Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-202-2014.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/202/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, T., toho času J.M. X, T. o zaplatenie 559,75 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 559,75 EUR s 8,50%- ným ročným úrokom z omeškania od 9.10.2013 do zaplatenia, nahradiť trovy konania 33,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 106,94 EUR.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 5.6.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu dlžnej sumy 559,75 EUR s prísl.
Podľa § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1963-99>, § 153a ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99> a § 153b ods. 1 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99> uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Odporca na pojednávaní dňa 13.1.2015 uviedol, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, nemá žiaden majetok, z ktorého by vedel dlžnú sumu uhradiť. Býva so svojou priateľkou, s ktorou má jedno dieťa. Bývajú v byte priateľkiných rodičov. Nárok navrhovateľa uznal čo do dôvodu aj čo do výšky.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom k tomu, že odporca na pojednávaní dňa 13.1.2015 uznal nárok uplatnený žalobou čo do dôvodu aj čo do výšky, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie a vyhotovil odôvodnenie rozsudku v skrátenej forme v zmysle ust. § 157 ods. 4 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože vo veci mal plný úspech navrhovateľ, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy konania vo výške 33,50 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj nahradiť vzniknuté trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci a za napísanie žaloby. Za každý úkon mu priznal odmenu vo výške 36,52 EUR, k tomu mu priznal 2 x režijný paušál 8,04 EUR, všetko zvýšené o 20% DPH, keďže právny zástupca odporcu je platiteľom DPH. Spolu súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy právneho zastúpenia vo výške 106,94 EUR.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu zo dňa 23.1.2014. Keďže súd môže priznať odmenu len za úkony právnej služby uvedené v § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., predžalobná výzva sa medzi takýmito úkonmi nenachádza, preto súd právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za tento úkon nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie proti rozsudku vydanému na základe uznania nie je
prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1).