Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-70-2014.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného V.. Q. Y., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný: V.. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale A. N. C. X, S., okres A. A., SZČO,
u z n á v a sa v i n n ý m, ž e
19. 02. 2014 v čase okolo 03,20 h v Banskej Bystrici, v smere od Jilemnického ulice na ulicu Námestie Ľudovíta Štúra, viedol nákladné motorové vozidlo zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z. tak, že pri prejazde pravotočivej zákruty nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nezvládol jeho vedenia a vyšiel s ním mimo vozovky, v smere jeho jazdy vľavo, kde prednou časťou vozidla narazil do oporného múrika pred budovou č. 31 na ulici Námestie Ľ. Štúra, pričom priebeh predmetnej dopravnej nehody sledovala v tom čase tam nachádzajúca sa hliadka OO PZ, Banská Bystrica - západ, ktorá bezprostredne po dopravnej nehode zastavila pri vozidle ev.č. A. XXX Z., počas čoho V.. Q. Y. vystúpil zo svojho vozidla a dal sa na útek, na ktorom bol dostihnutý členom hliadky PZ a po následnom návrate na miesto dopravnej nehody bol hliadkou PZ opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, dychovú skúšku však opakovane odmietol vykonať a požiadal o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi, ktoré však po jeho eskortovaní do nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici následne taktiež odmietol, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t e d a
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona,
Za to sa o d s u dz u j e:
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 56 ods.2 Tr. zákona, na peňažný trest vo výške 1.000 Eur.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) dní.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd u k l a d á obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona súd obvinenému do trestu zákazu činnosti z a p o č í t a v a doba od 19. 02. 2014.
Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti TRADE CORP, s.r.o., so sídlom Kapitulská č. 1, 974 01, IČO: 35 821 817 náhradu škody vo výške 371 Eur.
odôvodnenie:
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný V.. Q. Y. dňa 19. 02. 2014 v čase okolo 03,20 h v Banskej Bystrici, v smere od Jilemnického ulice na ulicu Námestie Ľudovíta Štúra, viedol nákladné motorové vozidlo zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z. tak, že pri prejazde pravotočivej zákruty nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nezvládol jeho vedenia a vyšiel s ním mimo vozovky, v smere jeho jazdy vľavo, kde prednou časťou vozidla narazil do oporného múrika pred budovou č. 31 na ulici Námestie Ľ. Štúra, pričom priebeh predmetnej dopravnej nehody sledovala v tom čase tam nachádzajúca sa hliadka OO PZ, Banská Bystrica - západ, ktorá bezprostredne po dopravnej nehode zastavila pri vozidle ev.č. A. XXX Z., počas čoho V.. Q. Y. vystúpil zo svojho vozidla a dal sa na útek, na ktorom bol dostihnutý členom hliadky PZ a po následnom návrate na miesto dopravnej nehody bol hliadkou PZ opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, dychovú skúšku však opakovane odmietol vykonať a požiadal o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi, ktoré však po jeho eskortovaní do nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici následne taktiež odmietol, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Vyššie uvedené skutkové závery vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný V.. Q. Y. svoju vinu poprel. Potvrdil, že je majiteľom osobného motorového vozidla zn. Toyota Hilux, ev.