Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoP-91-2014.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/91/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica - odbor sociálnych vecí, Československej armády 7, dieťa rodičov V.. R.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., N. XX/B, zastúpenej JUDr. Soňou Strýčkovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Národná 7, a W.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. N., Y. XX, v konaní o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/298/2014-12 zo dňa 11.11.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a ktorým uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 50,- Eur počnúc dňom vyhlásenia uznesenia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa, p o t v r d z u j e.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v čase od 08.00 hod. do 14.30 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 08.00 hod. do 14.30 hod..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého J. W. Z. do osobnej starostlivosti matky. Otca maloletého zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu mesačne sumou 50,- Eur počnúc dňom vyhlásenia uznesenia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dočasne upravil na každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v stanovené dni a hodiny je otec oprávnený dieťa pred bytom matky prevziať a povinný pred jej bytom odovzdať a matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Trvanie predbežného opatrenia obmedzil okresný súd do právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. 31P/298/2014.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zistených skutočností dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu návrhu vyplynulo, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú denno-dennú výchovu, starostlivosť a výživu svojho maloletého dieťaťa pričom medzi nimi dochádza k nedorozumeniam ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na to, že doterajšiu starostlivosť o maloleté dieťa v prevažnej miere zabezpečovala matka, na ktorú je dieťa citovo naviazané, ako aj na skutočnosť, že dieťa je útleho veku, považoval súd dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti matky za rozhodnutie v prospech maloletého dieťaťa. V záujme nepretrhnutia vzájomných citových vzťahov a väzieb otca s maloletým súd dočasne upravil styk otca s maloletým na každú stredu a každú nepárnu sobotu v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. zohľadňujúc pritom poobedňajší spánok maloletého dieťaťa. Súd v tomto smere nevyhovel matke dieťaťa požadujúcej uskutočňovanie styku otca s dieťaťom iba v jej prítomnosti, nakoľko neboli preukázané také skutočnosti, pre ktoré by musel súd tak závažným spôsobom zasiahnuť do rodičovského práva otca na jeho kontakt s maloletým dieťaťom. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Matka sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.11.2014 (súčasťou ktorého bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia) domáha aj zverenia dieťaťa do jej ďalšej osobnej starostlivosti, určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom rozhodnutím vo veci samej.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného zrušil alebo alternatívne rozhodol o úprave styku s maloletým tak, že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň od piatku do nedele s tým, že maloleté dieťa otec v piatok o 15.00 hod. pred bytom matky prevezme a v nedeľu o 19.00 hod. na tom istom mieste odovzdá. Počas vianočných sviatkov navrhol upraviť styk s maloletým v čase od 25.12.2014 o 15.00 hod. do 27.12.2014 o 19.00 hod., a to tak, že otec prevezme maloletého dňa 25.12.2014 o 15.00 hod. pred bytom matky a dňa 27.12.2014 maloletého matke na tom istom mieste odovzdá.
S napadnutým uznesením nesúhlasil s odôvodnením, že ide o neoprávnený zásah a značné obmedzenie jeho rodičovských práv a povinností ako otca maloletého dieťaťa útleho veku. Poukázal na to, že súd svojvoľne a bez náležitého odôvodnenia prekročil návrh navrhovateľky a obmedzil styk otca s maloletým vo väčšej miere ako navrhovala matka. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 1 a ods. 2 písm. e) a f) O.s.p., nakoľko „doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené“ a „rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Odvolanie podal taktiež z dôvodu, že nebol súdom vyzvaný a nebolo mu umožnené podať vyjadrenie vo veci samej a taktiež predložiť dôkazy vo svoj prospech. Tvrdil, že návrh zo strany matky obsahuje nepravdivé a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázané skutočnosti. Komunikáciu s matkou maloletého označil za pokojnú, v rámci ktorej medzi nimi dochádza k dohodám ohľadom zabezpečenia výchovy a vývoja maloletého. Vo veci úhrady výživného vo vzťahu k maloletému uviedol, že pravidelne prispieva na jeho výživu k rukám matky maloletého, a tak tomu bolo aj pred nariadením predmetného predbežného opatrenia. Po opakovaných výzvach mu matka maloletého poskytla číslo účtu, na ktorý ihneď zaslal požadované výživné. Dočasnú úpravu styku s maloletým pokladá za značne neprimeranú a neopodstatnenú, keďže má právo stretávať sa s maloletým len v rozsahu 9 hodín za 2 týždne a matka v rozsahu 327 hodín za 2 týždne. Vzhľadom na uvedené v tomto prípade došlo k zjavnému porušeniu a nerešpektovaniu ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o rodine. Vzťah k synovi označil ako hlboký a harmonický, keďže sa pred rozpadom vzťahu s matkou maloletého o neho staral a vychovával ho. S poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26.05.2014 uviedol, že striedavá starostlivosť nie je právom