Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-128-2022.pdf
PDF · 149.54 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/128/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Denisy Slivovej v právnej veci žalobcu: MDEK, s.r.o., so sídlom Rázusova 542/3, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: 44 733 348, právne zastúpený JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom Ul. R. V. X, XXX XX F. F., proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, č. 100568290/2018 zo dňa 16.03.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100568290/2018 zo dňa 16.03.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102449626/2017 zo dňa 23.11.2017 a vec v r a c i a Úradu pre reguláciu hazardných hier na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Daňový úrad Žilina (orgán dozoru) vykonal v rámci vyhľadávacej činnosti zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona o hazardných hrách dňa 14.08.2017 v čase od 10:00 hod. do 11:10 hod. dozor nad hazardnými hrami v prevádzke žalobcu Retro, Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo. V čase výkonu dozoru boli v prevádzke žalobcu umiestnené hracie zariadenia - Kvízomaty „APOLLO GAMES“ v celkovom počte 8 kusov, z toho 1 kvízomat bol mimo prevádzky a na stene v miestnosti s hracími zariadeniami boli umiestnené „Pravidlá Klubu SOJDO CLUB BIG STAR“, z ktorých orgán dozoru vyhotovil fotodokumentáciu. Počas výkonu dozoru sa zamestnanci orgánu dozoru zúčastnili hry na kvízomate s výrobným č. AP1TJ0017476, po vhodení vkladu 1,00 Eur do kvízomatu bol vklad pripísaný ako kredit a z ponuky na obrazovke bola zvolená konkrétna hra „Pandora“. Orgán dozoru popísal hru nasledovne: A) Po zvolení výšky vkladu v hodnote 0,20 € a stlačení ponuky "Otázka" sa spustila hra roztočením symbolov na obrazovke. Po zastavení sa symbolov na obrazovke bola zobrazená kvízová otázka s možnosťou odpoveď ANO/NIE. Nakoľko nebola žiadna výherná kombinácia symbolov na obrazovke, výška odmeny za otázku bola v hodnote 0,02 € a z kreditu bola odpísaná hodnota vkladu vo výške 0,20 €. Zostatok Kreditu bol v hodnote 0,80 €. Orgán dozoru vyhotovil fotodokumentáciu obrazovky, ktorá tvorí prílohu k zápisnici. Po správnom zodpovedaní otázky bola odmena za otázku prepísaná na kredit. Zostatok na kredite bol vo výške 0,82 €. B) Po ďalšom zvolení výšky vkladu v hodnote 0,20 € a stlačení ponuky "Otázka" sa spustila hra roztočením symbolov na obrazovke. Po zastavení sa symbolov na obrazovke bola zobrazená kvízová otázka s možnosťou odpovede ÁNO/NIE.
Nakoľko bola výherná kombinácia symbolov na obrazovke, výška odmeny za otázku bola v hodnote 0,60 € a z kreditu bola odpísaná hodnota vkladu vo výške 0,20 €. Zostatok kreditu bol v hodnote 0,62 €. Orgán dozoru vyhotovil fotodokumentáciu obrazovky, ktorá tvorí prílohu k zápisnici. Po správnom zodpovedaní otázky bola odmena za otázku prepísaná na kredit. Zostatok na kredite bol vo výške 1,22 €. C) Po ďalšom zvolení výšky vkladu v hodnote 0,20 € a stlačení ponuky "Otázka" sa spustila hra roztočením symbolov na obrazovke. Nakoľko nebola žiadna výherná kombinácia symbolov na obrazovke, výška odmeny za otázku bola v hodnote 0,02 € a z kreditu bola odpísaná hodnota vkladu vo výške 0,20 €. Zostatok kreditu bol v hodnote 1,02 €. Po správnom zodpovedaní otázky bola odmena za otázku prepísaná na kredit. Zostatok na kredite bol vo výške 1,04 €. D) Následne boli uskutočnené 3 vklady vždy vo výške 0,20 €, výška odmeny za otázku bola zakaždým v hodnote 0,02 €. Po nesprávnom zodpovedaní na tieto 3 otázky nebola odmena za otázku prepísaná na kredit. Zostatok na kredite bol vo výške 0,44 €. E)Po ďalšom zvolení výšky vkladu v hodnote 0,20 € a stlačení ponuky "Otázka" sa spustila hra roztočením symbolov na obrazovke. Nakoľko nebola žiadna výherná kombinácia symbolov na obrazovke, výška odmeny za otázku bola v hodnote 0,02 € a z kreditu bola odpísaná hodnota vkladu vo výške 0,20 €. Zostatok kreditu bol v hodnote 0,24 €. V tomto prípade orgán dozoru neodpovedal na otázku, ale stlačením tlačidla .Pytanie" (tlačidlá kvízomatu sú v poľskom jazyku) odmena za otázku bola pripísaná do banku. Zostatok na kredite bol vo výške 0,24 €, zostatok v banku vo výške 0,02 €. F) V tomto kroku bol postup identický ako v kroku D. Zostatok na kredite bol vo výške 0,04 €, zostatok v banku vo výške 0,04 €. Na základe takto zisteného stavu dospel orgán dozoru k záveru, že hra na kvízomatoch žalobcu je hazardnou hrou definovanou v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písm. a) až h), ale spĺňa podmienky ustanovené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, môže získať výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Tento výsledok nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Vzhľadom na preukázané zistenia, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona o hazardných hrách orgán dozoru konštatoval, že žalobca svojim konaním, keď prevádzkoval 8 kvízomatov porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Na základe zistených skutočností zaprotokolovaných v zápisnici z vyhľadávacej činnosti začal orgán dozoru správne konanie vo veci uloženia predmetnej sankcie a v súlade s § 18 Správneho poriadku zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 04.