Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-283-2014.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Subarea
16P/283/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci A.. J. U., E.. XX.X.XXXX, I. Q. A., Y. D. F. Ú. Z. D., B. X., A. A. M., E.. X.X.XXXX, J. I. S. XXX W. F. S. U., Š. Z.Š. I. Ľ. X., J..Č.. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie, A.. A. D., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, v konaní o udelenie súhlasu podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa namiesto otca takto
rozhodol:
Udeľuje sa súhlas matke A. M., E.. X.X.XXXX E. F. S. U., štátna príslušnosť I. ľudová republika na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. J. U., E.. XX.X.2011 z priezviska „. na priezvisko „..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala dňa 1.10.2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd vydal rozsudok, v ktorom by udelil súhlas matke súhlas namiesto otca maloletej na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej na priezvisko „M.“.
Svoj návrh odôvodnila tým, že ona ( matka) počas svojho pobytu v Anglicku sa zoznámila so otcom maloletej a z tejto ich známosti sa im dňa 22.7.2011 narodila dcéra J. U.. Po narodení ich dcéry sa otec maloletej prestal o svoju dcéru zaujímať a ňu ( matku) starať a dlhodobo sa o dieťa nezaujíma. Od jej nariadenia jej na výchovu a zaopatrenie jej potrieb nijako finančne neprispieval. O dcéru sa vôbec nezaujímal. Nenavštevoval ju počas pobytu vo veľkej Británii a taktiež ani o jej zdravotný stav a potreby. Nezaujímal sa o to či ona ( matka) má dostatočné prostriedky na to, aby dcéra netrpela, či po stránke finančnej , zdravotnej alebo citovej. Vôbec neprejavil záujem o to, aby sa stretol s dcérou, čím došlo k ich úplnému odcudzeniu. K dcére si nevytvoril žiadny citový vzťah, dcéra ho nepozná. Od narodenia sa o dcéru stará ona ( matka) sama. S jej výchovou jej pomáha jej rodina, ktorá je tiež prispieva na výchovu v značnej miere aj finančne. Otec maloletej sa po jej narodení od nich odsťahoval a adresu jeho súčasného pobytu matke neoznámil a tejto sa ju nepodarilo ani žiadnym spôsobom získať. Nevie kde sa otec v súčasnej dobe nachádza. . Ďalším dôvodom je ten, že ona ( matka) má ešte ďalšie dve deti, ktoré majú rovnaké priezvisko M., M. , a preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo rovnaké priezvisko ako ona ( matka) a jeho dvaja súrodenci. Rozdielnosť priezvisk môže viesť k problémom maloletého dieťaťa , nakoľko je vo veku , kedy začne navštevovať materskú školu, kde bude nútené odpovedať na aj na zvedavé otázky svojich spolužiakov , prečo sa nevolá rovnako ako jej sestra a mama, čo môže u maloletého dieťaťa vyvolať zbytočný stres. Zmenou priezviska chce predísť zbytočným problémom a stresom maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na neznámy pobyt otca maloletého dieťaťa súd tomuto uznesením sp.zn. 16P/283/2014-5 zo dňa 3.11.2014 ustanovil opatrovníka pre konanie, Mgr. A. D., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava.
Súd predvolal na pojednávanie matku, opatrovníka otca ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Opatrovník otca sa pojednávania nezúčastnil a tak súd konal a napokon aj rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa , ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav veci :
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času má trvalý pobyt na Slovensku , ale prechodne prebýva aj v Anglicku, v čase keď tam pracuje. S otcom mal. dieťaťa nie sú zosobášení. Od 5.5.2013 mal. J. prebýva na Slovensku kde v čase, keď je ona ( matka) v práci v Anglicku sa o ňu starajú jej rodičia, teda starí rodičia maloletej. Ona sa s deťmi vrátila na Slovensko potom, čo sa rozišla s partnerom - otcom maloletej a zároveň ju opustil aj jej ďalší partner, s ktorým má syna A.. S otcom maloletej sa prestali kontaktovať keď mala mal. J. polroka. V súčasnej dobe s ním nie sú v žiadnom kontakte, nevolajú si , ani spolu nekomunikujú cez internet. S otcom maloletej viedla spoločnú domácnosť len kým bývala v Anglicku a to 6 rokov. Po 5 rokoch spolužitia sa im narodila mal. J., avšak s jej otcom má ešte jednu dcéru, E.. Otec maloletej ich vôbec nevyhľadal, je to gambler a na výživu dcéry ničím neprispieva, dokonca jej samotnej ( matke) dlhuje peniaze. K podaniu tohto návrhu pristúpila potom, čo si mal. J. začala uvedomovať, že sa priezviskom volá inak ako ostatní členovia jej rodiny, predovšetkým ako jej súrodenci , a dožaduje sa tiež zmeny priezviska.