ale povinnosťou rodičov. Za nevyhnutné pokladal uviesť skutočnosť, že dňa 20.11.2014, 01.12.2014, ako aj 06.12.2014 sa s maloletým stretol po ústnej dohode s matkou maloletého. Konsenzus s matkou maloletého ohľadom styku s maloletým svedčí o tom, že akékoľvek predbežné opatrenie v tejto veci nie je potrebné. S vydaným predbežným opatrením nesúhlasí taktiež z dôvodu, že súd sa pri úprave styku otca s maloletým vôbec nezaoberal resp. nepokladal za potrebné preukázanie harmonogramu spánku maloletého dieťaťa. O maloletého sa dlhodobo staral, preto vie, že maloletý chodí spávať až o 21.00 hod. večer a cez deň pravidelne tesne pred 15.00 hod. a spí približne tri hodiny do 18.00 hod. teda práve v čase určenom na styk s otcom. Požiadal preto, aby odvolací súd zvážil harmonogram spánku maloletého a následne vymedzil rozsah styku otca s maloletým na čas, kedy nie je zvyknutý spať, t.j. buď v časovom rozmedzí od 08.00 hod. do 14.30 hod. alebo od 18.00 hod. do 20.30 hod.. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že matka nepreukázala a neosvedčila potrebu dočasnej úpravy rodičovských práv, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci. Taktiež poukázal na skutočnosť, že vydané predbežné opatrenie vzhľadom na to, že došlo k zásadnému zásahu do rodičovských práv, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil prípadne rozhodol o úprave styku s maloletým tak, ako bolo uvedené vyššie.
Matka sa k doručenému odvolaniu otca vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 23.12.2014, ktorým s odvolaním otca nesúhlasila a navrhla ho ako nedôvodné odmietnuť.
S predbežným opatrením v celom rozsahu súhlasí. Jeho vydanie odôvodňuje predovšetkým potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania osvedčená už samotnou skutočnosťou, že je nevyhnutné eliminovať nepredvídateľné správanie sa otca v otázkach starostlivosti o maloletého a určiť jasné podmienky výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré budú v plnom rozsahu rešpektovať režim maloletého. Vo vzťahu k tvrdeniam otca ohľadom spoločnej komunikácie pokladala za potrebné uviesť, že tieto absolútne nezodpovedajú skutočnosti a k žiadnemu zlepšeniu vzájomného vzťahu medzi nimi nedošlo. Práve naopak, ich vzájomný vzťah s otcom maloletého je mimoriadne zlý, o čom svedčí aj skutočnosť, že otec maloletého podal na matku maloletého nedôvodne trestné oznámenie za údajné marenie výkonu úradného rozhodnutia, pričom malo ísť o predmetné predbežné opatrenie, ktoré však v tom čase ešte nebolo ani vykonateľné. Dôvodom, pre ktorý toto predbežné opatrenie ešte v tom čase nenadobudlo vykonateľnosť bolo práve úmyselné vyhýbanie sa otca riadnemu prevzatiu doručeného predbežného opatrenia v snahe zotrvať vo vtedajšom (pre otca ničím neobmedzenom) stave. Napriek nenadobudnutiu vykonateľnosti predbežného opatrenia, ktoré otec cielene bojkotoval, sa otec podaním uvedeného trestného oznámenia domáhal styku s maloletým, a to dokonca za účasti príslušníkov Policajného zboru, ktorí, keď v mieste trvalého pobytu matky a maloletého vykonávali šetrenie, čoho sa zúčastnil aj plačúci maloletý, zistili, že tvrdenia otca ako oznamovateľa sa nezakladajú na pravde. Uvedená situácia vyvolaná úmyselne otcom bola pre maloletého pochopiteľne mimoriadne stresujúca. Po tom ako predbežné opatrenie nadobudlo dňa 24.11.2014 vykonateľnosť, matka jeho obsah v plnom rozsahu rešpektuje a otcovi v styku s maloletým nebráni. Neustále nezhody a konflikty medzi matkou a otcom maloletého ohľadom výchovy a styku s maloletým sa čím ďalej tým viac zhoršujú, čo znásobuje negatívny vplyv konania otca na maloletého a na jeho zaužívaný a ustálený režim. Keďže nie je ničím neobvyklým a ojedinelým, že otec matku neustále telefonicky alebo osobne kontaktuje a vyvíja na ňu nátlak alebo sa vyhráža vzatím maloletého z miesta jeho trvalého pobytu, zdôrazňujúc svoje údajné rodičovské práva a vyvíjaním fyzického a psychického nátlaku na matku s cieľom uzurpovať si práva voči maloletému, čo v nej čoraz častejšie vyvolávalo pocity obavy a strachu, podala na otca trestné oznámenie pre podozrenie z páchania trestného činu nebezpečného vyhrážania a nebezpečného prenasledovania. Otec sa cielene snaží vykonštruovane vyvolať dojem o nepotrebnosti, resp. zbytočnosti nariadeného predbežného opatrenia, s ktorým a priori nesúhlasí. Za prvoradé matka pokladá zabezpečenie celodennej náležitej starostlivosti a opatery o maloletého, ktorú si každodenne vyžaduje a na poskytovanie ktorej je od nej doposiaľ zvyknutý Právo maloletého na pokojné a nerušené detstvo je práve v dôsledku správania sa otca spočívajúcom v uzurpovaní si len svojich vlastných práv na úkor všetkého ostatného značne potláčané, čím maloletý nepochybne trpí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, t.j. pomery medzi matkou a otcom vo veci starostlivosti o maloletého práve prostredníctvom nariadeného právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu navrhla odvolanie otca ako nedôvodné odmietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal postupom podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým, považujúc odvolanie otca za čiastočne dôvodné, podľa § 220 O.s.p. čiastočne zmenil z nižšie uvedených dôvodov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ostatných výrokoch uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 102 ods. 1 prvá veta a časť poslednej vety za bodkočiarkou O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Ustanovenia § 75 O.s.p. až § 77 O.s.p. sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 2 časť prvej vety pred bodkočiarkou O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.