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2017. Napriek tomu, že žalobca predmetné upovedomenie prevzal dňa 20.10.2017, orgánu dozoru vo veci začatého správneho konania v stanovenej lehote žiadne vyjadrenie nedoručil. Orgán dozoru následne dňa 23.11.2017 vydal rozhodnutie č. 102449626/2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona za porušenie § 3 ods. 3 zákona. Výšku pokuty odôvodnil tým, že postupoval v súlade s § 54 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vychádzal z ustanovenia § 37 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom je stanovená povinnosť odvádzať odvody pre prevádzkovateľov hazardných hier. Zároveň pri jej uložení zohľadnil skutočnosť, že u dozorovaného subjektu išlo o prvé porušenie ustanovenia tohto zákona a výška pokuty je uložená v spodnej hranici rozpätia stanoveného v § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 10.12.2017. Voči rozhodnutiu zo dňa 23.11.2017 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
2. Na základe odvolania žalobcu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: 100568290/2018 zo dňa 16.03.2018 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102449626/2017 zo dňa 23.11.2017. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že dozorový orgán vyhľadávacou činnosťou vykonanou dňa 14.08.2017 v prevádzke dozorovaného subjektu bola zameraná na preverenie, či hry ponúkané verejnosti prostredníctvom kvízomatov nesú, alebo nenesú základné znaky hazardných hier (vklady, možnosť výhry, náhodný, neznámy, neovplyvniteľný výsledok) podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách a preto sa počas výkonu dozoru zamestnanci zúčastnili hry na kvízomate s v. č. API TJ0017476 tak, ako je to presne popísané v Zápisnici z vyhľadávacej činnosti č. 101811896/2017 zo dňa 22.08.2017, ako aj v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Zamestnanci orgánu dozoru počas skúšobnej hry posudzovali možnosť výhry po zaplatení vkladu a po splnení vopred určených podmienok v súlade s § 11 ods. 3 písm. a) bod 1. zákona o hazardných hrách, pričom dospeli k záveru, že hra na kvízomatoch dozorovaného subjektu je hazardnou hrou definovanou v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písmen a) až h), ale spĺňa podmienky ustanovené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, môže získať výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Nakoľko výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e), ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočení sa všetkých valcov so symbolmi), t.j. od náhody, dozorovaným subjektom prevádzkované kvízomaty nespochybniteľne spĺňajú zákonné podmienky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, a to: zaplatenie vkladu, splnenie vopred stanovených podmienok, možnosť získať výhry a výsledok hazardnej hry závisí výlučne od náhody a nie je vopred nikomu známy a nikým ovplyvniteľný. Odvolací orgán sa nestotožnil s námietkou dozorovaného subjektu, ktorou tento poukázal na nepresné a v niektorých prípadoch nepravdivé zistenia, ku ktorým dospel orgán dozoru, ale mal za to, že prevádzkovanie kvízomatov dozorovaným subjektom je hazardnou hrou podľa § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách a nie kvízom spočívajúcim v odpovediach na otázky alebo preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti podľa § 3 ods. 4 písm. e) tohto zákona. Keďže sa preukázalo, že dozorovaný subjekt prevádzkoval hazardnú hru prostredníctvom kvízomatov bez udelenia licencie, svojím konaním porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého je prevádzkovanie hazardnej hry možné iba na základe udelenej alebo vydanej licencie podľa tohto zákona a za podmienok stanovených týmto zákonom. Odvolací orgán mal za to, že orgán dozoru pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zákona o hazardných hrách v súlade so správnym poriadkom, a skutkový stav zistil a odôvodnil dostatočne, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami dozorovaného subjektu (žalobcu), ktorý na základe skutočností uvedených v rozhodnutí svojim konaním nespochybniteľne porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, za čo mu orgán dozoru správne vyrubil pokutu vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.03.2018 podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej uviedol, že obe napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom a nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci, pri ktorom správne orgány nad rámec svojich kompetencií, ako aj technických schopností a znalostí