č. A. XXX Z., avšak dňa 19. 02. 2014 v čase okolo 03,20 h keď vozidlo havarovalo v Banskej Bystrici pri nákupnom centre Jopa v B. Bystrici nešoféroval. Tvrdil, že dňa 18. 02. 2014 bol v obci Hrochoť v miestnej krčme pozerať medzištátny hokejový zápas SR - ČR pričom pri tom vypil tri bavoráky. Keďže potreboval ešte ísť do ambulancie do Banskej Bystrice, požiadal synovca D. Y., aby ho tam odviezol. D. Y. ho tam odviezol na jeho motorovom vozidle zn. Toyota Hilux. V ambulancii sa v tom čase ešte nachádzal kolega V.. T. A., ktorý ho požiadal, aby s ním išiel na lekársky zákrok do Podlavíc, s čím súhlasil. Odviezol ich tam D. Y. a zdržali sa tam asi 1-2 hodiny. Následne išli odviezť do Radvane na Polnú ulicu kolegu A., pričom išli z Podlavíc cez ulicu THK popri potoku, popri hoteli Dixon. Pri hoteli Dixon míňali oproti idúcu policajnú hliadku, ktorá keď ich zbadala sa otočila a začala ich prenasledovať. Oni sa pohybovali od hotela Dixon smerom k ústrediu daňového riaditeľstva následne po ul. Jilemnického k nákupnému stredisku Úsvit, kde pri tržnici odbočili doprava, smerom k starému Tescu a nákupnému stredisku Jopa. V spodnej časti pri bývalom nákupnom stredisku Tesco v pravotočivej zákrute vodič Zdenko Ondrejka nezvládol zákrutu, vyletel z cesty a havaroval. On v tom čase sedel na mieste spolujazdca a T. A. na zadnom sedadle. Z vozidla následne vystúpili. Keďže vozidlo bolo nepojazdné, rozhodli sa ísť po náhradné vozidlo kolegu A.K. na Polnú ulicu, aby jeho havarované vozidlo z miesta nehody odtiahli. Ako z miesta nehody odišli, po chvíli si uvedomil, že mal vo vozidle kľúče, doklady a lieky, po ktoré sa rozhodol vrátiť. Ako sa vrátil k vozidlu, otvoril dvere na strane vodiča a začal tam hľadať doklady. Vtedy prišla na miesto policajná hliadka, on spanikáril a začal pred ňou utekať. Policajt ho dobehol pri rieke Hron, odkiaľ ho priviedli späť k vozidlu a vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške. On to odmietol. Následne ho
vyzvali aby sa podrobil odberu krvi, s čím najprv súhlasil, ale neskôr to tiež odmietol. Dychovú skúšku a odber krvi odmietol preto, lebo to nepovažoval za potrebné, keďže vozidlo nešoféroval. Tiež uviedol, že pri dopravnej nehode neutrpel žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie a ani sa na takéto zranenia nesťažoval príslušníkom polície, ktorí ho zadržali.
Obhajobné tvrdenia obžalovaného potvrdili v konaní vypočutí svedkovia D. Y. a V.. T. A..
Svedok D. Y. dokazoval, že dňa 19. 02. 2014 v čase okolo 3,20 hod. šoféroval osobné motorové vozidlo zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z. on a nie obžalovaný. Tvrdil, že dňa 18. 02. 2014 si vo večerných hodinách išiel kúpiť do krčmy v obci Hrochoť cigarety, kde pred krčmou stretol obžalovaného, ktorý je jeho strýko. Ten ho požiadal, aby ho odviezol na jeho vozidle do ambulancie do Banskej Bystrice, kde si chcel ísť vyzdvihnúť lieky. Vyhovel mu a do Banskej Bystrice ho odviezol. Po príchode do ambulancie tam bol aj F.. A., ktorého následne aj s obžalovaným zaviezol do Podlavíc. V Podlaviciach obžalovaného a F.. A. čakal v aute zhruba od 23,30 h cca 3,5 hodiny. Následne F.. A. išiel zaviezť na vozidle obžalovaného do Radvane, cestu mu ukazoval a navigoval ho F.. A.. V pravotočivej zákrute pri nákupnom centre Jopa nezvládol pravotočivú zákrutu a vozidlom narazil do tam sa nachádzajúceho betónového múrika. Políciu