Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12C-18-2024.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Subarea
12C/18/2024
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v sporovej veci žalobcu: A. z rodu B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, XXX XX A. o neúplnom a nejasnom podaní, takto
rozhodol:
I. Súd podanie žalobcu doručené súdu dňa 15. 3. 2024, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou odmieta.
II. Súd opravuje číslo konania uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa 31. 5. 2024 tak, že správne má byť uvedené číslo konania 12C/18/2024-17.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 3. 2024 označeným ako „Žaloba na určenie právoplatnej štátnej príslušnosti a štatútu poškodeného štátnou mocou“ žalobca žiadal, aby súd v súlade s Občianskym súdnym poriadkom potvrdil, že žalobca je občan Československej republiky. Ďalej žiadal, aby súd rozhodol, že žalobca je veriteľ štátu, poškodený nezákonným konaním osôb vylúčených z rozhodovania, ktoré sa od 1. 1. 1993 podvodne vydávajú za oprávnených občanov nelegitýmnych a nelegálnych štátov Česká republika a Slovenská republika. Ďalej z petitu uvedeného podania formulovaného žalobcom vyplynulo, že D. E. F. a jeho spoločníci sú osoby oprávnené a majú zo zákona č. 58/1969 Sb. nárok na náhradu všetkých svojich škôd, spôsobených im ich úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa Občianskeho súdneho poriadku. Na mieste je verejné ospravedlnenie za prežité príkorie.
2. Uvedené podanie bolo napriek rozsiahlemu odôvodneniu neúplné, neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, keď žalobca riadne neoznačil strany sporu, a to žalobcu menom a priezviskom, vôbec neoznačil žalovaného vo vzťahu k žiadnemu z troch uplatňovaných nárokov, t.j. subjekt, voči ktorému podaná žaloba smeruje v súlade s ust. § 133 CSP, pričom bez jednoznačného vymedzenia subjektu na strane žalovaného súd nemôže pristúpiť ani k skúmaniu procesných podmienok (medzi ktoré patrí aj skúmanie procesnej subjektivity sporových strán), na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania. Pokiaľ sa žalobca predmetným podaním prvým nárokom domáhal, aby súd potvrdil, že žalobca je občan Československej republiky, súd konštatuje, že osvedčovanie štátneho občianstva vykonávajú okresné úrady v sídle kraja podľa § 9a zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. V tejto časti bolo podanie žalobcu nezrozumiteľné a neurčité a bolo potrebné ho doplniť, a to označiť štátne občianstvo, ktorého potvrdenia sa domáha v zmysle platných právnych predpisov, aby bolo možné ďalej vo veci konať a vec postúpiť príslušnému orgánu. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že žalobca je veriteľ štátu, poškodený nezákonným konaním osôb vylúčených z rozhodovania, ktoré sa od 1. 1. 1993 podvodne vydávajú za oprávnených občanov nelegitýmnych a nelegálnych štátov Česká republika a Slovenská republika, bolo možné uvedené podanie podľa obsahu posúdiť ako žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nebolo zrejmé, voči ktorému orgánu verejnej moci podaná žaloba smeruje, akým spôsobom bol žalobca poškodený nezákonným konaním dotknutého orgánu, preto je
potrebné podanie v tejto časti doplniť. Pokiaľ ďalej žalobca žiadal, aby súd vydal rozsudok, že D. E. F. a jeho spoločníci sú osoby oprávnené a majú zo zákona č. 58/1969 Sb. nárok na náhradu všetkých svojich škôd, spôsobených im ich úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa Občianskeho súdneho poriadku a na mieste je verejné ospravedlnenie za prežité príkorie, v tejto časti bolo podanie neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, nakoľko osobou žalobcu nie je D. E. F. a jeho spoločníci, preto sa žalobca v ich mene nemôže domáhať žiadneho nároku, naviac nie je ani zrejmé, voči komu má takýto nárok smerovať a nie je ani zrejmé, akého verejného ospravedlnenia sa voči danému subjektu žalobca v ich mene uvedeného ospravedlnenia domáha. Súd ďalej konštatuje, že zákon, na ktorý poukazuje žalobca bol pre Slovenskú republiku zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z., preto je podanie v tejto časti nezrozumiteľné, neurčité a nejasné a je potrebné ho opraviť, aby bolo zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou v tejto časti domáha.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky podania, bol žalobca uznesením č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa 31. 5. 2024 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie, doručené súdu dňa 15. 3. 