dospeli k záveru, že kvízomaty nachádzajúce sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestove majú predstavovať hazardné hry. Priebeh hry však popísali účelovo, sčasti nepravdivo. Softvér kvízomatu je nastavený tak, že sa vždy najprv zobrazí kvízová otázka spolu s jej hodnotou a až následne sa zastavia roztočené symboly na obrazovke. Rozloženie symbolov po ich zastavení, nemá absolútne žiadny vplyv na výšku odmeny za kvízovú otázku. Kvízovú otázku spolu s jej hodnotou účastník súťaže pozná vopred a v každom momente môže súťaž ukončiť. To, či sa suma hodnoty za otázku účastníkovi súťaže pripíše do kreditu alebo sa jeho kredit o túto hodnotu zníži, závisí výlučne od toho, či konkrétnu otázku zodpovie správne alebo nesprávne. Ak účastník súťaže odpovie na otázky správne, výhra sa mu vždy pripíše do kreditu. Ak neodpovie na žiadnu otázku správne, nevyhrá nič. Žiadna náhoda ani zobrazenie symbolov na obrazovke mu neumožnia bez správneho zodpovedania otázok získať akúkoľvek výhru, a teda výsledok hry neovplyvnia. Výhru je možné získať výlučne na základe správnych odpovedí na položené otázky. Nezávislosť výsledku hry od grafického zobrazenia symbolov na obrazovke potvrdzuje už to, že celú hru je možné hrať bez toho, aby sa tieto symboly na obrazovke vôbec zobrazovali. Hru je možné hrať aj bez zobrazovania symbolov na obrazovke, o ktorých píšu správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Pokiaľ ide o to, že niekedy hodnota otázky bola nižšia než vklad do hry, závisí aj od náročnosti otázky, v tom prípade hodnota otázky bola niekoľkonásobne vyššia ako vklad do hry. Účastník súťaže vždy vedel hodnotu otázky vopred a vedel si ju porovnať s výškou vkladu a v ktoromkoľvek okamihu mal možnosť hru ukončiť. Je preto nepochopiteľné, prečo orgán dozoru v rozhodnutí prvého stupňa, ako aj odvolací orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádzajú, že výsledok hry na kvízomate je závislý od vopred neznámej okolnosti. Výsledkom hry treba rozumieť, či daný hráč prehrá alebo vyhrá, prípadne akú sumu. Pri hre na kvízomate výhra alebo prehra závisí výlučne od toho, či účastník hry zodpovie položenú otázku správne alebo nie, t. j. závisí výlučne od jeho vedomostí. Výsledok hry tak nie je viazaný na žiadnu náhodu, ale ide o kvíz, ktorého výsledok je v plnej miere určovaný na základe preukázania vedomostí a schopností konkrétneho účastníka súťaže a od skutočnosti, ktorá mu je vopred známa (hodnota otázky). Pokiaľ účastník súťaže chce túto sumu vyplatiť ako výhru, musí dodatočne zodpovedať všetky odložené otázky alebo jednu náhradnú otázku, avšak s vyšším stupňom náročnosti. Zo znenia definície hazardných hier vyplýva, že „výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti“ Výsledok okolností alebo udalostí, ktorý určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.“ V súlade s § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách nejde o hazardnú hru, žalobca teda nebol a nie je povinný mať udelenú alebo vydanú licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. Prevádzkovanie kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností, je obsahovo zahrnuté vo voľnej živnosti žalobcu (prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení), čo je uvedené v zozname odporúčaných voľných živností zverejnenom na internetovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Túto živnosť žalobca v relevantnom období mal zapísanú v predmete podnikania a mal na ňu vydané príslušné živnostenské oprávnenie. Kvízomat je pomerne zložité technické zariadenie so špecifickým softvérom. Výsledok hry žiadna náhoda neovplyvňuje a závisí výlučne od vedomostí účastníka hry. Ak sa aj zamestnanci orgánu dozoru domnievajú, že by výsledok hry mal byť čo i len sčasti ovplyvňovaný náhodnou okolnosťou alebo udalosťou, podľa žalobcu, nie sú odborne spôsobilí ani technicky vybavení na takéto posúdenie a prípadné určenie miery náhodilostí a vedomostí (keďže výsledok hazardnej hry podľa zákonnej definície musí byť úplne alebo v prevažnej miere závislý od náhody). Orgán dozoru má k dispozícií dokumentáciu zapožičanú žalobcom - technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom, útvarom povereným Ministerstvom financií SR vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach, zo dňa 05.08.2016. Predmetom uvedeného technického posudku bolo posúdenie softvéru zariadenia „Kvízomat“, zhodného s tým, ktorý sa používa aj v konkrétnom kontrolovanom kvízomate, na ktorom hru vyskúšali zamestnanci dozoru v prejednávanom prípade. Tento posudok bol žalobcovi predložený spoločnosťou, od ktorej nadobudol softvér použitý v ním prevádzkovaných kvízomatoch. Žalobca zároveň poukázal na sumárny záver Elektrotechnického inštitútu so sídlom vo Varšave, skúšobného a kalibračného laboratória, útvaru povereného Ministerstvom financií SR vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach zo dňa 05.08.2016. Uvedené