nevolal, pretože nikto vo vozidle neutrpel zranenia a aj škoda na vozidle podľa neho nedosahovala výšku, ktorá by si vyžadovala, aby volal políciu. K okolnostiam, ktoré nastali tesne po dopravnej nehode sa svedok vyjadriť nevedel. Na otázku prokurátora, akú vzdialenosť prešli od vozidla, keď si obžalovaný spomenul na kľúče od vozidla, po ktoré sa vrátil, svedok uviedol, že mohli prejsť asi 20-50 m, nevedel to odhadnúť, ale nachádzali sa pod zakrytým prístreškom bývalého Tesca. Na otázku, či zaregistroval v čase keď z miesta nehody odchádzali hliadku polície svedok uviedol, že nie, žiadnych policajtov tam nevidel. Následne potom, čo sa presunuli na Polnú ulicu k F.. A., chceli naštartovať tam sa nachádzajúce jeho vozidla zn. VW Passat, čo sa im nepodarilo pre vybitú baterku. Baterku sa snažili dobiť doma u F.. A.Á.. Následne po dobití baterky túto vložili späť do jeho vozidla, vozidlo naštartovali a vrátili sa na miesto dopravnej nehody, kde sa však už obžalovaný ani havarované vozidlo nenachádzalo. Následne sa vrátili domov k F.. A., kde si ľahli späť. Mohlo byť cca 6 hodín ráno. Na otázku, či nekontaktovali, resp. či ich nezaujímalo, čo sa stalo s obžalovaným, keď ho nenašli na mieste dopravnej nehody svedok uviedol, že mal problémy sám so sebou, mobil nemal, a preto mu nevolal. O tom, čo sa obžalovanému stalo sa dozvedel až na druhý deň doma, kde ho informovala manželka obžalovaného.
Svedok T.. T. A. vypovedal, že s obžalovaným sú kolegovia, v jeho ambulancii vykonáva odbornú prax. Nie je jeho zamestnancom. V ten večer, keď došlo k nehode mal nariadenú pracovnú pohotovosť a nachádzal sa v ambulancii, kde riešil jeden prípad. Do ambulancie obžalovaného doviezol na jeho vozidle svedok Ondrejka. Do ambulancie vošiel iba obžalovaný, Ondrejka nie. Obžalovaný si z ambulancie zobral lieky a po chvíli išli do Podlavíc k prípadu, ktorý mal nahlásený. Jednalo sa o srdcové zlyhanie mačky. Mohlo byť okolo polnoci, presne si to nepamätal. Nevedel, či obžalovaný mal vypité alebo nie, nevšimol si to. Ako dlho sa zdržali v Podlaviciach uviesť nevedel. Z Podlavíc ich p. Ondrejka viezol k nemu domov. Cestu ho navigoval on. K havárii došlo v pravotočivej zákrute pri nákupnom centre Tesco, kde vodič dostal šmyk. Vozidlo bolo nepojazdné, preto z miesta nehody odišli a išli k nemu domov na Polnú ulicu po náhradné vozidlo, ktorým chceli havarované vozidlo obžalovaného z miesta nehody odtiahnuť. Z miesta nehody odchádzali pešo ponad bývalé Tesco, tam odbočili doľava, potom pokračovali ponad nákupné centrum Kaufland, okolo cintorína, na Polnú ulicu, kde býva. Obžalovaný išiel s nimi, ale po pár metroch sa vrátil kvôli liekom a dokladom späť k havarovanému vozidlu. Nečakali ho, bolo ráno a boli unavený. Kto disponoval kľúčmi od vozidla uviesť nevedel. Hliadku polície na mieste nehody nevidel, ani ju neregistroval. Keď prišli k nemu domov na Polnú ulicu p. Ondrejka sa pokúsil naštartovať jeho motorové vozidlo zn. VW Passat, čo sa mu nepodarilo. Usúdili, že je vybitá baterka, preto ju z vozidla vybrali a išli ju k nemu domov nabíjať. Po chvíli sa vrátili, baterku vložili späť do auta, auto potom naštartovalo a p. Ondrejka ho odšoféroval smerom na miesto nehody. Tam už však nikto nebol, ani havarované vozidlo, ani obžalovaný, preto usúdili, že obžalovaný to asi vyriešil sám. Potom sa vrátili k nemu domov a ľahli si späť. Obžalovaného telefonicky nekontaktovali ani ho neinformovali, že budú z náhradným vozidlom meškať. Svedok tvrdil, že nevedel, kde má svoj telefón.
