Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-304-2011.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/304/2011
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnej G. U.Š., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. D., F. Q. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 491/2011, o vymoženie istiny 466,73 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 42,04 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 1146014913 zo dňa 3.2.2011 vydaného oprávnenou z titulu neodvedeného preddavku na verejné zdravotné poistenie za obdobie 200512 do 200710, vydal dňa 24.5.2011 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 058729* pre súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 466,73 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo oznámené oprávnenou, že povinná dňa 19.3.2013 mala zomrieť v D.. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1D/54/2013 zo dňa 20.4.2013 bolo dedičské konanie po povinnej zastavené, keďže poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Súdny exekútor si v prílohe podnetu na zastavenie exekúcie uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 42,04 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1D/54/2013, preukázané, že povinná zomrela dňa 19.3.2013, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 13.5.2011. Po nebohej prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 1D/54/2013-11 zo dňa 30.4.2013 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Uznesenie č. k. 1D/54/2013-11 nadobudlo právoplatnosť dňom 8.10.2013, čo do zastavenia konania a dňom 24.10.2013, čo do trov konania.
Vzhľadom na podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnej zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinná zomrela po začatím exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 42,04 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 42,04 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora za jednotlivé paušálne úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 s použitím § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 23,24 Eur, t. j. za získanie poverenia 3.32 Eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 Eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 Eur, za doručenie exekučného príkazu 3,32 Eur, za zisťovanie platiteľa mzdy povinnej 3,32 Eur, za zisťovanie účtu povinnej 3,32 Eur a za ďalšie zisťovanie majetku povinnej 3.32 Eur. Súd poznamenáva, že súdnemu exekútorovi by v danom prípade patrila v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky minimálna odmena v sume 33,19 Eur, keďže jednotlivé úkony v súčte nedosahujú túto minimálnu odmenu, avšak, keďže súd je viazaný návrhom súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie, teda nemôže priznať trovy vo výške vyššej ako si ich uplatní súdny exekútor, súd priznal odmenu len vo v sume, ktorú si uplatnil súdny exekútor. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky v sume poštovného 6,20 Eur za poštové služby a v sume 5,59 Eur spočívajúcu v cestovných náhradách za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 12.10.2011 na trase Spišská Nová Ves - Levoča a späť vyúčtovanú v súlade s osobitným predpisom (zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdny exekútorom v priebehu exekúcie spolu 35,03 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázala, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 7,01 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 42,04 Eur vrátane DPH.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203
Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.