skutočnosti a dokumenty boli správnemu orgánu známe aj z jeho úradnej činnosti, aj z iných administratívnych spisov. Je nepochybné, že kontrolované zariadenie (kvízomat) nespĺňa prvky hazardnej hry, a preto žalobca nebol a nie je povinný mať udelenú licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. Neporušil tak § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, pretože hazardné hry neprevádzkoval a ani neprevádzkuje. K citovaným dokumentom sa správne orgány nijako nevyjadrili a pri svojom rozhodovaní ich nijako nezohľadnili. V priebehu výkonu dozoru žalobca navrhoval správnemu orgánu, aby v prípade, že napriek všetkému uvedenému má pochybností o tom, že hra na kvízomate nie je hazardnou hrou, vykonal, resp. požiadal o vykonanie testovania softvéru týchto zariadení štátnou skúšobňou. Ak má teda správny orgán pochybnosť o tom, že výsledok hry na kvízomate je závislý od vedomostí účastníka, alebo o tom, či konkrétne kontrolované zariadenie používa softvér založený na vedomostnej hre, nie na náhode, bol povinný skutkový stav riadne preskúmať za použitia všetkých dostupných prostriedkov, minimálne sa má vysporiadať s návrhmi na dokazovanie navrhovanými žalobcom a nie určiť, že podľa jeho názoru ide o hazardnú hru. Zásadu voľného hodnotenia dôkazov nemožno zamieňať s ľubovôľou správneho orgánu. Správny orgán, resp. jeho zamestnanci nie sú odborne spôsobilí a technicky vybavení na to, aby posudzovali mieru náhodilosti či vedomosti na pozorovanom technickom zariadení a jeho softvéru. Takéto skutočnosti, ak má správny orgán o nich pochybnosti, by mal posudzovať predovšetkým znalec, resp. na to určená štátna skúšobňa. Ak uvedené riadne nezisťoval a neposudzoval správny orgán prvého stupňa, mal tak urobiť odvolací správny orgán na základe podaného odvolania žalobcu. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko odvolací orgán priebeh hry vlastne vôbec nepreveril, testovanie štátnou skúšobňou navrhované žalobcom ešte pred orgánom prvého stupňa nevykonal, bez ďalšieho len skopíroval skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Okrem toho hru vykonali zamestnanci prvostupňového orgánu len na jednom z kvízomatov umiestnených v dotknutej prevádzke, ale výsledky aplikovali aj na ďalších 7 zariadení tam umiestnených, bez toho, aby aj na týchto skúmali, či ide o vedomostnú súťaž alebo hazardnú hru, aj túto skutočnosť zohľadňovali pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky. Odvolací správny orgán spáchanie správneho deliktu len skonštatoval, ale nevysporiadal sa s námietkou žalobcu uvádzanou v ním podanom odvolaní, že správne orgány rozhodli o uložení sankcie bez toho, aby uznali žalobcu zodpovedným za porušenie povinností, že na uloženie sankcie nebola splnená požiadavka zodpovednosti za správny delikt. Žalobca poukázal aj na dozor vykonaný v prevádzke BAR SENÁTOR v Tvrdošíne, kde príslušní zamestnanci dozoru pri kontrole iných zariadení tiež zistili, že v kontrolovanej prevádzke boli umiestnené kvízomaty (zhodné s kvízomatmi v prevádzke Retro v Námestove) v rámci svojej činnosti vykonávali vyhľadávaciu činnosť vyskúšali aj hru na kvízomate. Ich zistenia boli také, že k výhre na kvízomate mohli dospieť výlučne správnym zodpovedaním otázok, a preto kvízomat za hazardnú hru nepovažovali. Z uvedenej činnosti, nakoľko k nej došlo len náhodne pri výkone dozoru iných prístrojov, nebola vyhotovená písomná správa. Dozor vykonával zamestnanec pán R. U. z Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín, ktorého na základe zváženia súdu žalobca navrhol vypočuť ako svedka. Podľa žalobcu je neprípustné, aby správny orgán posudzoval technické parametre elektronického zariadenia - kvízomatu, senzorickým pozorovaním. Správny orgán si mal pri overení kritéria náhodilosti kvízomatov vyžiadať znalecký posudok, prípadne zvoliť také dôkazné prostriedky, ktoré majú oporu v zákonnej úprave a ktorých by bol účastný aj žalobca. Správne orgány si bez ďalšieho urobili záver o predbežnej odbornej otázke týkajúcej sa elektrického zariadenia zjavne nad rámec svojich odborných možností, pričom v rozpore s § 40 ods. 1 správneho poriadku nerešpektoval, že túto otázku už posúdil kompetentný orgán (Elektronický inštitút vo Varšave). Vzhľadom na nevysporiadanie sa správnych orgánov s návrhmi na dokazovanie a argumentmi žalobcu, napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie, sú nepreskúmateľné, nemajú Ústavou Slovenskej republiky požadovanú kvalitu rozhodnutia a porušujú ústavné práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Z týchto dôvodov sa žalobca domáha súdnej ochrany. Žalobou žiadal, aby súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.03.2018 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 23.11.2017 v celom rozsahu zruší zároveň, aby v zmysle § 167 a nasledujúce SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj len „FRSR“) vo svojom vyjadrení k žalobe uviedlo, že ako