Kolízny opatrovník prostredníctvom svojej poverenej zamestnankyne odporučil návrhu matky vyhovieť.
Zo správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves zo dňa 5.1.2015 vyplynulo, že matka maloletej býva u svojich rodičov. Ako rodina obývajú pekný poschodový rodinný dom . Pri pohovore so starou matkou bolo zistené, že matka vycestovala do zahraničia za prácou , pričom v zahraničí sa zdržiava asi 2,5 mesiaca a domov chodí na dva týždne. Je zamestnaná ako živnostníčka v zdravotníctve . Vyživovaciu povinnosť má k trom deťom. Najstaršia E. M., nar. 2.8.2009 navštevuje materskú školu. . Mal. J. U. spoločne so súrodencom A. M., E.. XX.XX.XXXX je v starostlivosti starých rodičov . Stará matka poukázala na skutočnosť, že vnučka J. je už vo veku , kedy si začína uvedomovať, že má iné priezvisko ako mama a súrodenci. Finančne matka prispieva na deti sumou 500,--Eur mesačne. Deti sú zdravé, matka nemá zvýšené výdaje ohľadom ich zdravotného stavu. Otec maloletej už asi 3 roky nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletej. Dobrovoľne na výživu dcéry neprispieva, o dcéru neprejavuje žiaden záujem.
Podľa § 39 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. zo 4. decembra 1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ( ďalej len ako „ zák.č. 97/1963“), právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Podľa § 24 ods. 1 zák č. 97/1963 Zb., vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa § 24 ods. 2 zák č. 97/1963 Zb., rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zák č. 97/1963 Zb., výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Súd sa predovšetkým pri rozhodovaní o tomto návrhu zaoberal otázkou svojej právomoci rozhodovať v tomto konaní. Je evidentné, že maloletá J. U. minimálne od mája 2013, kedy prišla s matkou na územie Slovenska žije spolu s matkou na tomto území. Pri riešení otázky právomoci prejednávať predmetnú vec ,ale i určiť rozhodné právo , na základe ktorého dôjde k úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu bolo potrebné sa vysporiadať s pojmom tzv. obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 takémuto miestu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu ( Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia. V tejto súvislosti možno zohľadniť kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora, ako sú dôvody presťahovania matky dieťaťa do iného členského štátu, jej jazykové znalosti alebo tiež jej geografický a rodinný pôvod.
Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy dĺžku pobytu maloletej na území Slovenska, súd si ustálil, že obvyklý pobyt maloletej v čase podania návrhu ale i v čase rozhodovania súdu bol a je na území Slovenska. Na základe takto ustáleného stavu v zmysle vyššie citovaných ustanovení príslušných zákonov Slovenskej republiky, si súd následne ustálil, že je daná jeho právomoc v tejto veci konať a zároveň, že rozhodným právom, ktoré sa uplatní pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je právo Slovenskej republiky.
Podľa § 11 ods. 3 písm. a./ zák.č. 300/1993 Z.z. , o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec sa o maloletú dcéru nezaujíma a neplní si vyživovaciu povinnosť voči nej. Dieťa vyrastá v domácnosti matky a jej blízkych príbuzných bez akéhokoľvek kontaktu na otca. Jeho pobyt nie je známy. Je zrejmé, že maloletá svojho otca v podstate nepozná. V súčasnosti sa dostáva do veku, kedy si začína uvedomovať svoju vlastnú osobnosť a kedy skutočne jej odlišné priezvisko oproti priezvisku jej matky a jej súrodencov môže v nej vyvolávať rozporuplné pocity, prípadne aj zbytočné komplikácie v detskom kolektíve, kam sa dostane. Navyše súd pri rozhodovaní o návrhu matky vzal na zreteľ aj nezodpovedný postoj otca vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti voči dcére. Otec praktický od narodenia maloletej si neplní vyživovaciu povinnosť voči nej , a aj takýto postoj otca k výžive jeho dieťaťa svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k plneniu
si svojich rodičovských povinnosti voči dieťaťu, čo tiež je jedným z prejavov nezáujmu o maloleté dieťa. Vzhľadom na uvedené výsledky vykonaného dokazovania má súd za to, že bude na prospech maloletej, jej duševného a citového rozvoja, aby niesla rovnaké priezvisko, ako ostatní členovia jeho súčasnej blízkej rodiny, v ktorej v skutočnosti v súčasnej dobe žije, teda priezvisko , aké má jej matka.
Je potrebné uviesť, že zmena priezviska maloletého nie je obmedzením rodičovských práv otca vo vzťahu k synovi, ktorý má naďalej právo stretávať sa s dieťaťom, ako aj právo podieľať sa spolu s matkou na rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.