V rozpore s výpoveďou obžalovaného a svedkov D.. Y. a T.. A. boli svedecké výpovede svedkov V. B. a V. X., príslušníkov PZ, ktorí po dopravnej nehode zadržali obžalovaného.
Svedok V. B. dokazoval, že v čase nehody vykonávali s kolegom V. X. hliadkovú činnosť na služobnom motorovom vozidle na území mesta Banská Bystrica podľa vopred schváleného rozpisu. V čase okolo 03,00 h sa nachádzali na Nám. Ľ. Štúra pri nákupnom centre Jopa, kde z Jilemnického ulice zaregistrovali schádzať osobné motorové vozidlo smerom k nákupnému centru Jopa a ako sa tam blížili, následne videli toto vozidlo nabúrané v pravotočivej zákrute. Samotný priebeh nárazu nevidel, pretože mu v tom na pár sekúnd bránili stĺpy nákupného centra Tesco. Nachádzali sa však v bezprostrednej blízkosti tejto nehody vo vzdialenosti cca 50 metrov. Následné zapli zvukové a svetelné výstražné znamenie, zapli diaľkové svetlá a rýchlo sa blížili k miestu nehody. Obžalovaný sa nachádzal na mieste vodiča a keď ich zbadal, vozidlo uzamkol diaľkovým ovládačom a začal bežať smerom k rieke Hron. Podozrivého začali s kolegom prenasledovať, ale kolega sa následne vrátil, lebo si uvedomil, že služobné vozidlo nechal neuzamknuté a nezabezpečené. Následne sa presunul so služobným vozidlom k rieke Hron, kde sa nachádzal kolega X. so zadržaným podozrivým. Podozrivého následne odviedli služobným motorovým vozidlom späť na miesto dopravnej nehody, kde vyčkali na príchod povereného príslušníka - nehodára. Vo vozidle sa okrem obžalovaného určite nenachádzali žiadne iné osoby, pretože takéto osoby si tam nevšimol. Obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol, súhlasil však s odberom krvi. Po príchode na pohotovosť v Roosveltovej nemocnici však odmietol aj krvnú skúšku napriek poučeniu o trestných následkoch takéhoto odmietnutia. Okrem neho a kolegu X. tam bol aj poverený príslušník, ktorý dopravnú nehodu dokumentoval. Vzhľadom na odstup času nevedel, kto z nich obžalovanému poskytol uvedené poučenie. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že obžalovaný neustále menil verzie ohľadom priebehu nehodového deja, keď najprv hovoril, že si na priebeh nehody nepamätá, potom uvádzal, že nešoféroval on, ale niekto iný, pričom na otázku kto šoféroval odpovedal, že nevie. Viditeľné zranenie na tele obžalovaného, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, resp. zranenia, na ktoré by sa obžalovaný sťažoval si nevšimol. Vozidlo obžalovaného určite videl ako schádza po Jilemnického ulici smerom k nákupnému centru Jopa, a potom ho videl až následne ako bolo havarované v múre. Videl aj jeho vodiča ako z miesta nehody uteká. To, že vozidlo bolo pred nehodou v pohybe vydedukoval z toho, že videl jeho svetlá, ktoré sa pred nehodou pohybovali. Vylúčil, že by vozidlo šoférovala prípadne iná osoba a vylúčil aj možnosť, že sa vo vozidle resp. na mieste nehody nachádzali aj iné osoby ako obžalovaný. Ako sa k vozidlu približovali, udržiavali s ním neustály vizuálny kontakt.