odvolací orgán námietky žalobcu uvedené v odvolaní posúdil ako nedôvodné a nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto ho rozhodnutím č. 100568290/2018 zo dňa 16.03.2018, voči ktorému podal žalobca žalobu potvrdil. Nestotožnil sa s názorom žalobcu ohľadne nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, pri ktorom podľa názoru žalobcu správne orgány konali nad rámec svojich kompetencií, ako aj technických schopností a znalostí, keď dospeli k záveru, že hra na kvízomatoch nachádzajúcich sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestove je hazardnou hrou len na základe jednej hry, ktorú si zamestnanci orgánu dozoru vyskúšali na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476. FRSR mal za to, že hrou na uvedenom zariadení bolo preukázané, že prevádzkovanie tzv. „kvízomatov“ dozorovaným subjektom je hazardnou hrou podľa § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách a nie kvízom spočívajúcim v odpovediach na otázky, po preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona, tak ako to v žalobe tvrdí žalobca. Vyhľadávacou činnosťou, z ktorej bola spísaná zápisnica zo dňa 22.08.2017 vypracovaná orgánom dozoru a tiež z rozhodnutia orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 vyplynulo, že výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476 umiestnenom v prevádzke žalobcu Retro v Námestove, nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e), ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočením sa všetkých valcov so symbolmi), to znamená od náhody. Podľa žalovaného spustenie hry, či už s vizualizáciou alebo bez nej nemá vplyv na orgánom dozoru zistené a v zápisnici z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017 uvedené skutočnosti. Orgán dozoru presne a podrobne opísal priebeh hry na kvízomate, na základe čoho dospel rovnako ako FRSR k záveru, že pri hre na kvízomatoch žalobcu ide o hazardnú hru definovanú v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písm. a) až h), ale spĺňa podmienky ustanovené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku, určitej okolnosti alebo udalosti. Vzhľadom na preukázané zistenia, podľa ktorých žalobca prevádzkoval hazardné hry, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona o hazardných hrách FRSR konštatoval, že žalobca svojim konaním, keď prevádzkoval 8 kvízomatov, porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého je prevádzkovanie hazardnej hry možné iba na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona o hazardných hrách a za podmienok stanovených týmto zákonom. Výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate žalobcu umiestnenom v prevádzke žalobcu Retro, Námestovo, nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky, alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e) ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočení vo všetkých valcoch so symbolmi), t. j. od náhody. Ohľadne námietky žalobcu o nevyskúšaní hry aj na ďalších zariadeniach a neporovnania priebehu hry na týchto zariadeniach s hrou vyskúšanou na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476 považuje FRSR za neopodstatnenú, nakoľko zo zápisnice z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017 je zrejmé, že orgán dozoru má skutkový stav zistený dostatočne a že v čase výkonu dozoru bolo v prevádzke žalobcu umiestnených 8 hracích zariadení „APOLLO GAMES“, z toho bolo jedno zariadenie mimo prevádzky. Nakoľko sa jednalo o rovnaké zariadenia, len s inými výrobnými číslami, nebol dôvod, aby orgán dozoru skúšal a porovnával hru aj na ostatných zariadeniach. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že výsledok hry žiadna náhoda neovplyvňuje a že závisí výlučne od vedomostí účastníka hry, poukazujúc na technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom a útvarom povereným Ministerstvom financií vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach zo dňa 05.08.2016, ku ktorým sa správne orgány nijako nevyjadrili, FRSR uviedol, že skutočnosť, či sa jedná o hazardnú hru alebo nie, posudzuje orgán dozoru a FRSR výlučne podľa zákona č. 171/2005 Z. z. a nie je v ich kompetencii to posudzovať na základe rôznych technických posudkov. Pokiaľ žalobca poukázal na dozor vykonaný v prevádzke BAR SENÁTOR v Tvrdošíne, kde príslušní zamestnanci orgánov dozoru pri kontrole iných zariadení tiež zistili, že v kontrolovanej prevádzke boli umiestnené kvízomaty (zhodne s kvízomatmi v prevádzke Retro v Námestove) a v rámci svojej povinnosti vykonávať vyhľadávaciu činnosť vyskúšali aj hru na kvízomate, ich zistenia však boli také, že k výhre na kvízomate mohli dospieť výlučne správnym zodpovedaním otázok, a preto kvízomat za hazardnú hru nepovažovali - FRSR uviedol, že sa k uvedeným tvrdeniam žalobcu nevie vyjadriť, nakoľko výkon dozoru sa týkal iného dozorovaného subjektu a iných prístrojov, navyše bez vyhotovenia písomnej správy z výkonu dozoru.