Súd môže nariadiť predbežné opatrenie aj v iných prípadoch, ako tých, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 76 ods. 1 O.s.p., pretože uvedený výpočet je len demonštratívny. Predbežným opatrením je preto možné upraviť aj styk maloletého dieťaťa s rodičom, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté dieťaťa na základe dohody alebo rozhodnutia súdu nenachádza. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je však osvedčenie potreby dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov konania, pretože predbežné opatrenie má zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Účastník konania domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia preto musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov (alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia), dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa (§ 75 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., (rovnako v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p.) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov (naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa a teda ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy). Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou O.s.p. uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. (účinným od 01.01.2012), kde podľa dôvodovej správy k tomu zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa; preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia v týchto konaniach od 01.01.2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad (napr. ak je priamo ohrozená výživa maloletého dieťaťa, ak musí byť maloleté dieťa okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia alebo ak ide o iné dôležité záujmy maloletého dieťaťa). Práve táto naliehavosť alebo záujem maloletého dieťaťa je príčinou toho, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčených skutočností tvrdených navrhovateľom bez toho, aby musel byť tvrdený nárok aj nepochybne preukázaný. Nariadenie predbežného opatrenia je odôvodnené v prípade, kedy je potrebné rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. v situácii, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený, prípadne ak potreba dočasnej úpravy pomerov je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na rozsah dokazovania a na provizórnosť úpravy nariadenej predbežným opatrením by mal súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré môžu nastať pre účastníkov konania tak, aby nariadením predbežného opatrenia nedošlo k neprimeraným zásahom do práv niektorého z účastníkov konania, resp. aby sa v právnych vzťah medzi účastníkmi konania nevytvoril nenávratný stav. Pre účely nariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých však súd prioritne skúma najmä záujem maloletého dieťaťa a predovšetkým z tohto hľadiska hodnotí aj podaný návrh na jeho nariadenie (skúmanie záujmu maloletého dieťaťa je v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia limitované len obmedzeným rozsahom dokazovania, resp. osvedčenia rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie súdu).
Zo skutkového hľadiska vychádzal okresný súd z toho, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 21.03.2013 mimo manželstva navrhovateľky - matky s otcom maloletého. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a dochádza medzi nimi k závažným nedorozumeniam ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Z obsahu návrhu vyplynulo, že dieťa je vzhľadom na útly vek citovo naviazané na matku, ktorá doteraz v prevažnej miere zabezpečovala jeho starostlivosť. Matke nie je známe bydlisko otca ani to, aké má otec vytvorené podmienky pre opateru maloletého v čase jeho styku s dieťaťom. Na druhej strane matka v mieste svojho bydliska vytvára dieťaťu domov, na ktorý je zvyknuté a ktorý dieťaťu zabezpečuje predpoklady na jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Podľa tvrdení matky otec dlhodobo neprispieva na úhradu nákladov na potreby maloletého dieťaťa. Matka taktiež poukázala na nedostatočnú starostlivosť otca o maloleté dieťa.