S výpoveďou svedka B. korešpondovala aj výpoveď svedka V. X., príslušníka policajného zboru, ktorý dokazoval, že v predmetný deň s kolegom Milanom Slobodníkom vykonávali hliadkovú činnosť na služobnom motorovom vozidle. Pohybovali sa po námestí Ľudovíta Štúra, popri bývalom Tescu, popri objekte Jopa a mienili pokračovať popri Jilemnického ulici k nákupnému stredisku Úsvit. Ako boli pred hlavným vchodom nákupného strediska Jopa, zbadal v pravotočivej zákrute havarovať motorové vozidlo Toyota Hilux, ktorú šoféroval obžalovaný. Ako prichádzali na miesto nehody, vozidlo obžalovaného videl schádzať po Jilemnického ulici, potom sa mu na pár sekúnd stratilo z dohľadu, dostalo sa do mŕtveho uhla, z ktorého keď vyšli, už videl len havarované vozidlo v predmetnej zákrute. S vozidlom udržiavali bezprostredný vizuálny kontakt, nachádzali sa od miesta nehody vo vzdialenosti maximálne 25 metrov. Po príchode na miesto nehody, z vozidla, z miesta vodiča vystúpila osoba, ktorá začala unikať smerom k rieke Hron. On ju začal prenasledovať a dohonil ju až pri rieke Hron. Následne k nim prišiel kolega Slobodník so služobným vozidlom a osobu, ktorú neskôr stotožnili ako obžalovaného eskortovali na miesto nehody. Následne na miesto zavolali nehodára, ktorý začal dopravnú nehodu dokumentovať. Vo vozidle sa určite okrem obžalovaného nenachádzali ďalšie osoby. Ak by tomu tak bolo, bol by to videl. Obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol, následne bol vyzvaný, aby sa podrobil odberu krvi, s čím najprv súhlasil, po eskortovaní do nemocnice odmietol aj vyšetrenie krvi. Nijako to nevysvetlil. Uvádzal, že počká na svojho právneho zástupcu. Do nemocnice sa dostavil aj policajt - nehodár, ktorý obžalovaného poučil o následkoch odmietnutia odberu krvi. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že celý priebeh nehodového deja videl z bezprostrednej vzdialenosti, vozidlo obžalovaného sa im stratilo z dohľadu len na pár sekúnd, keď bolo v mŕtvom uhle. Obžalovaný bezprostredne po zadržaní nehovoril nič o osobách, ktoré s ním mali cestovať vo vozidle, s touto verziou začal operovať až pri výsluchu pred vyšetrovateľom. Vozidlo obžalovaného videl ako schádza po Jilemnického ulici, smerom od nákupného centra Úsvit, svietilo, bolo v pohybe. Keď vyšli spoza stĺpov parkovacej zóny starého Tesca, ktoré im čiastočne bránilo vo výhľade už len videl ako vozidlo obžalovaného bolo havarované v uvedenej pravotočivej zákrute. Na miesto prišli bezprostredne po tejto nehode. Po zadržaní obžalovaný telefonicky komunikoval, pričom do telefónu hovoril niečo v tom zmysle, že havaroval a že ho chytili policajti, čo bolo výslovne počuť.
Na otázku samosudcu či vozidlo obžalovaného pred nehodou prenasledovali a či ho zaregistrovali niekde okolo hotela Dixon svedok uviedol, že vozidlo obžalovaného prvý krát spozorovali v uvedenej pravotočivej zákrute pri nákupnom centre Jopa. Vozidlo obžalovaného určite neprenasledovali a pri hoteli Dixon sa určite neotáčali, aby sa pustili do jeho prenasledovania.
Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý aj zvukový záznam z Redatu - operačného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici pre Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici zo dňa 19. 02. 2014 o 3,29 hod. Z obsahu zvukového záznamu vyplynulo, že svedok V. X. - príslušník PZ informoval operačné stredisko o priebehu služobného zákroku, pri ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného. Žiadal o inštrukcie a pokyny, ako má ďalej postupovať. V rámci tejto komunikácie svedok X. uviedol, že „...bežal som za chlapom, išli sme po Spojovej a otočilo sa auto pred nami a zmizlo preč. Išli sme spodkom starého Tesca, ponad Jopu, vieš, a tam sme ho našli v múre vtrepaného, proste narazil, havaroval, chlap zdrhal, tu som ho chytil pri Hrone...“
Na hlavnom pojednávaní bola čítaná aj výpoveď svedka - poškodeného Q.. Q. K., štatutárneho zástupcu spoločnosti Tradecorp s.r.o. Banská Bystrica, v ktorej vlastníctve je múr, ktorý bol poškodený pri dopravnej nehode dňa 19. 02. 2014 o 3,20 hod. Poškodený sa k okolnostiam súvisiacim s dopravnou nehodou vyjadriť nevedel, uplatnil si však náhradu škody za poškodený betónový múr v sume 371,-Eur, na ktorú žiadal obžalovaného v odsudzujúcom rozsudku zaviazať.