5. Žalobca v písomnej replike zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe, mal za to, že žalovaný bol povinný úplne a presne zistiť skutočný stav veci. Namietal, že závery správnych orgánov sú postavené na senzorickom skúmaní pracovníkov dozorového orgánu. Výslovne poprel závery orgánov, že výška výhry závisí od vizuálizácie na pozadí obrazovky, pričom vizualizácia je len spestrením, ktorá výsledok hry neovplyvňuje a hráč si môže zvoliť, či chce hrať s vizualizáciou alebo bez nej. Žalobca vyslovil právny názor, že rozdiel medzi hazardnou hrou a kvízom podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách je to, že výsledok hazardnej hry ovplyvňuje úplne alebo aspoň v prevažnej miere náhoda alebo vopred neznáma okolnosť a pri kvíze výsledok hry závisí prevažne od vedomostí alebo zručností účastníka hry. Teda aj keby dokonca hru na kvízomate ovplyvňovala určitá miera náhody, nepôjde o hazardnú hru, pokiaľ táto miera náhody neprevažuje nad mierou vedomostí a zručností hráča. Ako zamestnanec orgánu dozoru skúšajúci hru na kvízomate na mieste samom len tak laicky "od oka" posúdil mieru vedomostí a mieru náhody, nie je vôbec zrejmé a nevyplýva to ani z jeho rozhodnutia, ani z celého správneho konania, ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu ak by žalovaný zisťoval skutočný stav veci riadnym spôsobom v zmysle zákona, zistil by že v konkrétnom prípade na výsledok hry na nemá náhoda vôbec žiadny vplyv na výsledok hry tak nielen v prevažnej, ale v celkovej miere závisí výlučne od vedomostí a zručností hráča - od toho, či správne zodpovie položenú otázku v časovom limite, pričom všetky okolnosti majúce vplyv na hru teda aj hodnota položenej otázky a teda prípadná výška výhry v prípade správneho zodpovedania otázky je mu vopred známa.
6. Správny súd uznesením sp. zn. 31S/45/2018 zo dňa 27.09.2018 priznal správnej žalobe odkladný účinok.
7. Správny súd rozsudkom sp. zn.: 31S/45/2018 zo dňa 20. februára 2019 žalobu zamietol. Správny súd mal za to, že prvostupňový orgán postupoval podľa zákona o hazardných hrách a v súlade so správnym poriadkom, skutkový stav zistil a dostatočne odôvodnil, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobkyne, správne vyrubil pokutu vo výške 40.000 eur.
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 5Asan/16/2019 zo dňa 20.04.2022 rozsudok tunajšieho správneho súdu sp. zn. 31S/45/2018 zo dňa 20. februára 2019 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zohľadnil, že ide o žalobu vo veciach správneho trestania. Ďalej uviedol, že správne orgány presvedčivo neustálili, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta, pričom vytkol správnym orgánom aj spôsob vedenia dokazovania. Kasačný súd sa nestotožnil ani s odôvodnením výšky uloženej pokuty mal za to, že spôsob, ktorý zvolil správny orgán, t.j., že poukázal na relevantné ustanovenie zákona a uviedol, že pri stanovení výšky pokuty vychádzal z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky konania a následkov porušenia povinnosti, a následne len skonštatoval, že vzhľadom na to, že u dozorovaného subjektu ide o prvé porušenie, stanovil výšku pokuty na spodnej hranici rozpätia, nemožno považovať za dostatočný a preskúmateľný.
9. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v intenciách záverov vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného, kasačnou sťažnosťou a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným po vykonaní pojednávania, o ktoré žiadal žalobca dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
10. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe, písomnej replike a ostatných vyjadreniach. K veci uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považuje za nesprávne a nezákonné. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol v rozsudku sp. zn. 5Asan/16/2019 zo dňa 20. apríla 2022. Správne orgány náležitým spôsobom neustálili, že by spoločnosť MDEK sa mala dopustiť správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená pokuta. Správne orgány dôsledne nerešpektovali postup podľa správneho poriadku, nepostupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom pri zisťovaní skutkového stavu veci v administratívnom konaní, nezisťovali riadne skutkový stav veci, nevysporiadali sa s námietkami ani s návrhmi na dokazovanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, nevykonali ani v rámci odvolacieho správneho konania teda žalovaný neodstránil rozpory v tvrdeniach žalobcu a správnych orgánov ohľadom priebehu hry, ktorý sme po celú dobu napádali, neodstránil rozpory ani v tom, že čo rozhoduje alebo nerozhoduje o výsledku hry, správne orgány nesprávne právne posúdili vec, s tým, že tú hru prevádzkovanou spoločnosťou MDEK označili za hazardnú, neodôvodnili náležite ani ten rozsah, teda výšku uloženej pokuty a podobne. Nesprávne vyhodnotili hru prevádzkovanú žalobcom ako hazardnú, hoci v tejto hre nešlo o žiadnu náhodu ani o žiadnu vopred neznámu okolnosť, výsledok hry bol výlučne závislý od vedomostí alebo schopností daného hráča, preto išlo o kvíz ako výnimku z hazardných hier. Žalobca uviedol, že kvízomaty už niekoľko rokov na Slovensku fungovali, to boli klasické kvízy na otázkach, za ktoré sa platili poplatky obciam. V tomto prípade boli len priložené vizualizácie, ktoré sa dali prepnúť na zvieratá a na hocijaké iné obrázky alebo sa dali úplne vypnúť, preto žiadal, aby zobrali na testovanie ten stroj, aby som mohol dokázať, že naozaj, že je to ten starý kvíz, ktorý na Slovensku už niekoľko rokov fungoval a normálne bol legálny, a teraz len tam dali obrazce ako marketing, aby to pritiahlo tých zákazníkov. Správne orgány mu neumožnili dokázať, že to ten hazard nie je a nemohol v tom pokračovať. A druhú vec, ktorú chcem ešte uviesť, že všetky iné hazardné softvéry všetky, ktoré na Slovensku fungujú prejdú skúmaním v TSÚ. Vždy si to ten úrad, predpokladám, že aj teraz to je, dá preskúmať, oni dajú záver, aká je to hra, či je to hazardná hra a vtedy jej povolia na Slovensku fungovať. Žalobca namietal, že výška výhry nebola závislá od od toho ako sa zastavili valce.
11. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich tvrdení, ktoré uviedol v rámci pôvodného konania pred tunajším konajúcim súdom v rámci konania 31S/45/2018, a to konkrétne, ktoré uviedol v rámci svojho vyjadrenia zo 16. augusta 2018. Žalovaný ako právny nástupca Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky má za to, že v rámci dozorového konania boli správne zistené skutkové okolnosti a následne boli aj správne právne vyhodnotené a viac k veci nemá čo uviesť. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby žalobu konajúci súd zamietol v celom rozsahu.
12. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
13. Podľa prvej vety § 3 ods. 1 zákona č. 171/2015 Z.z. platného a účinného v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. S neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky.
14. Podľa predposlednej vety § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti.
15. Podľa § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, hazardnými hrami sú hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ale spĺňajú podmienky ustanovené v odseku1.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce, na ktoré sa uplatňuje § S8m ods. 20 a pri hazardných hrách a pri hazardných hrách prevádzkovaných v herni možno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 len na území obce, na ktorom v týchto budovách jej umiestnenie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. S písm. d), zostavenie, podanie, alebo vybavenie petície podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie.
17. Podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách, za hazardné hry sa nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti.
18. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) bod l. zákona o hazardných hrách orgán dozoru vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona o hazardných hrách, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. a) až c) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti.
19. Podľa § 12 písm. d) zákona o hazardných hrách, dozorovanými subjektami podľa tohto zákona sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré bez licencie podľa tohto zákona prevádzkujú hazardné hry.
20. Podľa § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách, ak orgán d zoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, ... uloží pokutu za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona za prevádzkovanie hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona.
21. Podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona o hazardných hrách orgán dozoru uloží za správny delikt pokutu od 15 000 eur do 500 000 právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom podľa § 12 písm. d) za prevádzkovanie hazardnej hry, alebo za podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona.
