednávania resp. rozhodnutia o veci bez jeho nariadenia sa žiaden z účastníkov nevyjadril a trovy konania vyčíslil jedine právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 2.10.2014.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bol drobný spor a vec bolo možné prejednať aj na základe predložených listín, súd o veci rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a a rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.1.2015, čo bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu i domovskej stránke MS SR.
Za skutkové okolnosti a dôkazy vzal do úvahy vyššie oboznámené listiny a zhrnul skutočnosti, vzišlé z vykonaného dokazovania a síce, že
- právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej sumu 20.000 Sk na obdobie od 20.10.2005 do 20.9.2010 za dohodnutých podmienok
- že žalovaná úver nesplatila v celom rozsahu dohodnutým spôsobom a posledná splátka bola realizovaná 14.9.2007
- súd skonštatoval že žalobca ani jeho právny predchodca od úverovej zmluvy neodstúpil a nevypovedal ju v čase do uplatnia dohodnutej doby splatnosti celého úveru a teda úver „dobehol“ v splátkovom režime až do dňa splatnosti poslednej dohodnutej splátky t.j. do 20.9.2010
- a že celý zročný úver bol následne v roku 2011 postúpený na žalobcu
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ): (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 cit. zákona: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ) účinného v čase uzavretia zmluvy:
Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že SLSP poskytla úver žalovanému bez preukázania účelu (teda nešlo o viazaný úver) a že mal slúžiť na použitie poskytnutých peňazí na ľubovoľný účel.
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. "Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v OBZ, a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k Obchodnému zákonníku: Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím OZ (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ).
Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu . Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.
Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.9.2005 posudzoval síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ale ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.
V konaní bolo preukázané aj to, že žalobca ani jeho právny predchodca od úverovej zmluvy neodstúpil a celý úver sa stal zročný v celom nesplatenom zostatku dňa 20.9.2010. Premlčanie nároku ako celku namietol vedľajší účastník, proti čomu namietal žalobca. Vo všeobecnosti vedľajší účastník nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, odporcu a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo/2313/2004. Ak absentuje výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, je takáto námietka účinná vždy. Napokon sám žalobca na túto skutočnosť reflektoval v podaní zo dňa 24.2.2014, keď v rozsahu premlčaných splátok zobral žalobu späť, pričom vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka.
Súd premlčanie (tak ako ostatne aj samotný právny vzťah) posúdil podľa Občianskeho zákonníka t.j. v trvaní 3 rokov a námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom, akceptoval. Čo sa však týka rozsahu, ktorý bol uvedený v podaní vedľajšieho účastníka zo dňa 8.1.2013 k tomu súd uvádza:
Podľa § 100 OZ: 1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 103 OZ: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že jednotlivé splátky boli splatné do 20. kalendárneho mesiaca čo znamená, že 21. dňom začala plynúť premlčacia doba každej splátky osobitne. V konaní ale nebolo preukázané či, kedy a akým spôsobom sa žalovaný úver stal v celosti zročným pre dohodnutou dobou splatnosti, preto do úvahy prichádzalo len posúdenie premlčania jednotlivých splátok podľa § 103 ods. 1) veta prvá OZ.
Všeobecná trojročná premlčacia lehota na podanie žaloby uplynula žalobcovi dňa 21.7.2009, keďže žaloba bola podaná dňa 2.7.2012. Z ust. § 103 OZ vyplýva, že splátky splatné v období od 20.6.2009 dozadu sú premlčané a ako dôvodne žalované sú splátky splatné 20.7.2009 do 20.9.2010 v celkovom počte 15, čo pri splátke 18,42 eura činí celkovú sumu 276,30 eura, ktorú súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi a to spolu s úrokom z omeškania z každej z nich, a v prevyšujúcom rozsahu bola žaloba zamietnutá.
Podľa § 517 Obč. zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V aktuálnom čase bola základná sadzba ECB 1%, takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 9% ročne z každej splátky osobitne počnúc dňom nasledujúcim po dni ich zročnosti, až do zaplatenia.
Podľa § 151 Obč. súdneho poriadku: (1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd vyzval účastníkov, aby v prípade, že si uplatňujú trovy konania, ich doručili súdu v písomnej forme do 3 pracovných dní od prevzatia výzvy. Trovy konania vyčíslil jedine žalobca sumou 497,75 eura (čl. 94).
V danom prípade však úspech žalobcu činil 19,7% k pomeru neúspechu 80,3%, čo v opačnom garde znamená úspech a neúspech žalovanej. Osud hlavného účastníka zdieľa aj vedľajší účastník, ktorý trovy právneho zastúpenia vyčíslil naposledy v podaní zo dňa 27.1.2014 a ktoré mu zo spisu vyplývajú vo výške 285,11 eura s DPH, a vo výške 237,59 eura bez DPH a to za tri úkony (1. prevzatie zastúpenia, 2. vyjadrenie z 8.1.2013, 3. vyjadrenie z 27.1.2014) t.j. trikrát po 71,37 eura plus dvakrát 7,81 eura a 1 x 8,04 eura režijný paušál. Úspech žalovanej bol 80,3% k pomeru neúspechu 19,7%, takže rozsah neúspechu súd od úspechu odrátal a podľa § 142 ods. 2 OSP priznal vedľajšiemu účastníkovi pomernú časť trov konania. V tomto prípade to činí 70,6% zo sumy 237,9 eura (80,3% mínus 19,7%), čo činí 167,74 eura, čo spolu s 20% DPH v sume 33,54 eura činí spolu 201,28 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.