Výška škody bola vyčíslená odborným vyjadrením J.. V. S. zo dňa 19. 03. 2014 na 371,-Eur.
Skutkový stav bol ďalej preukázaný aj správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 19. 02. 2014, spísanou príslušníkmi polície, zápisom o ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtom z miesta dopravnej nehody a pripojenou fotodokumentáciou, z ktorých vyplýva lokalizácia miesta, kde došlo k dopravnej nehode a rozsah poškodenia motorového vozidla zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z.. Zo žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 19.02.2014 vyplýva, že obžalovaný odmietol o 4,55 hod. odber krvi.
Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu a z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 19. 02. 2014 a 03. 03. 2014 vyplýva, že obžalovanému bol vodičský preukaz zadržaný dňa 19. 02. 2014 o 6,35 hod.
S výpoveďou svedkov B. P. X. - príslušníkov PZ korešponduje aj listinný dôkaz - úradný záznam spísaný nimi dňa 19. 02. 2014. V uvedenom zázname svedkovia - príslušníci polície popísali priebeh služobného zákroku, ku ktorému došlo dňa 19. 02. 2014 o 3,20 h, pri ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného. Z obsahu tohto záznamu vyplýva, že obžalovaný bol zadržaný, keď unikal z miesta dopravnej nehody, bol videný ako vyskočil z miesta vodiča a začal utekať z miesta nehody smerom k McDonaldu, tvrdil, že vozidlo nepatrí jemu a že nevie komu patrí, odmietol sa podrobiť dychovej skúške z dôvodu, že vozidlo nešoféroval on, ale niekto iný, na otázku kto šoféroval, uviedol, že nevie. Žiadal odber krvi, a keď bol menovaný eskortovaný na odber krvi na urgent do Nemocnice F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici, vtedy menovanému niekto telefonoval a v tom obžalovaný uviedol, že odmieta aj odber krvi. Počas ich úkonov menovaný niekoľko krát telefonoval, pričom do telefónu niekomu uviedol „príď rýchlo sem, nabúral som, žandári ma chytili“.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti (§ 22 a 23 Tr. zákona) po subjektívnej a objektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, pretože pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktorá sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Obžalovaný po subjektívnej stránke konal v úmysle priamom, pretože chcel spôsobom, uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom (§ 15 písm. a) Tr. zákona).
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmy.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli produkované procesnými stranami v podstate 2 verzie nehodového deja, z ktorých jednu predniesol obžalovaný, ktorý tvrdil, že motorové vozidlo v čase nehody nešoféroval on, ale šoféroval ho jeho synovec Zdenko Ondrejka, čo tento potvrdil a túto verziu potvrdil aj svedok T. A., jeho kolega z ambulancie. Táto verzia z hľadiska hodnotenia trpela podľa názoru súdu niektorými rozpormi a logickými defektmi, ktoré ju robili nevierohodnou. V prvom rade treba poukázať na vyjadrenie obžalovaného, ktorý ako vyplýva z úradného záznamu, spísaného príslušníkmi polície bezprostredne po nehode začal operovať s touto verziou až neskôr, potom, čo sa „s niekym“ telefonicky poradil, pravdepodobne so svojim obhajcom. Z uvedeného vyplýva účelovosť jeho obrany. Keď by totiž vozidlo nešoféroval on, súd nevidí dôvod, aby z týmto tvrdením nevyšiel už bezprostredne po svojom zadržaní, ale až neskôr, keď sa „s niekym“ telefonicky poradil. Tiež je nelogické, aby obžalovaný z miesta nehody utekal, ak vozidlo nešoféroval. Jeho konanie skôr nasvedčuje, že si dobre uvedomoval dôsledky svojho konania a útekom sa im chcel vyhnúť. Súd neuveril ani jeho tvrdeniu