Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sp-5-2014.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sp/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľov 1/ C. L., bytom D. T. XXX/XX G., 2/ G. D., bytom L. XX, T., 3/ Q. O., bytom R. X, U. Q., navrhovateľky 2/ a 3/ zastúpené H. A., bytom D.. N. XX/X, D. proti odporcovi Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný odbor so sídlom Mariánska č. 6, Prievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo OU-PD-PLO-XXXX/XX-XXX/XXXX-C zo dňa 4. decembra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-PD-PLO-XXXX/XX-XXX/XXXX-C zo dňa 4.12.2013.
Navrhovateľom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky ustanovené v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v katastrálnom území Prievidza, a to p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXXX) vo výmere XXX m2 (=VZ XXX/XX) a vo výmere XXX m2 (=VZ XX/XX) - spolu XXX m2; p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXX) vo výmere XXX mX (=VZ XXX/XX) a vo výmere XXX mX (= VZ/XX) - spolu XXX m2; p. č. XXXX/ X, roľa (vl. XXX) vo výmere XXXX mX (=VZ XXX/XX) a vo výmere XXX mX (=VZ XX/XX)
- spolu XXXX m2; p. č. XXXX, roľa (vl. XXXX) vo výmere XXX mX (VZ XX/XX); p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXX) vo výmere XXXX mX (= VZ XX/XX); p. č. XXXX, roľa (vl. XXX) vo výmere XXX mX (=VZ XX/XX), ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením - rozhodnutiami č. H.. XXXX/XX-XXX zo dňa 16. júla 1976 (VZ XX/XX) a č. H.. XXXX/XX-XXX zo dňa 22. augusta 1974 (VZ XXX/XX) z dôvodu, že parcely neboli odňaté postupom podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z..
Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, že parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, ktoré boli vyvlastnené rozhodnutím Mestského národného výboru č. Výst. XXXX/XX-XXX zo dňa 16. júla 1976 (VZ XX/XX) prešli do vlastníctva štátu a boli vyvlastnené na účel výstavby predajného skladu Farby a laky, n.p. Praha s tým, že je všeobecne známou skutočnosťou, že budovy, ktoré sú na vyvlastnených častiach parciel postavené, skutočne pôvodne slúžili ako sklad materiálu v správe Farby a laky, n.p. Praha (v súčasnosti je vlastníkom predmetných parciel spoločnosť J.P. Plast Slovakia). Vychádzajúc z tejto skutočnosti odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že nie je splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z., keďže vyvlastnený pozemok slúžil na účel, na ktorý bol vyvlastnený. Rovnako vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli vyvlastnené rozhodnutím Mestského národného výboru Výst. XXXX/XX-XXX zo dňa 22. augusta 1974, VZ XXX/XX odporca skonštatoval, že nie je splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko tieto boli vyvlastnené na účely výstavby Okresnej inšpekcie požiarnej zbrojnice v Prievidzi a tieto parcely slúžili ako aj dodnes slúžia účelu
alebo obdobnému účelu, na ktorý boli vyvlastnené. K otázke vyplatenia náhrady za vyvlastnenie ako podmienky v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ustálil, že ani z rozsiahleho šetrenia, ktoré odporca v danej veci vykonal nemožno urobiť záver, že náhrada pôvodným vlastníkom nebola vyplatená. Odporca poukázal na to, že v archívnych fondoch Štátneho archívu v Bojniciach sa nezachovali listiny, z ktorých by sa dal urobiť takýto záver. Ako ďalej uviedol odporca, v spise, ktorý sa týka vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XX-XXX zo dňa 16. júla 1976, VZ XX/XX sa okrem samotného rozhodnutia zachoval len geometrický plán a výkaz plôch a ďalej list MsNV v Prievidzi č. S.