Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-129-2014.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/129/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému I. V., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J. Y., Y. D.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Werferova 1, pod sp. zn. EX 995/2014, o vymoženie 290,26 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, trovy exekúcie vo výške 45,59 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 8888044331 zo dňa 7.2.2011 vydaného právnou predchodkyňou oprávnenej - DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. z titulu nezaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie za obdobie 200701 do 200710, vydal dňa 14.2.2014 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 102024* pre súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad Košice, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 290,96 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z dôvodu, že dňa 25.12.2012 mal povinný zomrieť, teda pred začatím exekučného konania. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 45,59 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyčíslenie bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenej. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.12.2014 oprávnená vyjadrila súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Vo vzťahu k trovám exekučného konania
citovala z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 6CoE/140/2013 zo dňa 5.11.2013 a aj v zmysle právneho názoru vyjadreného v tomto uznesení navrhla nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúceho subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9D/5/2013, preukázané, že povinný zomrel dňa 25.12.2012, t. j pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňom 23.1.2014. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo skončené vydaní uznesenia o dedičstve č. k. 9D/5/2013-110 zo dňa 28.2.2014. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 9.7.2014. Na základe právoplatného uznesenia nadobudli celý majetok a dlhy poručiteľa jeho manželka S. V., O.. N. a deti mal. I. V. S. C.. R. V.. Čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 4.463,65 Eur.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 23.1.2014, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenej súdnemu exekútorovi, súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, teda aj súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinný zomrel dňa 25.12.2012, t. j. pred začatím exekučného konania, v danom prípade absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania nemožno odstrániť. Procesné nástupníctvo v exekučnom konaní je pojmovo vylúčené v prípade ak k rozhodnej skutočnosti došlo ešte pred začatím exekučného konania. Daná procesná podmienka by bola teoreticky odstrániteľná, a to uplatnením procesného nástupníctva v exekučnom konaní (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), pokiaľ by však oprávnená vyčkala za právoplatným skončením dedičského konania (pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, bola oprávnenou prihlásená do dedičstva podaním zo dňa 14.8.2013, čiže oprávnená už v tom čase musela mať vedomosť o právnej skutočnosti - úmrtí povinného - poznámka súdu) a následne podala návrhu na vykonanie exekúcie proti subjektu, ktorý nadobudol v dedičskom konaní predmetnú pohľadávku, pričom k návrhu by priložila listinu preukazujúcu prechod povinnosti z pôvodného subjektu na subjekt nový. Povinný zanechal majetok, ktorý bol predmetom dedičského konania, a teda do práv a povinností nebohého poručiteľa vstúpili jeho dedičia, konkrétne manželka a jeho dve deti, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Vzhľadom na uvedené dôvodom neprípustnosti exekúcie, resp. dôvodom, pre ktorú ju nemožno vykonať, je v tomto prípade skutočnosť, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania a rovnako vyjadrenie oprávnenej, ktorá súhlasila so zastavením exekúcie proti povinnému, teda aplikujúc dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučného konanie, nemožno pokračovať v exekučnom konaní, pokiaľ oprávnený s takýmto pokračovaním nesúhlasí.
Vzhľadom na vyššie uvedené, podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že oprávnená zavinila z procesného hľadiska zastavenie exekúcie, keďže
podala návrh na vykonanie exekúcie proti subjektu, ktorý bol v tom čas po smrti, čoho oprávnená si musela byť vzhľadom na vyššie uvedené vedomá.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 45,59 Eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 45,59 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu sumu 33,19 Eur v prípade ak zastaví exekúciu súd. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 4,80 Eur (poštovné 3 x 1,60 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 37,99 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 7,60 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 45,59 Eur vrátane DPH.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a výroku II. o zastavení exekúcie j e prípustné odvolanie
do 15 dní od dňa doručenia uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Košiciach, v troch vyhotoveniach. Proti výrokom III. a IV. o trovách
odvolanie n i e j e prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.