Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-41-2014.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľky G. I., nar. X.X.XXXX, bytom U. H. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/ A, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátska kancelária verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jozefa Nováka, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882, spisová značka PW-A/0513/0095 zo dňa 14.2.2014 z r u š u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára vo výške 906,48 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.2.2014, sp. zn. PW-A/0513/0095, a to rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ v Bratislave, s poukazom na to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd podľa jeho názoru posúdil právny vzťah, založený zmluvou o úvere nesprávne, pretože postupoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom na základe svojho pochybenia posúdil rozhodcovskú doložku ako platnú, vec prejednal a vo veci rozhodol. Zástupca navrhovateľky konštatoval, že zmluvu o úvere je nutné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah a aplikovať právnu úpravu Zákona č. 125/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovská doložka v uvedenom znení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je obsiahnutá v obchodných podmienkach a nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Zároveň preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Navrhovateľka na pojednávaní konštatovala, že podpísala zmluvu o úvere na pošte, nič iné nepodpisovala, len zmluvu o úvere a nič iné ani zo strany právneho predchodcu odporcu jej dané k podpisu nebolo. Uviedla, že finančné prostriedky jej boli vyplatené na účet, odkiaľ si ich ona následne
zobrala. Uviedla, že pri uzatváraní zmluvy nič nebolo hovorené o obchodných podmienkach a nič iné ani zo strany Poštovej banky jej doručené nebolo. Nebola informovaná ani o rozhodcovskej doložke.
Právny zástupca odporcu doručil súdu písomné vyjadrenie k veci, z obsahu ktorého vyplynulo, že s podaným návrhom nesúhlasí. Poukázal na tú skutočnosť, že banka v zmysle § 93b ods. 1 Zákona č. 483/2001 bola povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1,2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Zároveň v písomnom vyjadrení právny zástupca odporcu konštatoval, že v zmysle uvedených skutočností navrhovateľka potvrdila, že Poštová banka si splnila svoju povinnosť a postupovala v súlade so zákonom, a ponúkla navrhovateľke návrh rozhodcovskej doložky, pričom navrhovateľke bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietla, je prejavom jej osobnej a zmluvnej slobody. Poukázal na rokovací poriadok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ v Bratislave, v zmysle ktorého v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia každý jedného z rozhodcov, pričom rozhodcami, pôsobiacimi v rozhodovaní v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Právny zástupca odporcu zároveň konštatoval, že pokiaľ sa týka právneho predchodcu odporcu, tak sa nejednalo o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. Zároveň uviedol, že navrhovateľka vo svojej žalobnej odpovedi, na ktorú ju vyzval rozhodcovský súd, žiadnym spôsobom nenamietala rozhodcovskú doložku. Naopak, požiadala o možnosť splácať úver formou splátok po 10 € mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s písomným vyjadrením odporcu, oboznámil sa s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PW- A/0513/0095, so Zmluvou o úvere, s Obchodnými podmienkami pre úver, verzia 1/06, s Obchodnými podmienkami verzia 2/2005, s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný čase vydania rozhodcovského rozsudku rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 40 ods. 1 toho istého zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 toho istého zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD, zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava rozhodol rozsudkom dňa 14.2.2014, právoplatný dňa 28.2.2014, vykonateľný dňa 31.3.2014, sp. zn. PW-A/0513/0095, v zmysle ktorého navrhovateľka (v rozhodcovskom konaní odporkyňa) bola zaviazaná zaplatiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní navrhovateľovi) istinu vo výške 529,61 €, úrok vo výške 7,50 % ročne zo sumy 529,61 € od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 529,61 € od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslených ku dňu 15.12.2010 vo výške 384,53 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 7,03 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 46,06 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 101,98 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci samej zamietol a zároveň povolil navrhovateľke platiť priznanú sumu v 40 € mesačných splátkach. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 28.2.2014. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 28.2.2014 a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 28.3.2014, súd konštatuje, že bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
Právny predchodca odporcu, Poštová banka a.s. uzatvoril s navrhovateľkou dňa 26.1.2006 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľke úver vo výške 30.000,-Sk s dohodnutou výškou mesačnej splátky 938,-Sk, dátum každej ďalšej platby k 28. dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok 50, dátum prvej platby do 26.2.2006, RPMN 11,32 % a celková výška nákladov na poskytnutý úver 16.883,71 Sk. V bode 3.1 úverovej zmluvy je konštatované, že klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obsahom OP, súhlasí s ich obsahom a potvrdzuje ich prevzatie.
Právny zástupca odporcu spolu s vyjadrením návrhu doručil súdu aj Obchodné podmienky pre úver, verzia 1/2006. Z uvedených Obchodných podmienok súd zistil v zmysle bodu 11.9, že tieto Obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 15.7.2006, to znamená, že zástupca odporcu doručil súdu Obchodné podmienky, ktoré neboli účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko úverová zmluva medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou bola uzavretá dňa 26.1.2006. Aktuálne Obchodné podmienky v čase uzavretia predmetnej zmluvy boli súdu predložené zo strany rozhodcovského súdu, pričom sa jedná o Obchodné podmienky pre úver verzia 2/2005. V zmysle čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver, verzia 2/2005 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoU a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov, vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoU a OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoU alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava I., odd. Sa vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Je nepochybné, že v období do 31.12.2007 (zmluva o úvere bola podpísaná dňa 21.6.2006) sa vzťahovali ustanovenia § 52 - 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy, upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V dôsledku tohto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť, uvedená v prechodnom ustanovení § 879 f/ ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky, vzniknuté pred 1.8.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov, vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti, vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nakoľko došlo k dočasnému poskytnutiu peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom právny predchodca odporcu, Poštová banka ako veriteľ bola právnická osoba, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy o úvere bola v postavení spotrebiteľky, nakoľko bola fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uvedenú zmluvu treba jednoznačne považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa jedná o zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť (§ 53a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb.).