-XX/XX zo dňa 1. júla 1975, v ktorom MsNV v Prievidzi oznamuje národnému podniku Farby a laky Praha, že podľa ohraničenia intravilánu zo dňa 01.09.1966 sa vyvlastňované pozemky nachádzajú v extraviláne Mesta Prievidza a že v súlade s vyhláškou č. 47/1969 Zb. ich cena je 0,40 Kčs/m2. Z oznámenia bývalej Slovenskej sporiteľne ďalej odporca zistil, že doklady o vyplatených finančných náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti sa archivujú po dobu 10 rokov, potom sa skartujú. Po desiatich rokoch teda ani Slovenská sporiteľňa ako nástupkyňa bývalej Štátnej sporiteľne nevedela vyplatenie potvrdiť. Odporca zdôraznil, že ani navrhovatelia v uplatnenom nároku neuvádzajú žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by správny orgán viedli k zisteniu, že sú splnené podmienky niektorého z ustanovení § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.. Odporca tak ustálil - aj s prihliadnutím na list MsNV v Prievidzi zo dňa 1. júla 1975, z ktorého je zjavné, že investor n.p. Farby a laky počítal s náhradou, ktorú musí vyplatiť vlastníkom, a keď navrhovatelia nepredložili ani nepriamy dôkaz o tom, že náhrada nebola vyplatená - že všetky okolnosti konkrétneho prípadu nasvedčujú tomu, že náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola pôvodným vlastníkom vyplatená, lebo postup pri vyvlastnení bol taký, že do depozitu vždy boli zložené peniaze za vlastníkov na neznámom mieste alebo za neznámych dedičov, príp. ak sa vyskytli sporné záležitosti (uvedený postup - uloženie náhrady do depozitu však v danom prípade uplatnený nebol, nakoľko dedičia pôvodných vlastníkov boli známi, preto im náhrada bola vyplatená v hotovosti). Náhradu, ktorá bola vyvlastňovacím rozhodnutím priznaná ostatným vlastníkom, investor vyplatil buď priamo alebo cez účet v Štátnej sporiteľni. V danom prípade - ako už bolo vyššie uvedené - dedičia pôvodnej vlastníčky boli vyvlastniteľom presne identifikovaní, sú uvedení aj medzi tými, ktorým sa rozhodnutie o vyvlastnení doručovalo, z čoho je teda zrejmé, že vyvlastniteľ náhradu vlastníkom vyplatil v hotovosti v súlade s ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 72/1964 Zb. (v danom prípade teda nebol dôvod pre úschovu náhrady za vyvlastnenie v depozite štátneho notárstva). Okrem toho, ani podľa oznámenia Okresného súdu v Prievidzi č. 238/2013 zo dňa 18. novembra 2013 v archivovanom spise Nsn 154/76 sa nezistilo, že by v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. XXXX/XX- XXX zo dňa 16. júla 1976 boli do depozitu prijaté akékoľvek finančné prostriedky. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nezistilo ani porušenie v tom čase platných cenových predpisov, ktoré by mohlo odôvodňovať priznanie reštitučných nárokov podľa iného ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z.z..
Včas podaným odvolaním navrhovatelia žiadali preskúmanie v záhlaví označeného rozhodnutia odporcu. Uviedli, že v priebehu správneho konania boli správnemu orgánu zo strany navrhovateľov doložené všetky doklady, ktoré boli schopní zabezpečiť, a to podklady z oblastných archívov, z mestského úradu, zo súdneho archívu a dokonca z archívu organizácií, v prospech ktorých boli predmetné nehnuteľnosti vyvlastnené. Navrhovatelia zdôraznili, že i zo samotného napadnutého rozhodnutia odporcu je zrejmé, že ani odporca nemal jednoznačne preukázané, že na vyvlastnené nehnuteľnosti bola vyplatená pôvodným vlastníkom náhrada, pričom navrhovatelia zdôraznili, že táto náhrada vyplatená nebola.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľov nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo OU-PD-D.-XXXX/XX-XXX/ XXXX-C zo dňa 4.12.2013, ktorým odporca rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky ustanovené v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v katastrálnom území Prievidza, a to p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXXX) vo výmere XXX mX (=VZ XXX/XX) a vo výmere XXX mX (=VZ XX/XX) - spolu XXX m2; p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXX) vo výmere XXX mX (=VZ XXX/XX) a vo výmere XXX mX (= VZ/XX) - spolu XXX m2; p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXX) vo
výmere XXXX mX (=VZ XXX/XX) a vo výmere XXX mX (=VZ XX/XX) - spolu XXXX m2; p. č. XXXX, roľa (vl. XXXX) vo výmere XXX mX (VZ XX/XX); p. č. XXXX/X, roľa (vl. XXX) vo výmere XXXX mX (= VZ XX/XX); p. č. XXXX, roľa (vl. XXX) vo výmere XXX mX (=VZ XX/XX), ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením - rozhodnutiami č. H.. XXXX/XX-XXX zo dňa 16. júla 1976 (VZ XX/XX) a č. Výst. XXXX/XX-XXX zo dňa 22. augusta 1974 (VZ XXX/XX) z dôvodu, že parcely neboli odňaté postupom podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z..
Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil námietku navrhovateľov ako neopodstatnenú a konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí podľa písm. a/, b/, c/, d/, e/ tohto ustanovenia. Podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
Podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 6 ods. 1 veta druhá vyhlášky Ministerstva financií č. 72/1964 Zb., peňažnú odplatu vyplatí organizácia občanovi voľne, a to v hotovosti, alebo ak občan má vkladový účet v štátnej sporiteľni a oznámi organizácii jeho číslo, bezhotovostne. Odplatu vyššiu ako 5000 Kčs uhradí organizácia však vždy prostredníctvom štátnej sporiteľne, ktorú občan organizácii označí.
V zmysle ustanovenia § 250i O.s.p. vychádzal Krajský súd v Trenčíne pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného odporcom. Pokiaľ ide o navrhovateľmi v odvolaní popierané reálne vyplatenie náhrady pôvodným vlastníkom, v tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne poukazuje na zistenie odporcu vychádzajúce z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, z ktorého vyplýva všeobecný postup uvedenej banky, ktorá archivovala doklady za vyvlastňovacie náhrady po dobu 10 rokov a po tejto dobe doklady skartovala. Preto ani v danej veci nie je možné očakávať, že je v silách odporcu zabezpečiť doklad o vyplatení vyvlastňovacej náhrady pôvodným vlastníkom. Napriek tomu, že priamy dôkaz o vyplatení jednotlivým vlastníkom cestou Štátnej sporiteľne nebol predložený, úsudok o tom, že náhrada bola pôvodným vlastníkom vyplatená, si odporca urobil správne z celkového priebehu vyvlastňovacieho konania na základe obsahu zachovaných dokumentov. Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne, napriek vyvlastneniu (čo bolo legálnym spôsobom odňatia vlastníctva), sa s pôvodnými vlastníkmi v jednotlivých prípadoch od počiatku jednalo korektne a vychádzalo sa im v ústrety a ako náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti im boli v tom čase priznané relatívne vysoké sumy. Nemožno preto považovať za pravdepodobné, že pri stanovenej výške náhrady v prípade jej neuhradenia, by sa pôvodní vlastníci vyplatenia náhrady nedomáhali a že v archivovanom spise by o tom nebol žiadny, hoci len nepriamy dôkaz tak, ako je to bežné pri iných archivovaných vyvlastňovacích rozhodnutiach. Za daných okolností v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. sa predpokladá, že náhrada vyplatená bola. Uvedené potvrdzuje i vyhláška č. 72/1964 Zb. upravujúca spôsob úhrady peňažnej odplaty vyššej ako 5000,-Kčs, ktorá sa uhrádzala vždy prostredníctvom štátnej sporiteľne. Ani v prípade náhrady nižšej ako 5000,-Kčs nie je dôvodné pochybovať, že by tieto neboli vyplatené pôvodným vlastníkom v hotovosti.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, a teda Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že odporca vo veci rozhodol správne. Odporca vo veci rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, predmetom súdneho prieskumu na tunajšom súde (v konaní vedenom pod sp. zn. 26Sp/19/2013 - rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.03.2014, sp. zn. 26Sp/18/2013 - zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie) už boli obdobné reštitučné nároky, v ktorých konaniach zastupoval navrhovateľov, rovnako ako aj v danom prípade H. A., a v ktorých konaniach sa riešili totožné skutkové i právne otázky pre posúdenie veci rozhodujúce so záverom, že podmienky ust. § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. splnené neboli. Nakoľko v súdenej veci je predmetom tá istá skutková i právna otázka, niet žiadneho dôvodu, aby sa súd v súdenej veci odchýlil od už skôr prijatého právneho názoru.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.