o „údajnom“ šoku po nehode, lebo tvrdená verzia o snahe ísť po náhradné vozidlo nasvedčuje skôr racionálnemu uvažovaniu ako dezorientácii a skratovom konaní po nehode. Tiež jeho útek z miesta nehody a ubehnutá vzdialenosť svedčí o tom, že pri nehode neutrpel žiadne zranenie, čo ani nikto netvrdil, čo tiež nasvedčuje, že bol v poriadku a vedel čo robí. Taktiež vo výpovediach svedkov Y. a A. vznikli rozpory v tom smere, že kým svedok Y. tvrdil, že z miesta nehody odchádzali po náhradné vozidlo popod staré Tesco na Polnú ulicu, sv. A. tvrdil, že išli ponad staré Tesco, ponad Kaufland, okolo cintorína na Polnú ulicu. Kým verzia tvrdená sv. A. by logicky vysvetľovala prečo ich na mieste nehody nezaregistrovala policajná hliadka, verzia tvrdená sv. Y. je jej pravým opakom. Ak by totiž bola pravdivá verzia tvrdená sv. Ondrejkom, tak oni (sv. Y. P. A.), ako aj policajná hliadka by ich musela zaregistrovať ako odchádzajú z miesta nehody, a to aj vzhľadom na minimálnu vzdialenosť ktorú mali prejsť do momentu, keď sa obžalovaný rozhodol na miesto nehody vrátiť, čo však príslušníci polície sv. B. a X. vylúčili. Verzia sv. A. je nelogická aj z hľadiska vzdialenosti a dostupnosti jeho bydliska, pretože najbližšia a najkomfortnejšia trasa je trasa o ktorej hovoril sv. Ondreja. Súd nevidí zmysel, aby nešli najkratšou a najkomfortnejšou trasou, ale išli okľukou.
Výpovede svedkov Y. a A. hodnotil súd ako účelové aj vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah svedka Ondrejku k obžalovanému, ktorý je jeho synovcom, ako aj svedka T.. A., ktorý je jeho kolegom a vykonáva u neho veterinárnu prax, kde je zrejmý vzťah služobnej závislosti a odkázanosti, ktorý mohol mať vplyv na to, že tento svedok vypovedal krivo a účelovo v snahe pomôcť obžalovanému.
Druhú verziu nehodového deja dokazovali svedkovia V. X. a V. B., príslušníci PZ, ktorí vykonali služobný zákrok súvisiaci so zadržaním a obmedzením osobnej slobody obžalovaného. Títo svedkovia kontinuálne počas prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní v súlade s ich úradným záznamom zo dňa 19. 02. 2014 popísali okolnosti, za ktorých zaregistrovali uvedenú dopravnú nehodu, potvrdili, že motorové vozidlo šoféroval obžalovaný, že z vozidlom mali permanentný vizuálny kontakt prerušený len na pár sekúnd, kedy sa im vozidlo stratilo za stĺpmi starého Tesca, ale tento časový úsek bol tak zanedbateľný, že nemal vplyv na to, aby priebeh dopravnej nehody mohli kontinuálne vnímať. V rámci toho, čo videli, potvrdili, že na mieste dopravnej nehody sa okrem obžalovaného nik iný nenachádzal, neregistrovali tam iné osoby, ktoré by mohli s dopravnou nehodou súvisieť a mohli by byť jej účastníkmi. Svedkovia tiež potvrdili, že obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej ako aj krvnej skúške na alkohol v krvi bez udania vážneho dôvodu. Výpovede týchto svedkov o priebehu skutkového deja čiastočne spochybnil zvukový záznam, kde sv. X. informoval operačné stredisko o priebehu služobného zákroku, pri ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného. Uvedený záznam naznačuje, že sv. X. a B. prišli na miesto nehody až po nehode, čo by nasvedčovalo, že bezprostredný priebeh nehody vidieť nemohli a v tejto časti je ich výpoveď nepravdivá a účelová. Nespochybňuje to však fakt, že vozidlo šoféroval obžalovaný, pretože rozhodujúce je, že na mieste nehody sa v čase príchodu policajnej hliadky iné podozrivé osoby nenachádzali, čo svedkovia X. a B. jednoznačne vylúčili. Pokiaľ by súd aj pripustil možnosť, že títo svedkovia prišli na miesto nehody až po nehode, vzhľadom na časové súvislosti, nemohlo od nehody po ich príchod uplynúť