Otec v podanom odvolaní v súvislosti s časovým rozmedzím určeným súdom na styk otca s maloletým argumentoval poukazujúc harmonogram maloletého tým, že maloletý zvykne spávať v čase medzi 15:00 a 18:00 hod. poobede. Namietal, že súd sa vôbec nezaoberal preukázaním denného režimu maloletého, čo malo za následok stanovenie styku práve na inkriminovaný čas. Nakoľko sa otec o maloletého pred opustením spoločnej domácnosti staral vie, že maloletý chodí spávať večer približne až o 21:00 hod. a cez deň pravidelne tesne pred 15:00 hod., pričom spí približne tri hodiny do 18:00 hod.. Požadoval preto, aby odvolací súd zohľadnil denný režim maloletého a vymedzil čas styku otca s maloletým na čas, kedy nie je zvyknutý spávať resp. odpočívať. Matka maloletého sa k uvedenému vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadnym spôsobom nevyjadrila, pričom danú skutočnosť ani nepoprela. Pokiaľ ide o otázku výživného a určenia jeho výšky v sume 50,- Eur mesačne, túto otec v odvolaní nenamietal rovnako ani matka vo vyjadrení k odvolaniu otca.
Po preskúmaní spisu okresného súdu, odvolania otca a vyjadrenia matky sa odvolací súd stotožňuje s názorom okresného súdu, že v prejednávanej veci boli dostatočne osvedčené dôvody pre dočasnú úpravu pomerov maloletého nariadeným predbežným opatrením. Nariadené predbežné opatrenie je v záujme maloletého. Odvolací súd sa v rozsahu týmto rozhodnutím nezmenených a potvrdených výrokov stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu a v podrobnostiach naň poukazuje. Posudzujúc dôvody odvolania odvolací súd konštatuje, že tieto sú čiastočne dôvodné. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení upravil styk otca s maloletým s odôvodnením, že maloleté dieťa poobede ešte spáva, avšak bez toho, aby sa bližšie zaoberal zisťovaním denného režimu maloletého. Pokiaľ ide o otázku útleho veku maloletého odvolací súd konštatuje, že vek dieťaťa je potrebné zohľadniť tak, aby stretávanie sa s druhým rodičom nebolo pre maloleté dieťa zbytočne namáhavé a stresujúce. Je potrebné prihliadať nielen na vek maloletého, ale aj na dodržiavanie zaužívaného denného režimu, čo okrem pravidelného stravovania znamená aj pravidelný poobedňajší spánok, resp. oddych. Odvolaciemu súdu je z obsahu spisu dostatočne zrejmé, že matka bola tým rodičom, ktorý sa v prevažnej miere o tento pravidelný režim maloletého staral, avšak je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že tento je známy aj otcovi, keďže s maloletým žil v spoločnej domácnosti až do jej opustenia v máji 2014.
Odvolací súd teda uzatvára, že zhodne s prvostupňovým súdom považuje za vhodné a potrebné predbežným opatrením dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Na rozdiel od prvostupňového súdu však má za to, že aj s prihliadnutím na denný harmonogram maloletého je v záujme tak dieťaťa, ako aj otca, určiť styk otca s maloletým v časovom rozmedzí zohľadňujúcom pravidelný spánok maloletého, takým spôsobom, aby to bolo čo najvhodnejšie pre maloleté dieťa. Preto odvolací súd určil styk otca s maloletým na každú stredu a každú nepárnu sobotu v čase od 08:00 hod. do 14:30 hod., a teda v dopoludňajších hodinách kedy maloletý nezvykne spávať.
Argumentácia otca o tom, že súd svojvoľne a bez náležitého odôvodnenia prekročil návrh navrhovateľky, keď obmedzil styk s maloletým vo väčšej miere než navrhovala navrhovateľka, neobstojí vzhľadom na to, že v danom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloletých, kedy sa uplatňuje výnimka zo zásady ne ultra petita partium. Súd navyše namiesto navrhovateľkou požadovaným rozsahom styku otca s maloletým každú stredu a každú nepárnu sobotu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. určil styk na každú stredu a každú nepárnu sobotu v čase od 15:00 do 18:00 hod., čiže priznal menej než navrhovateľka žiadala, a teda neprekročil návrh navrhovateľky tak, ako to tvrdí otec maloletého.
Námietka otca ohľadom skutočnosti, že nebol zo strany súdu vyzvaný na podanie vyjadrenia ani mu nebolo umožnené predložiť dôkazy vo svoj prospech taktiež neobstojí s poukazom na § 75 ods. 8 O.s.p., veta prvá, ktorý ustanovuje, že o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť na to, že aj v prípade existencie súdom určeného styku rodiča s dieťaťom je pre dieťa vždy výhodnejšia dohoda oboch rodičov, pretože žiadne súdne rozhodnutie nemôže v dostatočnej miere citlivo reagovať na každú prípadnú situáciu, ktorá sa v budúcnosti môže vyskytnúť. Je to však úloha rodičov, ktorí obaja deklarujú svoj záujem o dobro dieťaťa a ktoré majú možnosť práve vhodným a citlivým spôsobom realizovať v praxi tým, že budú spoločne
vytvárať priestor pre právo dieťaťa na oboch rodičov tak, aby na dieťa neprenášali svoje vzájomné problémy a napätia vo vzťahoch.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.