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.
Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu.
Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení, ako to vyplýva z bodu 9.2 Obchodných podmienok pre úver, verzia 2/2005 je treba posúdiť ako neprijateľnú, tým absolútne neplatnú (spotrebiteľa nezaväzujúcu) zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje tú skutočnosť, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatou však z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, a celkom zjavne nemala spotrebiteľka reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie rozhodcovskej doložky v zmysle Obchodných podmienok podľa bodu 9.2 nedáva možnosť spotrebiteľovi riešiť veci v rámci všeobecného súdu, je tu stanovený len STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD, zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava. Takisto formulácia v zmysle Zmluvy o úvere v bode 3.1 sa javí pre spotrebiteľa nie celkom zrozumiteľná, nakoľko je tam uvádzané konštatovanie, že klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obsahom OP, súhlasí s ich obsahom a potvrdzuje ich prevzatie. Spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o úvere nemusí byť zrejmá tá skutočnosť, čo skratka OP znamená a čo z týchto skutočností pre neho reálne vyplýva. V rámci konania súd zistil, že odporkyňa nepodpísala Všeobecné podmienky pre úver, s obsahom Všeobecných podmienok oboznámená nebola, neboli jej ani doručené.
Súd nezistil, že by bola uzavretá zmluvnými stranami okrem zmluvy o úvere aj rozhodcovská doložka. Nestačí iba písomná forma, ale aj preukázanie, že skutočne došlo k prejavu vôle strán. Avšak predložené Obchodné podmienky pre úvery nielenže nie sú podpísané žiadnou zmluvnou stranou, ale ani z ničoho nevyplýva, že skutočne sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, keďže v zmluve to nie je uvedené a obsiahnuté, taktiež z predložených Obchodných podmienok nevyplýva, že patria práve k predmetnej konkrétnej zmluve, uzavretej s navrhovateľkou. Teda je zachovaná písomná forma, avšak rozhodcovská doložka je v rámci Obchodných podmienok, ktoré však v zmysle zmluvy nie sú súčasťou zmluvy. Pre rozhodcovskú doložku iba v takejto forme v rámci Obchodných
podmienok, bez špecifikácie v zmluve a bez uvedenia, že Obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemožno považovať za uzavreté s navrhovateľkou. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).
Právny predchodca odporcu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere s navrhovateľkou, bol povinný ponúknuť navrhovateľke neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona (§ 93b ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere). Súd konštatuje, že zo Zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v Obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy. Ustanovenie § 93b ods. 1 podľa názoru súdu nezbavovalo právneho predchodcu odporcu povinnosti predložiť navrhovateľke návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľke sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca odporcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol odporcom doložený listinami, pripojenými k návrhu, je treba konštatovať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že dojednaná rozhodcovská doložka v rámci Obchodných podmienok nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná a takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel s poukazom na to, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj s poukazom na to, že navrhovateľka popierala platnosť rozhodcovskej doložky a súd predmetný rozhodcovský rozsudok, špecifikovaný vo výroku tohto rozhodnutia, zrušil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania za štyri úkony po 41,87 € a štyrikrát režijný paušál po 8,04 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaniach dňa 29.9.2014 a 12.1.2015). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy konania za účasť na pojednávaní dňa 12.1.2015, pokiaľ sa týka základnej sadzby, ako aj režijného paušálu v takej výške, ako si právny zástupca navrhovateľky vyčíslil, i keď v zmysle právnej úpravy mu prislúchala za tento úkon vyššia suma. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal žiadané trovy konania za vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky k vyjadreniu odporcu zo dňa 26.9.2015, nakoľko uvedené trovy konania súd nepovažuje za účelne vynaložené. Právny zástupca navrhovateľky doručil súdu mailovým podaním dňa 28.9.2014 uvedené vyjadrenie, pričom pojednávanie bolo určené na termín 29.9.2014, kde sa osobne právny zástupca navrhovateľky zúčastnil a mal možnosť sa k vyjadreniu odporcu vyjadriť priamo na pojednávaní. Uvedené trovy právneho zastúpenia priznané v súlade § 13a ods. 1 písm. a/, c/ d/, § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu uvedené trovy právneho zastúpenia 279,64 € (247,48 € + 32,16 €). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to stratu času za účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014 a dňa 12.1.2015 dvakrát po 187,60 €, cesta Košice - ZH a späť 400 minút, za každú začatú polhodinu 13,40 € (13,40 € x 14). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky
aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 29.9.2014 osobným motorovým vozidlom z Košíc do ZH a späť vo výške 130,48 € pri spotrebe 6,20 litra/100 km, počet kilometrov 464, cena za PHM 1,584/1 liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 €. Súd priznal cestovné aj za účasť na pojednávaní dňa 12.1.2015 vo výške 121,16 €, opätovne cesta z Košíc do ZH a späť 464 km, spotreba 6,20 litra/100 km, cena PHM 1,26 €/liter, paušálna náhrada 0,183 €. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 906,48 €.
O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.