toľko času, aby mali svedkovia Y. a A. možnosť sa z miesta nehody vzdialiť tak, aby si ich prichádzajúca policajná hliadka nevšimla. Treba si uvedomiť, a je to logické, že po dopravnej nehode jej účastník najprv zisťuje rozsah škôd, zisťuje, či je vozidlo pojazdné, či niekto nie je zranený, či sa dá vozidlo naštartovať atď., čo si všetko vyžaduje čas, ktorý tu však určite do príchodu policajnej hliadky nebol, ak pripustíme, že policajti skutočne obžalovaného od Spojovej ul. prenasledovali, ten sa im stratil a policajti prichádzali k starému Tescu zospodu, popod nákupné centrum Jopa. Tento časový úsek počas ktorého sa obžalovaný policajtom pri prenasledovaní mohol stratiť z
dohľadu, považuje súd, vzhľadom na to, že pozná miestne pomery, za tak krátky a zanedbateľný, že to verziu obžalovaného, že vozidlo šoférovala iná osoba jednoznačne vyvracia.
Na základe vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti potom súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 Tr. zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu pred páchateľmi tým, že sa im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu k tomu, aby viedli riadny život a iných odradil od páchania trestných činov. Pri ukladaní trestu a ich výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zo správy obce Hrochoť, kde obžalovaný býva vyplýva, že tento je ženatý a žije v tejto obci v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. V obci požíva dobrú povesť. Obžalovaný pracuje ako zverolekár s ambulanciou v Banskej Bystrici. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doteraz bol súdmi SR len raz potrestaný, pričom sa v súčasnosti na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že administratívne bol štyrikrát postihnutý za rôzne priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Držiteľom vodičského preukazu je od 12. 09. 2013, a tento mu bol zadržaný príslušníkmi PZ dňa 19. 02. 2014 o 6,35 hod.
Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky trestný zákon umožňuje jeho páchateľovi uložiť trest vo výmere od 0 do 1 roku. Obžalovanému poľahčovalo, že doteraz viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), nepriťažovalo mu nič. Vzhľadom na charakter uvedenej trestnej činnosti, keď vzhľadom aj na majetkové a zárobkové možnosti obžalovaného, ako aj jeho predchádzajúci život, kedy súd usudzuje, že nejde o závažne narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné vplývať trestom, ktorý je spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, súd mu uložil peňažný trest vo výške 1 000,-Eur, ktorý je primeraný povahe a závažnosti spáchaného prečinu, pričom uvedený trest zodpovedá zásadám tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Obžalovanému súd zároveň uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 dní, ktorého výkon bude nariadený v prípade, ak obžalovaný peňažný trest v súdom stanovenej lehote na výzvu neuhradí.
Pretože obžalovaný spáchal uvedený prečin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v trvaní dvoch rokov, do ktorej doby mu započítal dobu od zadržania vodičského oprávnenia, t.j. dobu od 19. 02. 2014.
Poškodená spoločnosť TRADE CORP, s.r.o., so sídlom Kapitulská č. 1, 974 01, IČO: 35 821 817 si v rámci adhézneho konania ako vlastník betónového múrika, ktorý bol pri dopravnej nehode poškodený riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý aj vyčíslila, pričom jeho výška korešpondovala aj s odborným vyjadrením znalkyne Ing. Márie Harachovej. Keďže o výške škody súd nemal žiadnu pochybnosť, zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 371 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.