2024 opravil a doplnil, keďže podanie nemá náležitosti riadnej žaloby, je nepresné, neurčité, nejasné a neúplné, a to riadne označil strany sporu v predmetnej veci na strane žalobcu a žalovaného (ak je stranou sporu fyzická osoba, jej meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo pobytu, dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj a ak je stranou sporu právnická osoba, jej názov alebo obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené. Ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. To isté označenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov konania), uplatnený nárok riadne odôvodnil, t. j. uviedol skutkové okolnosti prípadu, opísal skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, resp. z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na platný právny predpis, osobitne uviedol, akým spôsobom bol žalobca poškodený nezákonným konaním dotknutého orgánu a tento orgán riadne označil, označil štátne občianstvo, ktorého potvrdenia sa domáha v zmysle platných právnych predpisov, aby bolo možné ďalej vo veci konať v zmysle platných právnych predpisov, predložil dôkazy, na ktoré sa odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, ktoré je vhodné označiť (priložil doklady preukazujúce skutočnosti tvrdené v podaní) a svoje podanie doplnil tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a čoho sa domáha – uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku, ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti). Zároveň bol žalobca poučený, že ak sa v lehote určenej súdom podanie v tejto časti nedoplní alebo neopraví, súd podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, odmietne. Predmetné uznesenie prevzal žalobca dňa 5. 6. 2024 pričom v súdom stanovenej lehote na výzvu súdu nereagoval.
4. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 127 ods. 1 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Podľa § 132 ods. 1,2,3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
5. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní, pričom súd vychádza z obsahu daného podania.
6. V tomto konkrétnom prípade podanie žalobcu, doručené súdu dňa 15. 3. 2024 označené ako „Žaloba na určenie právoplatnej štátnej príslušnosti a štatútu poškodeného štátnou mocou“ bolo neúplné, neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, keď žalobca riadne neoznačil strany sporu, a to žalobcu menom a priezviskom a vôbec neoznačil žalovaného vo vzťahu k žiadnemu z troch uplatňovaných nárokov, t. j. subjekt, voči ktorému podaná žaloba smeruje v súlade s ust. § 133 CSP. Súd poukazuje, že žalobca sa v rámci podanej žaloby môže domáhať viacerých nárokov, avšak z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha a aké nároky uplatňuje, pričom bez jednoznačného vymedzenia subjektu na strane žalovaného súd nemôže pristúpiť ani k skúmaniu procesných podmienok (medzi ktoré patrí aj skúmanie procesnej subjektivity sporových strán), na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania. Rovnako nároky uplatňované v uvedenom podaní boli nejasné a nezrozumiteľné bez riadneho uvedenia skutkových okolností a predložení dôkazov.
7. Žalobca svoje podanie napriek výzve súdu uznesením č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa 31. 5. 2024 v stanovenej lehote nedoplnil a neopravil, teda podanie má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, preto súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a podanie žalobcu doručené súdu dňa 15. 3. 2024, ktoré by mohlo byť žalobou, odmietol.
8. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
9. Súd môže opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti v zásade v ktorejkoľvek časti rozhodnutia, t. j. vo výroku rozhodnutia, v odôvodnení alebo v poučení. Nie je ani vylúčené, aby súd opravil aj chyby, ktoré sa vyskytli v záhlaví rozhodnutia, resp. spisovej značke či čísle konania. V tomto prípade súd zistil, že pri vyhotovení uznesenia č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa 31. 5. 2024, ktorým bol žalobca vyzvaný na vady, došlo k chybe v písaní, keď správne malo byť uvedené číslo konania predmetného uznesenia 12C/18/2024-17, preto súd bez návrhu rozhodol o oprave chyby v písomnom vyhotovení uvedeného uznesenia, vydaním opravného uznesenia tak, ako to vyplýva z II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C. s. p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 C. s. p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 C. s. p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 129 ods. 4 C. s. p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.