22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
23. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
24. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
25. Podľa § 469 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
26. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP, e) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
27. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a ich závery sú predčasné, boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd má za to, že správne orgány dôsledne nerešpektovali postup podľa zákona č. 71/1967 Zb, keď žalobcovi síce zaslali oznámenie o začatí správneho konania (list zo dňa 4. októbra 2017) a v ňom vyzvali účastníka konania, aby sa k veci vyjadril, ale keď sťažovateľ navrhoval na stretnutí dňa 11. októbra 2017 vykonať testovanie softwéru technických zariadení IQ kvíz štátnou skúšobňou, s cieľom preukázania, že nejde o náhodu, ale o vedomostnú súťaž, žalovaný na tento návrh nereagoval, nepostupoval podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku (povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania), nevyzval sťažovateľa na vyjadrenie podľa § 33 správneho poriadku a rovno pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia dňa 23. novembra 2017, pričom uvedené vady neodstránil ani odvolací orgán, keď žalobcovi neumožnil realizovať jeho procesné práva a súčasne sa nevysporiadal s námietkami a návrhmi na dokazovanie, resp. k dôkazom, ktoré predložil, konkrétne k návrhu na vykonanie znaleckého posúdenia a k technickému posudku vypracovanému Elektrotechnickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom, útvarom povereným Ministerstvom financií, Poľsko. Správny orgán druhého stupňa v rozhodnutí o odvolaní neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníka konania o priebehu hry a záverov prvostupňového orgánu (aká je úloha a vplyv roztočenia symbolov na obrazovke, či ide len o grafický prvok alebo prvok, ktorá náhodne určuje výhru v hre), pričom v rozhodnutí o odvolaní v podstate len zopakoval tvrdenia prvostupňového orgánu. Správny súd sa plne stotožnil so závermi kasačného súdu na prejednávanú vec a tieto v celom rozsahu aplikoval. Správny súd ďalej dodáva, že nesprávny je bez ďalších zistení aj skutkový záver správnych orgánov, že žalobca prevádzkoval 8 zariadení, ktorý prijal napriek vlastnému zisteniu, že jeden z automatov bol mimo prevádzky. Uvedená okolnosť je tiež podstatnou pri určení výšky pokuty. Správny súd sa stotožňuje aj so záverom kasačného súdu, že závery správnych orgánov boli prijaté predčasne bez náležitej reakcie na námietky žalobcu ohľadne skutočnosti, že išlo o hazardnú hru, keď žalobca tvrdil iné skutočnosti a správne orgány mu neumožnili dokázať ním tvrdené skutočnosti, pričom s návrhmi na doplnenie dokazovania sa riadne nevysporiadali. Správny súd konštatuje tak ako kasačný súd, že v zásade by bolo možné pristúpiť k záveru aj na základe pozorovaní (priamej interakcie zamestnancov) správneho orgánov, avšak tieto musia byť v administratívnom spise spoľahlivo zadokumentované tak, aby boli preskúmateľné a nebolo ich možné spochybniť (napr. videonahrávka priebehu hry). Správny súd k otázke posúdenia, či ide o hazardnú hru konštatuje, že konečné posúdenie skutkovej a právnej situácie je na správnych orgánoch, pričom aj prípadný znalecký posudok (hoc môže zodpovedať čiastkovú technickú otázku) nemôže riešiť právnu stránku veci, ktorú vždy zodpovedajú správne orgány. Nakoľko správne orgány nevykonali riadne dokazovanie, nezistili riadne a úplne skutočný stav veci v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku. Správny súd v súlade s vysloveným názorom kasačného súdu má tiež za to, že správne orgány nedostatočne odôvodnili výšku pokuty, ktorú uložili, nakoľko uvedenie, že pri stanovení výšky pokuty vychádzali z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky konania a následkov porušenia povinnosti, a konštatovanie, že vzhľadom na to, že ide u dozorovaného subjektu o prvé porušenie sa ukladá pokuta nie je dostatočné. Správny súd má za to, že pri ukladaní pokuty musí byť zohľadnené: doba porušovania zákona, dopad na žalobcu (jeho ekonomická existencia), či dozorovaný subjekt mal možnosť dostatočne predvídať, že jeho konanie je protiprávne, napríklad na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe správneho orgánu alebo na základe možnosti dopytu na správny orgán, či v danom prípade ide o hazardnú hru, na ktorej prevádzkovanie je potrebná licencia. V rozhodnutí je potrebné sa vysporiadať aj s praxou správnych orgánov, t.j. aké sumy pokút boli ukladané v obdobných prípadoch (ktoré obstáli v súdnych prieskumoch). Správny súd konštatuje, že pri ukladaní pokút treba vychádzať aj zo základných zásad trestného konania a teda z ich dopadu na páchateľa správneho deliktu, nakoľko cieľom je prevencia a vedenie k zachovávaniu dodržiavania zákonov, avšak predmetom trestu nemá byť likvidácia subjektu, zvlášť ak ide o prvé pochybenie. Ak rozhodnutie neobsahuje vysporiadanie sa s uvedenými atribútmi ukladania trestu v podobe pokuty, potom je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti, ktorá vedie k jeho zrušeniu.
28. Nakoľko správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu porušenia ustanovení o správnom konaní, ktoré viedlo k porušeniu práv žalobcu, súčasne ktoré viedlo aj k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a v časti uloženej výšky pokuty je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, rozhodol správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP o zrušení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
29. Správny súd uznesením na pojednávaní zamietol návrhy na vypočutie svedkov, nakoľko vzhľadom na stav konania a rozsah pochybení správnych orgánov má za to, že tieto by nemohli zmeniť situáciu tak, aby nateraz súd žalobu zamietol. Vhodnosť vypočutia svedkov zvážia správne orgány v rámci konania pri zisťovaní skutkového stavu veci.
30. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
31. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
32. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného, v nadväznosti na čo sa za účastníka v tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 467 ods. 3 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho aj kasačného konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.